Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. S. U. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov R. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. - F. D. na W. XXXX/X a S. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. - F. D. J. XXXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej 38 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.7.2018 č.k. -180 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. S. U. 180 € mesačne od 13.10.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. S. U.:

1. každý párny týždeň v roku od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod., 2. každý týždeň od stredy 8.00 hod. do štvrtku 18.00 hod., 3. každý rok od 6. januára 8.00 hod. do 7. januára 16.00 hod. (narodeniny), 4. každý rok od 8. mája 8.00 hod. do 9. mája 16.00 hod. (meniny), 5. každý rok od 26. decembra 8.00 hod. do 30. decembra 16.00 hod..

Otec je oprávnený a povinný mal. LL. U. prevziať od matky v súdom určenom čase v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste v súdom určenom čase ho odovzdať matke v mieste bydliska dieťaťa.

Matka je povinná a oprávnená riadne pripravené dieťa odovzdať otcovi v súdom určenom čase v mieste bydliska dieťaťa a po skončení styku dieťa prevziať od otca v mieste bydliska dieťaťa.

Návrh otca na určenie povinnosti matke umožniť telefonický kontakt s maloletým zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 31.7.2018 č.k. -180 zveril maloletého A. S. U. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. S. 250 Eur mesačne od 13.10.2017 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 2.003,14 Eur za obdobie od 13.10.2017 do 31.7.2018 zaviazal otca zaplatiť matke dieťaťa do 90-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým A. S. každý týždeň v stredu od 8:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň kalendárneho roka od soboty 8:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 7.1. od 16:00 hod. do 8.1. do 18:00 hod., od 9.5. od 16:00 hod. do 10.5. do 18:00 hod. a od 24.12. od. 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloleté dieťa v uvedenom čase prevziať od matky v mieste jej bydliska a povinný v uvedenom čase maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska aj odovzdať. Matke uložil povinnosť maloletého A. S. na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste odovzdať a od otca aj prevziať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s odôvodnením, že vyhodnotenie súdu o výživnom je nesprávne a rozporné so zákonom a s poukazom na to, že matka mu umožní styk s dieťaťom len na základe rozhodnutia súdu žiadal, aby jeho styk bol rozšírený. V súlade s jeho odvolacím návrhom. V odvolaní uviedol, že súdom určenú výšku výživného považuje za likvidačnú vo vzťahu k jeho možnostiam a momentálnemu príjmu z pracovného pomeru, ktorý preukázal listinnými dôkazmi vrátane svojej výpovede. Vytkol konajúcemu súdu, že jeho majetkové pomery, o ktorých pravdivo vypovedal na súde vo vzťahu k rodinnej dohode medzi ním, jeho matkou, bratom a nebohým otcom o vzájomnom usporiadaní bytových záležitostí, súd bez akejkoľvek objektivizácie iným dôkazom vyhodnotil tak, že sa špekulatívne vzdal majetkového prospechu. Od vynesenia rozsudku došlo k zásadnej zmene tým, že jeho matka po niekoľkých dňoch pod vplyvom výsledku súdneho konania sa od neho definitívne odsťahovala k svojmu druhému synovi do trojizbového bytu, ktorý pôvodne rodičia prepísali na neho kvôli úverovej zaťaženosti ich druhého syna (otcovho brata) s tým, že má dochovať ich matku. V tom čase býval v jeden a pol izbovom byte, ktorého vlastníkom bol jeho brat. V čase vedeného súdneho konania na naliehanie svojej matky rozhodol darovať trojizbový byt svojmu bratovi, ktorá sa po vynesení súdneho rozhodnutia ihneď k druhému synovi do tohto väčšieho bytu aj nasťahovala s tým, že on sa následne stane vlastníkom jeden a pol izbového bytu, ktorý mu daroval brat. Nie je pravdou, že sa vzdal špekulatívne väčšieho bytu, pretože takto to bolo rozhodnuté už dávno jeho rodičmi a teraz sa to vlastne aj papierovo doriešilo darovacími zmluvami. Je síce vlastníkom menšieho bytu, ale stalo sa tak na prianie jeho rodičov a táto rodinná dohoda predchádzala dávno aj samotnému jeho spolužitiu s matkou dieťaťa. Ďalšou novou skutočnosťou je, že už neprispieva žiadnou finančnou čiastkou (150 Eur ako výpomoc pri úvere za zrekonštruovanie jeho terajšieho jeden a pol izbového bytu) v prospech svojho brata, ktorú skutočnosť je potrebné brať do úvahy v štádiu odvolacieho konania. Súd na strane matky nemal zohľadňovať niektoré skutočnosti pre účely celkového príjmu jej domácnosti a tiež neposúdil stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol určiť výživné primerane jeho majetkových a príjmovým pomerom. Zo svojho príjmu plnil výživné k rukám matky pred súdnym rozhodnutím vo výške 50 Eur mesačne, ktoré sám považoval za primeranú k svojim možnostiam a príjmom. V ostatnom sa podieľal na polovici nákladov matky, keď mu ukázala doklady z nákupu, čo aj sama potvrdila s tým, že to boli čiastky 200 Eur mesačne, ako to vyplýva z jej výpovede. Súd opomenul zahrnúť do dlžnej sumy mesačnú čiastku po 200 Eur za september, október a november 2017, t.j. spolu 600 Eur. Rovnako nezohľadnil 100 Eur, ktoré poslal na Vianoce 2017. V súčasnej situácii a vzhľadom na dosahovaný príjem a možnosti, ktoré už súdu prejavil na pojednávaní svojimi verifikovateľnými úkonmi (odpredal ojazdené vozidlá a z nich utrženú sumu použije na úhradu prvých dvoch splátok výživného vo výške 250 Eur, neprispieva sumou 150 Eur bratovi, odsťahovanie jeho matky k druhému bratovi, k čomu došlo k darovaniu trojizbového bytu v prospech brata) zastáva názor, že súd jednostranne niektoré dôkazy „nadhodnotil“ a niektorým sa nevenoval, resp. ich nevykonal, a to aj objektívne v dôsledku toho, že právne skutočnosti nastali až po pojednávaní. Vo vzťahu k napádanému výroku o úprave styku uviedol, že do času, než bolo vyhlásené súdne rozhodnutie, nemal problém kedykoľvek vidieť a mať pri sebe svojho syna a niekedy aj na výslovnú prosbu matky. Ak si vedel v práci zariadiť voľno, vždy a rád vyšiel matke v ústrety, aby mohol byť čo najviac so svojím synom. Po vyhlásení rozhodnutia sa však situácia zmenila tak, že od 26.7. do 2.8.2018 už syna nevidel, aj keď matku o to žiadal a potom zasa od 2.8.2018 ho mal u seba štyri dni. Je schopný plnohodnotne sa venovať maloletému synovi a robí to s radosťou, ale matka reaguje teraz tak, že syna mu odovzdá len na základe rozhodnutia súdu. Toto považuje za zhoršenie stavu oproti stavu pred súdnym konaním, preto navrhol rozšírenie styku v súlade s odvolacím návrhom. V odvolaní tiež uviedol, že v budúcnosti, keď maloletý dosiahne vyšší vek, mieni navrhovať striedavú starostlivosť, aby sa aj on mohol plnohodnotne podieľať na výchove, vzdelávaní a starostlivosti o svojho jediného syna. Samozrejme bude vyvíjať maximálnu snahu na tom, aby si mohol zvýšiť príjem, pretože je zrejmé, že tým, ako bude maloletý rásť, sa budú zvyšovať aj jeho nároky na výživu a s ňou spojené všetky jeho potreby.

3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec finančne podporoval svojho brata mesačne sumou 150 Eur, bol a je vlastníkom troch motorových vozidiel a momentálne je vlastníkom jeden a pol izbového bytu a lukratívnej chaty na Bankove. Zmluvy o predaji motorových vozidiel považuje za účelovo vykonštruované, resp. vozidlá boli predané pod hodnotu. Zámenu bytov, vzdanie sa a nadobudnutie majetku počas súdneho konania považuje za účelovo vykonštruované, keďže otec od začatia súdneho konania v tejto veci trikrát pozmenil svoje vyjadrenia. Od 1.10.2018 pracuje len od 16:00 hod. do 20:00 hod. kvôli svojmu zdravotnému stavu, pretože nemôže vykonávať fyzicky náročnú prácu z dôvodu cysty na kostrči a kvôli zdravotnému stavu syna, pretože má problémy so žalúdkom a vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť a z tohto dôvodu jej klesol príjem o polovicu (výplata v sume 172 Eur). Toho času poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, plnohodnotne sa venuje svojim deťom a zabezpečuje im všetky potreby spojené s bývaním. Keď je v zamestnaní, so starostlivosťou o syna pomáha jej matka, nakoľko otcova matka o vnuka nejaví záujem. V minulosti ponúkla otcovi striedavú starostlivosť, no nesúhlasil, hoci má prácu, kde odpracuje v mesiaci 15 dní a potom sa venuje stavbe rodinných domov so svojím spoločníkom S. Z., ktorému vraj predal motorové vozidlo Renault pod trhovú cenu. K vyjadreniu priložila potvrdenie o úhradách výživného otcom za obdobie 2017/2018 v sume 1.050 Eur a tiež potvrdenie na naftu do Bratislavy na vyšetrenie maloletého syna v sume 30 Eur otcovi. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlhu a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež uviedla, že maloletého čaká gastroentrologické vyšetrenie v blízkej dobe, kde je objednaný prednostne s poplatkom 20 Eur a otec sa zaviazal, že polovicu uhradí, či tak vykoná, je otázne. V novembri 2018 otec poslal na výživu maloletého 100 Eur a v tejto súvislosti dáva na zamyslenie, že je to suma 3,33 Eur na deň, čo ani zďaleka nepokrýva potreby maloletého s poukazom aj na to, že probiotiká, ktoré musí syn užívať každý deň, stoja 14,90 Eur jedno balenie. Navrhla, aby súd ponechal výživné 250 Eur mesačne od 13.10.2017 a dlžné výživné 2.303,13 Eur zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhla upraviť styk otca s maloletým A. každý týždeň v stredu od 8:00 hod. do štvrtku do 18:00 hod., každý párny týždeň kalendárneho roka vždy od soboty 8:00 hod. do nedele 18:00 hod., v čase narodenín maloletého v párnom kalendárnom roku od 6.1. od 8:00 hod. do 7.1. do 16:00 hod., v čase menín maloletého v párnom kalendárnom roku od 8.5. od 8:00 hod. do 9.5. do 16.00 hod., v čase vianočných sviatkov v párnom roku od 26.12. od 8:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme a vráti späť v mieste bydliska dieťaťa. Žiadala, aby súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

4. Otec dieťaťa v replike k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a dodal, že je zamestnaný s minimálnym mesačným príjmom, pracuje na 12-hodinové zmeny a svoj príjem deklaroval súdu formou listinných dôkazov. K námietkam matky vo vzťahu k odpredaju motorových vozidiel pripojil k vyjadreniu osvedčenie o technickej evidencii vozidiel, z ktorých vyplýva, že ide o staré vozidlá s rokom zaevidovania 2005 a 2007 a pri súčasných trhových cenách a nasýtení trhu boli predajné ceny vozidiel úplne primerané a nepodhodnotené. Predložil výpis z listu vlastníctva, ktorý deklaruje, že ide o malú tridsaťročnú chatu na Bankove vo výmere do 287 m2 so záhradným domčekom vo výmere 25 m2, ktorá je v užívaní aj ďalších jeho príbuzných podľa dohody a využíva sa len v lete. Pri svojej pracovnej dobe využíva v maximálne možnej miere časový priestor na to, aby sa mohol osobne venovať synovi a považuje za urážlivé tvrdenie matky, že jeho matka neprejavuje záujem o dieťa, čo nie je pravdou. Malo by byť na zvážení súdu zaoberať sa aj tým, ako matka dokáže zabezpečiť riadnu výchovu svojho staršieho syna, ktorý má problémy s prospechom a správaním a so spôsobom života matky, ktorá od opustenia spoločnej domácnosti má zrejme už tretiu pánsku známosť. Od polovice decembra 2018 nastali u neho vážne zdravotné problémy (trombóza dolnej končatiny), k čomu priložil aj lekársku správu a ktorý stav si vyžaduje dlhodobé sledovanie s braním lekárskych preparátov, ktoré zvyšujú jeho osobné náklady. V ostatnej časti zotrval na svojom odvolaní pripojeného čestného vyhlásenia z 31.12.2018 k otázkam dlžného výživného a určenia doby styku. K nákladom na cestu do Bratislavy uviedol, že matka mu prispela sumou 30 Eur a keďže tam boli dvakrát, výdavky na cestu boli cca 200 Eur, ktoré hradil sám. Dlžná čiastka 2.353,14 Eur je pre neho likvidačná, nakoľko by si musel túto čiastku požičať a pri jeho plate by mu banka ani pôžičku neposkytla. Žiadal, aby mal právo na jeden telefonát s maloletým synom každý kalendárny deň, aby sa mohol informovať o jeho zdravotnom stave, čo robí a či je všetko v poriadku, tak ako to umožňuje matke, ale pokiaľ nebude o tom súdne rozhodnutie, matka mu nezdvihne telefón. Zdôraznil, že výživné uhrádzal vždy načas do 15-teho dňa v mesiaci tak, ako mu to bolo uložené súdom. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že mu diagnostikovali trombózu v jednej časti 10 cm a druhý 1 cm nepriechodnú, ktorá ak sa nezlepší po užívaní liekov a vybratí injekcií, bude musieť podstúpiť operáciu a bude dlhodobo práceneschopný. Jeho výdavky na lieky sú 61,36 Eur a čakajú ho ďalšie vyšetrenia.

5. Matka v replike k vyjadreniu otca zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a dodala, že nevidí dôvod riešiť staršieho syna, ktorý nie je predmetom tohto konania. Od 1.1.2019 nikde nebrigáduje a s deťmi žije z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov a výživné 100 €, ktoré posiela otec, nepostačuje na náklady spojené s bývaním, keďže uhrádza nájomné a hypotéku za byt. Zdravotné problémy s kostrčou jej začali po narodení ich spoločného syna a tiež má výdavky spojené s liečbou. Maloletý A. má prísnu diétu s intoleranciou na laktózu, čo je náročná diagnóza. Otec uhradil maloletému polovicu nákladov za prednostné vyšetrenia a polovicu nákladov za jedno balenie probiotík na jej účet ako „výživné“. Konštatovala, že ak by otec nepožíval alkoholické nápoje a menej fajčil, nemal by tieto zdravotné problémy a navyše prvoradé je maloleté dieťa, ktoré sa ešte nevie samo o seba postarať. Tvrdenie otca o úhrade nákladov na cestu do Bratislavy označila za nepravdivé s poukazom na to, že otec od nej žiadal aj polovicu za parkovné a diaľničnú známku, a tak mu časť peňazí odovzdala hotovostne. Vo vzťahu k úprave styku zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii a dodala, že otec opomenul uviesť, že maloletého mal počas sviatkov od 26.12. do 31.12.2018. Zotrvala na tom, že otcova matka nemá záujem o maloletého a agresívneho správania otca voči svojej matke prihliadal aj maloletý, ktorý má z toho traumu. Zdôraznila, že otec je schopný podieľať sa plnohodnotne na výchove a podpore ich spoločného syna aj vyššou sumou, ktorú určil súd, keďže nemá inú vyživovaciu povinnosť, ako to vyplýva z § 62 a § 75 Zákona o rodine. Tvrdenie otca, že uhradil 600 € je nepravdivé a ničím nepodložené. Nesúhlasila s návrhom otca každý deň telefonovať s maloletým synom, ktorý zatiaľ nevie rozprávať a ju táto požiadavka zaťažuje a je neopodstatnená, keďže dieťa je zverené do jej starostlivosti a otec niekedy nezavolá aj dva týždne. Stará sa o svoje maloleté deti, žije skromne v byte, ktorý je zaťažený hypotékou a doteraz nikdy nikto nespochybnil jej starostlivosť o deti a navyše otec súhlasil, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, preto písomné naťahovanie a osočovanie jej osoby považuje za umelé vyhýbanie sa úplnému plneniu povinnej výživy voči maloletému. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej návrhom o styku, ktorý uviedla vo svojom prvom vyjadrení.

6. Otec dieťaťa podal ďalšiu repliku v podobe predloženia čestného vyhlásenia jeho matky z 9.4.2019 a darovacích zmlúv z 21.6.2018 a 7.9.2018. Predloženými listinami preukazuje, že uzavretím darovacej zmluvy so svojím jediným súrodencom (bratom) k nehnuteľnosti nekonal špekulatívne, ale plnil vôľu svojich rodičov, ktorú vie potvrdiť a deklaruje predloženým čestným vyhlásením už len jeho matka, pretože jeho otec je už t.č. nebohý. Vzájomné vysporiadanie medzi ním a jeho bratom bolo teda dohodnuté v rámci vôle oboch rodičov ešte v čase, keď žil aj ich otec, avšak k právnemu vysporiadaniu došlo až po nečakanej smrti otca, a to v priebehu roku 2018. Na podanom odvolaní vrátane prvej repliky preto zotrval v celom rozsahu a žiadal druhostupňový súd o správne ustálenie právneho záveru vo vzťahu k tomu, že na jeho strane nešlo v žiadnom prípade o špekulatívny darovací právny úkon, ktorým sledoval len plnenie vôle rodičov k obom synom a nie (poníženie) majetku v dôsledku vedeného súdneho sporu s matkou dieťaťa. Ostatné vyjadrenia matky považuje za osobné invektívy, ktoré nie sú relevantné pre vedené súdne konanie, a preto sa k nim nevyjadril.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a úprave styku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom a úprave styku, správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, ale jeho rozhodnutie o výške výživného a úprave styku je založené na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, nebolo potrebné, aby odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní o výživnom a úprave styku bol viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci ( ), preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a úprave styku podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd vychádzajúc z dôsledne zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca voči mal. A. S. dospel k tomuto záveru: Výživné určené súdom prvej inštancie nie je v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, nakoľko konajúci súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil výšku reálneho príjmu otca, v dôsledku čoho určené výživné nezodpovedá jeho skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a príjem otca 503,82 € dôsledne zistený odpisom mzdových listov za obdobie od 1.1.2018 do 31.5.2018 odôvodňuje určenie výživného 180 € mesačne od podania návrhu matky, t.j. 13.10.2017 do budúcna. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre posudzovanie pomerov otca podľa zásady potencionality. Zrušenie podnikateľskej činnosti vo všetkých predmetoch podnikania k 30.9.2016 nemožno bez ďalšieho považovať za úmyselné vzdanie sa otca lepšieho zárobku, pretože výsledky vykonaného dokazovania osvedčujú, že jeho podnikateľské zámery zlyhali, keď jeho príjem bol minimálny (bod 24 a 25 rozhodnutia prvostupňového súdu) a hoci si výdavky uplatňoval rovnako iba v minimálnom rozsahu, tieto prevyšovali jeho príjem, teda opakovane vykazoval stratu v podnikaní. Nedostatočné predpoklady otca, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. jeho nedostatočná flexibilita pri realizácii podnikateľského zámeru samo o sebe nemôže byť preto podkladom pre posudzovanie jeho príjmových pomerov podľa zásady potencionality príjmu a preto bolo potrebné pri rozhodovaní o výživnom vychádzať z príjmu, ktorý dosahuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa NK Q. s.r.o. (bod 55 prvostupňového rozhodnutia). Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil konanie otca, konkrétne prevod trojizbového bytu darovacou zmluvou na svojho brata, ako bezdôvodné vzdanie sa majetku, pretože prevod vlastníckeho práva k tomuto bytu, ktorý bol pôvodne darovaný otcovi jeho rodičmi (účelom bola ochrana majetku vo vzťahu k úverovej povinnosti otcovho brata) sa v ďalšom priebehu (po smrti otcovho otca) stal predmetom tzv. morálneho vyporiadania v rámci rodiny rešpektujúc vôľu rodičov otca, o čom svedčí fakt, že sa otcova matka presťahovala do tohto trojizbového bytu k svojmu druhému synovi (otcov brat), ktorý jej zabezpečí doživotné bývanie a celoživotnú opateru (vecné bremeno) a otcovi zanikla povinnosť uhradiť výdavky súvisiace s rekonštrukciou jeho 1,5 izbového bytu, ktorá sa realizovala na náklady jeho brata. Takéto vyporiadanie rodiny vo vzťahu k predmetnému trojizbovému bytu resp. bývania dvoch bratov a ich matky po smrti jej manžela nevykazuje znaky špekulatívneho charakteru, preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý založil rozhodnutie o výživnom na tom podklade, že otec sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. S. 180,- Eur mesačne napriek tomu, že toto výživné predstvuje viac ako 1/3 -inu príjmu otca práve so zreteľom na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si vyžaduje mimoriadne výdavky. Rovnako však nemožno opomenúť široký rozsah styku otca s maloletým, kedy je zo zákona povinný zabezpečiť nielen výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ale zabezpečiť aj jeho primeranú výživu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. S. 180,- Eur mesačne od podania návrhu matky vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

16. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo , ktoré vznikne tomu rodičovi ,ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z SR, keď podľa článku 41 ods. 4 SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viezť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa , ale najmä v článku 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, t. zn. počas pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.

17. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a správne rozhodol, keď upravil styk otca každý párny týždeň v roku od soboty 8.00 hod. do nasledujúcej nedele 18.00 hod. a rovnako správne postupoval, keď upravil styk otca v čase narodenín a menín dieťaťa, ako aj cez Vianočné sviatky, ale pre obmedzenie styku len na párny kalendárny rok nebolo žiadneho zákonného dôvodu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu dôsledne zisteného súdom prvej inštancie a vôle rodičov, ktorú otec vyjadril v odvolaní a matka vo vyjadrení k odvolaniu, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku podľa po zohľadnení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd je toho presvedčenia, že tento rozsah styku umožní otcovi, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotný ako matka, aby mohol plniť svoju otcovskú rolu a rovnako je v záujme maloletého, ktorý na základe Deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovaný obidvoma rodičmi. Odvolací súd vzhľadom na rozsah styku (párny týždeň 4 dni a nepárny týždeň 2 dni) nepovažoval za dôvodné uložiť matke povinnosť umožniť otcovi denne jeden telefonát s dieťaťom, preto v tejto časti návrh otca zamietol. Apeluje však na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.

18. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa a podľa a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, preto je potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre maloleté dieťa od 13.10.2017 a súčasne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu.

19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).