Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-1-2019.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci matky I. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo R. Č. Č.. X zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Kissom so sídlom na Pražskej ul. č. 2/4 v Košiciach proti otcovi D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na Q. K.. Č.. XXX/XX v H.Í. zastúpenému advokátom JUDr. Slavomírom Firmentom so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. 17. novembra č. 14 v Starej Ľubovni v konaní o určenie otcovstva a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému E. R. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.6.2018 č.k. 14Pc/44/2017-88 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom výživnom za obdobie od 11.10.2014 do 10.10.2017.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie otcovstva, mal. E. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej uložil povinnosť maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 70,- € mesačne od 11.10.2014 do 31.8.2017 a od 1.9.2017 do budúcna 80,- € mesačne matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 3.250,- € za obdobie od 11.10.2014 do 27.6.2018 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozsudku a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom za obdobie od 11.10.2014 do 10.10.2017 podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil a návrh matky na určenie výživného pre maloletého od 11.10.2014 do 10.10.2017 zamietol. Konštatoval, že pre určenie výživného za obdobie 3 rokov spätne od podania návrhu neboli splnené zákonné podmienky, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo matka maloletého nepodala návrh skôr. Vytkol konajúcemu súdu, že sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane matky žiadnym spôsobom nezaoberal ani ich neskúmal, napriek tomu, že matka v konaní výslovne uviedla, že návrh nepodala skôr preto, že vždy jej do toho niečo prišlo. Konštatoval, že zákonná úprava § 77 Zákona o rodine vyžaduje od oprávneného zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t.j., aby návrh bol podaný bez zbytočného odkladu po splnení zákonných podmienok. Zmyslom tejto úpravy je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje nároky včas a riadne. Zdôraznil, že výživné ako priebežná úhrada odôvodnených potrieb dieťaťa má opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy potreby vznikajú a nie za dobu minulú. Uviedol tiež, že maloletý bol počatý bez jeho vôle, pretože ho matka ubezpečovala, že užíva antikoncepciu, pričom vedela, že je ženatý a má dve deti a s ňou dieťa mať nechce. Po narodení maloletého súhlasila, že on nebude určený za otca, nebude ničím na výživu maloletého prispievať ani ho navštevovať. Zdôraznil, že si je plne vedomý rodičovských práv a povinností, ako aj skutočnosti, že od narodenia maloletého na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieval, ale de jure otcom maloletého až do súhlasného vyhlásenia obidvoch rodičov nebol, preto mu vyživovacia povinnosť pred týmto úkonom nemohla ani vzniknúť. Podľa jeho názoru, matke nič nebránilo podať návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností skôr, preto je presvedčený, že neboli splnené zákonné podmienky pre určenie výživného 3 roky späť od podania návrhu.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, pretože otec o svojom otcovstve k maloletému od narodenia vedel, nepopieral ho a napriek tomu na jeho výživu dobrovoľne ničím neprispieval.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
5. Otec sa k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky nevyjadril.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká jeho narodením, nie rozhodnutím súdu o vyživovacej povinnosti a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je konajúci súd povinný zistený skutočný stav vždy vyhodnotiť so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V tejto právnej veci sa odvolací súd odklonil od ustálenej súdnej praxe ohľadom posúdenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pri posudzovaní zákonných podmienok pre určenie výživného 3 roky spätne od podania návrhu podľa § 77 Zákona o rodine práve so zreteľom na najlepší záujem mal. E., voči ktorému si otec v dôsledku konania obidvoch rodičov v rozpore s jeho najlepším záujmom neplnil vyživovaciu povinnosť od jeho narodenia celých 16 rokov napriek tomu, že obidvaja rodičia si boli vedomí toho, že otec maloletého je jeho biologickým otcom a táto skutočnosť, tak ako to vyplýva z vyjadrení rodičov medzi nimi bola nesporná. Vzhľadom na to, že obidvaja rodičia si boli vedomí vyživovacej povinnosti a ostatných rodičovských práv a povinností k maloletému, dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade by nebolo spravodlivé bezdôvodnú nečinnosť matky maloletého súvisiacu s nepodaním návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vyhodnotiť v neprospech maloletého. Takéto právne posúdenie veci by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého, kedy by nečinnosť obidvoch rodičov bola v konečnom dôsledku na prospech otca maloletého, ktorý napriek tomu, že o svojom otcovstve k maloletému vedel a bol si aj vedomý svojich povinností voči maloletému od jeho narodenia, vedome nekonal, čím sa vyhol plneniu si rodičovských povinností a všetku zodpovednosť za konanie v záujme maloletého ponechal na matke. Podľa názoru odvolacieho súdu je povinnosťou obidvoch rodičov konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinnosti k nemu, pretože od mal. dieťaťa nie je možné očakávať aktívny prístup pri uplatňovaní a bránení svojich práv. Za podmienok, kedy obidvaja rodičia od narodenia dieťaťa vedeli o otcovstve otca maloletého a napriek tomu ani jeden z nich nekonal v najlepšom záujme maloletého, by bolo bez ďalšieho nespravodlivé, aby v konečnom dôsledku z dôvodu nečinnosti matky získal otec finančný prospech na úkor maloletého z vedomého neplnenia si svojich rodičovských povinností. Vychádzajúc z nesporne zisteného skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že v tejto právnej veci boli splnené podmienky na odklon od ustálenej súdnej praxe pri aplikácii § 77 Zákona o rodine nota bene, takéto rozhodnutie je v súlade aj s článkom 2 Základných princípov CSP.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).