Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-1073-2014.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/1073/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 8, pod č. k. EX 4506/2014, na návrh oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154 zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava proti povinnému: R. U., F.. XX.X.XXXX, T. Q. X/XX, J. F. R. pre vymoženie 199,15 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a konanie z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 8.1.2015 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 199,15 € s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 psím. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko šetrením k osobe povinného súdny exekútor zistil, že povinný s dátumom narodenia XX.X.XXXX neexistuje ani v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa oznámenia Mestského úradu Spišská Nová Ves, na uvedenej adrese žije R. U., F.. XX.X.XXXX. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Oprávnený na výzvu súdu uviedol, že povinnú nie je možné presne a nezameniteľne identifikovať. Navrhol a súhlasil so zastavením exekučného konania.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.
4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 37 odsek 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v exekučnom titule je povinný z hľadiska jeho identifikácie nesprávne označený. Súd prihliada k nedostatku procesnoprávnej subjektivity aj bez návrhu a v každom štádiu konania. V priebehu exekučného konania bolo súdnym exekútorom zistené, že osoba R. U., F.. XX.X.XXXX, Q. X/XX, J. F. R. neexistuje. Osobu vedenú s takýmito identifikačnými neuvádza ani Register obyvateľov Slovenska. V prípade zistenia takéhoto nedostatku je povinný konanie aj bez návrhu zastaviť, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania niektorej z procesných strán ešte pred samotným začatím exekučného konania tvorí prekážku konania, ktorá bráni tomu, aby bolo exekučné konanie začaté alebo aby sa v už začatom konaní ďalej pokračovalo. Ide o taký nedostatok konania, na ktorý musí súd z úradnej povinnosti prihliadať a ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného teda vyplýva, že pri vydávaní poverenia pre súdneho exekútora nedošlo zo stany súdu k chybe v písaní a počítaní, ako ani k inej zrejmej nesprávnosti. Nakoľko povinnú nie je možné v tomto exekučnom konaní presne identifikovať, súdny exekútor nemôže korektne vykonať exekúciu a lustrovať príslušné orgány a úrady. Vzhľadom k tomu, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 39,83 € a navrhol o nich rozhodnúť.
16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
17. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 s tým, že súdnemu exekútorovi priznal trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny v
minimálnej zákonnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z.. Súd tieto trovy zároveň v zmysle vyššie citovaných ustanovení zvýšil o 20% DPH, keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p. (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.