Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/323/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáže zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na I. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Letnej ulici č. 45 a I. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na Inžinierskej X v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -110 z 25.4.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.4.2018 č.k. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice

- okolie č.k. -91 z 10.4.2015 tak, že zvýšil výživné zo 110 Eur na 160 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 16.2.2018 do budúcna. Dlžné výživné 116,66 Eur za obdobie od 16.2.2018 do 25.4.2018 zaviazal otca zaplatiť matke do troch dní od doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné vo výške 280 Eur mesačne, ktoré je vzhľadom k finančným a majetkovým pomerom otca primerané a primerané je aj z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehli viac ako tri roky, pričom príjem otca zo závislej činnosti sa zvýšil z 660 Eur mesačne, v čase poslednej úpravy, na súčasných 840 Eur mesačne. Od poslednej úpravy pomerov otca nastala aj zmena majetkových pomerov, spočívajúca v tom, že otec má vo vlastníctve nehnuteľnosť, t.j. jeden a pol izbový nový zrekonštruovaný byt na InžV.. Vytkla konajúcemu súdu, že v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie a uveril len tvrdeniu otca, že tento byt neprenajíma a nemá z neho žiaden zisk a že ho prenajíma len známej, ktorá platí len samotné náklady bytu. Podľa presvedčenia matky ide o účelové a dobrovoľné sa vzdanie príjmu.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie vo veci a správne vykonané dokazovanie vyhodnotil. Zdôraznil, že predložil súdu všetky podklady potrebné na určenie, resp. zvýšenie výživného bez akéhokoľvek zavádzania a špekulácie tak, ako to zdôrazňuje matka. Pravdivo uviedol aj informáciu o prenájme bytu, ktorý prenajíma kamarátke len za úhradu nákladov za byt. Potvrdil skutočnosť, že v roku 2017 pracoval na zahraničnom projekte a mal zvýšený príjem, čo bolo tiež predmetom dokazovania na súde prvej

inštancie. Pre úplnosť dodáva, že z príjmu v roku 2017 zaplatil dovolenku v Grécku maloletému dieťaťu a jej matke vo výške 1.600 Eur a zaplatil matke maloletej aj vyššie výživné v 3 x vo výške 250 Eur mesačne.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Vyslovil názor, že konajúci súd dostatočne vykonal dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a určil výživné v primeranej výške z hľadiska finančných a majetkových pomerov otca ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v ust. v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na zákonné zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, ktorými sú na jednej strane odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a na strane druhej možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v inom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie a dodáva, že výživné 160 Eur mesačne je primerané rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a zohľadňuje výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa, ale na druhej strane rovnako zodpovedá aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca berúc do úvahy, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne zohľadnil aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnila aj zmenu výšky životných nákladov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd prvej inštancie dostatočne prihliadol aj na túto povinnosť. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že zvýšenie výživného na zo 110 Eur na 160 Eur odôvodňuje práve všetky dôkazy získané v priebehu konania súdom prvej inštancie, týkajúce sa majetkových a finančných pomerov otca. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, správne ho vyhodnotil a objektívne prihliadol na všetky ukazovatele významné v konaní, pri zvýšení výživného. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne a za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava a iné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjmy aj výdavky otca, starostlivo prihliadol na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a neprihliadol na tie výdavky, ktoré nemajú prednosť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov aj vyhodnotený skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku, nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa .

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).