Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/363/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. E. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov E. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. č. XX zastúpenej JUDr. Stanislavou Majerovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Kpt. Nálepku 15 a E. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na H. č. XXX/XX zastúpeného Mgr. Tomášom Čerepánom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrova ul. 27 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -183 z 12.9.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z 12.9.2018 č.k. -183 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. -28 z 24.4.2012 v časti určenia výživného tak, že zvýšil výživné otca pre mal. P. E. nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 % životného minima na 70,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.9.2017. Dlžné výživné 476,59 € za obdobie od 26.9.2017 do 31.8.2017 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 79,43 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom október 2018. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval rodinné hmotné právo ( a ). Uviedol, že si je vedomý zmeny pomerov, ktorá nastala od posledného určenia výživného v roku 2012, predovšetkým u maloletého dieťaťa, u ktorého sa zmenili pomery týkajúce sa tak jeho psychickej a fyzickej vyspelosti aj nástupu na vyšší stupeň školského vzdelávania. Vytkol konajúcemu súdu, že v danom prípade zisťoval a vyhodnocoval jeho majetkové a finančné pomery a nevykonal dostatočné dokazovanie majetkových a finančných pomerov matky mal. dieťaťa, ktorá v čase posledného určeného výživného poberala rodičovský dôchodok vo výške 194,- € mesačne a prídavky na dve mal. deti. V čase rozhodnutia súdu, proti ktorému smeruje predmetné odvolanie bola a aj je v súčasnej dobe matka zamestnaná a jej priemerný mesačný zárobok je 580,- € mesačne. V porovnaní s matkou sa príjem otca výrazným spôsobom od poslednej úpravy nezmenil. Vzrástol zo sumy 118,30 €, ktoré poberal na súčasný jeho mesačný príjem vo výške 180,53 € Zdôraznil, že jeho možnosti zamestnať sa a získať vyšší pravidelný mesačný príjem sú výrazne obmedzené z dôvodu, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o otca, ktorý je v dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení, že otec má možnosť zabezpečiť starostlivosť o otca iným spôsobom tak, aby on sa mohol riadne zamestnať a mať vyšší priemerný mesačný zárobok uviedol, že v obci, kde žije otec H. H. ani v obci, kde žije otec maloletej E. nie sú tieto služby zabezpečované v dôsledku nedostatku kapacít. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil ani jeho zdravotný stav, neprihliadol na predložené lekárske správy a konštatoval, že zo žiadnych predložených lekárskych správ nevyplýva, žeby bol zdravotný stav otca natoľko vážny, že nie je schopný riadne sa zamestnať a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k mal. dcére vo vyššej miere ako doteraz. Ako ďalšiu odvolaciu námietku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviedol jeho povinnosť prispievať na výživu ďalšieho mal. dieťaťa dcéry J. J. nar. X.X.XXXX. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné vo výške max. 40,- € mesačne, ktoré vzhľadom k jeho finančným a majetkovým schopnostiam je primerané.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako rozhodnutie, ktoré je v prospech predovšetkým mal. dieťaťa. Zdôraznila, že od narodenia mal. P. zabezpečuje jej výživu a osobnú starostlivosť sama v celom rozsahu a otec maloletej prispieva len v minimálnej výške súdom určenej. Poukázala tiež na dĺžku časového obdobia, odkedy bolo posledný raz výživné upravené v roku 2012, odkedy uplynulo obdobie 6 rokov. Za uvedené obdobie sa u maloletej zvýšili odôvodnené potreby týkajúce sa materiálnych a ďalších potrieb súvisiacich tak so školskou dochádzkou, ako aj s mimoškolskými aktivitami. Zvýšili sa potreby aj po stránke fyzickej, nakoľko maloletá rastie, s čím súvisia zvýšené náklady s ošatením a inými odôvodnenými potrebami. Poukázala na správanie sa otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, pričom si prácu nehľadá. V priebehu celého konania sa snažil preukázať len tú skutočnosť, že nie je schopný pracovať, že nemôže pracovať, a to buď z dôvodu starostlivosti o svojho otca, resp. zo zdravotných dôvodov, pričom zdravotné dôvody, ktoré sa snažil verifikovať lekárskymi správami nie sú takého charakteru, ktoré by mu bránili získať zamestnania.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako rozsudok vecne správny, zákonný, dôsledne vychádzajúci z vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení Zákona o rodine.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia vo vzťahu k napadnutému výroku o zvýšení výživného pre mal. dieťa od otca vo výške 70,- € mesačne a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, dôkazy vyhodnotil v súlade s , pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na zákonné zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, ktorými sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa a na strane druhej možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v inom rozsahu ako určil súd prvej inštancie a dodáva, že výživné 70,- € mesačne je primerané rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa vo veku 8 rokov zohľadňujúc výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa, ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil zistený skutočný stav veci a dospel k rovnakému právnemu názoru ako konajúci súd, že určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorej sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa skutočnosti, že matke od poslednej úpravy výživného výrazne stúpol priemerný mesačný zárobok, keďže v čase posledného rozhodnutia poberala rodičovský príspevok a v čase súčasného rozhodnutia je jej priemerný mesačný zárobok 580,- € mesačne, odvolací súd dodáva, že v danom prípade konajúci súd predovšetkým mal povinnosť skúmať majetkové a finančné pomery otca maloletej ako povinného rodiča, ktorému sa určuje výživné, pretože matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní v celom rozsahu, predovšetkým svojou osobnou každodennou starostlivosťou, ako aj v primeranej výške dopĺňa starostlivosť o maloletú z hľadiska finančného, v rámci svojich možností a schopností.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa a potvrdil aj výrok o určení dlžného výživného s spôsobu jeho zaplatenia. Podľa v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

8. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).