Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-187-2018.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/187/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 962, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: J. I., V.. XX.XX.XXXX, P. J. X, XXX XX Y., o zaplatenie 3.397,44 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.450,93 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.450,93 € od 27.10.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 44 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 4.10.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.397,44 €, úrokov vo výške 498,65 € a vo výške 2.189,25 €, úrokov vo výške 19 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.397,44 € od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.397,44 € od 1.7.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,65 €, ako aj náhradu trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že dňa 28.10.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1397980459 (ďalej aj „Zmluva“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 3.900,- €. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení.
3. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu Zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku.
4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 4.1.2019, napriek výzve súdu, písomne nevyjadril.
5. Žalobca (BENCONT COLLECTION, a.s.) v podaní zo dňa 13.5.2019 uviedol, že mesačná splátka vo výške 96,85 € pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 92,- € a z poplatku za poistenie úveru vo výške 4,85 € v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 25.11.2013, pričom úver vyhlásil právny predchodca za predčasne splatný ku dňu 26.10.2015. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 1.449,07 €, ktorá bola v zmysle Zmluvy a Obchodných podmienok započítaná vo výške 69,07 € na poplatky, vo výške 877,44 € na zmluvné úroky ako aj úroky z omeškania a vo výške 502,56 € na istinu. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 1.358,72 € a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 17,39 €, teda spolu vo výške 1.376,11 €, od ktorej bola odrátaná úhrada žalovaného vo výške 877,44 € a tak výsledná suma predstavuje 498,67 €. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 30.6.2018 predstavuje sumu 1.729,62 € a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 30.6.2018 predstavuje sumu 459,72 € a tak celková výsledná suma činí 2.189,34 €. Suma poplatkov vo výške 39,65 € pozostáva z poplatku za 1. Upomienku, poplatku za 2. Upomienku, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 8.10.2015 vo výške 1,15 € a poplatku za výzvu na splatenie úveru s prísl. zo dňa 26.10.2015 vo výške 3,50 €.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, Výzvou na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 7.6.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Predpisom splátok. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 28.10.2013 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1397980459, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.900,- €. Súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. V Zmluve právny predchodca žalobcu a žalovaný dojednali úrokovú sadzbu vo výške 19,00 % p.a., výšku mesačnej splátky vrátane poistného v sume 96,85 €, termín splatnosti 1. splátky 25.11.2013, počet splátok 72, periodicitu a termín splatnosti splátky v 25. deň kalendárneho mesiaca, konečnú splatnosť úveru 25.10.2019. RPMN úveru predstavovala 20,75 % a celková výška nákladov sumu 2.598,55 €. Celková čiastka úveru predstavovala súčet výšky úveru a celkových nákladov, t.j. 6.498,55 €. Priemerná RPMN na trhu pre obdobné úvery v tom čase činila 18,84 %.
9. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami mesačných splátok. Vo Výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu sa stala úverová pohľadávka vo výške 3.935,74 € predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená suma pozostávala z dlžnej istiny vo výške 3.397,44 €, úrokov vo výške 498,65 €, poplatkov za upomienky 39,65 €.
10. Do podania žaloby žalovaný zaplatil sumu vo výške 1.449,07 €, ktorá bola v zmysle Zmluvy a Obchodných podmienok započítaná vo výške 69,07 € na poplatky, vo výške 877,44 € na zmluvné úroky ako aj úroky z omeškania a vo výške 502,56 € na istinu.
11. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018.
12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú a základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého právny predchodca žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
14. Súd zistil, že podľa Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička účinných od 15.7.2013 sa mal predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah Zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre úver bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
15. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Podľa názoru súdu touto formuláciou nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžadujúca uvedenie konkrétnej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ titulom úverovej zmluvy zaplatiť. Naviac je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov (3.900 € + 2.598,55 €) predstavuje sumu 6.498,55 €, čo je zjavne odlišná suma, aká vznikne jednoduchým vynásobením počtu splátok a ich výšky (72 x 96,85 € /splátka s poistením/ = 6.973,20 €).
16. Rovnako je potrebné poukázať i na to, že v zmluve nesporne chýbajú aj predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže tieto podľa zákona majú byť uvedené priamo v zmluve. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je, súd navyše nezistil, žeby táto náležitosť bola uvedená v obchodných podmienkach a žalobca nepreukázal žiadny iný doklad, ktorý by to potvrdzoval, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
17. V zmluve je uvedený údaj o RPMN v sadzbe 20,75 %, ktoré bolo počítané zo splátky bez zahrnutia poistného. Poistné činilo 4,85 € mesačne a teda splátka bez poistenia činila 92 €. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, do ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie výdavkov ako také mal totiž veriteľ vopred predformulované v Zmluve a tiež aj v čl. 11. Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ťažko možno predpokladať, že žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy. Poistné ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, nakoľko uvedené sprostredkovanie zrejme nerobí bezodplatne. Pokiaľ za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do výpočtu RPMN, čo však neboli, keďže hodnota RPMN by bola vyššia a to 23,76 %. Údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa.
18. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj pri závere o neplatnosti dohody o úrokoch, je treba vychádzať z toho, že žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru, t.j. 3.900,- €. Žalovaný doposiaľ uhradil veriteľovi sumu v celkovej výške 1.449,07 €. Rozdiel predstavuje sumu vo výške 2.450,93 €, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny uplatnený úrok z omeškania, ktorý je v medziach zákonného úroku z omeškania, vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúcom po dni zosplatnenia úveru, t.j. 27.10.2015 do zaplatenia.
20. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v pomere k žalovanej sume úspech v konaní v rozsahu 72 % a neúspech v rozsahu 28 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 44 % (72 % - 28 %). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.