Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-41-2023.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: CTR Business center Košice a. s., Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 31 360 521, proti žalovanému: Poliklinika pri Radnici s. r. o., Lupkovská 2, 040 22 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 51 750 490, zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s. r. o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, o zaplatenie 1 880,95 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/36/2022-92 z 25. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/36/2022-92 z 25. novembra 2022.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1.880,95 eura pozostávajúcu zo sumy 266,00 eur titulom neuhradenia poplatku za návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného a sumu 1.614,95 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.880,95 eura od 29.4.2020 do zaplatenia. 2.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 31.10.2018 žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako jedným z kupujúcich zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovaný spolu s tretími osobami nadobudol do podielového spoluvlastníctva nebytový priestor č. 2 nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. 11 bytového domu na Strojárenskej 11 v Košiciach. Predmetný nebytový priestor ako zariadenie zdravotníckej a sociálnej starostlivosti bol rozčlenený na 10 ambulancií a diagnostické pracovisko s príslušenstvom (čl. III odsek 1. Zmluvy). Žalovaný sa stal 15.11.2018 podielovým spoluvlastníkom predmetného nebytového priestoru č. 2 s najvyšším spoluvlastníckym podielom 23/97 z celku. 2.2. V súlade s článkom X. odsek 1. Zmluvy podal žalobca dňa 31.10.2018 návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom v zmysle znenia odseku 2. predmetného článku Zmluvy poplatok za návrh na vklad bol povinný uhradiť žalovaný. Do dnešného dňa sa tak nestalo, žalovaný preto dlhuje žalobcovi z titulu poplatku za návrh na vklad sumu vo výške 266,00 eur. 2.3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v súlade s článkom VIII. Zmluvy žalobca odovzdal žalovanému 23.11.2018 nebytový priestor č. 2 do užívania a spolu s nebytovým priestorom
č. 2 a jeho ambulanciami žalobca odovzdal žalovanému aj elektromery v počte 7 kusov prináležiace nebytovému priestoru č. 2, evidujúce spotrebu elektrickej energie v nebytovom priestore č. 2. Napriek odovzdaniu nebytového priestoru (vrátane elektromerov) zo strany žalobcu žalovanému, ku dňu 23.11.2018 žalovaný nepristúpil k prepisu elektromerov na žalovaného a urobil tak až 12.02 2020 resp. v prípade lekárne až 3.3.2020. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca uhradil za žalovaného z titulu omeškania žalovaného s prepísaním odovzdaných elektromerov Východoslovenskej energetike a. s. sumu v úhrnnej výške 1.614,95 eura, pričom túto sumu bol podľa práva povinný plniť žalovaný, v dôsledku čoho žalovaný na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil. Predmetnú čiastku žalobca následne refakturoval žalovanému 8 faktúrami splatnými k 28.4.2020, žalovaný však predmetnú čiastku neuhradil.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu mimo iného vzniesol námietku premlčania proti obom nárokom žalobcu (266,00 eur a 1.614,95 eura) uplatneným predmetnou žalobou. 3.1. Dôvodil, že vo vzťahu k plneniu zo Zmluvy vo výške 266,00 eur je predmetný nárok premlčaný, pretože zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako jedným z kupujúcich, je občianskoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z. z.) a Občianskeho zákonníka a žalobca uplatnil nárok po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. 3.2. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj proti nároku na zaplatenie 1.169,95 eura titulom bezdôvodného obohatenia, pretože došlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie jednotlivých nárokov z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na splatnosť jednotlivých ôsmich faktúr a podanie žaloby na súd 3.5.2022, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu a v následných vyjadreniach uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe predmetnej Zmluvy je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, pretože žalobca a žalovaný sú podnikatelia, predmetný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti. Poukázal pritom na § 261 ods. 1 a ods. 9 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že v prejednávanom spore preto platí 4 ročná premlčacia lehota na uplatnenie oboch nárokov.
5. Žalovaný v následných vyjadreniach zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach a tvrdeniach. Trval na vznesenej námietke premlčania oboch nárokov uplatnených predmetnou žalobou. Zdôraznil, že Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o použití Obchodného zákonníka, je uzavretá v súlade so zákonom č. 183/1993 Z. z. a preto sa riadi predmetným zákonom a Občianskym zákonníkom, a zároveň žalovaný nie je jedinou zmluvnou stranou na strane kupujúcich, medzi kupujúcimi sú aj fyzické osoby a aj žaloba smeruje proti žalovanému ako spoluvlastníkovi v zmysle § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome. Nie je sporné, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených na Čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXXX, že žalobca podal Návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, že žalobca odovzdal predmetné nehnuteľnosti žalovanému a jeho spoluvlastníkom, že žalobca vystavil faktúry č. 190644, č. 200115, č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051 a č. 200050. 6.1. Zároveň konštatoval, že sporné medzi stranami bolo, či sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu a či žalobca má nárok na zaplatenie sumy 1.880,95 eur s príslušenstvom voči žalovanému.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka vzhľadom na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, podľa ustanovenia § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúceho podstatu a funkcie premlčania, podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka upravujúceho všeobecnú premlčaciu lehotu, podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka upravujúceho bezdôvodné obohatenie, podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho
rozhodovanie spoluvlastníkov týkajúce sa spoločnej veci, podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúceho pôsobnosť predmetného zákona, podľa ustanovenia § 3 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúceho predmet a rozsah úpravy, podľa ustanovenia § 3 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúceho vzťah k Občianskemu zákonníku a predpisom týkajúcim sa právnej úpravy nehnuteľností a ustanovenia § 4 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúceho nadobúdanie vlastníctva.
8. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny. Zdôraznil, že zo Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome zo dňa 31.10.2018 mal preukázané, že kupujúcimi spoluvlastníckych podielov nebytových priestorov neboli len fyzické a právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, ale aj fyzické osoby, ktoré neboli podnikateľmi (kupujúci 1., 3., 4. a 9.). Navyše s poukazom na § 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení na práva a povinnosti vlastníkov nebytových priestorov sa vzťahuje Občiansky zákonník a predmetná Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že na niektorú časť prípadne celú zmluvu by sa mal vzťahovať Obchodný zákonník, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a samotných zmlúv o prevode obchodných podielov. 8.1. Súd prvej inštancie preto posúdil aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 8.1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená zo strany žalovaného proti nároku na zaplatenie 266,00 eur titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na vklad do katastra nehnuteľností je dôvodná, pretože správny poplatok bol žalobcom zaplatený 31.10.2018. Žalobca si mohol svoj nárok na zaplatenie tejto sumy uplatniť proti žalovanému dňa 1.11.2018. Posledným dňom na podanie žaloby na zaplatenie uvedenej sumy bol deň 1.11.2021. Žaloba bola súdu doručená až dňa 3.5.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. 8.1.2. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že námietka premlčania proti nároku na zaplatenie 1.614,95 eur titulom bezdôvodného obohatenia je taktiež dôvodná, pretože s prihliadnutím na žalobcom vystavené jednotlivé faktúry žalovanému žalobca vedel o tom, že žalovaný na jeho úkor sa bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na listy spoločnosti Východoslovenská energetika, a. s. z dní 21.2.2020 a 23.3.2020, ktorých prílohami boli aj faktúry ukončeného odberu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca poznal aj výšku bezdôvodného obohatenia a z dátumov vystavenia a splatnosti jednotlivých faktúr súd prvej inštancie zistil, kedy si tieto nároky uplatnil voči žalovanému. Faktúra č. 190644 bola vystavená 15.1.2020 a splatná 5.2.2020. Faktúra č. 200115 bola vystavená 14.4.2020 a splatná 28.0.2020. Faktúry č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050 boli vystavené dňa 5.3.2020 a splatné dňa 19.3.2020. Zdôraznil, že žalobca sa preto dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil pri faktúre č. 190644 dňa 15.1.2020, pri faktúre č. 200115 dňa 14.4.2020 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050 dňa 5.3.2020. Posledným dňom na uplatnenie nárokov na súde pri faktúre č. 190644 bol deň 15.1.2022, pri faktúre č. 200115 to bol deň 14.4.2022 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050 to bol deň 5.3.2022. Žaloba bola doručená súdu až dňa 3.5.2022, pričom dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie predmetných nárokov uplynula pred podaním žaloby na súd.
9. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 C. s. p. a § 255 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v prejednávanom spore úspešný v celom rozsahu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmena h/ C. s. p.). 11.1. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako občianskoprávny vzťah, pretože predmetný zmluvný vzťah bol obchodnoprávnym vzťahom a to vzhľadom na charakter žalobcu a žalovaného ako podnikateľov, ktorí predmetnú Zmluvu uzavreli pri podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 a ods. 9 Obchodného zákonníka). Poukázal pritom aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa úpravy zmluvných vzťahov podnikateľských subjektov uzatvárajúcich zmluvy upravené iba v Občianskom zákonníku, alebo inom zákone ako v Obchodnom zákonníku.
11.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie následne nesprávne dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené predmetnou žalobou sú premlčané, pretože neboli uplatnené v 3 ročnej resp. dvojročnej subjektívnej lehote. Podľa žalobcu predmetné nároky boli uplatnené v 4 ročnej premlčacej lehote podľa ustanovení Obchodného zákonníka. 11.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nebol naplnený predmetný odvolací dôvod, pretože súd prvej inštancie správne aplikoval správnu právnu normu. 12.1. Konštatoval, že predmetný vzťah nie je obchodnoprávny vzťah, pretože tento vzťah nebol založený medzi dvoma spoločnosťami, ale bol založený medzi žalobcom a deviatimi ďalšími účastníkmi zmluvného záväzku. Dôvodil, že len preto, že sa v zmluvnom záväzku vyskytne obchodná spoločnosť neznamená, že ide o obchodnoprávny vzťah. Pri identifikácii resp. vymedzovaní tohto pomeru princíp subsidiarity a teda vzťah lex generalis, (ktorým je ako základný právny predpis súkromného práva Občiansky zákonník) a lex specialis, ktorým je Obchodný zákonník. Vo vzťahu oboch právnych predpisov sa vyskytujú najmä tieto prípady resp. roviny ich aplikácie inštitúty, ktorých právna úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V tomto prípade, je nevyhnutné aplikovať túto právnu normu bez ohľadu na to, či sa v jedná o vzťah riadiaci sa inak Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom. V danom prípade, ak dôjde k naplneniu podmienok zmluvy s kombinovaným záväzkovým režimom, kedy sa takýto vzťah riadi Občianskym zákonníkom, ako aj Obchodným zákonníkom, je na rozhodnutí zmluvných strán, ktorý právny predpis budú aplikovať na predmetný vzťah. 12.2. Dôvodil, že v prejednávanom spore žalobca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného a to, že samotný žalobca v Zmluve si vymienil zákon, v zmysle ktorého sa zmluva bude riadiť. Zmluva, ktorú predložil žalobca neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že na niektorú časť prípadne celú zmluvu alebo ustanovenie by sa mal vzťahovať Obchodný zákonník, práve naopak, zo Zmluvy vyplýva, že je uzavretá v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.. Predmetná zmluva sa preto riadi zákonom č. 182/1993 Z. z. a v prípade, ak niektoré ustanovenia nie sú upravené v predmetnom zákone, vzťahujú sa na tento právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. 12.3. K aplikácii § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že tretia časť Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvnými stranami musia byť podnikatelia a daný obchod musia realizovať v rámci ich podnikateľskej činnosti. Obe tieto podmienky musia byť splnené v čase vzniku daného záväzku (zmluvy). V danom prípade nejde o naplnenie týchto zákonných podmienok nakoľko žalovaný nie je jedinou zmluvnou stranou a zároveň nie je jediný vlastník, preto aj samotný nárok z bezdôvodného obohatenia nie je možné uplatňovať len voči jednému subjektu a v plnej výške. K predmetným tvrdeniam sa žalobca ani nevyjadril, preto žalovaný konštatoval, že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné v súlade s §151 ods. 1 C. s. p. a preto ich súd prvej inštancie nemohol ani inak vyhodnotiť ako nesporné. 12.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
13. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, výzva bola žalobcovi doručená 3.3.2023.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 1.880,95 eura s príslušenstvom zamietol, keď (podľa názoru žalobcu) nesprávne dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah medzi stranami
sporu bol občianskoprávnym vzťahom a preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania nárokov uplatnených predmetnou žalobou.
17. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
22. Ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka týkajúcu sa záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník v § 261 ods. 9 zároveň upravuje, že Zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti Obchodného zákonníka, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany si môžu aj dohodnúť pôsobnosť Obchodného zákonníka, avšak táto dohoda musí vyplývať z obsahu predmetnej zmluvy. Znamená to teda, že iba v prípade preukázania, že zmluvné strany uzatvorili záväzkový vzťah ako podnikatelia, pri ich podnikateľskej činnosti, alebo si dohodli pôsobnosť Obchodného zákonníka, budú inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku (teda aj premlčanie) mať prednosť pred právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku.
23. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v bytovom dome, kde žalobca bol predávajúcim a žalovaný bol jedným z deviatich kupujúcich, v ktorých kupujúci č. 1, 3, 4 a 9 boli fyzickými osobami.
24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný nepreukazoval a ani netvrdil, žeby predmetné fyzické osoby špecifikované v odseku 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli podnikateľmi a predmetnú Zmluvu uzatvárali pri ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy odvolací súd zistil, v zhode so zistením súdu
prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje žiadnu dohodu zmluvných strán o tom, že ich vzťahy upravené touto Zmluvou sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd zároveň dodáva, že samotná Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý v § 3 ods. 2 stanovuje, že právne vzťahy k nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov.
25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný záväzkový vzťah ako občianskoprávny vzťah, na ktorý sa následne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 101 Občianskeho zákonníka a § 107 Občianskeho zákonníka).
26. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalobca nenamietol nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa splatnosti jednotlivých nárokov uplatnených predmetnou žalobou doručenou až 3.5.2022, nenamietol ako nesprávne ani závery súdu prvej inštancie o povinnosti uplatniť predmetné nároky do 1.1.2021 (nárok 266,00 eur) a zároveň u nárokov v celkovej výške 1.614,95 eura posledným dňom na uplatnenie jednotlivých nárokov na súde pri faktúre č. 190644 bol deň 15.1.2022, pri faktúre č. 200115 to bol deň 14.4.2022 a pri faktúrach č. 200055, č. 200054, č. 200053, č. 200052, č. 200051, č. 200050 to bol deň 5.3.2022.
27. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil vznesené námietky premlčania zo strany žalovaného nárokov vo výške 266,00 eur a 1.614,95 eura a záver o nedôvodnosti predmetných nárokov, ako premlčaných nárokov, aj náležite odôvodnil.
28. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).
29. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít udáva, že ani toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.
30. Odvolací súd zistil z obsahu jednotlivých rozhodnutí citovaných zo strany žalobcu v odvolaní, že predmetné rozhodnutia nemožno v prejednávanom spore aplikovať, pretože v predmetných rozhodnutiach sa nejedná o skutkovo podobný stav veci.
31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, ak zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustálil ako občianskoprávny vzťah a následne správne posúdil aj ako dôvodnú a odôvodnenú vznesenú námietku premlčania nárokov žalobcu zo strany žalovaného, pretože žalobca nároky uplatnené predmetnou žalobou si neuplatnil včas.
32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu.
33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).