Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/158/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov 1. A. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., 2. V.. Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., 3. R. I., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., 4. H.. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., 5. V.. Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. S. XXXX, 6. Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., všetci zastúpení JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, Košice, proti žalovanému BYFOS, s.r.o., so sídlom Mudroňova 4, Košice, IČO: 36 169 871, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp.zn. -100 z 8.2.2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh žalobcov v 1. až 6. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.). Žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal (výrok II.).

2. Vychádzal z toho, že žalobcovia v 1. až 6. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO) doručeným súdu dňa 14.1.2019 voči žalovanému domáhajú NO, ktorým by mu súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Z. XX, XX, XX B. S. uvedených v Oznámení o výsledku písomného hlasovania dňa 17.12.208, ktoré boli prijaté (odsúhlasené) vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec S. W., kat. územie W. Q. dňa 17.12.2018 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň sa vo veci samej domáhajú, aby súd zrušil písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov Z. XX, XX, XX B. S. zo dňa 17.12.2018, ktorí vlastníci sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec S. W., kat. územie W. Q. ako absolútne neplatný právny úkon od začiatku a to v celom rozsahu. Svoj návrh odôvodnili žalobcovia v 1. až 6. rade tým, že sú vlastníci bytov a spoluvlastníci nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice Sever, kat. územie W. Q. a ako vlastníci Zmluvou o výkone správy č. HLI 17-21 zo dňa 13.12.2005 poverili žalovaného ako správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva a tiež zabezpečením plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalších služieb. Žalovaný v zmysle Oznámenia zo dňa 07.12.2018 zvolal na deň 17.12.2018 na čas od 17:00 hod. do 20:00 hod. písomné hlasovanie, predmetom ktorého boli tieto otázky: 1/ Súhlasíte, aby celkovú obnovu bytového domu a to úpravu balkónov, zateplenie obvodového plášťa, okapový chodník, zateplenie strechy, zateplenie stropu a stien na prízemní a výmenu elektroinštalácie na základe projektovej dokumentácie urobila firma REKOB s.r.o. v celkovej výške 455.675,50 Eur s DPH?, 2/ Súhlasíte, aby výmenu výťahov vykonala firma KONE s.r.o. v celkovej výške za tri výťahy 136.746,- Eur s DPH?, 3/ Súhlasíte s navýšením platieb do fondu opráv na jednotnú sumu 0,85 Eur/m2?, 4/ Súhlasíte so spôsobom financovania rekonštrukcie prostredníctvom podpory zo ŠFRB s úrokovou sadzbou vypočítanou v zmysle podmienok ŠFRB v maximálnej výške 592.439,50 Eur so zabezpečením požadovaného úveru z Fondom prevádzky, údržby a opráv a s vinkuláciou 3 mesačných splátok úveru v prospech ŠFRB?, 5/ Súhlasíte so splnomocnením pre konateľov BYFOS s.r.o. pre zastupovanie pred orgánmi štátnej správy vo veci konaní podľa ustanovení stavebného v rozsahu všetkých právnych úkonov pre stavebné konanie a kolaudačné konanie, k vybavovaniu a podpisovaniu právnych dokladov súvisiacich so žiadosťou o poskytnutie podpory zo ŠFRB a to najmä: vybavovanie úveru zo ŠFRB, podpisu úverovej zmluvy zo ŠFRB, k zriadeniu záložného práva na účet Fondu údržby a opráv? Na základe písomného hlasovania vyhotovil žalovaný Oznámenie o výsledku písomného hlasovania, v ktorom uvádza, že z celkového počtu 51 vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa hlasovania dňa 17.12.2018 zúčastnilo 38 vlastníkov, že 13 vlastníci sa hlasovania nezúčastnili, z toho 37 vlastníkov odsúhlasilo všetkých 5 položených otázok, písomné hlasovanie a jeho výsledok overili p. S. S. U. H.. B. Z.. Citoval súd prvej inštancie a dôvodil, že o nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaného ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt a nie všetkých nútených spoločníkov, návrh musel byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutý. Pre úplnosť súd uviedol, že napriek neúplnému návrhu na nariadenie NO, súd nevyzýval žalobcov na odstránenie vád podania v zmysle ust. v spojení s a , pretože nepovažoval návrh na nariadenie NO za podanie vo veci samej, nakoľko smeroval k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany. Napriek zákonnej možnosti, v takomto prípade, návrh na nariadenie NO bez ďalšieho odmietnuť, súd návrh žalobcov zamietol, pretože žalobcovia nesprávne označili stranu žalovaného, teda toho, proti komu má návrh smerovať v súlade s jeho vecnou legitimáciou. Súd dodáva, že sporovom konaní je výlučnou vecou žalobcu označenie okruhu strán. Tie musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore (či už na sa jedná o žalobcu alebo o žalovaného), aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Súdu nevyplýva žiadna zákonná možnosť a ani povinnosť vstupovať do dispozičnej sféry žalobcu ako dominus litis (pána sporu) a svojvoľne meniť či už žalobný návrh, opis rozhodujúcich skutočností alebo označenie strán sporu, pretože výlučne žalobca je zodpovedný za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade žalovaný síce bol úspešný, avšak v konaní o nariadenie NO mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ne nepriznal.

3. V podanom odvolaní navrhli žalobcovia zrušiť uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 365 ods.1 písm.a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/, lebo rozhodol súd predčasne. Žalobcovia 1. až 6. uviedli, že konajúci súd sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dopustil chyby , keď uvádza , že z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Toto zamietnutie odôvodnil súd aj tým, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne označili stranu sporu, proti ktorej ma návrh, ako aj návrh vo veci samej smerovať. Súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza - odkazuje na ust. ., . - ohľadom núteného spoločenstva. Konajúci súd však nevyzval žalobcov v 1. až 6. rade na odstránenie vady návrhu a tým pádom aj odňal žalobcom 1. až 6. konať pred súdom. Žalobcovia 1. až 6. uvádzajú , že súd PRESNE A JASNE neuviedol proti akej „INEJ" strane v danej veci, má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerovať. Ad 2. Z predložených listín v spise je zrejmé, že spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na Z. T.. Č.. XX nemajú vytvorené Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. XX B. S. a preto nie je zrejmé, na aké nútené spoločenstvo v zmysle súd odkazoval ?! Žalobcovia 1. až 6. poukazujú na existujúcu judikatúru, ktoré priznáva pasívnu vecnú legitimáciu aj správcom vykonávajúcim správu v obytných domoch a teda žalobcovia 1. až 6. poukazujú na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu ohľadom otázky pasívnej vecnej legitimácie v danom spore. Tu poukazujeme na skutočnosť, že správca bytového domu má napr. aktívnu vecnú legitimáciu v sporoch o vymáhanie nedoplatkov na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov (s poukazom na - ).

Z vyššie uvedeného teda per analógiam vyplýva, že pokiaľ takémuto správcovi priznáva právo postavenie žalobcu (aktívna vecná legitimácia), musí mať takéto postavenie správca vo vzťahu ku spoluvlastníkom bytov a nebytových priestorov aj ako žalovaný (pasívna vecná legitimácia), pretože právne vzťahy - v danom prípade zo Zmluvy o výkone správy č. HLI 17-21 - nevylučujú zodpovednosť správcu za prípadne škody a teda nevylučujú postavenie správcu ako žalovaného. Konštatovanie a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, vytvára de facto a aj de jure obraz správcu, ako subjektu bez akejkoľvek zodpovednosti voči spoluvlastníkom bytov a nebytových priestorov a vytvára obraz o nemožnosť brániť svoje porušené práva zo strany žalobcov 1. až 6..

4. Odvolací súd postupom podľa , v spojení s , keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie, preskúmal uznesenie tohto súdu a toto potvrdil ako vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné :

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ods.l , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie NO aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí NO, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie NO.

10. Podľa ust. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť NO, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samej podstaty NO vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej opravy predbežných opatrení podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter, čo neplatí v .

12. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd pri nariadení NO pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

13. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie NO už v konaní a ako správne konštatuje súd prvej inštancie, ide o prípad, kedy nevyhnutne nemá nasledovať konanie vo veci samej.

14. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu, sú aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená (na rozdiel od dokazovania), že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na NO. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie NO. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

17. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného NO.

18. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie NO je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Odvolací súd doplňuje dôvody v uznesení súdu prvej inštancie, lebo v žalobe žiadajú žalobcovia 1.-6. rade okrem iného, aby vo veci samej súd zrušil písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov Z. XX, XX, XX B. S. zo dňa 17.12.2018, ktorí vlastníci sú zapísaní na LV č. XXXXX okres Košice I...; a žiada trovy konania.

20. Právna úprava síce výslovne neupravuje ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového stavu pre vydanie NO, avšak dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Predchádzajúca legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazné osvedčenia alebo osvedčovanie, osvedčovanie potom na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na NO, pri ich zisťovaní neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, pričom výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné. Aj v konaní o vydanie NO súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili, použitie týchto zásad je však primerané a limitom pre dosiahnutie účelu NO (s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosti tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia NO, ďalej aj pozri uznesenie NS SR 6M z 28.11.2012).

21. Aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. ) vychádzali zo záveru, že zásadne nerozlučnými spoločníkmi v konaní o zrušenie hlasovania alebo neplatnosť hlasovania vychádzajúc z sú potom označované strany sporu zásadne nerozlučnými spoločníkmi. Títo nerozluční spoločníci sú všetci vlastníci bytov. Nemožno žalovať len jedného zo solidárnych účastníkov, ale všetkých podľa zmluvy (č.l. 24, 25 spisu).

22. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaného ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v konaní o nariadenie NO obísť porušenie práv žalobcov, preto aj správne súd prvej inštancie protistrane doručoval odvolanie žalobcov na vyjadrenie. Okrem iného, podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu, neodkladné opatrenie v riešenom spore má povahu rozhodnutia vo veci samej a je dočasné, ak samotné NO konzumuje vec samú, potom nemožno vydať takéto NO ( až ).

24. Dňa 15.4.2019 v podaní označenom ako odvolanie proti uzneseniu doručil súdu prvej inštancie žalobcovia ďalšie prílohy k odvolaniu č.l. 115-137, avšak z týchto už odvolací súd nemohol v odvolacom konaní vychádzať vzhľadom na uvedené dôvody, pre ktoré bol návrh na NO zamietnutý a bolo to po odvolacej lehote.

25. Odvolací súd podľa nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konaní o veci samej.

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.