Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: W.rvale bytom T. za účasti otca: O., zastúpený advokátkou JUDr. Blankou Naďovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 44, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého C. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne od 14.1.2019 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2013 č.k. -28.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 14.1.2019 do 30.6.2019 v sume 390,50 eur je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 14.1.2019 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletého C. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, od 14.1.2016 a na sumu 350 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred 5 rokmi rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2013, č.k. -28. Maloletý 1.9.2015 nastúpil na základnú školu v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili náklady na školu. Taktiež sa zvýšili náklady z dôvodu jeho fyzického rastu, a podľa jej informácií sa podstatne zvýšil aj príjem na strane otca.

2. Dňa 5.2.2019 matka rozpísala svoje príjmy od jednotlivých zamestnávateľov za obdobie od 1.1.2015 a vzhľadom na to, že zistila, že otec maloletého má priemerný čistý mesačný príjem XXXX eur, žiadala zvýšiť výživné zo strany otca maloletého na sumu 400 eur mesačne od 14.1.2016 a na sumu 500 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna.

3. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 1.4.2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V tomto písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s takým zvýšením výživného, ako to navrhla matka maloletého. Uviedol, že sa nebráni plateniu vyššieho výživného, ale za primeranú považoval čiastku 230 eur mesačne. Podľa neho, takáto suma by zodpovedala synovým životným potrebám. On síce chápe, že potreby maloletého sa podstatne zvýšili, ale matka tieto zvýšené potreby žiadnym spôsobom nešpecifikovala a odôvodnené potreby maloletého nezodpovedajú tým čiastkam, ktoré matka požaduje. Namietal proti spätnému určeniu výživného od 14.1.2016, pretože matka neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by mal konajúci súd na jej návrh prihliadať. On si svoju vyživovaciu povinnosť stále plnil, a okrem toho maloletému kupoval rôzne darčeky, vrátane ošatenia, obuvi pri príležitosti jeho narodenín, menín, alebo rôznych iných sviatkov a chodieval s ním aj na dovolenky. So synom sa pravidelne stretáva v rozsahu dva až trikrát mesačne. Vie o tom, že syn sa venuje futbalu vo futbalovej akadémii, pretože občas zájde na tréningy svojho syna a sporadicky na turnaje. Mimo tohto záujmu však maloletý žiadne iné záľuby nemá a vo svojich školských potrebách nie je náročný. V mesiaci 2/2019 otec utrpel vážne zranenie následkom dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Preto má v súčasnosti zdravotné problémy s chrbticou, ktoré si vyžadujú pravidelnú liečbu. Preto sa aj jemu zvýšili náklady na doliečovanie, na pravidelné masáže a fyzioterapiu, vrátane cestovného. V podanom vyjadrení rozpísal svoje výdavky. Na záver uviedol, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy matka zamestnaná nebola. V súčasnosti však zamestnaná je. Poberá daňový bonus na dieťa, i rodičovský príspevok na maloletého. Nezanedbateľnou je skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej iste finančne na domácnosť prispieva.

4. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 10.4.2019, prešetril pomery na strane oboch rodičov a maloletého dieťaťa a na základe toho doporučil zvýšenie výživného zo strany otca a to primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.

5. Súd zistil, že naposledy boli rodičovské práva a povinností voči maloletému C. upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2013, č.k. - 28, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2013. V tom čase mal maloletý C.okov, bol v predškolskom veku, otcov príjem bol zistený vo výške XXX eur mesačne, matka bola nezamestnaná.

6. Matka písomným podaním dňa 29.5.2019 podala odôvodnenie svojho návrhu na spätné určenie výživného a podľa nej, dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že po rozvode nepožiadala ani o manželské výživné a neskôr ani o zvýšenie výživného na syna po nástupe do prvého ročníka základnej školy, pretože boli dohodnutí s bývalým manželom po rozvode na tom, že ich spoločný byt predajú jej bratovi, z kúpnej ceny vyplatí manžela iba sčasti a ona sa nebude domáhať svojich práv na manželské výživné a na zvýšenie výživného na syna pri zmene pomerov. Táto časť ňou nevyplatenej kúpnej ceny pokryje manželské výživné, aj výživné syna, ktorých sa domáhať nebude. Preto po uzavretí kúpnej zmluvy s bratom vyplatila bývalého manžela čiastkou XX.XXX eur a očakávala, že zvyšok kúpnej ceny bývalý manžel vymáhať nebude. Napriek tomu podal v konaní sp. zn. na tunajšom súde návrh, kde sa domáhal doplatenia 9.490,26 eur. Nakoniec v tomto konaní uzavreli dohodu o urovnaní a ona sa zaviazala doplatiť manželovi ešte 7000 eur v 100 eurových mesačných splátkach. Preto považuje zmenený návrh na primerané zvýšenie výživného aj za spätné obdobie za súladný so zákonom o rodine a na návrhu trvá. Namietala proti tomu, aby otec splácal úver, ktorý čerpá na chatu svojej partnerky a na tento výdavok by súd vôbec nemal prihliadať, rovnako by nemal prihliadať ani na masáže a iné výdaje otca na užívanie liekov, ktoré podľa nej užíval len od 23.2.2019 do 10.3.2019. Predložila súdu dohodu o urovnaní, ktorú uzavreli dňa 7.1.2019 s otcom maloletého. Matka predložila súdu svoje listinné dôkazy, medzi nimi aj prvú stranu zmluvy o hypotekárnom úvere, z ktorej vyplýva výška hypotekárneho úveru XX.XXX eur, ale nie je možné zistiť dohodnutú výšku splátky. Matka predložila súdu aj výpisy z katastra nehnuteľnosti, ktorými preukazovala, že otec I.

7. Na pojednávaní dňa 3.6.2019 matka predovšetkým uviedla, že nesúhlasí s tým, aby výživné zo strany otca bolo zvýšené na sumu 230 eur mesačne. Poukázala predovšetkým na to, že za celé roky nepodávala návrh na zvýšenie výživného a keby jej nevypomáhali finančne matka a brat, tak by nevedela vyžiť. Je to z toho dôvodu, že výživné 200 eur nepostačovalo jednak s ohľadom na jej príjem, jednak na výdavky súvisiace so živobytím maloletého. Žije s maloletým sama v P. za ktorý spláca hypotéku mesačne XXX eur. Bežné poplatky za toto bývanie predstavuje 180 eur. Poistenie hypotéky XX eur. Príjem matky predstavuje XXX . eur mesačne, pracuje ako V. tringelty môžu predstavovať v reštaurácií, v ktorej pracuje 7 až 8 eur denne. Maloletý navštevuje ZŠ na T. ročník. Je zdravý, stravuje sa v školskej jedálni, čo stojí 22 eur mesačne, mesačník MHD 10 eur, ZRPŠ poplatok 20 eur ročne, rôzne školské potreby, ktoré je potrebné zakúpiť na začiatku školského roka stoja 35 až 40 eur, kedy sa platí aj ZRPŠ. Zvýšené výdavky matka poukazovala predovšetkým v súvislosti s futbalom maloletého, ktorý navštevuje futbalovú akadémiu J., kde sa platí ročný poplatok - členské 300 eur. Maloletý sa zúčastňuje pravidelných zápasov, ktoré sa odohrávajú nielen v T. ale aj v okolí, ale aj mimo Slovenska. Raz do roka chodí na zahraničné zápasy a na sústredenia na dva, tri dni, tiež raz ročne, čo obyčajne stojí 100 eur. Okrem toho potrebuje futbalové vybavenie a to tréningové oblečenie, ktoré mu kúpila minulý rok dve súpravy, čo stálo 85 eur. Toho roku mu kúpila tréningovú súpravu za 30 eur, potom sú to kopačky, halovky a ďalšia obuv asi 3 páry, čo stojí 150 eur ročne. Potrebuje aj dres na zápasy, čo stojí 30 eur na jednu sezónu. Ostatné výdavky s oblečením, obutím matka vykázala ročne sumou 1200 eur, hygiena 30 eur mesačne. Čo sa týka mobilu, ktorý zakúpil maloletému otec v 7/2018, mesačné platby realizuje matka tak, že maloletý je napojený na jej mobil, spolu predstavuje platba 33 až 34 eur mesačne. Matka mimo trojizbového bytu vB. ktorý zakúpila z tej sumy, ktorá jej zostala z hypotéky. Takže má spojené výdavky aj s týmto autom, ktoré používa denno-denne jednak na cestu do práce a s maloletým na zápasy. Poukázala na to, že otec vlastní nehnuteľnosti, ktoré zdedil spolu so svojimi súrodencami. Podľa jej vedomostí však otec a jeho dvaja bratia obrábajú tieto pozemky, pestujú tam zeleninu, ktorú predávajú a z toho majú finančný príjem. Matka uviedla, že do 3/2017 pracovala v O. eur mesačne, ale potom ukončila pracovný pomer, pretože O. sa mala prerábať, nakoniec sa prerobila a premenovala a okrem toho jej nevyhovovala pracovná doba, ktorú tam mala mať. Matka doplnila svoju výpoveď výdavkami maloletého, ktoré spočívajú v poplatku za detský tábor, ktorý maloletý absolvuje raz ročne. Tento rok to bude stáť 150 eur + cestovné a vreckové a nejaké tričko, čo podľa matky je ďalších 150 eur. Okrem toho, každý rok maloletému robí oslavu narodenín, pretože aj on chodieva na oslavu svojich kamarátov a stojí to 150 eur.

8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXXX eur, už asi 5 rokov žije so svojou priateľkou v O. S priateľkou spoločne hospodária, ona je zamestnaná, jej príjem predstavuje XXX eur mesačne, je čiastočne invalidnou dôchodkyňou a pracuje v Q.. Výdavky súvisiace s bývaním predstavujú: elektrika a vykurovanie v dome palivovým drevom sumou 230 eur mesačne. O. bol predmetom dedenia a rovnako predmetom dedenia boli aj jeho G., ktoré však sú roztrúsené na rôznych G. a takto sú vlastne nepredajné. Otec uviedol, že on tieto G. neobrába, už posledných niekoľko rokov sa tým nezaoberá, jedine chodí pomáhať svojmu bratovi. Okrem týchto nehnuteľností E. ktorý je oproti cez cestu, avšak sa nevyužíva na bývanie, brat tam uskladňuje svoje stroje. Spláca hypotekárny úver, ktorý si zobral na zakúpenie C. za X.XXX eur. Je to X- ročná M. auto musel kúpiť po tom, čo jeho auto bolo totálne zdemolované pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil. Od tejto nehody má problémy s krčnou chrbticou a pokiaľ má bolesti, musí užívať lieky. Na maloletého prispieva sumou 200 eur mesačne, od dátumu podania návrhu ničím iným neprispel. Aj otec poukázal na to, že v dôsledku vyporiadania bytu s matkou maloletého mu zostala dlžná 9.490 eur, z ktorej sumy jej odpustil 2490 eur a v rámci urovnania sa dohodli na tom, že mu ešte doplatí 7000 eur. Takto vlastne prevyšujúcu sumu ponechal matke aj na potreby maloletého. Rovnako jej vyšiel v ústrety, keď sa dohodli na splácaní tohto dlhu sumou 100 eur mesačne. Čo sa týka jeho ďalších výdavkov, výdavky súvisiace so stravou sú 150 eur, s oblečením asi 150 eur mesačne, hygiena 50 eur mesačne.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní súdu uviedla, že vzhľadom na to, že výživné nebolo zvyšované 6 rokov, je odôvodnený návrh na zvýšenie výživného zo strany matky, ale od dátumu podania návrhu. Vzhľadom na preukázané príjmové pomery na strane otca je toho názoru, že to výživné by malo byť vyššie ako 230 eur mesačne, ako navrhuje otec. Výšku výživného ponecháva na zvážení súdu.

10. Právna zástupkyňa otca v záverečnom hodnotení poukázala predovšetkým na to, že výživné by malo predstavovať podľa zaužívanej judikatúry 20 až 30 % z príjmu povinného rodiča. Matka požaduje v tomto konaní také vysoké výživné, že sú toho presvedčenia, že toto výživné by pokrývalo nielen potreby maloletého, ale aj jej vlastné potreby. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, na jeho vek, ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy, je zdravý, teda mimoriadne výdavky s ním nie sú, mimo futbalového klubu, je potrebné k týmto skutočnostiam prihliadať. Zároveň navrhla, aby súd prihliadol na to, že matka sa vzdala výhodnejšieho zamestnania tým, že ukončila pracovný pomer v O. dohodou, kde dosahovala vyšší príjem. Rovnako žiadala, aby súd prihliadol na to, že otec sa vzdal sumy XXXX eur v prospech maloletého pri uzavretí dohody o urovnaní s matkou maloletého.

11. Matka maloletého v záverečnom prednese s týmito skutočnosťami nesúhlasila, podľa nej sa otec žiadnej finančnej sumy nevzdal v prospech maloletého. Naviac, ona v O. neukončila dobrovoľne pracovný pomer, ale najmä v záujme dieťaťa, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o neho, pretože pokiaľ by jej zamestnávateľ menil pracovnú dobu, tak by to nezvládla.

12. Z opisu mzdového listu zamestnávateľa otca súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXXX,XX eur. Priemerný čistý mesačný príjem na strane matky predstavuje XXX,XX eur.

13. Podľa ( ) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 76 ods.1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

20. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

21. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. C.. Primerané, a v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami povinného rodiča- otca je podľa zváženia súdu zvýšenie výživného zo sumy 200 eur na sumu 270 eur mesačne od dátumu podania návrhu. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol s prihliadnutím na to, že v priebehu konania matka neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie výživné za spätné obdobie. Podľa zákonných ustanovení citovaných vyššie vyplýva, že súd môže priznať spätne výživné iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa a o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo. Matka svoj návrh na spätné priznanie výživného odôvodňuje dohodami s otcom maloletého pri vyporiadaní ich spoločného bytu, čo nemá žiadnu súvislosť s výživným pre maloletého a naviac, zákon neumožňuje pohľadávky akéhokoľvek charakteru započítavať s výživným pre maloleté dieťa. Preto takýto postup súdu by nebol v súlade so zákonom a preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky na spätné priznanie výživného zamietol.

22. Zo zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že táto vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov, príprava na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedenú zákonnú zásadu súd mal za to, že preukázateľné výdavky na strane maloletého C.a oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia podstatne zvýšili a to jednak jeho fyzickým vývojom, ako aj nástupom do školy a jeho ďalším štúdiom. Okrem toho sa bežné potreby maloletého zvýšili aj jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou a to návštevou V. T., kde je zrejmé, že výdavky súvisiace s týmto záujmom maloletého nie sú bežného charakteru a teda sú vyššie ako u detí rovnakého veku. S prihliadnutím na to, že preukázaný príjem na strane povinného rodiča je XXXX eur a otec má nevyhnutné výdavky s bývaním, ktoré však znáša spoločne so svojou priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou hospodári, súd rozhodol o zvýšení výživného o 70 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne, ktoré výživné je schopný otec zaplatiť bez ohrozenia svojej existencie. Vzhľadom na to, že maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy, toto výživné je primerané aj s ohľadom na to, že je možné očakávať a predpokladať ďalšie navýšenie jeho výdavkov s súvislosti s tým, ako sa bude vyvíjať a nastupovať do vyšších stupňov štúdia. Preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je súdom určené výživné primerané.

24. Vzhľadom na to, že súd zvyšoval výživné od 14.1.2019, do 30.6.2019, otcovi vzniklo dlžné výživné a to za 18 dní v mesiaci január 2019 ( 70:31x18) to je 40,50 eur a za päť mesiacov po 70 eur to je 350 eur spolu dlžné výživné 390,50 eur, ktoré dlžné výživné je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.