Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1862-2021.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1862/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: KOMMERZ s.r.o., IČO: 35803037, so sídlom Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava-Ružinov, v zast.: A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., IČO: 36699705 so sídlom Mandľová 28, 851 10 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. v zast.: dr.jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka, IČO: 42337909 so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno o vymoženie sumy 4000 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. 126EX 933/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 105,65 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4000 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1Up/378/2021, zo dňa 08.04.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 29.04.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 11.08.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú, so sídlom Exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 126EX 933/21.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a s prílohami (upovedomenie o začatí exekúcie). Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 16.08.2021 podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.09.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.09.2023 odôvodnil tým, že v platobnom rozkaze je označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého bydliska. Tieto údaje sú však vlastné iba fyzickým osobám, čo je zrejmé z úpravy zákona o mene a priezvisku. Dňa 16.05.2017 povinný podal Žiadosť o podnikateľský úver, v Žiadosti je označený v bode I. ako žiadateľ FO- Podnikateľ nasledovne: obchodné meno: A. D., práva forma: SZČO, miesto podnikania: A., C. E.XXX/XX. V žiadosti v bode V je uvádzané, že účelom žiadosti je nákup pomôcok na účely podnikania. Na podklade žiadosti o podnikateľský úver dňa 17.05.2017 ako fyzická osoba- podnikateľ uzatvoril Zmluvu o úvere, v ktorej dlžník (povinný) je identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania a označením identifikačného čísla (IČO). V zmysle § 8 Obchodného zákonníka vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom. Je teda evidentné, že žiadnu zmluvu o úvere povinný neuzatvoril ako
fyzická osoba, ale ako samostatne zárobkovo činná osoba s označením účelu zmluvy- nákup pomôcok na účely podnikania. Správne v platobnom rozkaze by povinný mal byť označený ako fyzická osoba- podnikateľ. V čase vydania platobného rozkazu povinný podnikal, teda súd nemohol vydať platobný rozkaz voči žalovanému ako fyzickej osobe. Z uvedeného dôvodu nemôže byť pasívne legitimovaným účastníkom upomínacieho konania a exekúcia nemôže byt vedená voči jemu ako fyzickej osobe. Zmluva o úvere zo dňa 17.05.2017 neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že v prípade nezaplatenia úveru je povinný zaplatiť pevnú sumu úroku vo výške 3452 eur ako sankciu za omeškanie s plnením dlhu. Pri vydaní platobného rozkazu by mal súd vychádzať z uzatvorenej zmluvy a nielen z obsahu návrhu žalobcu. Z uvedeného dôvod namieta aj odmenu vo výške 3452 eur. Ak súd vydal platobný rozkaz voči fyzickej osobe, mal by prihliadať aj na Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, hlavne na § 9 náležitosti zmluvy a § 11 ods. 1 písm. b.) dôsledky porušenia povinností, podľa ktorého ak zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinný žiada exekúciu zastaviť podľa §61 k ods. 1 písm. d.) Exekučného poriadku. Povinný žiada povoliť aj odklad exekúcie podľa §61h Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uvádza, že formálne označenie povinného v exekučnom titule, kde je označené len „menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia“ a nie aj obchodným menom či IČOm, nemá nič spoločné s jeho hmotnoprávnou pasívnou legitimáciou; obzvlášť ak nie je akokoľvek sporné (a zo strany povinného to bolo aj potvrdené), že povinný bol účastníkom zmluvy o úvere, z titulu ktorej došlo v prospech oprávneného k vydaniu exekučného titulu, v ktorom je povinný riadne a nezameniteľne identifikovaný. Exekučný titul zároveň plne zodpovedá § 4 ods. 2 z. č. 307/2016 Z. z., že „fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia. Na-miesto dátumu narodenia možno pri fyzickej osobe uviesť rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie.“ podľa ktorého: (a) obchodné meno sa nielenže neuvádza (b) ale ešte aj uvedenie IČO je len fakultatívne a nie obligatórne. Obzvlášť ak povinný ani nemá žiadne obchodné meno, ktoré by sa líšilo od jeho už v exekučnom titulu uvedeného mena a priezviska; čoho dôkazom sú aj jeho návrhy, ani kde žiadne svoje údajné obchodné meno neuvádza. Okrem toho, že exekučný súd ani nemá vecnú legitimáciu skúmať konanie predchádzajúce vydaniu exekučného titulu, najmä jeho dôvody a oprávnenosť – tu viď. aj ÚSSR č. IV. ÚS 104/19: „V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“ tak povinným namietaný spotrebiteľský charakter si povinný sám neguje už len svojim tvrdením, že v súvislosti s úverom konal ako podnikateľ v rozsahu svojej podnikateľskej činnosti. Povinného ostatnú námietku o údajne nedohodnutej odmene 3452 eur, ako úroku k istine úveru 4000 eur, vylučujú zas body 1.4 a 1.5 Zmluvy o úvere, v ktorých sa povinný zaviazal vrátiť jej poskytnutých 4000 eur v 36 mesačných splátkach 207 eur, spolu tak v sume 7452 eur (t.j. 4000 eur + 3452 eur). Nakoľko povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie nepodal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ale tak učinil až s odstupom cca. 2 rokov, tak podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku jeho návrh na zastavenie exekúcie ani nemá odkladný účinok; rovnako povinného návrh nespĺňa ani žiaden atribút odkladu exekúcie podľa § 61h Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že bol podaný súdnemu exekútorovi dňa 13.09.2023, teda po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.08.2021. Posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na piatok 31.08.2021.15 dňová lehota by bola zachovaná, keby podanie povinného - návrhu na zastavenie exekúcie bolo odoslané najneskôr dňa 31.08.2021 (utorok). Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietku musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá vyplýva z § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na námietku, pokiaľ je podaná v neskôr podanom návrhu (po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie).
16. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
17. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z citovaného ustanovenia § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná. Exekučný poriadok taxatívne stanovuje dôvody zastavenia exekúcie a to, vznik skutočnosti ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; zrušenie exekučného titulu; dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi namietnutými v návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
20. Súd v prejednávanej veci ako prvé považoval za potrebné vyriešiť posúdenie charakteru zmluvného vzťahu z pohľadu, či sa jedná o spotrebiteľský alebo obchodnoprávny vzťah. V tomto smere súd uvádza, že z listín, ktoré tvoria obsah spisu jednoznačne vyplýva, že nie je možné akceptovať posúdenie záväzkovo-právneho vzťahu o tom, že zmluvný vzťah je spotrebiteľský. Charakter zmluvy úvere uzatvorenej dňa 17.05.2017, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Takže sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predložených listín jednoznačne vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi fyzickej osobe. Zo zmluvy úvere vyplýva, že povinný bol označený ako dlžník: Obchodné meno: A. D. miesto podnikania/sídlo: C. XXX/XX, XXX XX A. IČO/číslo registrácie: XXXXXXXX. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Povinný namieta aj absenciu pasívnej legitimácie, keďže v exekučnom titule nie je označený ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Námietka je nedôvodná a irelevantná z dôvodu, že nespôsobuje nesprávne označenie povinného, nakoľko fyzická osoba nepodnikateľ aj ako fyzická osoba podnikateľ sa nepovažujú za dva rozdielne subjekty so samostatnou právnou zodpovednosťou, nakoľko živnostník ako fyzická osoba ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom vrátane svojho súkromného, a je zrejmé, že aj fyzická osoba, pri ktorej sa zistí, že je podnikateľom, zodpovedá za svoje záväzky nepodnikateľskej povahy aj majetkom, ktorý ma vedený ako fyzická osoba podnikateľ. Exekučný súd je toho názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
21. Žiadny z dôkazných prostriedkov nepreukázal ani tvrdenie povinného, že základné konanie bolo vykonané proti inej osobe, resp. resp. že nie je v exekučnom titule správne identifikovaný. V exekučnom titule je povinný označený menom, priezviskom a dátumom narodenia, ktoré vedú exekučný súd k nepochybnému záveru, že exekučné konanie bolo oprávneným iniciované proti osobe, ktorá je nositeľom judikovanej povinnosti z predloženého exekučného titulu. Povinný bol rovnako v návrhu na vydanie platobného rozkazu dostatočne odlíšený od iných fyzických osôb menom, priezviskom a rodným číslom, ktoré sa zhoduje aj s aj s údajmi evidovanými o povinnom v registri obyvateľov. Z lustrácie v registri obyvateľov, z exekučného titulu ako aj predloženej zmluvy o úvere a žiadosti o podnikateľskom úvere vyplýva, že povinný je nepochybne nositeľom povinnosti uloženej mu exekučným titulom a že konanie
základné (kde povinný vystupoval v procesnej pozícii žalovaného) a konanie vykonávacie sú vedené voči tej istej osobe, teda povinnému.
22. Súd k návrhu povinného na odklad exekúcie uvádza, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je rozhodnutie o odklade exekúcie plne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku.
23. V súvislosti s námietkou povinného o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a preto mu prináleží právo na ochranu spotrebiteľa a že úver by mal byť bezúročný súd na záver uvádza, že v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. dôkazný návrh) súd na ne neprihliadne. V zmysle koncentračnej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom druhom návrhu na zastavenie, nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré nemohol bez vlastnej viny skôr uplatniť. Povinnému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky v zákonnej lehote a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný. Podľa ustálenej judikatúry Slovenských súdov nesprávne doručená písomnosť má za účinok jej neúčinnosť voči ostatným účastníkom konania, ako aj voči orgánu, ktorému mala byť správne doručená a nemožno preto od nej počítať a rátať lehoty, ktoré by inak plynuli jej správnym doručením. Práve naopak, pokiaľ takáto písomnosť nestihne byť dodatočne doručená na správne miesto, kde doručovaná mala byť, môže nastať skutočnosť, že márne prejde lehota na jej podanie a potom sa na ňu neprihliada ako na oneskorene podanú aj s prípadnými následkami čo sa týka uplatnenie premlčacích, resp. prekluzívnych lehôt. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že neskoro podaným návrhom na zastavenie exekúcie na orgáne, ktorý písomnosti doručuje tu nastali skutočnosti podľa § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku (oneskorené podanie, resp. nesprávne alebo žiadne podanie), čo je dôvod na zamietnutie podania bez ohľadu na právne dôvody uvedené v samotnom návrhu. 24. Exekučný súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). 25. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. 26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
30. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že oprávnený bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný.
34. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2023 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 299,83 eur. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 105,65 eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 4000 eur (1 polovičný úkon vo výške 75,52 eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20 % DPH t.j. 17,61 eur) (výrok II.). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
35. Povinný si neuplatnil trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.