Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/205/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanému: K. R., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Z. Č.. XXX, o zaplatenie 949,54 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 625,962 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 8.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 15.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 949,54 €, zmluvného úroku kapitalizovaného ku dňu 8.11.2016 sumou 923,18 € (spolu 1872,72 €) a v sadzbe 25,5% ročne zo sumy 949,54 € aj za obdobie od 8.11.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 949,54 € od 8.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Procesný súd vo veci rozhodol svojím prvým rozsudkom zo dňa 17.10.2017, ktorým žalobu zamietol po zistení, že sa žalobca mohol domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej dobe, a keďže žaloba nebola podaná včas, súd v zmysle ust. § , 100 ods., 101 , 107 ods. 1 v kontexte s vtedy platným ustanovením

3. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.2.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na to, že súd sa zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu ex offo, a to v zmysle ust. bez toho, aby žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcu.

4. Akcentoval, že ustanovenie 5b z ktorého pri posúdení otázky premlčania nároku žalobcu vychádzal súd prvej inštancie bolo zrušené s účinnosťou od 27.9.2018 po tom, ako Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález č. , ktorým rozhodol, že ust. nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 a preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok, keďže súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia zákona, ktoré bolo následne nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za nesúladné s .

5. Uložil súdu po vrátení veci bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, prípadne na základe dokazovania doplneného po vrátení veci a následne vo veci rozhodnúť.

6. Súd prvej inštancie preto po zrušení veci nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.6.2019, ktorého sa nezúčastnila žiadna z procesných strán, a ospravedlnil sa iba žalobca. Súd preto konala rozhodol vo veci v neprítomnosti strán sporu a vzhľadom na to, že dôkaznej situácii sa ku dňu rozhodnutia súdu nič nezmenilo, vychádza z doteraz vykonaných dôkazov.

7. Iba žalobca podaním, doručeným dňa 31.5.2019 doručil písomné podanie, v ktorom podrobnejšie analyzuje skladbu žalovanej pohľadávky a právne hodnotenie vo vzťahu k nej, no samotnej pohľadávke ako takej (v zmysle žalobného petitu) sa nezmenilo nič.

8. Súd založil svoje rozhodnutie na týchto skutočnostiach:

9. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 11.7.2012 bola medzi stranami uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú tiež VOP žalobcu, a na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v splátkach s lehotou splatnosti tej- ktorej splátky dohodnutou v zmluve. žalovaný v čase od poskytnutia úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru uhradil svoj záväzok iba čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31.8.2015. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, žalobcovi vzniklo právo požadovať predčasné splatenie úveru v súlade s Obch. podmienkami, ktoré aj uplatnil, a napriek výzve, adresovanej žalovanému žalovanú pohľadávku nezaplatil.

10. V súlade s Obchodnými podmienkami (ďalej len OP) podľa tvrdenia žalobcu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky aj po tom, ako sa úver stane predčasne splatným a to v úrokovej sadzbe, ktorá bola v zmluve dojednaná vo výške 25,5% ročne a ktorá výška úrokovej sadzby je uvedená aj v listine „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31.8.2015.

11. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil dňa 13.5.2016 sumu 28,00 €, dňa 12.8.2016 sumu 28,00 €, dňa 14.10.2016 sumu 28,00 €, t.j. žalovaný nezaplatil svoj dlh úplne a preto sa žalobca domáhal svojho nároku tak, ako je to uvedené v 1. bode tohto odôvodnenia.

12. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny: A/ Formulár, označený ako „Zmluva o úvere dostupná pôžička“ (č.l. 5) kde v časti /1/ sú uvedené zmluvné strany - žalobca a pod ním žalovaný ako klient a žiadateľ, ktorého iniciály sú vypísané ručne. Časť /2/ - „Žiadosť o poskytnutie úveru“ (vyplní klient) žalovaný ručným vypísaním tlačiva požiadal o finančné prostriedky vo výške 2000 € s dobou splácania 6 rokov, požiadal o vyplatenie hotovosti a vyznačil, že úver bude splácať v hotovosti. Úver bol bez poistenia. Miesto a dátum podania ZoÚ je vyznačené: KE, dňa 28.6.2012 a podpis žalovaného. Časť /3/ - Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplňuje banka) má orámovanú časť, týkajúcu sa úveru, v ktorej sa uvádza

- číslo zmluvy: XXXXXXXXXX

- výška úveru: 1 000 €

- výška mesačnej splátky vrátane poistného : 28,00 €

- poistenie: - bez poistenia

- dátum prvej splátky do: 11.8.2012

- dátum každej ďalšej splátky: k 11. dňu v mesiaci

- dátum konečnej splatnosti úveru: 11.7.2018

- počet splátok v mesiacoch: 72

- úroková sadzba: 25,5%

- RPMN banky: 32,10%

- priemerná RPMN na trhu: 26,58%

- celková výška nákladov: 978,77 € Pod uvedenou tabuľkou sa nachádzajú rôzne vyhlásenia a pod nimi: miesto a dátum podpisu zmluvy Bankou: dňa 11.7.2012 s pečiatkou banky a parafou pracovníka .

B/ Z aktuálneho stavu úveru (čl. 36 - druhá strana), vystaveného ku dňu 31.8.2015 vyplýva, že žalovaný v období od 14.8.2012 do 8.7.2014 zaplatil celkom 10 splátok, z toho 8 x 28,76 € a 2 x po 30,00 € (spolu 290,08 €). Z týchto úhrad bola časť započítaná na „poplatok“ vo výške 0,76 € a to zo splátok, zaplatených vo výške 28 € dňa 14.08.2012, 27.09.2012, 10.10.2012, 15.11.2012, 11.12.2012, 28.01.2013, 14.02.2013, 28.03.2013. Žalovaný (zrejme) potom neplatil nič, a dňa 28.05.2014 zaplatil 30 €, ktorá bola započítaná na poplatok (nekonkretizovaný) a dňa 08.07.2014 sumu 30 €, z čoho bola suma 10,80 € započítaná na poplatok (bližšie neuvedený) a suma 19,20 € na úroky. B.1/ Z nasledujúceho „výkazu aktuálneho stavu úveru“ k 31.8.2015 (na č.l. 37) sa však uvádza ďalší rozpis splátok, s vyznačeným dátumom splatnosti od 27.8.2012 až do 27.8.2015 s tým, že pri jednotlivých dátumoch splátky, uvádzanej v sume 28,00 €, sa uvádza aj dátum úhrady a to za obdobie splátok od 27.8.2012 do 27.3.2013 po 28,00 € a dňa 27.42013 v sume 19,20 €, celkom 243,20 €. Od splátky, majúcej sa byť zaplatenou 27.5.2013 nie je zaevidovaná už žiadna platba. B.2/ Za celé toto obdobie, vrátane úhrad dňa 13.5.2016, 12.8.2016 a 14.10.2016 žalovaný v čase pred podaním žaloby zaplatil 374,08 €, ako to vyplýva z rozpisu platieb (č.l. 36) a súm, uvedených v tabuľke priamo v žalobe. C/ Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.12.2013 (č.l. 27) vyplynulo, že vzhľadom na to, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2012, stáva sa jeho úverová pohľadávka, ku dňu 2.12.2013 vyčíslená sumou 1157,75 €, splatnou v celom rozsahu. Pozostáva dlžnej istiny 949,54 €, úroku 168,93 €, poplatkov za upomienky 39,28 € a poistného 0,00 €. Touto výzvou bol žalovaný vyzvaný, aby vedený dlh zaplatil v lehote do 10 dní od doručenia danej výzvy. D/ Ako vyplynulo z ftc doručenky (č.l. 27 - druhá strana), žalovaný výzvu na úhradu prevzal dňa 5.12.2013. Z uvedené plynie, (pozn. súdu), že lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 15.12.2013.

13. V doplňujúcom podaní žalobcu zo dňa 31.5.2019 žalobca podrobne analyzoval skladbu spôsob výpočtu jednotlivých zložiek žalovanej pohľadávky, a čo sa úroku a úroku z omeškania týka, uviedol, že boli účtované od momentu poslednej čiastočnej úhrady, evidovanej v rámci listiny Aktuálny stav úveru do momentu vyčíslenia, t.j. do 31.8.2015. Suma 328,08 € predstavuje sumu úrokov a úroky z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 8.7.2014, a suma 335,10 € predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania od 8.7.2014 do 31.8.2015.

13.1. V ďalšom odseku však uvádza, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru činí 338,70 € a suma úrokov z omeškania 3,78 e, spolu 342,49 €, od ktorej bola odrátaná hrada 173,54 €, čím dlh na úrokoch a úrokoch z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti činí 168,95 €. Vyjadrenie s týmito údajmi plne odkazuje na listinu Aktuálny stav úveru do 31.8.2015.

14. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami, poučenia ako aj doplňujúce podanie žalobcu doručené dňa 15.3.2017, zostal v konaní nečinný.

15. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.6.2019, z ktorého sa ospravedlnil iba žalobca a žalovaný si zásielku nevyzdvihol v úložnej lehote.

16. Podľa ustanovenia , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa : (1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

18. Nad všetky pochybnosti je zrejmé, že predmetom konania je pohľadávka, vzišlá zo spotrebiteľského právneho vzťahu

19. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa účinného dňa 28.6.2012: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 46 ods. 1) Obč. zákonníka: Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

22. Z uvedenej citácie vyplýva, že takouto zmluvou je aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.

23. Podľa ods 2) : Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

23.1. Akceptáciou návrhu oblátom a jej oznámením oferentovi sa završuje zmluvný konsenz, ktorý ako právotvorná skutočnosť zakladá vznik zmluvy. Písomné zmluvy možno uzatvoriť taktiež medzi neprítomnými osobami, kedy zmluvné strany uzatvárajú zmluvu k rôznemu časovému okamihu. V takomto prípade je zmluva platná a účinky akceptácie nastanú v okamihu, keď zmluvu podpíše posledný účastník zmluvy. Prijatím návrhu je pritom pripojenie podpisu posledného účastníka zmluvy v zmysle a bez toho, aby samotný text zmluvy musel obsahovať formuláciu, že jeden účastník niečo navrhuje a druhý účastník tento návrh prijíma. Ustanovenie upravuje písomnú formu uzavretia zmluvy, podľa ktorého pre písomné uzavretie zmluvy stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Písomná forma zmluvy tak znamená, že celý text zmluvy musí byť zachytený v materializovanej forme, pričom písomná forma zmluvy zahŕňa aj podpisy všetkých účastníkov. Ak bol právny úkon urobený v písomnej forme, potom aj všetky úkony, týkajúce sa zmluvy sa musia urobiť v písomnej forme.

24. Podľa ods. (2) : Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

24.1. Z výkladu cit. ustanovenia vyplýva, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi neprítomnými dôjde vtedy, ak je návrh zmluvy druhou stranou prijatý bez výhrad, zmien či doplnkov. Inak ide o nový návrh zmluvy, ktorý musí byť rovnakým spôsobom prijatý druhou stranou. Ak tomu tak nie je, k platnému uzavretiu zmluvy nedôjde.

24.2. Vychádzajúc z práve uvedeného súd preto skôr, ako by posudzoval dôvodnosť výšky žalovanej pohľadávky, bolo treba vyriešiť otázku, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ako už súd uviedol vyššie (bod 6 A/), žalovaný vyplnil „Žiadosť o poskytnutie úveru“, ktorou požiadal o finančné prostriedky vo výške 2000 €, a ktorú podpísal dňa 28.6.2012. Tým navrhol uzavrieť zmluvu ohľadom hlavného plnenia práve s týmto obsahom. Ako však vyplýva z Časti /3/, ktorú vyplnila banka až dňa 11.7.2012, žalovanému bola poskytnutá suma 1000 € čo znamená, že návrh žalovaného banka neakceptovala.

25. Dokazovaním nebolo žalobcom tvrdené a v konaní ani preukázané, že by žalovaný tento nový návrh zo strany žalobcu aj následne písomne akceptoval. Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že k uzavretiu písomne zmluvy nedošlo, veriteľ plnil na základe neplatného právneho úkonu resp. úkonu, ktorý neexistuje, a mohol sa domáhať iba plnenia z bezdôvodného obohatenia.

26. Podľa ) : Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Po zistení, že žalovanému bola poskytnutá suma 1000 €, z ktorej do dňa podania žaloby zaplatil 374,08 €, jeho dlh činí 625,92 €.

28. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c cit. nariadenia: ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Mimozmluvný záväzkový vzťah v tejto veci vznikol v r. 2012 a preto by žalobcovi patril úrok z omeškania 8,7% ročne. Domáhal sa ho v sadzbe 5,25% a preto čo sa sadzby týka, súd priznal úrok z omeškania v tejto sadzbe.

32. Čo sa však počiatku omeškania týka, z nejasne formulovaných skutočností, uvedených v žalobe i v podaní žalobcu zo dňa 29.5.2019 nie je možné jednoznačne určiť počiatok vzniku omeškania. Súdu ako logické vyšlo, že pokiaľ sa žalobca domáhal vydania plnenia od žalovaného naposledy listom zo dňa 2.12.2013, ktorý žalovaný prevzal 5.12.2013. Žaloba ale takto neznie a preto vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi inú sumu než požadoval a na základe iného právneho titulu než ako ho charakterizoval žalobca, súd pri počiatku omeškania vychádzal z obsahu žaloby a priznal mu úrok z omeškania z dlžnej sumy 625,92 € od 8.11.2016 do zaplatenia.

33. Vo zvyšku bola žaloba ohľadom samotnej pohľadávky ako a úroku z omeškania zamietnutá.

34. Súd zaujal stanovisko aj k odvolacím dôvodom, uvedeným žalobcom v odvolaní proti rozsudku zo dňa 17.10.2017, v ktorom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

35. Namietal, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom mu znemožnil účasť na konaní bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere. Nevyzval ho na vyjadrenie k otázke uzatvárania zmluvy o úvere a nepostupoval podľa , nevyzval ho ani podľa , nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa ani pojednávanie podľa , a že takýto postup súdu podľa neho nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania.

36. Súd má za to, že žaloba ako taká spĺňala všetky obsahové kritériá, vyžadované zákonom t.j. z pohľadu označenia strán, predmetu sporu, skutkových okolností i žalobného petitu a preto súd nemal dôvod vyzývať žalobcu, zastúpeného advokátom, na opravu podania podľa . Žalobca zároveň predložil (podľa všetkého) všetky dôkazy, ktorými disponoval a preto súd nemal dôvod vyzývať ho na doplnenie dôkazov navyše za situácie, že od 1.7.2016 súd na predkladanie dôkazov zásadne (až na špecifické výnimky) nevyzýva, pretože táto okolnosť spočíva výlučne na diligencii sporových strán.

37. Súd, keďže sa jedná o drobný spor (výška pohľadávky neprevýšila 1000 €), nemal zákonnú povinnosť nariaďovať pojednávanie a preto dňa 7.10.2017 v súlade s ust. základných princípov a , vychádzajúc aj zo zásady účelnosti a hospodárnosti konania, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

38. Vychádzajúc aj z čl. ods. 3 základných princípov súd predpokladal, že posúdenie platnosti zmluvy bude aj zo strany žalobcu prioritnou otázkou, ktorej bude pri uplatňovaní svojich práv venovať náležitú pozornosť v kontexte so zákonnou úpravou. Je všeobecne známe, že žalobca i jeho právny predchodca žalobou, aká bola podaná aj v tejto veci, boli uplatňované nároky na súdoch celej Slovenskej republiky a súd má aj z vlastnej rozhodovacej činnosti poznatok o výsledkoch týchto konaní s tým, že ich závery o neexistencii zmluvy boli založené na totožných okolnostiach ako v tejto danej veci.

39. Napokon, a na to súd aj poukazuje, na dôkaznej situácii sa nič nezmenilo ani po tom, ako súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie po zrušení prvého rozsudku uznesením odvolacieho súdu s tým, že žalobca o právnom posúdení uplatneného nároku mal vedomosť práve z tohto prvého rozsudku ako aj o tom, že rozsudok bol (v podstate) zrušený iba preto, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bolo zrušené ust.

40. Na margo súd poukazuje aj na tvrdenie, obsiahnuté v odvolaní, v ktorom uviedol, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní od oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory boli archivované len jeden rok, nemá k dispozícii predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Zdôrazňoval, že banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za takýchto podmienok. Nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Zdôrazňoval, že v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorých absencia mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného.

41. Uvedeným tvrdením žalobca iba potvrdil záver súdu prvej inštancie o tom, že k vzniku písomne uzavretej zmluvy nedošlo, ak upravený návrh bankou klient potvrdzuje telefonicky (písomnú formu žalobca nepreukázal). Súd nemal pochybnosti o tom, že finančné prostriedky boli žalovanému reálne poskytnuté a ani o tom, že ich reálne čerpal (inak by sotva mohol byť tento spor na súde) a ani o vôli žalovaného mať tieto prostriedky k dispozícii. Argumentácia žalobcu o tom, že nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, však nemôže zhojiť nedostatok zákonom prepísanej formy, akou mala byť táto vôľa prejavená.

42. Z uvedeného dôvodu súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

43. Je pravda, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

43.1. Podľa ods. (6) zákona č., : Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

44. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - , zákaz zneužitia práva - ). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy : Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. ) posudzoval ex offo platnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza uplatnený nárok. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu ( ) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.

45. Žalobca bol v spore prevažne neúspešný (úspech mal 33,42%) a prevažne úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd žiadne zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.