Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-119-2019.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Subarea
8CoP/119/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. Olivera nar.XX.XX.XXXX a D. nar.X.XX.XXXX bytom u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom K. práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov matky Ing. M. U. nar.XX.X.XXXX bývajúcej v P. L. E. strelnicou č. X zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou advokátkou so sídlom Advokátskje kancelárie v Košiciach na Čajakovej ul. č. 5 a otca M.. D. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na D. ul. č. X zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o návrhu matky na zmenu neodkladného opatrenia o úpravu styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 19P 71/2017-255 z 22.3.2019 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A. U. nar. XX.XX.XXXX a D. U. nar. X.XX.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v obchodnom centre AUPARK - Košice za prítomnosti matky mal. detí, ktorá je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a dostaviť sa v čase určenom na miesto stretnutia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 22.3.2019 č.k. 19P 71/2017 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zmenil právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 19P 71/2017-59 z 28.8.2017, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do o 16.00 hod. v obchodnom centre AUPARK - Košice za prítomnosti matky. V návrhu zdôraznila, že súd v uznesení, ktorým rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky nepovažoval jej prítomnosť pri realizácii styku za nevyhnutnú, aj keď nepoprel značnú fixáciu mal. detí na matku. Napriek tomu mal za to, že je potrebné maloleté deti pripraviť na novú situáciu v rodine a na to, že voľný čas budú tráviť s každým rodičom osobitne, čo súd považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za riešenie najviac rešpektujúce prioritný záujem maloletých detí. Napriek týmto záverom súdu prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia pri stretnutiach mal. detí s otcom resp. realizácie styku otca s mal. deťmi a to predovšetkým s mal. A. sa u maloletého začali prejavovať rôzne psychické problémy spojené aj s problémami somatického narušenia zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu matka podstúpila dňa 16.10.2017 a následne 15.12.2017 sedenie u detského klinického psychológa, ktorý konštatoval, že mal. A. svojho otca odmieta, prežíva pocity hnevu z rozpadu rodiny v klasickom ponímaní z čoho viní otca. Matka zdôraznila, že pri stretnutí s otcom sú obidve maloleté deti a predovšetkým starší A. nervózne, podráždene, odmietajú navzdory v snahe matke realizovať styk s otcom mimo svojho rodinného prostredia. Táto situácia sa postupom času stala pre maloleté deti neúnosnou, nakoľko maloletý A. trpí pomočovaním a prekonal tiež somatické ochorenia. Začali sa prejavovať u neho rôzne známky vnútorného nepokoja, potláčania svojich emócií bez známok agresivity a nemožnosť jeho spontánneho prejavu na úrovni jeho vekovej a rozumovej vyspelosti. U maloletého D. je situácia obdobná, je však nutné dodať, že D. vzhľadom na úroveň rozumovej vyspelosti svoj vnútorný nepokoj prejavuje navonok vzdorovitým správaním. Matka zdôraznila, že obidve deti sa styku s otcom bránia obzvlášť, ak sa má realizovať mimo ich bydliska a bez jej prítomnosti. Napriek tomu matka vyvíja maximálnu snahu deťom dohovárať, pripraviť ich na stretnutie s otcom, presviedča ich, aby sa s otcom stretli, avšak obidve deti styk s otcom odmietajú. Vzhľadom na uvedené preto matka opätovne navštívila a vyhľadala pomoc znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatria, liečba drogových závislostí a derontopsychiatria MUDr. Teréziu Rozenbergerovú, ktorá po vykonaní kognitívneho interview s maloletými deťmi bez účasti matky a otca vypracovala znalecký posudok dňa 20.1.2019. Znalkyňa uviedla, že sústavnými častými konfliktami i následným vynucovaním si styku s otcom dochádza k strate istoty, narušenie osobnostného vývinu, ohrozeniu, najmä staršieho dieťaťa A., ktorý je inteligentný, sociabilný, úzkostný a ktorý sa naučil potláčať emócie a túžby. Aj maloletý A. sa začína somatizovať svoju frustráciu a bezmocnosť, jeho osobnostná výbava nie je agresívna, nevie sa brániť a naučil sa neprejavovať svoje potreby a túžby. D.. D. je hyperkinetický a instabilný, pričom svoju neurotizáciu manifestuje navonok skúšaním hraníc a nerešpektovaním naňho kladených požiadaviek. Vzhľadom na uvedené znalkyňa doporučila vzťah s otcom minimalizovať a realizovať za účasti matky.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutím, ktorým zamietol návrh matky o zmenu úpravy styku nariadením neodkladného opatrenia svoje rozhodnutie založil na podklade, že uznesením Okresného súdu Košice
- okolie sp. zn. 19P 71/2017 z 12.9.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 332/2018-2017 z 13.12.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil maloletým deťom A. a D. U. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 21.12.2018. Vzhľadom k tomu, že prebieha výchovné opatrenie, ktoré má byť zamerané na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi maloletých detí a ktorého účelom bolo zistenie objektívnych dôvodov, pre ktoré maloleté deti odmietajú osobu otca a pre ktoré odmietajú byť s ním v dobe určenej na styk neodkladným opatrením. Konajúci súd uviedol, že znalecký posudok predložený matkou vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Teréziou Rozenbergerovou bol vypracovaný bez účasti otca aj bez účasti matky, preto nebolo možné z predmetného znaleckého posudku vychádzať. Nebolo možné objektívne vyhodnotiť, či príčinou odmietania maloletých detí osoby otca je nepriaznivý vplyv otca na výchovu maloletých detí, čo by mal za následok obmedzenie styku otca s deťmi. Na základe uvedeného preto návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Vytkla konajúcemu súdu, že bez bližšie špecifikovaných dôvodov neprihliadol na závery predloženého znaleckého posudku vypracovaného dňa 20.1.2019, ktorý vypracovala súdna znalkyňa MUDr. Terézia Rozenbergerová, ktorá konštatovala v súvislosti s aktuálnou úpravou styku nerešpektovanie najlepších záujmov detí a ich názoru. Matka vyslovila názor, že znalkyňou odporúčaná zmena realizácie styku z domáceho prostredia na verejnosť môže kladne reflektovať aj na tvrdenie samotného otca. Ten v rámci pohovoru pred UPSVa rodiny Košice uviedol, že jeho činnosti sú obmedzené na hranie v dome alebo na dvore, pričom nemá možnosť spolu s maloletými deťmi tráviť čas pri iných aktivitách, ktoré sú mimo domu. Je preto presvedčená, že práve zmena úpravy styku z prostredia bydliska maloletých detí na verejné priestory nákupných centier by boli v prospech nielen maloletých detí, ale aj samotného otca. Otec tak bude mať možnosť využiť široké možnosti nákupného centra pre maloleté deti. Matka poukázala na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 26.3.2019, kde úrad zhodnotil doposiaľ realizované poradenstvo. Výstup z tejto správy vyvracia záver súdu o tom, že návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia bol podaný predčasne. Zdôraznil, že i napriek dvojročnému časovému odstupu od rozchodu rodičov aktuálne nie sú vytvorené priaznivé intrapsychické podmienky každého rodiča pre poradenské vedenie a ich posun k efektívnejšiemu komunikovaniu. Aj z toho dôvodu zrejme úrad skonštatoval a rodičov súčasne informoval, že stretnutia v rámci výchovného opatrenia budú ukončené v dôsledku čoho aj keď bude nariadené neodkladné opatrenie formálne trvať k naplneniu jeho účelu nedôjde. Aj na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu na zmenu neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy styku s maloletými deťmi, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletých detí a zdôrazňuje, že v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcich sa detí , či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany verejného záujmu v mimosporovom konaní sa uplatňuje použitím iných metód súdneho konania ako v sporovom konaní a to možnosťou súdu konať z úradnej povinnosti uplatnením vyšetrovacieho princípu, princípu oficiality, princípu materiálnej pravdy a možnosťou súdu rozhodovať ultrapetitum. Ustanovenie § 361 CMP zdôrazňuje aplikáciu princípu ochrany verejného záujmu aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia s zdôraznením zvýšenej protektívnej funkcie mimosporových konaní avšak za splnenia podmienky, že túto ingerenciu do pomerov účastníkov si vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Dodáva, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých navrhovateľ (v tomto prípade matka) nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V takomto prípade postačuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkom, ktorým hrozí konkrétna ujma na ich právach alebo právom chránených záujmov. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Rovnako zdôrazňuje, že súd musí upraviť styk autoritatívne vždy v záujme maloletých detí, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
9. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, vzťahy medzi nimi sú problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a nie sú schopní konštruktívne komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia resp. zmenu už nariadeného neodkladného opatrenia o úprave styku z dôvodu, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky spočívajúce v záujmoch maloletých detí. Odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí, za ktoré však nemožno považovať subjektívne predstavy rodičov o spôsobe výkonu ich rodičovských práv a povinností. Styk dieťaťa s rodičom je jeho právom a tomu má byť podriadená aj realizácia styku rodiča s dieťaťom, to znamená, že sú to rodičia, ktorí sa majú podriadiť potrebám dieťaťa a vytvárať podmienky na vzájomný kontakt tak, aby dieťa nebolo zaťažované diskomfortom pre eventuálne konfliktné vzťahy rodičov v dôsledku čoho by mohol byť zameraný účel styku, ktorý má byť predovšetkým plnohodnotne strávený čas v spoločnosti rodiča, naplnený komunikáciou, hrami a výchovným pôsobením. Odvolací súd berúc do úvahy okolnosti prípadu usúdil, že striktná a vykonateľná úprava stretávania otca s maloletými deťmi eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi resp. reálnu hrozbu, že konfliktné situácie medzi rodičmi by mohli narušiť psychickú pohodu detí.
10. Odvolací súd na základe doteraz už vykonaného dokazovania a uvedených úvah dospel k záveru, že návrh matky o zmenu neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi je dôvodný, preto zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri tomto rozhodnutí vychádzal z dôsledného oboznámenia sa s obsahom spisu. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 71/2017-59 z 28.8.2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením č.k. 19P 71/2017-170 zo dňa 12.9.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie na návrh otca, ktorým bola rodičom a maloletým deťom uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskej psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 332/2018-2018 dňa 21.12.2018. V priebehu konania matka predložila na základe pretrvávajúcich psychických problémov u maloletých detí správu z vyšetrenia detí znalcom v odvetví klinickej psychológie Mgr. Lenkou Lipanovou, vypracovanou dňa 16.10.2017, ktorá konštatovala, že vyšetrenie maloletého Olivera bolo vykonané bez účasti otca ako aj matky. Zdôraznila, že išlo o prvovyšetrenie a jednostrannosť údajov, preto nebolo možné odpovedať na otázky ohľadne doporučovania a vhodnosti styku. Bolo možné však konštatovať, že predovšetkým maloletý Oliver ako starší sa javí ako senzitívny, neistý a nesmelý chlapec, ktorý zažíva masívne narušenie svojich doterajších istôt. Je vo fáze vysporiadavania sa s rozchodom rodičov, ktorá môže epiologicky súvisieť s ťažkosťami s pomočovaním. Otca deklaratívne odmieta, je to však detská forma vzdoru proti tomu, čo nevie ovplyvniť. K otcovi má vytvorený vzťah, aktuálne sa však názorovo prikláňa na stranu matky, čo je pochopiteľný obranný mechanizmus, pričom nemá inú alternatívu. Prevenciou pred ďalším narušením postoja k otcovi by bolo prioritne vnímať potreby dieťaťa a potreby postoja rodičov dať na druhé miesto. Konajúci súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom predloženým matkou a vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Teréziou Rozenbergerovou dňa 20.1.2019. Vyšetrenie maloletých detí uskutočnila znalkyňa bez prítomnosti obidvoch rodičov. Vychádzajúc z kritéria pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zdôraznila, že je žiaduce zohľadnenie skutočnosti, že dieťa, aj keď nie je priamo obeťou zásahovou do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, ale je ubližované osobe (matke), ktoré je dieťaťu blízkou osobou. Aj tzv. nepriame násilie je násilie spôsobené negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Dieťa má právo vyrastať v prostredí bez násilia. Uviedla, že dieťa akéhokoľvek veku bude mať narušené základnú potrebu týkajúcu sa všetkých ľudí a to je potreba pocitu bezpečia. Ak toto bezpečie cítiť nebude a styk s otcom bude napriek tomu vynucovaný, bude reagovať kombináciou vlastných obrán, ktoré ho privedú do úzkosti a celkovej dekompenzácie stavu. V správaní sa dieťaťa sa môže objaviť aj poruchovosť, somatizácia problémov, resp. aj útoky voči matke. Dieťa sa voči matke prejavuje agresívne, nie je to však preto, že sa na ňu hnevá, ale preto, že je to jediná osoba, ktorá je istá, bezpečná a dieťa si toto dovoliť môže. Je to jediná cesta ako môže ventilovať svoje nahromadenie emócií a frustráciu. Súdna znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že situácie detí je po rozchode rodičov veľmi komplikovaná. Sústavnými častými konfliktami i násilnému vynucovaniu si styku s otcom dochádza k strate istoty, narušeniu osobnostného vývinu, ohrozeniu najmä staršieho dieťaťa. Maloletý Oliver je inteligentné, sociabilné, viac úzkostné dieťa, naučilo sa potláčať svoje emócie, túžby, začína somatizovať svoju frustráciu a bezmocnosť. Jeho osobnostná výbava nie je agresívna, nevie sa brániť, naučil sa, že nemôže hovoriť o svojich potrebách a túžbach. Je ohrozené prejavmi dekompenzácie a v súčasnom prostredí je ohrozené prejavmi okrem enurézy aj somatickými chorobami. Mladšie dieťa je hyperkinetické, instabilné, svoju neurotizáciu manifestuje skúšaním hraníc, nerešpektovaním požiadaviek. Obidve deti osobnosť otca akceptujú, ale stretávanie sa je pre ne stresom, zvlášť starší Oliver si predstavuje krátku návštevu v mieste ich bydliska za prítomnosti matky. Odmieta kontakt s otcom bez prítomnosti matky a na cudzom mieste, mladšie dieťa je ovplyvniteľné, kúpiteľné, dlhšiu dobu však bez prítomnosti matky odmieta ostať. Zdôraznila, že je nevyhnutné urgentné doriešenie situácie, absolútne je neprípustné agresívne a ponižujúce správanie sa otca voči matke detí a hlavne pred očami detí. je žiaduce, aby sa otec naučil komunikovať s matkou a aby si nepresadzovali svoje záujmy na úkor zdravého vývinu detí. vzhľadom na výrazne negatívny náboj je potrebné, aby sa otec naučil komunikovať s matkou a aby si nepresadzoval len svoje záujmy na úkor zdravého vývinu detí. Vzhľadom na doterajší spôsob realizácie styku s deťmi a z toho vyplývajúcich jednoznačne negatívnym skúseností a zážitkov vo sfére prežívania a detskej psychiky, odporučila znalkyňa minimalizáciu styku otca s deťmi vždy v prvú sobotu alebo v nedeľu v kalendárnom mesiaci. Doterajšiu úpravu styku považuje vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania za nevyhovujúcu a traumatizujúcu.
11. Dňa 27.3.2019 bola predložená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Referát sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Košice z poradenskopsychologického procesu - výchovné opatrenie. Z predmetnej správy vyplynulo, že výchovné opatrenie sa začalo realizovať od 2.10.2018. Realizovaných bolo 9 individuálnych stretnutí s otcom a 6 s matkou. Jedno spoločné stretnutie bolo s matkou a synom A., maloletého D. matka ospravedlnila. K spoločnej konzultácii s obidvomi rodičmi ani k ďalšiemu stretnutiu s maloletými deťmi nedošlo. Pretrvávali vzájomné antagotické postoje zo strany oboch rodičov. Rodičia boli informovaní, že stretnutia v rámci výchovného opatrenia budú ukončené, medzi rodičmi pretrváva naďalej hostilný vzťah. Kontakt s maloletými deťmi a poradenskopsychologická práca s maloletými deťmi na referáte poradenskopsychologických služieb nebola realizovaná, matka neúčasť maloletých detí odôvodňovala chorobou. Vzhľadom na zhoršujúcu sa dostupnosť otca, resp. minimálny až žiadny kontakt otca s maloletými deťmi v posledných mesiacoch bolo konštatované, že vzťah maloletých detí s otcom nemá možnosť sa týmto spôsobom ďalej rozvíjať. Z uvedeného dôvodu neboli vytvorené priaznivé intrapsychické podmienky každého rodiča pre poradenské vedenie rodičov a ich posun k efektívnejšiemu komunikovaniu. Bolo doporučené obidvom rodičom zreálniť veľmi vysoké nároky a rodičovské očakávania, viac pracovať na zmene vlastného prístupu, nekritizovať druhého a mať nadhľad. V závere bolo rodičom doporučené pokúsiť sa o psychologické intervencie po určitom čase, napr. po pol roku.
12. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného berúc do úvahy okolnosti prípadu usúdil, že striktná a vykonateľná úprava stretávania sa otca s maloletými deťmi v upravenom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, resp. reálnu hrozbu, že konfliktné situácie medzi rodičmi by mohli narušiť psychickú pohodu maloletých detí. rozsah a frekvencia stretnutí zodpovedá účelu neodkladného opatrenia, ktorým je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov účastníkov a prítomnosť matky počas styku je odôvodnená tak vekom maloletých detí ako aj silnou biologickou väzbou na matku dávajúc možnosť pružnejšieho zásahu matky v prípade nepredvídaných okolností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný výchovný postup. To však v reálne nemá znamenať, že len matka má rozhodovať o všetkom počas styku, čo sa týka maloletých detí, pretože právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje otcovi právo na prístup k dieťaťu a spôsob trávenia času počas stretnutia. Pretože v tomto prípade ide o neodkladnú úpravu pomerov, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu a odvolaní, ako aj písomnými vyjadreniami otca, pretože tieto sa týkajú veci samej a budú mať význam pre končené rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať súd prvej inštancie v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe doteraz vykonaného dokazovania a osvedčenia, v neposlednej miere prihliadol na závery predložených znaleckých posudkov (§ 209 ods. 1 CSP) a dospel k rozhodnutiu, ktoré považuje za rozhodnutie predovšetkým v prospech maloletých detí. Pre úplnosť však dodáva, že najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom stále zostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody o úprav styku poskytuje rodičom dostatočný priestor na to, aby sa o stretávaní s maloletými deťmi mohli slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený rámec styku dohodou modifikovali podľa potrieb maloletých detí a ich samotných. Odvolací súd dôrazne preto apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k pokojnému priebehu styku a takýmto spôsobom naplnili prezentovanú lásku voči svojim deťom.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).