Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-38-2016.pdf
PDF · 165.99 KB
No categories available
5T/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júna 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Boženy Budziňákovej a Ľudmily Vallušovej v trestnej veci proti obžalovanému R.. S. T. takto
r o z h o d o l
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
R.. S. T. K. M. I. Ň. Á. V. - nar. XX.XX.XXXX U. T. - L. L., M. F. T., F. Č.. XXXX/X,
sa uznáva za v i n n é h o
- zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona,
p r e t o že
- ako konateľ obchodnej spoločnosti NajReality, s.r.o., so sídlom Bajkalská 2335/3, 058 01 Poprad, IČO:44170564 s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v úmysle skrátiť daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 podanom dňa 26.07.2011 na Daňovom úrade Poprad uplatnil v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 v sume 298 800,-eur z toho DPH vo výške 49 800,-eur, ktorá bola zúčtovaná faktúrou č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011, vystavených obchodnou spoločnosťou HOLZ SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie Sv. Egídia 6/11, IČO:36436283 za celú realizáciu projektu výstavby rodinného domu, pričom deklarované tovary a služby v zmysle vystavených faktúr obchodná spoločnosť HOLZ SLOVAKIA, s.r.o. nikdy nedodala a nezrealizovala, v dôsledku čoho neoprávnene ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti NajReality, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 vo výške 49 800,-eur,
t e d a
- v značnom rozsahu skrátil daň.
Podľa § 44 Trestného zákona obž. R.. S. T. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
p r e t o ž e
pokladá trest uložený mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/1/2016 zo dňa 16.02.2017, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To 5/2017 zo dňa 28.03.2019 podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona vo výmere 7 rokov, s výkonom trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného R.. S. T. obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 08.04.2016. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R.. S. T., L. K.. A. E., R.. M. I., K.. H. T., K.. R. Č., R.. T. F.Ň., T. J., Š. T., Y.. V. Q., H. Y. a prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné.
Obžalovaný R.. S. T. na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2016 v prvej časti svojej výpovede najprv vo všeobecnosti poukázal nato, že podanú obžalobu považuje za nedôvodnú a jeho postavenie pred súdom za nezákonné s poukazom nato, že nosnou časťou úmyselného zavinenia, ktoré sa vyžaduje pri žalovanom trestnom čine je jeho vedomostná zložka. Dokazovanie vykonané v prípravnom konaní podľa neho vedomú účasť na žalovanom trestnom čine nepreukázalo a ani preukázať nemohlo, pretože ani v obžalobe a ani vo vyšetrovacom spise nie je jediná svedecká výpoveď, okrem zamestnancov príslušného daňového úradu, alebo iný relevantný dôkaz, ktorý by vo vzťahu k jeho osobe preukazoval opak. Podľa tvrdení obžalovaného nevyhnutným predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin je zákonné určenie či sa trestný čin stal a či ho spáchal on ako obžalovaný, určenie rozsahu trestného činu a od neho závisiace zákonné určenie výšky skrátenej dane, čo podľa neho nebolo z hľadiska trestného práva zistené. Podľa obžalovaného správca dane postupuje iba podľa právnej domnienky, že predmetné výdaje daňový subjekt nemal, to však podľa neho neznamená, že takéto výdaje neboli alebo nemohli byť daňovým subjektom v skutočnosti vynaložené. Z jeho výpovede vyplývalo aj to, že z hľadiska trestno-právneho nepreukázané výdaje neznamenajú neexistujúce výdaje a že nepreukázanie výdajov nemožno stotožňovať so skrátením dane. Obžalovaný zároveň uviedol, že v daňovom konaní platí tzv. obrátené dôkazné bremeno, ktoré spočíva v tom, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a jednotlivé skutočnosti podstatné pre určenie daňovej povinnosti musí preukazovať daňový subjekt a ak ich nepreukáže, až vtedy je správca dane oprávnený postupovať podľa domnienok - predpokladov uvedených v príslušných daňových predpisov, napr. ak daňový subjekt podľa obžalovaného hodnoverne nepreukáže , že výdaje boli skutočne vynaložené tak ich neuzná a daň sa potom určí tak, že správca dane zvýši sumu, ktorú nemožno zahrnúť podľa daňových predpisov do daňových výdajov, čím dôjde k úprave hospodárskeho výsledku daňového subjektu za zdaňovacie obdobie. Obžalovaný tvrdil aj to, že pri dokazovaní v daňovom konaní správca dane preukazuje len existenciu alebo neexistenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane a daňový subjekt zasa preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní. Podľa obžalovaného je úlohou orgánov činných v trestnom konaní dokazovať všetky rozhodné skutkové okolnosti, tzn. dokazovať či alebo akým spôsobom a v akej výške bola príslušná daň skrátená, nezaplatená alebo neodvedená, ďalej dokazovať či konanie daňového subjektu napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov proti hospodárskej disciplíne, pričom orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané rozhodnutiami a zisteniami daňového úradu a môžu byť len určitou pomôckou pre orgány činné v trestnom konaní, vôbec pritom nemôžu pri svojich rozhodnutiach vychádzať len z domnienky, že daňový subjekt podľa správcu dane hodnoverne nepreukázal niektoré výdaje alebo nepredložil účtovníctvo. Podľa obžalovaného orgány činné v trestnom konaní nemohli začať trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, pretože by museli skutkovú vetu založiť na podľa neho zatiaľ ničím nepotvrdenej domnienke a tomu potom prispôsobiť dokazovanie. Obžalovaný tvrdil, že prokurátorom navrhovaní svedkovia nemajú nijakú odbornú a trestno-právnu vedomosť o tom, či bol spáchaný trestný čin a tak, ako je opísaný v obžalobe a nemajú ani prípadne iné odborné znalosti a spôsobilosti v trestnom konaní. Obžalovaný namietal, že prokurátor podľa neho buď úmyselne alebo z iného neznámeho dôvodu popieral fakt, že zamestnanci príslušného daňového úradu postupujú podľa daňového poriadku, že pojmy z týchto právnych noriem - svedok, dôkaz, či pomôcka majú úplne iný význam ako príslušné trestné zákony a je preto podľa neho irelevantné tvrdiť, že došlo ku skráteniu dane, ak nešlo o svojvoľné rozhodnutie alebo o rozhodnutie urobené pod zákonnou ťarchou vyplývajúcou z daňových predpisov, resp. o povinnosť „veci“ zaúčtovať. Obžalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti poukazoval tiež na dôkaznú núdzu obžaloby, na zásadu in dubio pro reo i na nezistený rozsah jeho údajnej nezákonnej činnosti týkajúcej sa skrátenia dane, čo podľa neho spôsobilo absenciu jedného zo základných znakov žalovanej skutkovej podstaty. Obžalovaný zároveň dodal, že ak by konajúci súd pokračoval v konaní boli by tým porušené a upreté jeho základné procesné práva a znemožnenie využitia procesnej možnosti podľa § 85 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Obžalovaný opakovane namietal tvrdenia obžaloby o náležitom zistení skutkového stavu v danej trestnej veci i jej tvrdenia, že doposiaľ vykonanými dôkazmi bolo nepochybne preukázané spáchanie skutku, vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin i preukázanie subjektívnej stránky v podobe priameho úmyslu. V ďalšej časti svojej výpovede sa obžalovaný vyjadril k okolnostiam žalovaného skutku a uvádzal, že predmetom obchodnej činnosti NajReality, s.r.o. Poprad bola obchodná a realitná činnosť, ktorá sa týkala rôznych komodít a aj nehnuteľnosti. Vo veci daňovej kontroly za II. štvrťrok roku 2011tvrdil, že komunikoval s K.. A. E. E. K.. H. T., ktorým na základe ich požiadaviek predkladal príslušné listiny, hoci ich bližšie konkretizovať už nevedel. Projekt na výstavbu rodinných domov mala pre spoločnosť NajReality, s.r.o. Poprad realizovať spoločnosť HOLZ Slovakia, s.r.o. prostredníctvom preúčtovania finančných prostriedkov, nie priamou dodávkou výstavby rodinného domu. Obžalovaný potvrdil, že spol. HOLZ Slovakia s.r.o. za týmto účelom vystavila faktúry spol. NajReality, s.r.o. za realizáciu prác súvisiacich s projektom výstavby rodinného domu a s tým, že k preplateniu faktúry došlo osobne v sídle firmy NajReality, s.r.o. Poprad. Podľa obžalovaného celú realizáciu výstavby rodinného domu mala na starosti firma HOLZ Slovakia, s.r.o. a ktorá zadala objednávku na prípravné práce pre Stavebnú spoločnosť TATRY, s.r.o.. Z výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že v oboch spoločnostiach, teda v spol. NajReality, s.r.o. aj v spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. bol jediným konateľom a že z toho dôvodu „nechápal“ z akého dôvodu by mal odovzdávať z jednej firmy do druhej doklady súvisiace s realizáciou projektu a výstavby rodinného domu. Obžalovaný zároveň tvrdil, že spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. odovzdal predrealizačné projekty, vizualizáciu /reklamný materiál/ a základný informačný servis týkajúci sa pozemkov pod zamýšľanou výstavbou rodinného domu - na mieste za čerpacou stanicou GULF vo Svite, smerom na Poprad. Obžalovaný však nevedel uviesť konkrétne meno osoby, ktorá dokumenty spracovala. Podľa obžalovaného predmetné pozemky patrili väčšinou neznámym vlastníkom, ale napr. aj p. F. a iným osobám, pričom vlastnícke vzťahy mali byť vyriešené prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu alebo prostredníctvom ústnej dohody s rodinnými príslušníkmi p. F.. Obžalovaný sa k ďalším osobám - vlastníkom pozemkov odmietol vyjadriť a dodal len to, že vo veci mala konať buď spol. NajReality s.r.o. Poprad alebo spol. HOLZ Slovakia, s.r.o.. Obžalovaný priznal, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka roku 2011 spracovával a podával on, rovnako tak ako aj podklady k prevodu obchodného podielu, ktoré spolu s kompletným účtovníctvom spol. NajReality, s.r.o. odovzdal novému majiteľovi obchodného podielu T. J. prostredníctvom protokolu s tým, že T. J., ako nový majiteľ obchodného podielu mal podľa neho vyriešiť aj finančné vyrovnanie medzi spoločnosťami HOLZ Slovakia s.r.o. a Stavebnou spoločnosťou TATRY. Obžalovaný nevedel uviesť, či k predmetnému finančnému vyrovnaniu medzi spoločnosťami aj skutočne došlo. Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, vzhľadom na nečinnosť príslušných procesných strán pri postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď obžalovaného R.. S. T. z prípravného konania zo dňa 13.05.2015, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal buď nad rámec prípravného konania alebo na druhej strane nevypovedal o skutočnostiach, o ktorých sa zmienil v prípravnom konaní. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že od 04.06.2008 bol konateľom a spoločníkom spol. NajReality, s.r.o. Poprad, ktorá sa zaoberala predovšetkým obchodnou činnosťou v oblasti realít, že od novembra 2009 bol jediným spoločníkom a konateľom predmetnej firmy a že od 10.04.2013 bol jej spoločníkom a konateľom T. J., ktorému previedol obchodný podiel ponukou realizovanou cez internet. Obžalovaný tvrdil, že pri daňovej kontrole za I. a II. štvrťrok roku 2011 spolupracoval s pracovníkmi Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad a že na základe ich požiadaviek im predložil aj všetky účtovné doklady. Daňová kontrola za I. štvrťrok 2011 bola ukončená podaním dodatočného daňového priznania. Pri daňovej kontrole vykonanej za II. štvrťrok 2011bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 49 800,--eur, ktorý podľa neho vznikol tým, že v tom období zrealizoval predaj nehnuteľností - chaty s pozemkom na Liptove so ziskom cca 300 000,--eur, ktorú chcel ďalej zhodnotiť tak, že na pozemku mienil postaviť nehnuteľnosť a neskôr ju chcel predať ešte s väčším ziskom. Celú záležitosť kúpy pozemku pre výstavbu nehnuteľnosti po porade s daňovými poradcami riešil tak, že firma HOLZ Slovakia, s.r.o. Poprad vystavila zálohovú faktúru č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 na sumu 298 800,--eur s DPH, keďže firma mala vykonávať aj realizáciu stavby predmetnej nehnuteľnosti. Neskôr sa však konateľstva v tejto spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o. vzdal a obchodný podiel previedol v októbri 2011 na osobu H. Y., ktorému súčasne osobne odovzdal aj celú účtovnú agendu spoločnosti. Obžalovaný ďalej tvrdil, že pre rôzne problémy súvisiace s výstavbou nehnuteľnosti od jej realizácie odstúpil, podnikania sa vzdal a venoval sa hlavne advokátskej praxi. K samotnému poníženiu daňovej povinnosti a k daňovou kontrolou zistenému rozdielu na dani z pridanej hodnoty za žalované obdobie obžalovaný uviedol, že síce s ním nesúhlasil, ale že ho zobral na vedomie s tým, že po doručení dodatočného platobného výmeru sa voči nemu odvolá, ten mu však doručený nebol a z tohto dôvodu v príslušnom daňovom konaní predmetné nedostatky zdokladovať nemohol. Obžalovaný tvrdil aj to, že daň mu bola dodatočne vyrubená preto, že pri daňovej kontrole nepredložil projektovú dokumentáciu a ďalšie súvisiace doklady, ktoré však v tom čase už nemal k dispozícií, keďže medzi tým došlo k prevodu obchodného podielu na inú osobu. Z tejto výpovede obžalovaného vyplývalo aj to, že zálohovo vyplatená platba vo výške 298 800,--eur s DPH mala byť podľa neho vrátená novým konateľom spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. - H. Y., keďže pre nevysporiadanie pozemkov a nevybavenie príslušného stavebného povolenia nedošlo k vykonaniu prác uvedených v zálohovej faktúre. Rovnako mala byť H. Y. podľa neho vrátená aj zálohová platba za inžinierske a prípravné práce vo výške viac ako 150 000,--eur, ktorú mu aj osobne odovzdal pri prevode obchodných podielov, spolu s účtovnou dokumentáciou spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o. Obžalovaný sa bližším spôsobom nevedel vyjadriť k prevodu obchodných podielov firmy Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o. tvrdiac, že riešil iba formálne záležitosti prevodu, nie aj odovzdanie účtovnej dokumentácie alebo finančnej hotovosti. Obžalovaný predmetné rozpory vo svojich výpovediach odôvodnil len tým, že prečítanú výpoveď označil za pravdivú, bez bližšieho vysvetlenia rozporov, na ktoré bol súdom upozorňovaný.
Svedok R.. M. I. - splnomocnený zástupca Daňového úradu Prešov na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 uviedol, že na meno obžalovaného, názov jeho obchodnej spoločnosti alebo vykonania a priebehu či výsledkov daňovej kontroly v obchodnej spoločnosti obžalovaného si už konkrétne nepamätá, resp. že k daňovej kontrole a k jej výsledkom sa môžu bližšie vyjadriť pracovníci, ktorí predmetnú daňovú kontrolu vykonali v zmysle príslušných daňových právnych predpisov. Na návrh prokurátora súd prečítal za podmienok uvedených v § 264 Trestného poriadku výpoveď svedka R.. M. I. zo dňa 20.05.2013 a dňa 29.06.2015, keďže svedok si na bližšie okolnosti, ku ktorým vypovedal v prípravnom konaní spomenúť už nevedel. Svedok vo výpovedi dňa 20.05.2013 uviedol, že správca dane u daňového subjektu NajReality, s.r.o. so sídlom Bajkalská 2335/3, Poprad vykonal daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty za obdobie I. a II. štvrťrok 2011 v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a zistil, že za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2011 daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže daňový subjekt počas kontroly nepreukázal, aby mu vznikla daňová povinnosť z titulu dodania predmetu fakturácie uvedeného vo faktúre č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011 vo vzťahu k daňovému subjektu HOLZ Slovakia, s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 6/11, Poprad, ktorou bola zaúčtovaná záloha uvedená vo faktúre č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011, za ktorú si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane vo výške 49 800,--eur, čo podľa svedka vyplýva aj z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9712402/5/467935/2012/Pri zo dňa 21.05.2012. Predmetné skutočnosti svedok potvrdil aj vo svojej ďalšej výpovedi zo dňa 29.06.2015 dodajúc len to, že daňový subjekt dňom 11.04.2013 zmenil svoje sídlo. Predmetné rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že prečítané výpovede sú pravdivé, čo súd považoval za dostatočné vysvetlenie rozporov aj vzhľadom nato, že svedok ako zamestnanec Daňového úradu v Prešove zastupuje predmetný úrad vo viacerých daňových alebo trestných konaniach vedených proti rôznym osobám, objektívne si tak nemôže pamätať detailne okolnosti, ku ktorým vypovedal pôvodne pred orgánmi činnými v trestnom konaní v tejto trestnej veci vedenej proti obžalovanému R.. S. T..
Svedkyňa K.. A. E. - zamestnankyňa Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2016 uviedla, že v zmysle zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní vykonala v spol. NajReality s.r.o. kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok roku 2011, pričom predmetom kontroly bol obžalovaným ako konateľom spol. NajReality s.r.o. uplatnený odpočet z DPH. Pre odstup času si svedkyňa na bližšie okolnosti daňovej kontroly nepamätala a dodala, že jej výsledky sú uvedené v protokole. Podľa tvrdení svedkyne doklady, ktoré boli od obžalovaného v priebehu kontroly požadované nepredložil ani pri jej ukončení v roku 2012 s tým, že tvrdil, že všetky doklady má a mala zabezpečiť spol. HOLZ Slovakia, s.r.o., ako dodávateľ stavebných prác.
Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku pre nečinnosť príslušných procesných strán pri postupe podľa § 264 Trestného poriadku konajúci súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 27.07.2015, keďže svedkyňa si pre odstup času nepamätala na podrobné okolnosti, ku ktorým vypovedala vo svojej pôvodnej výpovedi. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný ako konateľ daňového subjektu NajReality s.r.o. so sídlom Bajkalská 2335/3, 058 01 Poprad, DIČ 2022624879, IČO: 44170564 za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2011 podal dňa 26.07.2011 na Daňovom úrade v Poprade riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby vo výške 263 086,25,-eur a daň vo výške 52 617,25,-eur, v riadku 21 odpočítanie dane vo výške 52 608,33,-eur, kde si určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 8,92,-eur. Kontrolou, ktorú svedkyňa vykonala spoločne s K.. H. T. bolo však zistené, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil daňové výdavky a zodpovedajúcu DPH za II. štvrťrok 2011 z dodávateľskej faktúry č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 v sume 298 800,--eur, z toho DPH v sume 49 800,--eur vystavenej spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. Poprad, keďže k dodaniu tovaru a služby nedošlo. Svedkyňa zároveň uviedla i to, že na začiatku kontroly boli problémy s komunikáciou a s doručením oznámenia o výkone daňovej kontroly na adrese, ktorú mal daňový subjekt uvedenú v obchodnom registri a aj to, že obžalovaný si protokol z daňovej kontroly prevzal osobne dňa 24.05.2012, ktorý však nepodpísal s tým, že sa k nemu vyjadrí v príslušných lehotách. Podľa svedkyne daňovému subjektu bol dodatočný platobný výmer č. 9712402/5/467935/2012/Pri zo dňa 21.05.2012 doručený prostredníctvom fikcie dňom 24.07.2012 a ktorý sa stal vykonateľným dňa 09.08.2012, keďže daňový subjekt - obžalovaný si ho opäť na adrese, ktorú mal uvedenú v obchodnom registri neprevzal. Svedkyňa v tejto výpovedi nesúhlasila s tvrdeniami obžalovaného zo dňa 24.04.2012, ktorý sa v rámci daňovej kontroly bránil tvrdením, že už nie je konateľom spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o. a že už nemá ani k dispozícií príslušné doklady s poukazom nato, že v čase vystavovania uvedených faktúr bol podľa nej konateľom tejto spoločnosti a ako konateľ mal aj zodpovednosť v rámci daňového konania. Predmetné rozpory vo výpovediach svedkyňa zdôvodnila len tým, že prečítaná výpoveď je pravdivá, čo súd považoval za dostatočné vysvetlenie rozporov aj vzhľadom nato, že svedkyňa ako zamestnankyňa Daňového úradu v Prešove, pobočka Poprad od žalovaného obdobia až doposiaľ realizovala množstvo daňových kontrol u rôznych daňových subjektov a objektívne si tak nemôže aj pre odstup času pamätať detaily výsledkov každej daňovej kontroly a obsah ich protokolov.
Svedok K.. H. T. - bývalý zamestnanec Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 uviedol, že v súčasnosti je už na dôchodku, že predtým pracoval ako správca dane na Daňovom úrade v Poprade, kde mal na starosti kontrolu DPH. S K.. A. E. - bývalou kolegyňou vykonal dve kontroly v dvoch firmách obžalovaného a to vo firme IKO s.r.o., ul. Bajkalská, Poprad a vo firme NajReality, s.r.o., so sídlom Bajkalská, Poprad. Svedok tvrdil, že komunikácia s oboma daňovými subjektmi bola veľmi zložitá, keďže subjekty v tom čase fungovali pri doručovaní zásielok len prostredníctvom P.O. BOX-ov. Daňová kontrola v spol. NajReality, s.r.o. Poprad podľa svedka začala v decembri 2011 a ukončená bola v prvom polroku 2012, pričom bola zameraná na DPH. Pre odstup času si ani tento svedok detailne na závery daňovej kontroly nevedel spomenúť dodajúc, že výsledky kontroly sú uvedené v protokole o daňovej kontrole. Na návrh prokurátora súd za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka zo dňa 10.05.2013, ktorú urobil v prípravnom konaní, keďže svedok si v konaní pred súdom pre odstup času nevedel spomenúť na bližšie okolnosti, ku ktorým v danej trestnej veci vypovedal v prípravnom konaní. Svedok vo výpovedi zo dňa 10.05.2013 zhodne so svedeckou výpoveďou K.. A. E. uvádzal, že daňová kontrola u obžalovaného ako daňového subjektu bola začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 717/320/66986/2011/Pri zo dňa 14.10.2011, že o začatí kontroly bol spísaný aj úradný záznam č. 717/320/69562/2011/Pri zo dňa 28.10.2011 a zápisnica o ústnom pojednávaní č. 717/320/70196/2011/ Pri zo dňa 02.11.2011. Kontrola bola podľa svedka zaberaná na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. za obdobie I. a II. štvrťroka 2011. Pri kontrole DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 u obžalovaného ako daňového subjektu bolo zistené, že dodávateľská faktúra č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011, s dátumom dodania 29.04.2011 v sume 298 800,--eur z toho DPH vo výške 49 800,--eur predstavuje faktúru za prijatú zálohovú platbu na celú realizáciu projektu výstavby rodinného domu vyhotovenú dodávateľom HOLZ Slovakia, s.r.o. Poprad. Daňový subjekt pri kontrole predložil aj výdavkový pokladničný doklad č. VV-0003 zo dňa 29.04.2011 na sumu 298 800,--eur. Svedok ďalej uviedol, že zo zaplatenej zálohy si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane v sume 49 800,--eur. Keďže jediným konateľom v obidvoch spoločnostiach bol práve obžalovaný, tak bol vyzvaný nato, aby predložil na zdokumentovanie realizácie projektu výstavby rodinného domu - stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu, rozpočet, zmluvu o dielo, kolaudačné rozhodnutie, dokument zaevidovania stavby v katastri nehnuteľnosti, list vlastníctva, doklad o zaradení stavby do majetku spoločnosti NajReality, s.r.o. Poprad a účtovné doklady preukazujúce zaúčtovanie stavby - nehnuteľností v účtovníctve spol. NajReality, s.r.o. Poprad, ktoré však pri ústnych pojednávaniach nepredložil s tým, že do zápisnice zo dňa 24.04.2012 uviedol, že predmetné dokumenty mala vybaviť spoločnosť HOLZ Slovakia, s.r.o. i to, že výstavba nehnuteľnosti nebola začatá ani zrealizovaná. Obžalovaný pri ďalšom ústnom pojednávaní dňa 10.05.2012 už tvrdil, že nie je konateľom spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. a že príslušnými dokladmi disponuje nový konateľ spoločnosti. Pri ďalších ústnych pojednávaniach sa obžalovaný odmietol vyjadrovať k ostatným skutočnostiam, ktoré súviseli s faktúrou č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011, resp. s faktúrou č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011. Podľa svedka konaním obžalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože nebolo preukázané, že daňovému subjektu HOLZ Slovakia, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania predmetu fakturácie uvedeného vo faktúre č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011, s dátumom dodania 13.05.2011, ktorou bola zaúčtovaná záloha uvedená vo faktúre č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011, s dátumom dodania 29.04.2011, pretože zaplatenie zálohy spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. Poprad daňovým subjektom NajReality, s.r.o. Poprad a v ktorých bol obžalovaný konateľom sa nespájalo s konkrétnym plnením dodania tovaru, resp. služby - realizácia projektu výstavby rodinného domu, čím si obžalovaný odpočítanie dane v sume 49 800,--eur /pod interným dokladom č. ID 110001/ uplatnil neoprávnene a preto daňová kontrola predmetný nárok obžalovaného na odpočítanie dane z faktúry č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 neuznala. Aj tento svedok predmetné rozpory vo svojich výpovediach zdôvodnil len tým, že prečítaná výpoveď je pravdivá a že ju nechce doplniť a ani pozmeniť, čo súd považoval za dostatočné vysvetlenie rozporov aj vzhľadom nato, že svedok ako bývalý zamestnanec Daňového úradu v Prešove, pobočka Poprad od žalovaného obdobia až do skončenia jeho zamestnania realizoval množstvo daňových kontrol u rôznych daňových subjektov a objektívne si tak nemôže aj pre odstup času pamätať detaily výsledkov každej daňovej kontroly a obsah ich protokolov.
Svedok K.. R. Č. - konateľ spoločnosti Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.12.2016 uviedol, že s obžalovaným ako s konateľom spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o. spolupracoval pri projektoch na výstavbe rodinných domov vo Svite, že obžalovaný mu predložil dokumentáciu v podobe štúdie na realizáciu projektu, ktorá sa týkala potreby realizácie inžinierskych sietí a ktorá okrem iného obsahovala aj umiestnenie stavby, plány a možnosti prípojok na inžinierske siete a že k realizácii projektu výstavby došlo niekedy v období rokov 2010 až 2011. Pre problémy obžalovaného „s pozemkami“, na ktorých malo dôjsť k ďalšej realizácii výstavby rodinných domov podľa svedka už nedošlo. Z jeho výpovede vyplynulo i to, že obžalovaný mu za práce súvisiace s predmetnou výstavbou alebo ako zálohové platby vyplatil asi 3-krát v hotovosti finančné prostriedky, ktoré boli ním vložené na účet firmy Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o., ktorej obchodný podiel neskôr predal H. Y. z Košíc a s predajom, ktorého mu pomáhal práve obžalovaný R.. S. T.. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka zo dňa 28.07.2015 urobenej v prípravnom konaní za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedok rozporuplne uvádzal okolnosti, ktoré sa týkali vyplatenia konkrétnych súm finančných prostriedkov a účelu ich použitia. Svedok v prípravnom konaní dňa 28.07.2015 okrem vyššie uvedených skutočností uviedol, že faktúra č. 22042011 zo dňa 25.04.2011 na sumu 26 400,--eur s DPH sa týkala zálohovej platby za projektovú prípravu výstavby rodinných domov, faktúra č. 03052011 zo dňa 10.05.2011 na sumu 144 000,--eur s DPH sa týkala zálohovej platby za prípravné práce výstavby inžinierskych sieti pre rodinné domy a faktúra č. 11062011 zo dňa 09.06.2011 na sumu 78 000,--eur s DPH zálohovej platby za výkopové, debniace, šalovacie, armovacie a betonárske práce vrátane zásypových a rekultivačných prác, ktoré sa mali vykonať na základe dohody s obžalovaným, ale k realizácii, ktorých však nedošlo. Svedok zároveň uviedol, že platby za zálohové faktúry boli vyplatené obžalovaným osobne, čomu mali nasvedčovať aj ním predložené výdavkové pokladničné doklady na sumu 26 400,--eur zo dňa 02.05.2011 a na sumu 144 000,--eur zo dňa 17.05.2011. Svedok už nemal k dispozícií ďalší výdavkový doklad na prevzatie sumy 78 000,--eur aj preto, že spolu s prevodom obchodného podielu odovzdal celú účtovnú dokumentáciu na základe protokolu jej novému konateľovi. Predmetné rozpory vo výpovediach svedok odôvodňoval len tým, že podľa neho na hlavnom pojednávaní vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní, čo súd pri hodnotení výpovede svedka nepovažoval za hodnoverné a ani za objektívne aj s poukazom na obsah výpovedí svedkov K.. A. E., K.. H. T., R.. T. F. E. Y.. V. Q., majúc súčasne dôvodné pochybnosti aj o svedkom predložených výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 02.05.2011 a zo dňa 17.05.2011 z hľadiska ich časového vyhotovenia, ale aj z hľadiska ich obsahu. Svedok sa podľa súdu svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi snažil iba pomôcť obžalovanému vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti alebo aspoň zmierniť jeho trestno-právnu zodpovednosť aj s poukazom nato, že ako konateľ firmy Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o. predal svoj obchodný podiel H. Y., ktorý potom oslovil T. J., aby od obžalovaného odkúpil obchodný podiel spoločnosti NajReality, s.r.o. Osobe H. Y. bol predaný obchodný podiel aj ďalšej obchodnej spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o., v ktorej bol obžalovaný tiež konateľom, čo preukázateľne svedčí o prepojení svedka na osobu obžalovaného a o jeho účelových tvrdeniach v prospech obžalovaného a s poukazom i nato, že sám svedok sa v konaní pred súdom už o týchto skutočnostiach účelu zálohových platieb za výkopové, debniace, šalovacie, armovacie a betonárske práce vrátane zásypových a rekultivačných prác už vôbec nezmieňoval a zahmlieval ich tvrdením, že išlo o práce súvisiace s predmetnou výstavbou.
Svedok R.. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2017 uviedol, že obžalovaného pozná ako spolužiaka z Právnickej fakulty zo Sládkovičova a že mal vedomosti o tom, že obžalovaný bol vlastníkom realitnej kancelárie NajReality, s.r.o. i to, že v istom období sa bavili o tom, že vo Svite - smerom na Poprad sú pozemky, ku ktorým by obžalovaný vedel sprostredkovať ich kúpu. Svedok zároveň uviedol, že predmetné pozemky sú evidované i v súčasnosti ako orná pôda, ale mesto Svit na nich plánovalo výstavbu rodinných domov ale aj to, že časť týchto pozemkov vo výmere cca 6000 m2 sú vo vlastníctve jeho rodiny. Svedok nemal vedomosti o tom, aby obžalovaný jednal vo veci pozemkov s predmetným orgánom verejnej správy alebo mestom Svit tvrdiac, že bol to len istý „nástrel“ a aby uzatvoril nejaké zmluvy s konkrétnymi vlastníkmi pozemkov, tvrdil však, že obžalovaný sa mal postarať o to, aby na týchto pozemkoch bola zriadená infraštruktúra i o to, aby s majiteľmi pozemkov uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve, keďže mu to sám navrhol. Podľa svedka sa obžalovaný po nejakom čase síce dostal do zložitej finančnej a rodinnej situácie, ale K.. R. Č. dal určitý obnos peňazí domnievajúc sa, že neskôr sa mu to nejakým spôsobom znásobí, keďže firma K.. R. Č. mala byť silnou a stabilnou stavebnou firmou, k čomu však nedošlo a firma K.. R. Č. skrachovala, čím nedošlo ani k realizácii projektu, o ktorom rozprával obžalovaný. Svedok v konaní pred súdom uviedol aj to, že obžalovaný mu v súvislosti s realizáciou projektu na predmetných pozemkoch asi v období roku 2011 ukazoval aj určitú štúdiu rodinných domov, ktoré plánoval postaviť. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka zo dňa 16.12.2013 urobenej v prípravnom konaní za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Svedok dňa 16.12.2013 uviedol, že obžalovaného pozná asi 8 až 9 rokov, že spoločne navštevovali právnickú fakultu a že obaja asi v roku 2010 pracovali aj ako koncipienti v advokátskej kancelárii R.. R. S. vo Vranove nad Topľou, so sídlom v Poprade. Svedok ďalej uviedol, že v rokoch 2008 až 2010 riešil veci ohľadom rodinného vlastníctva pozemkov v intraviláne mesta Svit, o ktorých sa zmienil aj pred obžalovaným a ktorého požiadal aj o pomoc pri ich kúpe. V tom čase svedok konal aj s pozemkovým úradom pri Obvodnom úrade v Poprade, ktorý pripravoval zámer na individuálnu bytovú, resp. domovú výstavbu, pretože na časti týchto pozemkov mali byť vybudované príjazdové cesty a potrebná infraštruktúra, k čomu však nedošlo. Obžalovaný podľa svedka síce prejavil záujem na postupnej kúpe pozemkov, na ktorých mal zámer vystavať rodinné domy a tieto potom predať so ziskom, ale k ich kúpe nedošlo, pretože sa z rôznych príčin nepodarilo vybaviť záležitosti ohľadom prípravy predmetných pozemkov na výstavbu. Predmetné rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že prečítaná výpoveď je pravdivá a že aj keď na hlavnom pojednávaní uvádzal skutočnosti týkajúce sa obchodných stretnutí obžalovaného s K.. R. Č., on sám nebol žiadnym účastníkom ich obchodných rokovaní a o týchto okolnostiach sa dozvedel len sprostredkovane a od obžalovaného dodajúc, že už sa nevie vyjadriť k tomu, či v prípravnom konaní vedel alebo nevedel o príčinách nezrealizovania projektov organizovaných obžalovaným. Hodnotiac výpovede svedka mal konajúci súd pochybnosti o ich hodnovernosti a objektivite aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedka Y.. V. Q., ale aj vzhľadom na dobrý vzťah svedka R.. T. F. k obžalovanému, keďže obaja sa poznali po dlhší čas, boli spolužiaci, dokonca istý čas aj pracovali v jednej advokátskej kancelárii, čo mohlo podstatným spôsobom ovplyvniť jeho tvrdenia v prospech obžalovaného v snahe pomôcť mu vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti.
Svedok T. J. na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedol, že na Mestskom úrade v Poprade podpisoval nejaké listiny, ktorých podpis sprostredkoval H. Y.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným sa stretol vo veci „nejakej dane“ a papierov, ktoré mu na podpis predložil obžalovaný za hotovosť vo výške 400,--eur, bez uvedenia ďalších skutočností ich stretnutia dodajúc len to, že spol. NajReality nepozná a že nikdy nebol konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti a že nemal ani záujem podnikať. Svedok však súčasne pripustil, že podpis na zmluve o bezodplatnom prevode obchodných podielov spoločnosti NajReality, s.r.o. a na preberacích protokoloch je jeho podpisom namietajúc len to, že žiadne účtovné doklady či iné listiny uvedené v protokoloch neprevzal. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka zo dňa 13.02.2014 a zo dňa 25.06.2014 urobených v prípravnom konaní za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, keďže svedok podľa neho vypovedal rozporuplne vo veciach kúpy obchodného podielu spoločnosti NajReality, s.r.o.. Svedok dňa 13.02.2014 uviedol, že na internetovej stránke našiel ponuku týkajúcu sa odpredaja spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktorú sa telefonicky nakontaktoval a na základe čoho do Košíc prišiel jemu neznámy muž, ktorý mu uviedol, že je majiteľom spoločnosti a že tento muž mu zároveň dal na podpis už vyhotovené a pripravené nejaké papiere, ktoré on podpísal, ale ktoré nečítal, keďže mu dôveroval. Svedok ďalej uviedol, že po podpise týchto papierov sa nič nedialo a preto sa zamestnal ako skladník. Spol. NajReality, s.r.o., ktorej mal byť konateľom podľa jeho tvrdení nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Svedok tvrdil, že nemal a nemá k dispozícií žiadne doklady spoločnosti NajReality, s.r.o.. Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že si nepamätá na všetko a že H. Y. mu povedal
- „že keby sa náhodou niečo stalo, má tvrdiť, že papiere podpisoval na Mestskom úrade v Košiciach a na Mestskom úrade v Poprade“ a že mu papiere - listiny pripravoval a predkladal práve H. Y.. Svedok tvrdil, že H. Y. mu pri prvom podpise dal čiastku 400,--eur, ktorú on prijal preto, že podľa neho „išlo o rýchlo zarobené peniaze“. Svedok dňa 25.06.2014 uviedol, že sa domnieva, že podpisoval zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 23.10.2012 i dodatok k zmluve zo dňa 12.02.2013 a že podpis na predmetnej zmluve a jej dodatku bol overovaný na Mestskom úrade v Poprade. Po overení podpisu mal dostať čiastku 400,--eur. Svedok si osobou obžalovaného, ktorá mu mala predložiť na podpis predmetnú zmluvu a jej dodatok nebol istý. Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len tým, že pre odstup času si už nepamätá či mu bola vyplatená čiastka 400,--eur alebo 800,--eur a že meno obžalovaného mu je známe. Opäť však tvrdil, že si nie je istý osobou, ktorá mu dávala doklady na podpis, potvrdzoval však, že v Košiciach sa s osobou obžalovaného stretol „vo veci daní“, aj keď na podrobnejšie okolnosti ich stretnutia si už nepamätal. Hodnotiac rozpory vo výpovediach svedka mal konajúci súd zato, že osoba svedka a spôsob akým odkúpil obchodný podiel spol. NajReality, s.r.o. je len osobou zv. „biely kôň“, ktorá sa v snahe prísť k finančným prostriedkom dala zlákať buď priamo obžalovaným alebo sprostredkovane cez osobu H. Y. na konanie, ktoré vo svojich výpovediach popisoval.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná svedecká výpoveď Š. T. E. Y.. V. Q. a za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku aj výpoveď svedka H. Y..
Svedok Š. T. - brat obžalovaného R.. S. T. v prípravnom konaní dňa 11.06.2014 uviedol len to, že konateľom spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. Poprad bol od novembra 2010 do novembra 2011, kedy sa s obžalovaným dohodli na tom, že obchodné podiely vo firme HOLZ Slovakia, s.r.o. odplatne prevedú na osobu H. Y. z Košíc za sumu 750,--eur, čo bola výška jeho vkladu do spoločnosti. O okolnostiach žalovaného skutku či konaní obžalovaného svedok vedomosť nemal.
Svedok Y.. V. Q. dňa 21.11.2014 uviedol, že ako pracovník Mestského úradu vo Svite, odd. investičných činností, územného plánovania a životného prostredia nemá žiadnu vedomosť o tom, aby mesto Svit konalo so spoločnosťami HOLZ Slovakia, s.r.o. a Stavebná spoločnosť Tatry, s.r.o. v období rokov 2010 až 2011 vo veci individuálnej bytovej výstavby v lokalite za čerpacou stanicou GULF v smere na Poprad vpravo. Svedok zároveň uviedol, že aj keď v smere na Poprad je mestom Svit plánovaná individuálna bytová výstavba na pozemkoch, ktoré patria buď súkromným osobám alebo štátu v správe Slovenského pozemkového fondu, vo veci nezačalo žiadne stavebné konanie, čo bolo a je podľa neho aj verejne známe a prístupné na internetovej stránke mesta Svit. Svedok dňa 18.06.2015 svoju pôvodnú výpoveď doplnil a dodal, že ani v tomto období nie je záujem konkrétnych osôb alebo developerských spoločností o výstavbu nehnuteľností na predmetných pozemkoch a že mesto Svit nemalo a nemá žiadny dôvod na budovanie prístupových komunikácií alebo výstavbu infraštruktúry k týmto pozemkom.
Svedok H. Y. dňa 26.06.2013 uviedol, že spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. odkúpil za sumu cca 8 000,--eur, ktorú vyplatil bývalému konateľovi v hotovosti pred miestnym úradom v Poprade, o čom malo byť spísané aj potvrdenie o prevzatí peňazí za predmetný prevod obchodného podielu. Svedok o okolnostiach žalovaného skutku či konania obžalovaného vedomosti nemal. Svedok dňa 27.02.2014 opätovne potvrdil, že obchodný podiel v spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. odkúpil za sumu 8 000,--eur. V zmysle obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.10.2011 malo však ísť o bezodplatný prevod obchodného podielu od osoby obžalovaného, túto skutočnosť však svedok odôvodniť nijakým spôsobom nevedel. Ani v jednej zo svojich výpovedí sa svedok nezmienil o tom, aby v minulosti odkúpil aj obchodný podiel spol. Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o., o ktorom sa zmieňoval vo svojej výpovedi svedok K.. R. Č..
Listinné dôkazy, ktoré súd v konaní prečítal v zmysle § 269 Trestného poriadku v podobe listinných materiálov - poverenie na výkon daňovej kontroly, oznámenie na výkon daňovej kontroly, úradné záznamy Daňového úradu Prešov o začatí kontroly, zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy na predloženie dokladov, predvolania, upovedomenia a protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad zo dňa 21.05.2012, dodatočného platobného výmeru zo dňa 02.07.2012, daňové priznanie podané k dani z pridanej hodnoty spol. NajReality, s.r.o. za II. štvrťrok 2011 zo dňa 25.07.2011, daňové priznania Stavebnej spoločnosti Tatry Poprad, s.r.o. a HOLZ Slovakia, s.r.o., faktúry č. 1002011038, faktúra č. 1002011039, interný doklad IDv č. IDV 110001, výdavkový pokladničný doklad, zápisnica z valného zhromaždenia obchodnej spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.10.2011, dodatok k spoločenskej zmluve zo dňa 31.10.2011, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.10.2011 a zo dňa 23.10.2012 s jej dodatkom zo dňa 12.02.2013, preberací protokol zo dňa 31.10.2011, výpis z obchodného registra, reklamný materiál vyhotovený pre spol. NajReality, s.r.o. ako projekt výstavby rodinných domov s telefonickým kontaktom na obžalovaného ako na konateľa spoločnosti, rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spol. NajReality, s.r.o. zo dňa 23.10.2012 a zo dňa 12.02.2013, spolu so správou Mesta Svit a Okresného súdu Košice I., Okresného súdu Prešov i Daňového úradu Košice korešpondovali vzájomne a súčasne zodpovedali aj podstatnému obsahu výpovediam svedkov R.. M.E. I., K.. A. E., K.. H. T., Y.. V. Q. a sčasti aj obsahu výpovedí ďalších svedkov R.. T. F., K.. R. Č., T. J., H. Y. E. Š. T.. Hoci obžalovaný v rámci hlavného pojednávania a svojej obrany navrhoval doplniť dokazovanie vo veci aj o pribratie znalca z odboru ekonómia a manažment na vypracovanie znaleckého posudku na presné určenie výšky škody a určenie, či došlo ku kráteniu dane a o výsluch ekonómky Stavebnej spoločnosti Tatry, s.r.o. za účelom zistenia použitia predmetných finančných prostriedkov, ktoré mal odovzdať K.. R. Č. - konateľovi spoločnosti súd jeho návrh podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku na doplnenie dokazovania odmietol, pretože podľa jeho názoru obžalovaným navrhované dôkazy boli pre rozhodnutie konajúceho súdu nepodstatné a týkali sa okolností, ktoré bolo možné zistiť už skôr vykonanými dôkazmi v podobe výsluchov svedkov R.. M. I., K.. A. E., K.. H. T. E. K.. R. Č. na obsah, ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Predmetným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti neboli, že mu jeho rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným a vyššie uvedeným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a preto dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný R.. S. T. na tom skutkom základe, že ako konateľ obchodnej spoločnosti NajReality, s.r.o., so sídlom Bajkalská 2335/3, 058 01 Poprad, IČO:44170564 s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v úmysle skrátiť daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 podanom dňa 26.07.2011 na Daňovom úrade Poprad uplatnil v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 v sume 298 800,-eur z toho DPH vo výške 49 800,-eur, ktorá bola zúčtovaná faktúrou č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011, vystavených obchodnou spoločnosťou HOLZ SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie Sv. Egídia 6/11, IČO:36436283 za celú realizáciu projektu výstavby rodinného domu, pričom deklarované tovary a služby v zmysle vystavených faktúr obchodná spoločnosť HOLZ SLOVAKIA, s.r.o. nikdy nedodala a nezrealizovala, v dôsledku čoho neoprávnene ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti NajReality, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 vo výške 49 800,-eur a že tento skutok vykazuje všetky znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože v značnom rozsahu skrátil daň.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa značným rozsahom rozumie suma dosahujúca najmenej 100 násobok sumy 266,--eur. Objektívna stránka zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona spočíva v konaní páchateľa, ktorý úmyselne vytvorí podmienky, ktorými dosiahne, že mu príslušný štátny orgán - správca dane daň vôbec neurčí /nevyrubí/, alebo dosiahne, že daň správcovi dane nezaplatí vôbec alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške a v tom, že skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania. Objektom trestného činu je záujem štátu na riadnom plnení zákonných povinností daňového subjektu, súvisiacich s každou daňou platnej sústavy daní uvedených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších právnych predpisov. Daňou sa rozumie každá daň platnej sústavy daní. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Vyššie uvedené dôkazy v podobe výpovedi svedkov a listinných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej spojitosti jednoznačne svedčili o tom, že obžalovaný konal úmyselne v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z jeho následku, tento záujem aj porušil. Pri skutkových a právnych záverov konajúci súd vychádzal predovšetkým z vyššie uvedených výpovedí svedkov R.. M.E. I., K.. A. E., K.. H. T., Y.. V. Q. a sčasti aj z obsahu výpovedí ďalších svedkov R.. T. F., K.. R. Č., T. J., H. Y. E. Š. T. i z citovaných listinných dôkazov, keďže každý z nich jednotlivo i v ich súhrne nadväzoval na seba, bez súčasného zistenia relevantných okolností svedčiacich preto, aby daný dôkaz sám o sebe alebo v ich vzájomnom spojení svedčili proti obžalovanému účelovo, prihliadajúc pritom aj na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede samotného obžalovaného, ktorý sa v podstate bránil len tým, že poukazoval nato, že zodpovednosť za žalovaný skutok nesie nový konateľ spoločnosti HOLZ Slovakia, s.r.o. - H. Y., resp. nový konateľ spoločnosti NajReality, s.r.o. - T. J., ktorým on ako bývalý konateľ týchto obchodných spoločností na základe zmluvy previedol obchodné podiely spoločností a ktorým na základe preberacích protokoloch odovzdal aj účtovníctvo oboch firiem. Obžalovaný priznal, že na Daňovom úrade v Poprade si za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2011 na základe daňového priznania k dani z pridanej hodnoty uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1002011038 zo dňa 29.04.2011 vystavenej na sumu 298 800,--eur, z toho DPH vo výške 49 800,--eur, ktorá bola zaúčtovaná faktúrou č. 1002011039 zo dňa 13.05.2011, ktoré boli vyhotovené spol. HOLZ Slovakia, s.r.o., ale bránil sa tým, že faktúry súviseli s realizáciou prác na projekte výstavby rodinného domu na pozemkoch v katastrálnom území mesta Svit, čo však absolútne protirečilo svedeckej výpovedi Y.. V. Q. - pracovníka Mestského úradu Svit, ktorý potvrdil, že mesto Svit ani len nezačalo stavebné konanie na predmetných pozemkoch, ktoré by súviselo s budovaním prístupových komunikácií alebo inžinierskych sietí alebo infraštruktúry a svedeckej výpovedi R.. T. F., ktorý už v prípravnom konaní tvrdil, že „záležitosti“ ohľadom prípravy predmetných pozemkov na výstavbu sa nepodarilo vybaviť a že z tohto dôvodu obžalovaný pozemky vo vlastníctve jeho rodiny ani nekúpil. Ani z výpovede ďalšieho svedka Š. T. - bývalého konateľa spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. a brata obžalovaného nevyplynulo, aby ako konateľ vykonávajúci svoju funkciu do novembra 2011 mal vedomosti o akejkoľvek realizácii projektu výstavby rodinných domov alebo realizácii prác spojených s realizáciou tohto projektu na predmetných pozemkoch, ktoré mali byť predmetom faktúr č. 1002011038 a č. 1002011039 vystavených spoločnosťou HOLZ Slovakia, s.r.o. pre spoločnosť NajReality, s.r.o. a údajne vykonaných firmou Stavebná spoločnosť Tatry Poprad, s.r.o. tak, ako ich vo svojej výpovedi z prípravného konania popisoval konateľ tejto spoločnosti K.. R. Č.. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom konštatoval, že predmetná obrana obžalovaného neobstála a že je len účelová, keďže predmetné faktúry boli len fiktívnymi faktúrami, na rozdiel od tvrdení obžaloby, s ktorými sa konajúci súd v plnej miere stotožnil majúc zato, že táto v plnej miere uniesla dôkazné bremeno, čo do skutkových i právnych skutočností uvedených v obžalobnom návrhu. Projektová dokumentácia, ako obžalovaný označil listiny, ktoré v predmetnej veci predložil a na ktorú v rámci svojej obrany poukazoval ako na dôkaz svedčiaci pre odôvodnenosť uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty nespĺňa podľa konajúceho súdu žiadne náležitosti zákonnej úpravy podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon a nemohla tak slúžiť ako legálny podklad pre zálohovú faktúru, ktorú si obžalovaný uplatnil v daňovom konaní za príslušné zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2011 pre účely priznania dane z pridanej hodnoty vo výške 49 800,-- eur, predstierajúc a fingujúc, že ide o služby, ktoré mu boli dodané.
Konajúci súd poukazuje i nato, že osoba obžalovaného má právnické vzdelanie, že ako koncipient príslušnej advokátskej kancelárie musel prísť do kontaktu so základnými princípmi vzťahujúcimi sa na pojem vlastníctvo, vysporiadanie vlastníckych práv k pozemkom patriacich iným osobám alebo neznámym vlastníkom, kúpa a predaj nehnuteľností alebo pozemkov i na samotný pojem stavebné konanie. Obžalovaný sa pred konajúcim súdom teda nemohol úspešne ubrániť následkom svojej trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok a konanie tým, že poukazoval i na to, že v neskoršom období došlo k bezplatnému prevodu alebo odpredaju obchodných podielov spoločnosti NajReality, s.r.o. a spol. HOLZ Slovakia, s.r.o. osobám Dušana Majdáka a Pavla Gazdu, keďže k ním došlo za nejasných a pochybných okolností a až dodatočne, t . j. po žalovanom období, čo súd tiež považoval len za určitý spôsob, akým sa obžalovaný snažil dodatočne zakryť následky svojho protiprávneho konania. Vo veci považuje konajúci súd za potrebné uviesť, že jedným z najčastejším spôsobov skracovania dane z pridanej hodnoty /DPH/ v zmysle ustanovenia § 276 Trestného zákona je neoprávnené uplatňovanie nárokov na odpočet dane na vstupe najmä pri nákupe služieb, tovarov alebo sprostredkovateľskej činnosti. Predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti páchateľov tohto trestného činu je zistenie, že práve v dôsledku konania páchateľa došlo zo strany daňového úradu k tomu, že ten vyrúbil nižšiu daň než je daň určená zákonom alebo ju nevyrúbil vôbec, keďže páchateľ si do nákladov zahrnul aj tovary a služby, ktoré mu ako daňovému /podnikateľskému/ subjektu nikdy neboli dodané alebo ktoré pre predmetný subjekt neboli nikdy zrealizované a boli len fingovanými zdaniteľnými plneniami, resp. zdaniteľnými plneniami len „na oko“ medzi spriaznenými spoločnosťami. Obžalovaný si totiž ako konateľ obchodnej spoločnosti musel byť vedomý svojich zákonných povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý musí vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v zmysle príslušných ustanovení § 135 ods. 1 a § 135a Obchodného zákonníka. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Podľa § 135a Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Z listinných dôkazov prečítaných v zmysle § 269 Trestného poriadku vo vzťahu k osobe obžalovaného a to - lustrácií, charakteristík a odpisu z registra trestov vyplývalo, že obžalovaný doposiaľ v registri trestov nemá záznam, že v evidencii priestupkov má 6 záznamov za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky a že z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Lustráciami v systémoch GP a v databáze súdov však bolo zistené, že obžalovaný bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/1/2016 zo dňa 16.02.2017, právoplatne dňom 28.03.2019, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To 5/2017 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, s jeho výkonom v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, spolu s trestom prepadnutia veci
- sumy 8 500,--eur.
Z predmetného rozsudku Špecializovaného trestného súdu vyplýva, že obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil v období od 01.01.2012 do 31.05.2014, pričom v predmetnej trestnej veci bol spáchal skutok dňa 26.07.2011, čo pre konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu znamenalo postup podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, resp. podľa § 44 Trestného zákona. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu /§ 41 ods. 1 Trestného zákona/. Obžalovaný bol právoplatne odsúdený za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, pri ktorom je trestná sadzba vo výmere sedem rokov až dvanásť rokov a v predmetnej trestnej veci ho konajúci súd uznal za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pri ktorom je trestná sadzba vo výmere štyri roky až desať rokov. Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa ustálenej súdnej praxe súd môže upustiť od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu, ak trest uložený v predchádzajúcom rozhodnutí je postačujúci pre ochranu spoločnosti, ako aj nápravu páchateľa. Dôvodom pre takýto postup bude najmä to, ak bol uložený trest na samotnej hornej hranici trestnej sadzby, nie je však vylúčená ani situácia, že súd rozhodne o upustení od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu z dôvodu, že predchádzajúci trest považuje za dostačujúci, pričom musí skúmať, či skôr uložený trest spĺňa svoj účel, a to podľa stavu v čase rozhodovania o prípadnom upustení od potrestania. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života vedený pred spáchaním predmetného skutku a vyššie uložený právoplatný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý si v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý považoval konajúci súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný upustil u obžalovaného R.. S. T. od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle zásady uvedenej v § 44 Trestného zákona. Následok spôsobený daňovým trestným činom nie je škodou v zmysle ustanovenia § 124 Trestného zákona a preto o nároku príslušného daňového úradu v adhéznom konaní súd rozhodovať nemohol
- v značnom rozsahu skrátil daň.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.