Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-9-2023.pdf
PDF · 125.39 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, všetci zastúpení JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou IČO: 42 282 004, proti žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, zastúpenému Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou so sídlom Bánovce nad Bebravou, M. R. Štefánika 55/2, IČO: 31 143 300, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. novembra 2022 č.k. 1C/57/2021-209, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ - 3/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 24. novembra 2022 č.k. 1C/57/2021-209 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele registra „C“ číslo 381/22 – záhrada o výmere 25 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D., obec C. D., H. I. D. I., určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom H. J. I. D. I., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D., obec C. D., H. I. D. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo 381/15 - záhrada o výmere 917 m2, parcela číslo 381/16 - záhrada o výmere 400 m2, parcela číslo 381/18 – záhrada o výmere 32 m2, parcela číslo 381/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo X na parcele číslo 376/2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku ku dňu smrti poručiteľky H. B. K. L., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcu 1/ a poručiteľky H. B. K. L., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 66 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou domáhali určenia, že označené nehnuteľnosti patria v podiele 1/2 k celku ku dňu smrti H. B. K. L., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. B. K. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX C. D. a nebohej H. B. K. L., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX. Súčasne sa domáhali určenia, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom H. J. I. D. I., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo 381/15 - záhrada o výmere 917 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako
parcela číslo 381/16 - záhrada o výmere 400 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo 381/18 - záhrada o výmere 32 m2, parcela registra „C“ evidovaní na katastrálnej mape ako parcela číslo 381/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo 381/22 – záhrada o výmere 25 m2, stavba - rodinný dom súpisné číslo X na parcele „C“ číslo 376/2, a to v podiele 1/2 k celku. Uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ zobrali späť žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k parcele registra „C“ číslo 381/22 – záhrada o výmere 25 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto konanie čiastočne podľa § 145 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. Žalobcovia 1/ až 3/ podľa názoru súdu prvej inštancie preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko iba týmto určením rozhodnutím súdu sa stanoví pevný právny rámec právnych pomerov strán sporu. Žalobu v časti určenia spoluvlastníckeho podielu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam zamietol, pretože žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali naliehavý právny záujem na tomto určení, keď žalovaný už je vlastníkom predmetných nehnuteľností a určovacím rozsudkom sa iba zmení spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba je po čiastočnom späťvzatí žaloby v zostávajúcej časti dôvodná. Uviedol, že pri určení vlastníckeho práva k stavbe - rodinný dom súpisné číslo X nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ číslo 376/2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. mal kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 301/77, NZ 300/77 preukázané, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti – dom (súpisné číslo X v C. D.) s dvorom a záhradou, čomu zodpovedala kúpna cena stanovená vo výške 59.600 Kčs, ktorá zodpovedala aj skutočnej hodnote prevádzaných nehnuteľností stanovenej odhadom znalca. Skutočnosti, že predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol aj dom, nasvedčuje, že kupujúci ponechali časť úhrady kúpnej ceny na úhradu formou doživotného práva spolubývania a spoluužívania v prospech predávajúcich (rodičov žalobcu 1/ a žalovaného), ktoré právo sa viaže so stavbou, nie s pozemkami. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že rodinný dom v C. D. E. X bol zbúraný a na jeho mieste bol žalovaným postavený nový rodinný dom s rovnakým súpisným číslom, pretože z bodu 3. uvedenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že účelom prevodu je realizovanie nadstavby na existujúci dom a z dôvodu, že zo stavebného povolenia ako aj kolaudačného rozhodnutia datovaných 05.07.1978 a 15.10.1982, teda až po uzatvorení kúpnej zmluvy, vyplýva, že tieto listiny boli vydávané za účelom nadstavby a prístavby rodinného domu v C. D. so súpisným číslom X. Stavebníkom uvádzaným v oboch listinách je žalovaný, nakoľko na rozdiel od žalobcu 1/ v uvedenom rodinnom dome s rodičmi (predávajúcimi z kúpnej zmluvy) býval, resp. mal tam trvalý pobyt. Keďže vlastnícke právo k rodinnému domu bolo prevedené už kúpnou zmluvou z roku 1977, mohol byť ako stavebník uvádzaný len žalovaný alebo žalobca 1/ s manželkou, a nie ich právni predchodcovia- rodičia. Vzhľadom na uvedené sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho vlastnícke právo k domu súpisné číslo X preukazuje stavebné povolenie zo dňa 05.07.1978 a listina o určení súpisného čísla zo dňa 25.06.2001. Ďalej sa zaoberal určením vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným v katastri. Konštatoval, že žalobcovia sa správne domáhajú určenia vlastníckeho práva, a nie určenia neplatnosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ako namietal žalovaný. Dospel k záveru o neplatnosti vydržania predmetných nehnuteľností žalovaným, keď tento vzhľadom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu tieto ako oprávnenému držiteľovi patria., keďže už z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 301/77 Nz 300/77 zo dňa 27.06.1977 musel mať vzhľadom na výšku kúpnej ceny, ktorá zodpovedá cene určenej znaleckým posudkom na tento účel vypracovaným (čl. 4 kúpnej zmluvy), a to v sume 59.600 Kčs, ktorá suma predstavuje hodnotu rodinného domu a pozemku – nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelných číslach 376, 381/13, vl.č. 512 v katastrálnom území C. D. v celkovej výmere 3454 m2, minimálne pochybnosť o tom, čo touto kúpnou zmluvou bolo v skutočnosti prevádzané. Ďalej súd prvej inštancie poukazoval, že notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musela podľa v tom čase platného práva obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu § 134 Občianskeho zákonníka. K vyhláseniu účastník (v tomto prípade žalovaný) mal predložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. V danom prípade posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazoval vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam rodičom žalobcu 1/ a žalovaného (M. a N. B.). Ak predmet vydržania nebol prejednaný v dedičskom konaní, tak právnymi nástupcami zapísaného vlastníka sú všetci jeho zákonní alebo závetní dedičia. Ak právne nástupníctvo nie je preukázané dedičským rozhodnutím, notár pri spisovaní notárskej zápisnice o osvedčení vydržania nemal možnosť overiť si celý okruh právnych nástupcov (dedičov) osôb, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľnosti. V takomto prípade mal podľa súdu prvej inštancie notár poučiť žiadateľa vydržania (žalovaného) o tom, že má uviesť všetkých dedičov – právnych nástupcov,
predložiť ich vyjadrenia, ako aj o prípadných následkoch porušenia tejto povinností – tzn. možnosti týchto ostatných dedičov domáhať sa neplatnosti vydržania, čoho sa v tomto prípade podľa súdu aj domáhajú, pričom je zrejmé, že žalovaný musel mať pri vyhlásení, že splnil všetky podmienky vydržania, vedomosť o tom, že nie je jediným dedičom po M. a N. B., ktorým svedčil posledný zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. V súvislosti so skúmaním obsahu kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 301/77 NZ 300/77 na O. D. P. Q. dňa 27.06.1977 súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou prevodu nehnuteľností pred rokom 1992 bola registrácia písomnej zmluvy bývalým štátnym notárstvom s tým, že zápis do listu vlastníctva príslušným strediskom geodézie mal len evidenčný charakter. Predmetom kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 301/77 NZ 300/77 na O. D. P. Q. dňa 27.06.1977, uzatvorenej medzi účastníkmi zmluvy bol dom s dvorom a záhradou v katastrálnom území C. D.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o uvádzanú výmeru 800 m2 táto nezodpovedá kúpnej cene 59.600 Kčs dohodnutej v bode 4 zmluvy, ktorá bola stanovená odhadom znalca (znaleckým posudkom) zo dňa 19.06.1977, z ktorého jednoznačne vyplýva, že tento bol vypracovaný za účelom ocenenia nehnuteľností (rodinného domu a pozemku) nachádzajúcich sa na parcelných číslach 376, 381/3, vl. č. 512 v intraviláne obce C. D. v celkovej výmere 3.454 m2, a to za účelom prevodu nehnuteľností medzi občanmi (na žalobcu 1/ a žalovaného) vo vlastníctve rodičov žalobcu 1/ a žalovaného. Kúpna cena uvádzaná v predmetnej kúpnej zmluve, ktorej výška a vyplatenie nebolo medzi účastníkmi tohto konania sporné zodpovedá teda skutočnej hodnote nehnuteľností zapísaných na parcelných číslach 376, 381/3, vl. č. 512 v intraviláne obce C. D. v celkovej výmere 3.454 m2, a preto má tunajší súd za to, že predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.1977 rodičia žalobcu 1/ a žalovaného ako predávajúci mienili na žalobcu 1/ a jeho manželku v spoluvlastníckom podiele 1 k celku a na žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1 k celku previesť nielen novoutvorenú parcelu č. 376 vo výmere 800 m2 (ktorá bola následne rozdelená na parcely č. 376/1, č. 376/2 a č. 376/3 v súčasnosti v celkovej výmere 800 m2 evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území C. D.), ale celý dom (súpisné číslo X v C. D.) s dvorom a aj záhradou nachádzajúcich sa na parcelných číslach 376, 381/3, vl. č. 512 v intraviláne obce C. D. v celkovej výmere 3.454 m2, ktorých boli rodičia žalobcu 1/ a žalovaného výluční vlastníci s poukazom na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.1963 a následného prehlásenia podielových spoluvlastníkov zo dňa 08.06.1977. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.1963 (na strane kupujúcich nesporne vystupovali právni predchodcovia žalobcu 1/ a žalovaného) boli nehnuteľnosti ležiace v katastrálnom území C. D., zapísané vo vložke číslo 483 v spoluvlastníckom podiele 8/24 a vo vložke číslo 512 číslo parcely 149 v spoluvlastníckom podiele 8/24. Pod bodom 4 uvedenej kúpnej zmluvy je konštatované, že stranám je dobre známy stav nehnuteľností. Ide o stavebné miesto, na ktorom sú rozostavané základy rodinného domčeka, ktorých cena je zahrnutá v dohodnutej kúpnej cene. Z prehlásenia podielových spoluvlastníkov nehnuteľností v katastrálnom území C. D. zapísaných na PKV vložke č. 483 ako parcela č. 148 a na PKV vložke č. 512 ako parcela číslo 149 vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu 1/ a žalovaného (ich rodičia) sú výlučnými vlastníkmi uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 8/24 k celku a ich spoluvlastnícky podiel majú zo spoluvlastníctva vydelený v súlade s geometrickým plánom SG v Topoľčanoch číslo 762/2520/1527/77 tak, že týmto v celosti prináležia parcely číslo 376 – zastavaná plocha o výmere 642 m2 a parcela číslo 381/3 – roľa o výmere 2.812 m2, ktoré sú teda ich výlučným vlastníctvom (obe parcely spolu predstavujú celkovú výmere 3.454 m2, čo je aj výmera uvádzaná v znaleckom posudku zo dňa 19.06.1977, ktorá zodpovedá kúpnej cene z kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.1977). Z predloženej identifikácie parciel vyplýva, že parcela č. 376 je časťou pozemkovoknižnej parcely č. 149 a že doterajšiemu stavu nehnuteľností zapísaných na PKV č. 512, parcely č. 149 a na PKV č. 483, parcely č. 148 zodpovedá nový stav nehnuteľností zapísaných na parcelách číslo 381/15 – záhrada vo výmere 917 m2, číslo 381/16 záhrada o výmere 400 m2, číslo XXX/XX záhrada o výmere 32 m2 a číslo 381/19 – záhrada o výmere 6 m2. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaný platil za sporné pozemky miestne dane a poplatky nie je podstatná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže bol doposiaľ vedený v registri nehnuteľností ako výlučný vlastník uvedených nehnuteľností, a teda obec (pri určení platiteľa miestnych daní a poplatkov) vychádzala zo zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý sa považuje za platný a záväzný, kým sa nepreukáže opak. Preto dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcov 1/ až 3/ o určení vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Citoval zákonné ustanovenia § 124, § 126 ods. 1, § 143, § 133, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1982, § 134 ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka účinného dňa 19.07.2001, § 134 ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka účinného 19.07.2001, § 56 ods. 1, § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) účinného do 31.12.2001.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II., III. a IV. podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Je toho názoru, že súd nesprávne posúdil kúpnu zmluvu. K tomu uviedol, že účelom prevodu bolo realizovanie nadstavby- poschodia na existujúci dom. Po registrácii kúpnej zmluvy bol vydaný LV č. XXX pre kat. úz. C. D.. Notár, ktorý zmluvu spisoval, podal návrh do evidencie nehnuteľností na zápis spoluvlastníckeho práva len na parc. č. 376 o výmere 800 m2 na žalobcu 1/ s manželkou v 1/2 a na neho v 1/2. Dom neuvádzal, nakoľko v tom čase nemal súpisné číslo a v evidencii nehnuteľností sa neuvádzal. Znalec ocenil i parc. č. 381/3, avšak táto parcela nebola predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko nebola vlastníctvom predávajúcich. Vytýkal, že súd nesprávne posúdil prehlásenie podielových spoluvlastníkov ako dohodu o vysporiadaní, pretože dohodu môžu uzavrieť len všetci spoluvlastníci a v danom prípade právni predchodcovia (rodičia) sa jej nezúčastnili a ani ju nepodpísali. Predmetné prehlásenie nebolo dané ani do evidencie nehnuteľností, preto i evidencia nehnuteľností v roku 1991 k parc. č. 381/3 uvádzala len užívacie právo rodičov. Ďalej namietal, že súd nesprávne určil spoluvlastníctvo k domu, nakoľko dom, ktorý odpredali rodičia, nemal určené súpisné číslo, nebol zapísaný v evidencii nehnuteľností, mal hodnotu podľa znaleckého posudku 45 748 Kčs a žalobca mal z toho podiel v 1/2 t.j 22 874 Kčs. Ďalej uviedol, že na základe schváleného projektu prístavby, rekonštrukcie rodinného domu a nadstavby rodinného domu vykonal likvidáciu krovu a valbovej strechy, vykonal búracie a demolačné práce pôvodnej stavby podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Nad zrekonštruovanou časťou vykonal nadstavbu ďalšieho poschodia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy stavebné povolenie, kolaudačné povolenie a rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, ktoré svedčili v jeho prospech. K odvolaniu priložil sprievodnú správu k projektu, ktorý dokument, ako uviedol, cit „bol uložený v archíve v Topoľčanoch v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) C. s. p.“, ďalej fotodokumentáciu zrekonštruovaného a pristaveného a nadstaveného domu. Súd podľa neho nesprávne posúdil i osvedčenie vyhlásenia o vydržaní parciel zo dňa 19. 07. 2001. namietol, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní bolo vydané notárkou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 19. 07. 2001 podľa zákona č. 397/2000 Z. z. a zákona SNR 323/92 Zb. v znení NRSR č. 232/95 Z. z., a nie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalobca do podania žaloby nikdy neprejavil „záujem a snahu“ o tieto pozemky. Súhlas k osvedčeniu dala i matka, nakoľko ju a otca opatroval a staral sa o nich a umožnil im v dome súp. č. X bývanie a tiež preto, že po roku 2001 vlastnil žalobca výmeru 1331 m2 z rodičovského majetku a on len 443,7 m2 (kúpa, dedenie). Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s jeho výpisom z evidencie nehnuteľností zo dňa 16. 05. 1991, v ktorom bolo uvedené, že parc. č. 381/3 je v užívaní rodičov. Ďalším dôkazom toho, že rodičia prevádzali v kúpnej zmluve len svoje vlastníctvo, je podľa neho i kúpna zmluva čd. 72/64 zo dňa 08. 08. 1963, ktorou rodičia nadobudli parcelu č. 149 vo vložke 512 v 8/24-inách. Uvádza, že vzhľadom na to, že parc. č. 381/3 bola podľa výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 16. 05. 1991 len v užívaní rodičov, nemohla byť ani „predmetom dedičstva“. Súd všetky tieto dôkazy mal predložené a vyhodnotil ich nesprávne, keď uznal, že parcela č. 381/3 bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy N 301/77, čo ani notár, ktorý zmluvu spisoval v zápisnici neuvádzal.
3. Žalobcovia 1/-3/ navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.1977 rodičia žalobcu 1/ a žalovaného ako predávajúci mienili na žalobcu 1/ a jeho manželku v spoluvlastníckom podiele 1 k celku a na žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1 k celku previesť nielen novoutvorenú parcelu č. 376 vo výmere 800 m2 (ktorá bola následne rozdelená na parcely č. 376/1, č. 376/2 a č. 376/3 v súčasnosti v celkovej výmere 800 m2 evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území C. D.), ale celý dom (súpisné číslo X v C. D.) s dvorom a aj záhradou nachádzajúcich sa na parcelných číslach 376, 381/3, vl. č. 512 v intraviláne obce C. D. v celkovej výmere 3.454 m2, ktorých boli rodičia žalobcu 1/ a žalovaného výluční vlastníci s poukazom na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.1963 a následného prehlásenia podielových spoluvlastníkov zo dňa 08.06.1977. Poukázali, že si žalovaný v odvolaní odporuje s jeho tvrdeniami v konaní, kde tvrdil, že dom č. X mal byť zbúraný, keď v podanom odvolaní uvádza, že účelom prevodu bolo realizovanie nadstavby-poschodia na existujúci dom. K námietke žalovaného ohľadne nesprávnosti právneho posúdenia prehlásenia spoluvlastníkov uviedli, že jednak s týmto tvrdením prišiel žalovaný až v odvolaní a nie v konaní pred súdom prvej inštancie bez existencie dôvodu podľa § 366 C.s.p., a tiež, že súd sa s nadobudnutím vlastníctva právnymi predchodcami správne vysporiadal. Namietali voči dôkazom predloženým k podanému odvolaniu z dôvodu, že neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie s tým, že nie je daná výnimka podľa § 366 písm. d), pretože v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žalovaným uvádzané a preukázané, že by o vydanie akéhokoľvek dôkazu žiadal archív
v Topoľčanoch, nenavrhoval pojednávanie z takéhoto dôvodu odročiť, resp. dôkaz nenavrhoval dožiadať súdom, hoci sa vo veci konalo až niekoľko pojednávaní, a napriek tomu že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Popreli tvrdenia žalovaného, že do podania žaloby žalobca 1/ neprejavil záujem o dotknuté pozemky. K tomu uviedli, že žalobca 1/ pozemky užíval, obrábal až do času, kedy mu toto (po vydržaní) žalovaný znemožnil.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením, ako vykonal súd prvej inštancie.
7. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) O.s.p. možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V § 366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také " ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku ", teda - povedané inak - "nové skutočnosti" a "nové dôkazy", sú oprávnenými odvolacím dôvodom.
8. V našom civilnoprocesnom systéme sa uplatňuje systém neúplnej apelácie. Východiskom pre použitie neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada, že súd prvej inštancie je inštanciou skutkovou, .tj. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom pojednávaní vykonané všetky stranami navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných právne významných skutkových tvrdení. Za účelom splnenia tejto zásady zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase existujúce pre vec právne významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).
9. Žalovaný po prvýkrát predkladá a označuje až v odvolaní ako dôkaz sprievodnú správu k projektu a fotodokumentáciu zrekonštruovaného a pristaveného a nadstaveného domu Ide o „nové dôkazy“, pre ktorých uplatnenie v odvolacom konaní platia zákazy resp. obmedzenia definované v § 366 C.s.p.
10. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Z odvolania vyplýva, že žalovaný nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenie sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c).
12. Žalovaný v odvolaní uvádza, že dôkaz sprievodnú správu k projektu predkladá cit. „v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) C. s. p.“. Žiadnym spôsobom však nekonkretizuje ani nepopisuje naplnenie podmienok uvedených v ním citovanom § 366 písm. d) C.s.p,. Žalovaný neuvádza, prečo dôkaz nemohol bez svojej viny predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Iba celkom nezrozumiteľne a bez súvisu s citovaným ustanovením uvádza, že dokument bol uložený v archíve v Topoľčanoch. Pokiaľ táto skutočnosť má byť podľa neho byť dôvodom pre aplikáciu § 366 písm. d) C.s.p., čo však zreteľne nevyjadril, potom sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalobcov 1/-3/, že cit. „v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žalovaným uvádzané a preukázané, že by o vydanie akéhokoľvek dôkazu žiadal archív v Topoľčanoch, nenavrhoval pojednávanie z takéhoto dôvodu odročiť, resp. dôkaz nenavrhoval
dožiadať súdom, hoci sa vo veci konalo až niekoľko pojednávaní“. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p..
13. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt, a teda žalovaným uplatnené nové dôkazy nie sú akceptovateľným odvolacím dôvodom, odvolací súd nemohol doplniť dokazovanie vykonaním týchto dôkazov.
14. Pokiaľ ide o nadobudnutie (spolu)vlastníckeho práva k stavbe-rodinnému domu, odvolací súd sa stotožňuje s posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý správne považuje za právny dôvod nadobudnutia(spolu) vlastníckeho práva žalobcu 1/ a jeho zomrelej manželky kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. N 301/77, NZ 300/77 z 27.06.1977. Napokon žalovaný v odvolaní sám uznáva, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy z roku 1977 z rodičov ako predávajúcich na žalobcu a jeho manželku v 1 a na neho ako kupujúcich bol aj dom - viď vety v odvolaní žalovaného cit.: „Dom (notár v kúpnej zmluve-pozn. odvolacieho súdu) neuvádzal, nakoľko v tom čase nemal súpisné číslo a v Evidencii nehnuteľností sa neuvádzal.“, ... „ dom, ktorý odpredali rodičia žalobcu a žalovaného, nemal určené súpisné číslo, nebol zapísaný v Evidencii nehnuteľností“, ďalej ... „kúpnou zmluvou N 301/77 odpredali rodičia žalobcovi s manželkou a žalovanému dom“. Jeho obrana proti určeniu spoluvlastníckeho práva žalobcu 1/ a jeho zomrelej manželky k domu spočívala v jeho tvrdení, že výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu následne nadobudol on vykonaním stavebných zmien a za nadobúdací titul považoval stavebné povolenie a listinu o určení súpisného čísla, ktoré na dôkaz súdu prvej inštancie predložil vo vyjadrení zo dňa11.10.20222, ktoré spomína v odvolaní. Súd prvej inštancie označené listiny vykonal na dôkaz (viď zápisnica o pojednávaní dňa 27.10.2022) a aj sa s nimi resp. so skutočnosťami z nich zistenými vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto nie je pravdivá námietka žalovaného v odvolaní, že ich nevzal do úvahy a nevyporiadal sa s nimi. V ods. 37 odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že cit. „nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosť – rodinný dom v C. D. E. X bol zbúraný a na jeho mieste bol žalovaným postavený nový rodinný dom s rovnakým súpisným číslom, keď aj z bodu 3. uvedenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že účelom prevodu je realizovanie nadstavby na existujúci dom. Navyše zo stavebného povolenia ako aj kolaudačného rozhodnutia datovaných (05.07.1978 a 15.10.1982) až po uzatvorení uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že tieto listiny boli vydávané za účelom nadstavby a prístavby rodinného domu v C. D. so súpisným číslom X. Stavebníkom uvádzaným v oboch listinách je žalovaný, nakoľko na rozdiel od žalobcu 1/ v uvedenom rodinnom dome podľa nerozporovaných skutkových tvrdení aj s rodičmi žalobcu 1/ a žalovaného (predávajúcimi z kúpnej zmluvy), býval, resp. mal tam trvalý pobyt. Keďže vlastnícke právo k rodinnému domu bolo prevedené už kúpnou zmluvou z roku 1977 mohol byť ako stavebník uvádzaný len žalovaný (čo aj bol) alebo žalobca 1/ s manželkou, ktorí sa stali vlastníkmi rodinného domu v spoluvlastníckom podiele žalobca 1/ s manželkou v 1 celku a žalovaný v 1 k celku, a nie ich právni predchodcovia, ich rodičia“. S uvedeným hodnotením zistených skutočností a ich právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje.
15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dlhodobú ustálenú súdnu judikatúru v otázke nadobúdania vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci, podľa ktorej z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Porovnaj napr. R 29/1989, pod ktorým číslom bolo publikovaný rozsudok Nejvyššího soudu ČSR z 31. 10. 1984, 2 Cz 40/84, podľa ktorého jde- li o přestavbu původní stavby a nebylo-li mezi jejím vlastníkem a stavebníkem (společnými stavebníky) dohodnuto něco jiného, je třeba při posuzování vlastnického vztahu k takové nemovitosti zpravidla vycházet z toho, že to, co přirostlo k původní neodstraněné stavbě náleží vlastníku této původní stavby.
16. Preto, aj keď by žalovaný preukázateľne vykonal na rodinnom dome stavebné zmeny spočívajúce v rekonštrukcii, nadstavbe a prístavbe domu, ktorý dom, ako sám v odvolaní uviedol, cit. „nadstavbou a prístavbou upravil“, takéto stavebné úpravy nemajú potenciál zmeniť spoluvlastnícky režim žalovaného a žalobcu 1/ so zomrelou manželkou založený kúpnou zmluvou z roku 1977.
17. Pokiaľ ide o žalobu v časti označených pozemkov registra „C“ parcelné číslo 381/15 , 381/16 , 381/18 , 381/19 zapísané na LV č.XXX pre k.ú. C. D., odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením procesnej obrany žalovaného súdom prvej inštancie uvedeným v ods. 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný sa voči žalobe v tejto časti bránil tvrdením o nadobudnutí
výlučného vlastníckeho práva k označeným parcelám vydržaním. Súd prvej inštancie posúdil a správne, že tvrdený dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva nebol daný z dôvodu nesplnenia všetkých podmienok vydržania najmä oprávnenosti držby nehnuteľností, ktorej predpokladom je dobromyseľnosť nadobúdateľa o tom, že mu nehnuteľnosti výlučne patria, a to vzhľadom na zistenú skutočnosť, že žalovaný vedel o tom, ako vyplýva aj z obsahu notárskej zápisnice, že poslednými známymi vlastníkmi (evidovanými) resp. pôvodnými vlastníkmi a užívateľmi označených parciel boli jeho rodičia ( aj v tom čase ešte žijúca matka), a že on nie je jediným známym právnym nástupcom, ale že je ním aj žalobca 1/, jeho brat, ktorého vyjadrenie k vydaniu osvedčenia o vydržaní vyžadoval v tom čase účinný § 63 zákona č. 323/1992 Zb. a ktoré vyjadrenie mal žalovaný ako navrhovateľ k svojmu vyhláseniu pripojiť. Vyjadrenie žalobcu 1/ však nie je obsahom notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní N 180/01, NZ 180/01 z 19.07.2001. Žalovaný sa síce odvoláva na súhlas ich zomrelej matky s osvedčením, uvedené však zostalo v rovine spochybneného tvrdenia žalovaného. Žiadny dôkaz žalovaný nepredložil a dôkaz o súhlase matky s vydržaním vlastníckeho práva v prospech žalovaného sa nenachádza ani v spisovom materiáli N 180/01, NZ 180/01 notárky M. P. K., ktorý Okresný súd Topoľčany zaslal súdu prvej inštancie na základe jeho žiadosti (čl.79 a nasl. spisu). Ak aký súhlas matka žalobcu a žalovaného dala resp. ak mala vôľu, aby žalovaný bol výlučným vlastníkom označených parciel, nie je potom zrejmé, prečo aj tieto parcely resp. svoj podiel na nich ako posledná známa pôvodná vlastníčka zapísaná v pozemkovej knihe nepreviedla kúpnou zmluvou na žalovaného (v notárskej zápisnici o osvedčení vydržania sa výslovne uvádzalo, že rodičia žalovaného a žalobcu 1/ sú pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1964 od Zajacových). Ani súhlas matky s osvedčením by nič nemenil na už konštatovanej skutočnosti, že k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní bolo potrebné dokladovať aj vyjadrenie právneho nástupcu po v tom čase už zomrelom otcovi žalobcu 1/ a žalovaného, teda žalobcu 1/, že k vzniku vlastníckeho práva v prospech žalovaného k označeným parcelám nemá žiadne výhrady. Takéto vyjadrenie, ktoré je predpokladom vydania samotného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní výlučného vlastníckeho práva, absentuje a prenesené do hmotnoprávnej roviny preukazuje, že u žalovaného v čase tvrdenej držby nehnuteľností, (ktorú skutočnosť však žalobca 1/ tiež spochybňuje tvrdením o dlhodobom užívaní a obrábaní parciel ním a rodičmi aj z dôvodu pobytu žalovaného mimo miesta trvalého pobytu), absentovala so zreteľom na všetky uvedené okolnosti (zrejmá vedomosť žalovaného o potrebe vyjadrenia súhlasu s vydržaním od žalobcu 1/, vedomosť o vlastníctve parciel jeho právnymi predchodcami) dobrá viera o tom, že mu nehnuteľnosti patria. Odvolací súd sa preto stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný k označeným parcelám vlastnícke právo tak, ako je v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností, vydržaním nenadobudol.
18. Nesprávny je právny názor žalovaného v odvolaní o neprípustnosti aplikácie § 134 Občianskeho zákonníka na posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva z dôvodu, že je potrebné aplikovať len zákon č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nesprávnosť tohto záveru potvrdzuje priamo zákon č. 323/1992 Zb., ktorý v rozhodnom § 63 odkazoval pod č. 6 na potrebu posudzovania vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 323/1992 Zb. obsahoval procesnoprávnu úpravu nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním v prípade neexistencie spornosti t.j. upravoval vydržanie po formálnej stránke, no hmotnoprávnu úpravu vydržania obsahuje práve Občiansky zákonník, ktorý stanovuje vecné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie otázku vydržania správne posúdil aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
19. Voči identifikácii sporných parciel, ako vykonal súd prvej inštancie v odseku 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzajúc z oznámenia katastrálneho úradu a geometrických plánov, žalovaný v odvolaní nenamietal.
20. Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným parcelám kúpnou zmluvou z 27.6.1977, túto vyriešil súd prvej inštancie v ods. 41 a 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku, voči ktorému hodnoteniu odvolací súd nemá výhrady. Rozhodné v prospech hodnotenia otázky, čo bolo predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, je okrem doslovného znenia kúpnej zmluvy, ktorej sa žalovaný dovoláva, ktorá však je zmätočne formulovaná a pripúšťa rôznu interpretáciu predmetu prevodu, vychádzajúc z pravidla výkladu právnych úkonov podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj listinné dôkazy, na ktoré sa kúpna zmluva odvoláva a ktoré bezprostredne predchádzali uzavretiu tejto kúpnej zmluvy, teda z ktorých možno usudzovať na obsah právneho úkonu, a to znalecký posudok ceny nehnuteľností z 19.6.1977, ktorého účelom bolo, ako je v ňom uvedené, ocenenie za účelom prevodu nehnuteľností parciel č. 376 – dom, dvor záhrada , a 381/3 –záhrada zapísaných vo vl. č.
512 o celkovej výmere 3454 m2, ktorá parcela 381/3 vychádzajúc z nerozporovanej identifikácie parciel zodpovedá žalovaným parcelám. Takémuto výkladu predmetu prevodu nasvedčuje práve kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve, ktorá sa zhoduje so zistenou cenou oboch parciel č. 379 aj č. 381/3 v znaleckom posudku. Ďalším dôkazom podporujúcim súdom prvej inštancie prijatý výklad rozsahu predmetu prevodu je listina - prehlásenie podielových spoluvlastníkov z 8.06.1977, ktorých podpisy boli overené Radou MNV dňa 15.06.1977, o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným vo vl. č. 483 a 512 rozdelením a oddelením parc. č. 376 a parc. č. 381/3 do výlučného vlastníctva právnych predchodcov strán sporu, kde sú opäť spomenuté obe parcely aj parcela č. 381/3, v spojení s geometrickým plánom na oddelenie parc. č. 376 z 05.04.1977, kde je vyznačená aj parcela č. 381/3.Všetky tieto okolnosti vytvárajú podklad pre výklad predmetu prevodu kúpnej zmluvy, ako vykonal súd prvej inštancie. V tomto hodnotení skutkových okolností nezistil odvolací súd také významné nedostatky, aby mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia o určení (spolu)vlastníckeho práva oboch strán sporu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícky vychádzajúc z kúpnej zmluvy z roku 1964 tak či tak pôvodne patri ich právnym predchodcom.
21. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobcovia 1/-3/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).