Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-72-2018.pdf
PDF · 116.22 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V., nar. X.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: V. nar. XX.X.XXXX., trvale bytom K., H., za účasti matky: X., nar. XX.X.XXXX trvale bytom N., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany matky pre maloletého V. nar, X.XX.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 2.2.2018 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 2.2.2018 do 30.6.2019 v sume 1017,68 eur je matka povinná zaplatiť do rúk otca v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 5.8.2016, č.k. 27P/486/2015-71.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 2.2.2018 domáhal zvýšenia výživného zo strany matky pre maloletého V. nar. X.XX.XXXX z toho dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 5.8.2016, č.k. 27P/486/2015-71 sa podstatne zvýšili potreby maloletého. Maloletý navštevuje B., pričom v čase prechádzajúcej úpravy výživného mal 14 rokov a navštevoval základnú školu. Matke bolo určené výživné 40 eur mesačne, a preto žiadal, aby toto výživné bolo zvýšené od 1.1.2018 na 200 eur mesačne. Náklady na maloletého sa zvýšili najmä v súvislosti s tým, že navštevuje technický odbor, ktorý si vyžaduje zakúpiť špeciálne potreby do školy, odborné knihy, pracovné listy a mnoho iných pomôcok, zaplatiť bežné výdavky súvisiace s dochádzkou do školy, cestovné lístky MHD z dôvodu fyzického rastu, náklady na ošatenie, osobnú hygienu a otravovanie, rovnako aj telefón, kalkulačka, prístup na internet, nakoľko škola komunikuje so študentmi iba takýmto spôsobom.
2. Matka podala písomné vyjadrenie dňa 10.8.2018, v ktorom uviedla, že žiada ponechať pôvodne určené výživné sumou 40 eur mesačne, lebo viac nevie platiť. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči X.. Synovi V. okrem výživného prispieva na sporenie 29,15 eur, sem tam mu dá peniaze, alebo mu niečo kúpi. K písomnému vyjadreniu pripojila svoje listinné dôkazy preukazujúce príjmy a výdaje za rok 2017/2018 vo forme daňového dokladu, vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, z ktorého vyplýva jej ročný príjem z G. eur. Poukázala na svoje výdavky - odvody do zdravotnej poisťovne L. eur mesačne, sociálne odvody 151,60 eur mesačne.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.9.2018 vyplýva, že prešetril pomery na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Zistil, že matka platí výživné na syna stále sumou 40 eur mesačne. Mimo výživného prispeje sporadicky napr. na tábor, zaplatila 80 eur a občas mu kúpi nejaké oblečenie. Otec obzvlášť poukázal na to, že maloletý je veľmi dobrým žiakom, patrí medzi štyroch najlepších študentov a je potrebné mu kupovať aj knihy na výučbu anglického a nemeckého jazyka. Značná suma peňazí je v súvislosti s ním vynakladaná na stravu a hygienu. Pokiaľ maloletý osloví svoju matku, že niečo potrebuje, tak jej odpoveď je, že nemá peniaze, že jej mal povedať skôr a podobne. Maloletý má aj priateľku, s ktorou chodieva von, takže aj vreckové je potrebné navyšovať. 40 eurové výživné zo strany matky je nízke a nepostačuje. Matka maloletého pracuje ako W. uzatvára zmluvy na bežné účty, druhý dôchodkový pilier, sama si platí odvody v sume 183 eur mesačne. Jej manžel je na M. Spoločne splácajú hypotekárny úver, ktorý použili na rekonštrukciu rodinného domu v sume 240 eur mesačne. Matka udáva svoje zdravotné problémy, potrebuje načúvací aparát a nový predstavuje výdavok 440 eur. Kolízny opatrovník realizoval pohovor aj s maloletým V., ktorý uviedol, že je študentom B. nastupuje do 2. ročníka. Má vedomosti o tom, že otec požiadal o zvýšenie výživného. Otec sa oňho stará, s matkou sa stretáva, sú spolu každý druhý víkend, a keď potrebuje niečo zaplatiť do školy, napr. keď išli na výlet do C. vtedy mu matka prispeje. Keď sú spolu v obchode a niečo sa mu páči, tak ju poprosí, aby mu to kúpila, teraz mu napr. kúpila okuliare a šľapky. Maloletý by sa chcel stravovať v školskej jedálni, zatiaľ to nie je možné. V 2. ročníku sa začnú skladať na stužkovú slávnosť, po 20 eur mesačne. Okrem toho si chce urobiť vodičák, čo bude finančne náročné. Keď bude mať 17 rokov, začne brigádovať, aby si mohol zarobiť vlastné financie. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník doporučil zvýšenie výživného s prihliadnutím na to, že maloletý V. navštevuje strednú školu.
4. Na pojednávaní dňa 5.11.2018 súd vypočul účastníkov konania. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že spätné určenie výživného od 1.1.2018, napriek tomu, že návrh bol podaný 2.2.2018, žiada z toho dôvodu, že návrh nemohol podávať skôr, lebo od 12/2017 bol práceneschopný, mal operované koleno, nevedel chodiť, čo mu bránilo podať návrh. O výživnom naposledy bolo rozhodované v r. 2015, kedy syn mal 14 rokov, v súčasnosti má už 17 rokov. Do 12/2017 stačil vyživovať dieťa sám, pretože popri príjme zo zamestnania, čo je asi XXX eur v čistom mesačne, pracoval súkromne ako P., teda mal bočný príjem, avšak v 12/2017 mal úraz, a preto bol operovaný, má choré koleno a od toho času nemôže vykonávať túto prácu. Jeho príjem mimo zamestnania mu odpadol. Žiaľ operácia sa nepodarila, a preto opakovane musel absolvovať túto operáciu, čo je znova spojené s dlhodobou práceneschopnosťou. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej prijem predstavuje XXX eur mesačne. Z terajšieho manželstva má vyživovaciu povinnosť voči M. nar. XX.X.XXXX.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má voči 23 ročnému synovi, ktorý stále študuje, je to V. nar. XX.X.XXXX, na ktorého prispieva 100 eur mesačne. Spolu s manželkou žijú v podnájme v 3- izbovom byte, ktorý patrí jeho švagrovi a on tam žije s nimi tiež. Tento je nezamestnaný, takže celé náklady prenajatého bytu platia oni s manželkou, sumou 380 eur mesačne s tým, že dospelý syn, ktorý s nimi tam žije, platí a prispieva 150 eur mesačne. Čo sa týka maloletého V., matka mu prispieva 40 eur mesačne. Okrem toho v mesiaci 6/2018 mu prispela 40 eur na školu v prírode a v 10/2018 mu dala 20 eur vreckové, keď maloletý išiel do A. taktiež na výlet. Maloletý navštevuje 2. ročník B. v škole sa nestravuje, zatiaľ sa stravuje doma, pretože si to finančne nemôžu dovoliť. Jeho stravovanie by predstavovalo 27 eur. Mesačník MHD stojí 10 eur, mobil 20 eur, poplatky ZRPŠ 40 eur ročne. Začali sa zbierať na stužkovú, čo predstavuje 40 eur mesačne, 30 eur je poplatok odpad za maloletého, ročne. Ďalšie výdavky predstavujú školské výlety, ktoré predpokladá tri v školskom roku a ktoré by mali stáť 300 eur, ako minimálna čiastka. Na oblečenie pre maloletého, obutie, hygienu minuli minulý rok asi 800 eur. Maloletý má voľnočasové aktivity, ktoré spolu s výletmi môžu predstavovať 500 eur ročne. Výdavky na lieky predstavujú asi 50 eur ročne, maloletý je zdravý, ale dvakrát ročne ochorie na dýchacie cesty. Maloletý by chcel absolvovať záujmovú mimoškolskú činnosť- napr. atletiku, ale nemôžu si to dovoliť, lebo by to stálo 70 eur ročne. Matka s návštevou atletiky nesúhlasila, v podstate mu to zarazila. Otec uviedol, že on by mu to zaplatil, ale maloletý sa rozhodol tak, že matka by sa naňho hnevala. Raz za pol roka mu kupuje učebnicu anglického jazyka, špeciálne pravítka, ktoré potrebuje do školy, čo dohromady činí 100 eur. Maloletý si bude robiť vodičské oprávnenie, čo bude stáť 590 eur a dohoda je taká, že sa to bude platiť mesačne dovtedy, kým maloletý dovŕši 18 rokov, aby mohol urobiť skúšky. Otec zaujal také stanovisko, že podľa neho matka má príjem na zvýšenie výživného.
5. Matka sa na tomto pojednávaní vyjadrila tak, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného, nesúhlasí so žiadnym zvýšením. Poukázala na spoje písomné vyjadrenie, ktoré podávala dňa 10.8.2018. Predložila daňový doklad a vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, od G. kde jej finančné prostriedky k prevodu predstavujú X.XXX,XX. eur. Uviedla, že tieto finančné prostriedky predstavujú provízie z finančných produktov a sú jediným zdrojom jej príjmu. Vykonáva sprostredkovateľskú činnosť finančných služieb pre spoločnosť G. a z tejto činnosti mala v r. 2017 príjem v priemere XXX eur mesačne. Z tohto príjmu však je povinná platiť svoje poistenie- zdravotnej poisťovni uhrádza 33 eur mesačne, sociálne poistenie predstavuje 146 eur mesačne do 2/2018 a od tohto dátumu 155 eur mesačne. Všetok svoj príjem zo sprostredkovateľskej činnosti priznáva v daňovom priznaní. Okrem toho sa stará o rodičov svojho manžela, ale opatrovateľský príspevok nepoberá, pretože nárok jej na to nevznikol. Je nositeľkou preukazu ZŤP ako nepočujúca. Používa načúvací aparát, ktorý nedávno menila a zaplatila 440 eur, ostatné platila poisťovňa. Čo sa týka maloletého V. platí výživné 40 eur mesačne a občas mu dá vreckové, ale nechcela rozvádzať, v akých to je čiastkach vtedy, keď sa s dieťaťom bežne stretáva. Od toho času, ako maloletý prešiel do osobnej starostlivosti otca, sa dohodli na tom, že naďalej mu bude platiť životné poistenie, ktoré má uzavreté na neurčitú dobu a tam platí mesačne 30 eur. Čo sa týka jej osobných pomerov, žije v spoločnej domácnosti s manželom v rodinnom dome, ktorý v polovici patrí manželovi a v druhej polovici jeho rodičom, ktorí žijú taktiež v tomto rodinnom dome v samostatnej jednotke. Z manželstva pochádza maloletý syn X. ktorý má 7 rokov. Manžel je zamestnaný, jeho príjem predstavuje XXX eur mesačne a poberá výsluhový dôchodok XXX eur mesačne. Z tohto príjmu platí výživné na svojho syna P., nar. X.X.XXXX sumou 150 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 250 eur mesačne, a splácajú úver na rekonštrukciu bývania sumou 300 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s telefónom- paušál 40 eur mesačne a 20 eur internet. Paušál jej mobilu 33 eur mesačne. V súvislosti s používaním načúvacieho aparátu nemá žiadne finančné príspevky zo strany štátu, ani dôchodok. Okrem toho používa okuliare a vzhľadom na to, že má špecifickú poruchu zraku a to tupozrakosť, tieto okuliare sú pomerne finančne náročné, jej finančný príspevok bol 300 eur. Pokiaľ nesúhlasila s tým, aby maloletý navštevoval atletiku, bolo to najmä z finančných dôvodov, pretože pokiaľ na to finančné prostriedky nie sú, tak jednoducho to dieťa sa takejto činnosti venovať nemôže a peniaze je potrebné použiť na iný účel. Matka uviedla, že je nesporné, že založila novú spoločnosť G., v ktorej vystupuje ako jediná konateľka a jediná spoločníčka a účelom tejto spoločnosti je, aby predávali diela vytvorené ľuďmi, ktorí nemôžu byť zamestnaní, avšak z tejto spoločnosti doposiaľ nemá žiaden príjem. Popierala, že by v súvislosti so založením tejto spoločnosti vložila základné imanie vo výške XXXX eur. Uviedla, že založenie spoločnosti realizoval právnik a ona ani o tom nevedela, že je treba vložiť základné imanie.
6. Otec namietal proti tomu, že jednak založenie tejto spoločnosti, ale aj majetkové pomery na strane matky svedčia o tom, že jej skutočné príjmy sú iné, ako sú deklarované. O tom svedčí aj skutočnosť, že minulý rok si zakúpila motorové vozidlo A. a manžel matky si zakúpila motorku A.. Dom, v ktorom žijú, podľa jeho vedomostí financuje manželov otec, ktorý je taktiež na výsluhovom dôchodku.
7. Matka uviedla, že obe vozidlá, teda aj motorové vozidlo A. aj motorka nie sú na jej mene, ale na mene manžela. Tento si kúpil autá z výsluhového dôchodku, pretože ukončil pracovný pomer ako vojak z povolania. Z jeho odchodného si tieto motorové vozidlá zabezpečil. Vlastnia ešte motorové vozidlo H. rok výroby XXXX, A. je rok výroby XXXX. Manžel motorku toho roku predal a vymenil ju za inú motorku.
8. Matka predložila doklady preukazujúce vlastníctvo týchto motorových vozidiel vo forme veľkého technického preukazu. Zároveň sa dňa 18.1.2019 písomne vyjadrovala k vykonanému dokazovaniu. Namietala proti tvrdeniam otca, že na syna minú ročne 800 eur na jeho ošatenie, pretože syn uviedol, že mohli naňho minúť maximálne 150 eur. Rifle, tepláky a ostatné veci si podľa nej syn kupuje z peňazí, ktoré zarobí na brigádach a z toho musí ešte prispievať do domácnosti svojho otca 30 % z toho, čo zarobí. Otec mu sem tam dá jedno, dve eurá. Na druhej strane oni maloletému V. kúpili začiatkom roka zimnú bundu a topánky v hodnote 60 eur, spodné prádlo a v 11/2018 zimnú bundu značky Alfa Industries v hodnote 130 eur. Podľa nej, čo sa týka školy, okrem pracovného zošita z angličtiny 10 eur žiadne iné výdaje na syna neboli. Syn potvrdil, že mu otec platí 10 eur ISIC na cestovné, ale neplatí mu 500 eur na výlety ročne, pretože na ne polovičkou prispieva otec a polovičkou matka. Z veľkého technického preukazu na meno Jozef Prochyra vyplýva vlastníctvo motorového vozidla A., dátum výroby XX.X.XXXX, ďalšieho motorového vozidla H. dátum výroby X.X.XXXX a motocykla A., bez uvedenia dátumu výroby, všetko na meno manžela odporkyne JY.
9. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel s.r.o., vložka č.44509/V, dňa 17.8.2018 bola založená spoločnosť G., N. XX, K. V. v ktorej spoločnosti jedinou konateľkou a spoločníčkou je uvedená matka, X. a základné imanie XXXX eur, rozsah splatenia XXXX eur dňa XX.X.XXXX. Z daňového priznania spoločnosti G.. za rok XXXX. vyplýva výsledok hospodárenia: mínus XX.XXX,XX. eur, základ dane mínus XX.XXX,XX eur. Z daňového priznania matky za rok XXXX vyplýva jej príjem z činnosti sprostredkovateľa, ktorá nie je živnosťou- XXXX,XX eur, výdavky XXXX,XX eur, daň nula.
10. Na pojednávaní dňa 29.4.2019 otec uviedol, že jeho výdavky sa zmenili v tom, že si s manželkou prenajali časť rodinného domu a predložil súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že je to rodinný dom vo vlastníctve J., prenajímateľa. Jedná sa o časť rodinného domu na adrese H. v K. a nájomné predstavuje 680 eur mesačne. Uviedol, že finančne sú už na úplnej hrane a preto nedokáže synovi zaplatiť už ani ISIC kartu, musí cestovať na cestovné lístky. Podľa neho, aj keď súd bude požadovať od matky ďalšie dôkazy, tieto dôkazy nič nepreukážu. Nepreukážu skutočný príjem matky a jej skutočné majetky. Podľa neho je matka spolumajiteľkou auta, spolumajiteľkou motorky, okrem toho si s manželom zveľaďujú dom, v ktorom bývajú, zrekonštruovali ho už niekoľkokrát a tieto skutočnosti preukazujú jej príjmy. Podľa neho matka vložila XXXX eur pri zakladaní novej spoločnosti, takže jej to majetkové pomery umožňujú, ale zvýšenie výživného neumožňujú. Syn bude mať už 18 rokov a matka ho nahovára, aby sa osamostatnil a že ona mu zabezpečí bývanie. Preto sa otec dotazoval, z čoho m u to bývanie chce zabezpečiť, keď nemá na zvýšenie výživného. Takto syna iba zbytočne týra.
11. Matka uviedla, že čo sa týka rekonštrukcie domu, táto prebehla v roku 2012 ešte pred uzavretím manželstva. Hypotéku brali takým spôsobom, že táto bola refinancovaná, majú zrušené BSM, čiže hypotéku spláca iba manžel. Je to iba jeho dlh. Mimo jednej motorky a jedného auta manžel nadobudol veci, ktoré sú známe z tohto konania ešte pred uzavretím manželstva. Spoločnosť G. bola stratová za rok XXXX, pretože mala vykonávať určitý projekt, ktorý však nevyšiel, preto sa spoločnosť dostala do straty, a preto jednoducho dospeli k tomu záveru, že bude musieť spoločnosť odovzdať prenajaté priestory. Predložila súdu doklad vyzývajúci na zaplatenie dlhu za nájom XX. XXX,XX eur od spoločnosti V.. Podľa nej práve toto nájomné bolo vysoké a spôsobilo zadlženie spoločnosti.
12. Matka doložila súdu výpisy z bankového účtu vedeného v V.., na meno JY. s uvedením jej mailovej adresy: W. za obdobie od 1.1.2018 do 31.3.2019. Predložila súdu informáciu o stave účtu investičného životného poistenia v V. na poisteného: V. a poistníka: W. Z tejto informácie vyplýva, že celkové mesačné poistné je 29,15 eur, začiatok poistenia pre prípad smrti a dožitia spojené s investičným fondom 2.12.2015 a koniec poistenia 2.12.2101. Z tejto informácie nie je možné zistiť sumu sporivej časti poistenia.
13. Na pojednávaní dňa 3.6.2019 matka podala vysvetlenie k výpisu z účtu, ktoré predkladala so svojimi poznámkami, ako aj k daňovému priznaniu svojho manžela, ktoré podával ako sprostredkovateľ poistenia na príjem za rok XXXX - XXX,XX eur v hrubom. Uviedla, že spolu s manželom majú dva účty. Jeden slúži na platenie opakovaných poplatkov, napr. nájomné, poistky, autá, telefóny. K tomuto účtu kartu nemá a výpis z tohto účtu nepredložila. K tomu účtu, ktorý predložila, má kartu, čiže je B.. Pokiaľ na tento účet vkladá finančné prostriedky manžel, je to vklad jeho príjmu. Niekedy tieto finančné prostriedky vloží, niekedy nie. Pokiaľ sú uvedené platby na úver, tak je to obyčajne splatenie kreditnej karty. Príjmové položky sú stále aj z G., z provízií. Pokiaľ manžel vkladal na tento účet plusové položky XX.X.XXXX - XX.XXX,XX eur, boli to peniaze určené na projekt v spoločnosti G. bolo to z úspor jej manžela a úspor jeho rodičov. Pokiaľ sa realizovali ďalšie vklady po označením P. boli to prevody zo sporivého účtu jej manžela. Podľa nej všetky tieto vklady boli vložené manželom na základe uzavretej zmluvy a úvere pre G. s tým, že takto zostala spoločnosť G. dlžná manželovi finančné prostriedky. Matka ďalej uviedla, že jej príjem ako sprostredkovateľa, podriadeného finančného agenta za rok 2018 oproti roku 2017 podstatne klesol z toho dôvodu, že sprostredkovateľskej činnosti sa v r. 2018 nevenovala, pretože sa venovala najmä rozbehnutiu spoločnosti G.. Matka naďalej trvala na tom, že nemá finančné prostriedky na zvýšenie výživného. Žiadala, aby súd zohľadnil aj rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý poberá otec dieťaťa, čo dohromady môže predstavovať skoro 100 eur.
14. Otec reagoval na prednesené skutočnosti tak, že matka klame, že nepodniká a matka klame v tom, že nemá žiadne príjmy. Matka sa sama dostala do rozporu so svojim tvrdením, keď prehlásila pred súdom, že žiadne finančné prostriedky na založenie spoločnosti G. si nepožičiavala a na tomto pojednávaní uviedla, že spoločnosť si požičiavala peniaze od manžela. Podľa jeho vedomostí, táto spoločnosť funguje ďalej, organizuje školenia a naďalej predáva svoje výrobky cez E- schop. Matka na túto skutočnosť reagovala tak, že zabudla na to, že spoločnosť G. časti E-shopu funguje ďalej. Popierala však, že by spoločnosť robila nejaké školenia, aj keď sama by bola rada, keby sa činnosť tejto spoločnosti rozbehla, lebo ona má psychický problém z toho, že minula peniaze svojej rodiny. Otec namietal proti tomu, že pokiaľ rodina matky má viacero účtov, všetky tieto účty sú spoločné a prostriedky patria do BSM. Žiadal, aby súd túto skutočnosť zohľadnil.
15. Z daňového priznania matka za rok 2017 súd zistil, že jej príjmy predstavovali XXXX,XX eur, výdavky XXXX,XX eur, základ dane XXXX,XX eur, daň X.. Za rok 2018 jej príjem predstavoval XXXX,XX eur, výdavky XXXX,XX eur, daň X. Otcov priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX eur.
16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 76 ods.1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
21. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
23. Súd zistil, že pri poslednej úprave výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 5.8.2016 č.k. 27P/486/2015-71 mal. mal. V. žiakom X. ročníka základnej školy, otec mal príjem vo výške XXX eur mesačne, matka pracovala pre H. a jej príjem bol v sume XXX eur v hrubom.
24. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany matky pre maloletého V., ktorý t.r. bude mať 18 rokov. Je nesporné, že na strane maloletého nastala podstatná zmena pomerov jeho nástupom na strednú školu, ako aj fyzickým vývojom. Preto súd v ďalšom posudzoval a hodnotil zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery na strane matky maloletého.
25. Podľa citovaného § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
26. Napriek tomu, že matka sa v priebehu celého konania stavala do pozície, že nemá finančné prostriedky na to, aby vyššie výživné platila, jej konanie tomu nenasvedčuje. Matka v priebehu roka 2018 založila novú spoločnosť G., v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom, a pri založení spoločnosti deklarovala zloženie základného imania v sume XXXX . eur. Za rok 2018 výsledok hospodárenia tejto spoločnosti predstavuje stratu prevyšujúcu XX.XXX eur, teda matka sa založením uvedenej spoločnosti vystavila neprimeranému majetkovému riziku- ktoré súd musel vo svojom rozhodnutí zohľadniť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jej príjem oproti roku 2017, kedy sa venovala sprostredkovateľskej činnosti, sa v roku 2018 znížil o XXXX eur, ktorú skutočnosť súd hodnotí tak, že sa matka takto dobrovoľne vzdala svojho lepšieho príjmu zo sprostredkovateľskej činnosti a išla do neprimeraného majetkového rizika založením novej spoločnosti. Preto súd má za to, že matka je schopná s prihliadnutím na potencionalitu svojich príjmov platiť výživné na maloletého V. zvýšené na sumu 100 eur mesačne. Táto suma výživného v plnom rozsahu nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale s prihliadnutím na potencionalitu príjmu matky je to výživné, ktoré umožňuje pokrytie aspoň základných potrieb maloletého V.. Pokiaľ by sa matka venovala sprostredkovateľskej činnosti aj v roku 2018 tak, ako v roku 2017, jej príjem by bol minimálne v takej výške ako v roku 2017- t.j. v hrubom v sume XXXX. eur za rok, a z takéhoto potencionálneho príjmu je matka schopná platiť súdom určené výživné bez ohrozenia svojej existencie. Naviac, dôvodom pre zvýšenie výživného sú aj majetkové pomery v ktorých matka žije, jej životná úroveň ( rodinný dom, motorové vozidlá, podiel na výhodách plynúcich z majetku v BSM a pod.) , ktorá je rozhodne vyššia, ako životná úroveň a majetkové pomery otca maloletého. Preto v zmysle zákonnej úpravy mal. V. má právo sa na tejto vyššej životnej úrovni svojej matky podieľať.
27. Výživné v sume 40 eur mesačne na dieťa vo veku takmer 18 rokov, ktoré navštevuje strednú školu je úplne neprimerané. Toto výživné je tak nízke, že je blízke minimálnemu výživnému a pri zárobkovej činnosti, ktorú matka vykonáva je zrejmé, že je to iba ona sama, ktorá vie svoj príjem regulovať, a preto je povinná tento svoj príjem regulovať tak, aby bola schopná platiť na syna vyššie výživné. Každý rodič, ktorý sa o svoje dieťa osobne nestará je povinný regulovať svoje aktivity tak, aby prednostne vedel poskytnúť výživné svojmu dieťaťu
28. Vzhľadom na to, že otec požadoval zvýšenie výživného od 1.1.2018, avšak spätné určenie výživného, keďže návrh podal 2.2.2018, neodôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, na ktoré by súd mohol prihliadnúť a ktoré by boli v tomto konaní preukázané, súd zvýšil výživné od 2.2.2018 do budúcna a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol.
29. Vzhľadom na zvýšenie výživného za obdobie od 2.2.2018 do 30.6.2019 matke vzniklo dlžné výživné, za 29 dní v mesiaci február 2018 zo sumy 60 eur ( 60 : 29 x 28= 57,68 eur) a za 16 mesiacov po 60 eur t.j. 960 eur, spolu dlžné výživné 1017,68 eur, ktoré súd zaviazal matku zaplatiť v lehote určenej vo výroku rozhodnutia súdu.
30. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.