Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: LANDIS SK, s.r.o., sídlo Bancíkovej 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 115 092, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners, s.r.o., sídlo Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo 102640467/2018 z 19.12.2018 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra číslo 100769019/2018 z 19.04.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 01.03.2019, elektronicky podanou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 01.03.2019, doručenou dňa 03.03.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, označených v záhlaví, zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi povinnosť uhradiť vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 26.080,-- eur. Vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty je nutné vnímať v spojitosti s ďalším rozhodnutím daňového úradu za ďalšie zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2014, a to konkrétne za apríl 2014, ktorým bola potvrdená povinnosť žalobcu uhradiť vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 26.078,-- eur Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola taktiež podaná žaloba, o ktorej sa vedie súdne konanie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Žalobcovi tak bola rozhodnutím napadnutým správnou žalobou v tomto konaní a uvedeným ďalším (napadnutým) rozhodnutím uložená povinnosť zaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu 52.158,-- eur. Žalobca vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty doposiaľ neuhradil, pretože rozhodnutie (ktorým bol rozdiel na dani z pridanej hodnoty vyrubený) považuje z dôvodov uvedených v správnej žalobe za nezákonné. Aj keby si žalobca chcel splniť uloženú povinnosť, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože takýmito finančnými prostriedkami nedisponuje. Rozhodnutia orgánov finančnej správy nadobudli právoplatnosť a sú aj vykonateľné. Okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí žalobcovi hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že na základe napadnutých rozhodnutí môže žalovaný viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by v spojitosti s ostatným rozhodnutím daňového úradu malo likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu a znamenalo by krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti

žalobcu s dôsledkom predĺženia spoločnosti žalobcu, ukončenia podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu a v konečnom dôsledku zánik žalobcu. Nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v plnej výške je žalobca tiež vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Z uvedených dôvodov vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. V prípade výkonu rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by ochrana práv žalobcu stratila význam, čim by bola odopretá spravodlivá ochrana subjektívnych práv žalobcu pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia žalovaného. Uvedenej závažnej ujme a nenapraviteľným následkom možno predísť priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu rozhodnutí.

4. Správny súd uznesením č. k. - 77 z 29. marca 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k (správnej) žalobe žalobcu (ktorej súčasťou bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe).

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 30.04.2019, doručeným správnemu súdu dňa 02.05.2019. Dňa 02.05.2019 žalovaný predložil správnemu súdu svoj administratívny spis (č. l. 86).

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nenastali žiadne zákonné dôvody na to, aby súd návrhu žalobcu vyhovel. Žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (posudzujúc danú časť podania žalovaného podľa obsahu -opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe). Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku (správnej) žalobe nevyhovel.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej

žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

13. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

14. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku. 15. Ako správny súd už uviedol v bode 2. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

16. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

17. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

19. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa sa vyžaduje, aby žalobca ako navrhovateľ priznania odkladného účinku správnej žalobe preukázal, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku existuje.

20. Ako správny súd uviedol už vyššie, priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami.

21. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku.

22. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

23. Správny súd však predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z obsahu spisu zistil, že žalobca vo svojom návrhu síce uvádza, že exekúcia správnou žalobou napadnutých rozhodnutí v spojení s exekúciou rozhodnutí, ktorých zákonnosť bola napadnutá správnou žalobou, o ktorej sa vedie správne súdne konanie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. by mala likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu a znamenalo by krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu s dôsledkom predlženia žalobcu, ukončenia jeho podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu a v konečnom dôsledku zánik žalobcu. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil, príp. neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť, a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

25. Samotné všeobecné skutkové tvrdenie žalobcu o likvidačnom dopade prípadnej exekúcie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí v tomto konaní (ako aj v spojení s prípadnou exekúciou rozhodnutí napadnutých správnou žalobou o ktorej sa vedie konanie na správnom súde pod sp. zn. ) bez toho, aby neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia (ktoré by aj podložil dôkazmi), a ktoré by preukazovali, aká je jeho celková finančná situácia (napr. výpisy z účtov, prehľad objednávok, prehľad záväzkov), koľko finančných prostriedkov je potrebných mesačne na zabezpečenie miezd zamestnancov, na zabezpečenie výroby a pod., a že práve v príčinnej súvislosti výkonu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí by bola ohrozená jeho samotná existencia - napr. tým, že by nedisponoval dostatočnými zdrojmi na vyplatenie miezd alebo iných prevádzkových nákladov, bez ktorých by nemohol pokračovať vo výkone svojej činnosti, neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičným princípom, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi).

26. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia (teda výkon prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v spojení s druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho podnikateľského subjektu alebo ohrozená jeho samotná existencia, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorú je však potrebné preukázať konkrétnymi dôkazmi (napr. výpisy z účtu, zoznam majetku vo vlastníctve žalobcu a jeho hodnota, náklady na zamestnancov, prevádzkové náklady, zoznam objednávok, a pod.).

27. Správny súd nemohol prihliadnuť v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ako integrálnej súčasti konania o samotnej správnej žalobe) ani na tú časť návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorej návrh zdôvodňoval tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonmi. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd totiž nijakým spôsobom ešte neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ale posudzuje splnenie len tých podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia . Z ustanovenia pritom nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, bola predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani neposudzoval).

28. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutkové okolnosti (na rozdiel od všeobecných tvrdení o likvidačnom dopade možnej exekúcie správnymi žalobami žalobcu napadnutých rozhodnutí), ktoré by aj dôkazmi preukázal (alebo ich vykonanie navrhol, ak nimi sám nedisponuje), a ktoré by preukazovali, že v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti žalovaného alebo že by bola ohrozená jeho samotná existencia.

29. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením, že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v plnej výške, napadnutým správnou žalobou, je žalobca vystavený (bez ďalšieho) aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane, a že preto aj táto skutočnosť odôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

30. Podstatným obligatórnym znakom skutkových podstát daňových trestných činov z hľadiska dokazovania v trestnom konaní je stanovenie rozsahu inter alia nezaplatenia splatnej dane ( ). Otázka, v akom rozsahu bola konaním trestnoprávne zodpovednej osoby splatná daň nezaplatená je otázkou viny. Preto súd (ako aj orgán činný v trestnom konaní, a to vo fáze prípravného konania) rozhodujúci v trestnom konaní posudzuje túto otázku samostatne, a to aj v prípade, ak príslušný správca dane o daňovej povinnosti i o výške dane už právoplatne rozhodol ( in fine ). Rozhodnutie správcu dane preto orgán činný v trestnom konaní a súd berie do úvahy a hodnotí ho pri svojom rozhodovaní rovnako ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa . Teda, výsledky zistení o rozsahu daňovej povinnosti a jej nesplnenia daňovým subjektom, ku ktorým dospel v daňovom konaní správca dane, nemožno mechanicky, bez ďalšieho dokazovania prevziať do trestného konania a len na ich podklade nemožno ustáliť záver o rozsahu inter alia nezaplatenia splatnej dane, či dokonca o existencii alebo neexistencii trestnej zodpovednosti za daňový delikt, pretože takéto zistenia daňového úradu spravidla v celom rozsahu nie sú pokryté úmyslom ako obligatórnym znakom skutkových podstát daňových trestných činov.

31. Z uvedeného vyplýva, že hrozba vedenia trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane podľa nie je v prejednávanej veci právne relevantným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , keďže súd ani orgán činný v trestnom konaní (z dôvodov uvedených už v predchádzajúcom bode odôvodnenia) nie sú viazané správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami správcu dane a jeho odvolacieho orgánu (a to napriek ich vlastnostiam právoplatnosti a vykonateľnosti) o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na to, či tieto rozhodnutia vôbec boli napadnuté správnou žalobou a bez ohľadu na to, či správnej žalobe bol v správnom súdnom konaní priznaný odkladný účinok alebo nie. Posudzovanie všetkých skutočností významných pre posúdenie viny je totiž výlučnou právomocou súdu v trestnom konaní. Uvedené sa premieta aj v ustanovení , v ktorom sú vymedzené účinky nastúpenia odkladného účinku správnej žaloby, z ktorého jazykového znenia jednoznačne vyplýva, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorá má odkladný účinok (či už zo zákona alebo rozhodnutím správneho súdu) nemôže byť len podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení verejnej správy, teda a contrario aj v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe môžu byť správnou žalobou napadnuté rozhodnutia podkladom (napr. jedným z listinných dôkazov) v trestnom konaní (ktoré nevedú orgány verejnej správy). Ako však správny súd uviedol už vyššie, pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti musí byť naplnená okrem iného aj subjektívna stránka trestného činu - v prípade trestného činu nezaplatenia dane podľa úmyselné zavinenie, ktorého preukázanie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní.

32. Priznanie alebo nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe v prejednávanej veci teda nemôže mať žiadny vplyv na prípadné trestné konanie (ktorého reálnosť hrozby naviac nebola ani preukázaná), ktoré by mohlo byť vedené pre trestný čin nezaplatenia dane podľa v súvislosti s nezaplatením vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami.

33. Správny súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento konkrétne tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), čo žalobca nesplnil, nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

34. Záverom považuje správny súd za dôležité opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie (resp. napadnuté rozhodnutia) v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v .

35. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).