Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-172-2017.pdf
PDF · 112.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/172/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. W. XXXX/XX, O., občianke SR v konaní o zaplatenie 1 758,66 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1 758,66 Eur s úrokom vo výške 28% ročne od 01.06.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala prisúdenia sumy 1 758,66 Eur s príslušenstvom. Z podaného návrhu vyplýva, že uzavrela so žalovanou dňa 13.05.2005 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadila a viedla účet žalovanej č. H. tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníku poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, 21Csp/172/2017 klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobkyňa zatvorila účet žalovanej č. H., o čom žalovanú informovala posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 31.05.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. H. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatvorenie účtu" alebo „Prevedenie dlhu klienta", pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu." V súlade s citovaným znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1 758,66 Eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne (úroková sadzba platná od 01.07.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania návrhu uhradená v plnej výške žalobkyňa žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 758,66 Eur s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1 758,66 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia.
2. Žalobkyňa na základe výzvy súdu zo dňa 18.07.2017 zaslala súdu vyjadrenie zo dňa 25.07.2017, v ktorom uviedla, že dňa 16.05.2017 došlo k odstúpeniu od zmluvy so žalovaným v zmysle bodu 3. 11. 5 VOP. Banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byt' odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Následne žalobkyňa zatvorila účet žalovanej č. H., pričom žalovanú informovala posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 31.05.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. H. - táto transakcia má spravidla popis „bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatvorenie účtu" alebo „prevedenie dlhu klienta". V zmysle VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, žalobkyňa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci 042/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Bod 3.11.5 písm. b): dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany banky je podstatné porušenie zmluvných povinností, za ktoré sa považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Bod 3.11.6: Pred zánikom zmluvy o bežnom účte sú klient a banka povinní vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Týmto nie je dotknuté právo banky na úhradu pohľadávok vzniknutých za trvania zmluvného vzťahu, o ktorých sa banka dozvedela po zániku zmluvy o bežnom účte. Banka zruší všetky služby súvisiace s bežným účtom.
3. Podaním zo dňa 11.08.2017 žalobkyňa špecifikovala svoj nárok, kedy uviedla, že istina dlhu vo výške 1758,66 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (-80 218,66) a všetkými kreditnými (78 459,99) obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúce z preloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného (kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Zároveň súdu predložila rozpis jednotlivých transakcií na účte žalovanej, ktoré tvoria dlžnú istinu. Na základe ustanovení zmluvy a sadzobníka je klientovi poskytovaný určitý balík služieb v rámci mesačného poplatku za vedenie účtu, avšak uvedené poplatky nie je súčasťou žiadneho mesačného balíka. Všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z priložených výpisov k účtu. Zo súdu predložených výpisov vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov odporcom. V zmysle 3.12 VOP: Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" (28% p.a. od 1.2.2016). Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, tá vyplýva z priloženej vývesky úrokových sadzieb, aktuálnej ku dňu zatvorenia účtu (výška 28% p.a. je platná od 1.7.2012). V zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň, v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Bíróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.
4. Uznesením č. k. 21Csp/172/2017-239 zo dňa 15.08.2017 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, pričom doručenie uznesenia mala vykázané podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 21Csp/172/2017-268, ktorým žalobu o zaplatenie 1 758,66 Eur s prísl. zamietol. Poukázal na nedostatok odbornej starostlivosti a na premlčanie pohľadávky.
6. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, v ktorom uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd nesprávne vyhodnotil, v čom by mala v zmysle spotrebiteľského práva spočívať odborná starostlivosť dodávateľa a tiež okamih začatia plynutia premlčacej doby. Žalovaná čerpala spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na svojom bežnom účte. Zmluvne dohodnutý limit úveru vo výške 1.500,-Eur prekročila o 16,13 Eur. Záver prvostupňového súdu, že pri tejto výške prekročenia limitu išlo o podstatné porušenie zmluvy, pri ktorom bola žalobkyňa povinná za účelom zachovania odbornej starostlivosti odstúpiť od zmluvy, je pre zrejmú neprimeranosť nesprávny. Navyše, žalovaná toto prekročenie nad povolený limit vyrovnala. Okrem toho, s prekročením limitu počíta aj zmluva vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v podobe sankcií - úrokov z omeškania. A napokon, žalobkyňa je oprávnená, nie povinná, v prípade porušenia zmluvy, od nej odstúpiť a zatvoriť účet klienta. Vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobkyňa namietla, že premlčacia doba začína plynúť až prípadným odstúpením od zmluvy, resp. zatvorením účtu klienta. Žalobkyňa limit povoleného prečerpania zrušila až k 02.02.2015. Oznámením 2/2015 bola s touto skutočnosťou oboznámená žalovaná, čím sa dlh na účte klienta dostal do režimu nepovoleného debetu, resp. prekročenia v zmysle §2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento dlh žalovaná ani na výzvu nezaplatila, žalobkyňa účet dňa 31.05.2017 zatvorila. Okresný súd nesprávne spojil začatie plynutia premlčacej lehoty s dňom, kedy žalobkyňa mohla uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy, pričom správne mal začatie plynutia premlčacej doby spojiť s dňom, kedy žalobkyňa odstúpila od zmluvy, zatvorila účet žalovanej a mala možnosť prvýkrát uplatniť svoju pohľadávku voči žalovanej na súde. Nárok žalobkyne vzhľadom na zatvorenie účtu dňa 31.05.2017 nie je premlčaný, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 09.06.2017. Navrhla, aby krajský súd v zmysle §391 ods.1 CSP vec po zrušení vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol vo veci uznesením č. k. 11Co/159/2018-297 zo dňa 29.03.2019, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vzhľadom na nesprávne právne posúdenie sčasti vykonal dôkazy a tieto nesprávne nevyhodnotil. Preto rozhodol vo veci nesprávne a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 13.06.2005 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX s označením „rastový osobný účet“, v zmysle ktorej uzatvoril so žalovanou aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - medzinárodná s denným limitom vo výške 331,94 Eur. Úver bol bezúčelový bez dojednanej výšky povoleného prečerpania; výška povoleného prečerpania nevyplýva ani zo Všeobecných obchodných podmienok DEXIA banky Slovensko a.s. s platnosťou od 01.06.2005; ku 30.06.2008 bola schválená vo výške 660,- Eur. Žalovaná bola v debete v sume 670,04 Eur; postupne sa výška povoleného debetného limitu zvyšovala: ku dňu 30.09.2008 na sumu 664,- Eur, ku dňu 31.03.2009 na sumu 670,-Eur, od 17.01.2011 na sumu 1.100,- Eur a od 12.12.2012 na sumu 1500,-Eur do 12.07.2013, kedy bola opäť určená sumou 1 000,-Eur.
9. V konaní nebolo sporné, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko a. s. bol klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke (bod 3.8.). Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu; nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte; ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu; úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu môže banka znížiť alebo zvýšiť; nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle sadzobníka; banka upozorní klienta na nesplnenie povinnosti formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou alebo prostredníctvom elektronickej pošty (emailom) alebo ju klientovi uloží do priečinka správy internet bankingu klienta; v prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle sadzobníka (bod 3.12). Banka môže odstúpiť od zmluvy v bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi.; zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia; vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez zbytočného odkladu po zániku zmluvy; odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu; zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu; klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považuje najmä, ak bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal (bod 3.11.5).
10. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní namietol, že premlčacia doba začína plynúť až odstúpením od zmluvy, resp. zatvorením účtu klienta. Žalobca limit povoleného prečerpania zrušil k 02.02.2015; žalovanej túto skutočnosť oznámil a následne dňa 21.05.2017 účet zatvoril. Podľa §100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka; ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav, ako je popísaný vyššie. Keďže sporná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca, resp. jeho právny predchodca konal ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je práve poskytovanie finančných prostriedkov v zmysle úverových zmlúv, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa; súd prvej inštancie zo skutkových zistení správne dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od samého vzniku právnym vzťahom, založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa.
12. Okresný súd zamietol žalobu výlučne z dôvodu premlčania nároku. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa §100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva). Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu, začínajú od určitých skutočností a sú nezávislé od vôle a vedomia dlžníka. Ustanovenie §101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu v dĺžke 3 rokov; plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz; za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba - veriteľ by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba plynutie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Ak splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.
13. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca zatvoril účet žalovanej a mal možnosť prvýkrát uplatniť svoju pohľadávku voči nej na súde až dňa 31.05.2017. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2017, nárok nie je premlčaný.
14. Keďže súd prvej inštancie vzhľadom na posúdenie nároku ako premlčaného nevykonal v podstate žiadne dôkazy, krajský súd nemal možnosť posúdiť úvahy a postup okresného súdu ani z odôvodnenia rozsudku a ani z dôkazov, zabezpečených doteraz v súdnom spise. Riadne zistenie skutočného stavu veci odvolacím súdom by vyžadovalo nielen doplniť, ale celkom nahradiť dokazovanie, t. j. celé konanie súdu prvej inštancie. Preto nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
15. V ďalšom konaní po vrátení veci súd prvej inštancie vykoná dokazovanie podľa návrhov strán, resp. v prípade, že nemieni akceptovať ich návrhy na dokazovanie, dôvody uvedie vo svojom rozhodnutí, a vo veci nanovo rozhodne.
16. Okresný súd Lučenec následne vytýčil pojednávanie.
17. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, kedy mala doručenie predvolania vykázané, pričom svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a žiadala vykonať pojednávanie vo svojej neprítomnosti.
18. Žalovaná uviedla, že dlh uznáva. Berie na vedomie uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Má výhradu len voči tomu, že výšku žalovanej sumy nevie naraz zaplatiť. Dodala, že chcela dlh splácať po 100,-Eur, aj sa so žalobkyňou kontaktovala, ale z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobkyne išlo o nepovolené prečerpanie, ktoré nebolo včas a riadne vyrovnané, nebolo jej umožnené platenie dlžnej sumy v splátkach.
19. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, prehľadom, všeobecnými obchodnými podmienkami DEXIA banky Slovensko a. s., úrokovými sadzbami produktov, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z účtu žalovanej, vyjadreniami žalobkyne, špecifikáciou, odvolaním žalobkyne s vyjadrením, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, návrhom na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby - povolené prečerpanie na osobnom účte, úrokovými sadzbami produktov a všeobecnými obchodnými podmienkami.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
25. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
26. Identifikácia procesného nároku žalobkyne vyplýva z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadila a viedla účet žalovanej č. H. tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobkyňa zatvorila účet žalovanej č. H.. Pri zatvorení účtu dňa 31.05.2017 bola zistená nesplatená istina vo výške 1 758,66 Eur. Nakoľko v zmysle bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobkyne, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktorá v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobkyne bola vo výške 28% ročne.
27. Súd rozhodol o uznaní nároku uplatneného žalobkyňou, kedy súd konštatuje, že žalovaná uznala svoj záväzok. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie 1 758,66 Eur s úrokom vo výške 28% ročne od 01.06.2017 do zaplatenia.
28. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. V prejednanej veci mala žalobkyňa vo veci plný úspech, preto súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 356 písm. a/), okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.