Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Tk-3-2019.pdf
PDF · 109.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tk/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Predseda senátu Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, a členovia senátu Mgr. Margita Kucerová a Helena Červeňáková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júna 2019 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodzuje obžalovaného Y. F., nar. XX. októbra XXXX v O. - Q., trvale bytom H. č. XX, t.č. od 22.10.2018 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice spod obžaloby Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. 1Kv 36/18 zo dňa 18. marca 2019, podľa ktorej mal spáchať obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona tým, že v rodinnom dome v obci H. č. 38, okres Košice - okolie, dňa 14.2.2018 v čase medzi 18.00 hod. až 21.00 hod., za doposiaľ nezistených okolností v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku Y. H., a to tým spôsobom, že ju jednou rukou hrdúsil a druhou jej prekryl nos a ústa, čím zabránil prísunu kyslíka do dýchacích ciest následkom čoho Y. H. dňa 14.2.2018 na mieste zomrela, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú P. H., nar. 9. júla XXXX, bytom H. č. XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov, prečítaním znaleckých posudkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný Y. F. poprel spáchanie trestného činu a uviedol, že žalovaného skutku sa nedopustil. V ten deň boli spolu s nebohou poškodenou doma a ona sa zle cítila, lebo deň predtým vypila viac alkoholu. Spýtal sa jej, či nemá zavolať lekára, avšak ona povedala, že nie. Potom ho napadlo, že pôjde do Maďarska, pretože tam má kamarátov, ktorí mu možno niečo dajú a pomôžu mu. Z domu odišiel okolo šiestej hodiny večer. Najskôr išiel ku svojmu kamarátovi do obce O. za U. W., od ktorého dúfal, že dostane alkohol, ktorý však neotváral dvere a potom išiel do susednej dediny W., kde len tak chodil a aj zaklopal na dvere nejakého domu, avšak nikto mu neotváral. Potom išiel ešte kúsok a uvidel Rómov, ktorí boli hluční a preto išiel po ceste domov. Domov prišiel okolo druhej v noci, pričom v kúpeľni našiel nebohú poškodenú ležať na zemi. Zisťoval, či nemá zapadnutý jazyk, srdce mu silne búchalo, zľakol sa, triasol sa, snažil sa jej dať umelé dýchanie, hladkal ju a jemne udieral po tvári. Potom sa snažil jej zasvietiť do očí zapaľovačom, a keď videl, že nič z toho, tak išiel do susedstva požiadať, aby zavolali záchranku.
Svedok P.. I. I. vo svojej výpovedi uviedol, že do obce H. bol vyslaný krajským operačným strediskom na výjazd, nakoľko bola nahlásená porucha vedomia. V dome, kde prišli, sa nesvietilo, pričom na posteli našiel telo so známkami istej smrti. Nakoľko nevedel vylúčiť cudzie zavinenie, cez dispečing zavolal hliadku polície. Všimol si, že tam bola nejaká osoba, pravdepodobne domáca, ktorá tam len tak chodila a domnieva sa, že bola pod vplyvom nejakých látok a to podľa tackavej chôdze.
Svedkyňa poškodená P. H. vo svojej výpovedi uviedla, že o samotnom skutku nevie nič. K spolužitiu obžalovaného a nebohej poškodenej sa vyjadrila, že žili spolu, často popíjali alkohol a keď vypili väčšie množstvo alkoholu, obžalovaný bol agresívny. Vie to preto, lebo keď prišla na návštevu, bol agresívny, nebohá poškodená sa jej stále sťažovala, mala modriny, monokle pod očami, sťažovala sa jej, že ju aj škrtil a vyhrážal sa jej, že ju zabije. To, že mala modriny videla aj svedkyňa. Sama svedkyňa zavolala policajtov, avšak nebohá poškodená neskôr sama stiahla oznámenie. Nebohá poškodená sa zvykla sťažovať aj svojej matke Y. C.. Svedkyňa v jednom prípade na vlastné oči videla ako obžalovaný dal facku nebohej poškodenej.
Svedok D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že on zavolal v noci záchranku, keď mu zaklopal obžalovaný na dvere. Obžalovaný mu vtedy povedal, že našiel nebohú poškodenú v kúpeľni, že sa potkol do nej a že má zavolať záchranku. K spolužitiu obžalovaného a nebohej poškodenej uviedol, že kým spolu pracovali na úrade, tak bolo dobre, ale potom ich vyhodili, lebo začali vystrájať. Ich vystrájanie spočívalo v tom, že chodili na ulici a nadávali jeden na druhého a navzájom sa hádali. Na nebohej poškodenej nikdy nevidel žiadne zranenia, resp. videl na nej modriny na oku. Pokiaľ ide o obžalovaného, ten niekedy prišiel s monoklom a bol aj poškriabaný. Obžalovaný žiarlil na nebohú poškodenú.
Svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi uviedla, že nebohá poškodená najskôr žila v susedstve obžalovaného, avšak neskôr sa k nemu presťahovala. Na nebohej poškodenej videla, že bola pomodretá, avšak málokedy sa jej sťažovala. Sťažovala sa, že ju obžalovaný bije a modriny im ukazovala. Neuvádzala však, aby sa jej obžalovaný vyhrážal. Svedkyňa nevidela na vlastné oči, aby obžalovaný fyzicky napádal nebohú poškodenú ani nepočula, aby sa jej akýmkoľvek spôsobom vyhrážal.
Svedok U. W. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obžalovaného a poznal aj nebohú poškodenú. Keď zomrela družka obžalovaného (nebohá poškodená pozn. predsedu senátu), obžalovaný bol u neho a plakal, že je mŕtva a nevie, kde ju pochovali, predtým však u neho nebol roky. Dvere na noc nezamyká, lebo nemá kľúč. Dvere zatvára tak, že ich zatvorí len klincom. Nevie, či by sa zobudil, ak by niekto búchal. Jeho dvere sa však dajú otvoriť aj zvonka bez problémov, lebo sú zatvorené len klincom.
Svedok P. C. vo svojej výpovedi uviedol, že o nebohej poškodenej, svojej dcére, veľa nevie. Častejšie s ňou bola jeho manželka, ktorej sa dcéra aj zdôverovala. Dcéra bývala sama v dome v H., avšak neskôr, keď jej dom zobral exekútor, tak sa nasťahovala k susedovi - obžalovanému. Vie, že obžalovaný sa k u nej nejako dobíjal, rozbil dvere a on ich opravil. Vie, že raz obžalovaný nebohú poškodenú zbil až tak, že mala napuchnuté oko. On po ňu prišiel a zobral ju k nim domov, avšak na druhý deň od nich odišla. On sám nikdy nevidel, aby obžalovaný nebohú poškodenú bil.
Svedok Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako prednosta na Obecnom úrade v obci H.. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný žil spolu s nebohou poškodenou, obaja dosť pili a postupne s nimi obec rozviazala pracovný pomer. Obaja na seba dosť žiarlili. Nikdy nebol svedkom toho, aby sa na verejnosti obžalovaný s nebohou poškodenou bil a nikdy ani nenašiel nikoho v obci, kto by bol svedkom takejto bitky. Na oboch si však všimol, že mali na tele viditeľné zranenia ako škrabance, odreniny a podobne. Obžalovaný bol kľudnej povahy. Vôbec nebol konfliktný, do nikoho nezapáral, ale keď začal žiť s nebohou poškodenou, tak potom už bol pod jej vplyvom, pri rozdeľovaní práce mal výhrady. Nebohá poškodená bola spočiatku slušná, milá žena, ale neskôr, keď začala piť stratila hygienické návyky. Od niekoho v obci sa dozvedel, že deň predtým ako nebohá poškodená zomrela, ju vidieť sedieť na lavičke pred obchodom, pričom mala na tele modriny a škrabance.
Svedok Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že sa dostavil na miesto úmrtia v rámci lekárskej služby prvej pomoci. Dom, v ktorom sa nachádzalo telo, pôsobil veľmi asociálne, bol tam neporiadok, zima a tma , pričom telo nebohej ležalo na lôžku. Počas obhliadky bola zistená plne vyvinutá stuhnutosť a navyše nebohá mala na tele, hlavne v okolí hrdla a hrudníka, početné modriny rôzneho veku, čo nasvedčovalo, že jednoznačne nemožno vylúčiť cudzie zavinenie. Okolnosti určenia času smrti poškodenej boli mimoriadne náročné, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti. Počas obhliadky zaregistroval nejakú domácu osobu, avšak nevenoval jej pozornosť. Táto osoba, vzhľadom na vrávoravý pohyb, pôsobila ako by bola pod vplyvom návykových látok.
Svedok Q. F. - brat obžalovaného, využil svoje právo a odmietol vypovedať, vzhľadom na príbuzenský pomer k obžalovanému.
Svedok L. D. vo svojej výpovedi uviedol, že o smrti nebohej poškodenej sa dozvedel od obžalovaného, ktorý mu na druhý deň povedal, že zomrela, že dostala infarkt. Mal trochu vypité, povedal mu, že nebol v ten deň doma, že bol niekde robiť v susedstve a potom bol chystať drevo a keď sa vrátil domov, našiel nebohú poškodenú ležať v umyvárke - v kúpeľni. Potom išiel za D. I. a zavolal sanitku. Nebol svedkom toho, aby obžalovaný nebohú poškodenú bil. Videl ale, že mala na tvári modriny pod očami a okolo úst. Povedala mu, že spadla, ale tiež mu povedala, že ju obžalovaný zbil. Viackrát však videl, že aj obžalovaný mal na tvári škrabance a tento mu povedal, že ho poškrabala nebohá poškodená.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia, ktorý vypracoval znalec U.. P.. U. J., na čl. 289-316 vyplýva záver, že obžalovaný netrpí duševnou chorobu , ani poruchou, nie je duševne chorý, pričom sa u neho prejavujú počínajúce organické zmeny vzniknuté pod vplyvom chronického alkoholizmu. Obžalovaný netrpel ani v čase spáchania skutku duševnou chorobou alebo poruchou. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Je schopný chápať zmysel trestného konania, v čase skutku si uvedomoval trestnosť svojho konania. Je závislý od alkoholu, jedná sa o 3. štádium alkoholizmu. Obžalovanému nie je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ani protialkoholické liečenie.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, Sexuológia, ktorý vypracoval znalec P.. D. D., na čl. 320-339 vyplýva záver, že obžalovaný má priemerný intelekt, dokáže rozumieť príčine a následku, predvídať a plánovať. jeho charakterové črty osobnosti sú depravované alkoholom. Nakoľko obžalovaný skutok popiera, nedá sa jasne a zrozumiteľne poskytnúť analýza motivácie skutku. V hypotetickej rovine by najskôr prichádzala do úvahy motivácia vychádzajúca z kombinácie jeho osobnostných čŕt a rozvinutej alkoholovej závislosti. V ebriete sa nedajú vylúčiť jeho agresívnejšie a dominantnejšie formy správania, ku ktorým ma tendencie. Cielenou diagnostikou agresivity znalkyňa zistila zvýšený výskyt agresívnych odpovedí. Obžalovaný nevykazuje vo forenzne výraznej miere faktory, pre ktoré by u neho bolo možné konštatovať zvýšenú prognózu recidivity. Obžalovaný má tendenciu k sociálne žiaducej úprave sebaobrazu v rámci vyšetrenia, čo znižuje špecifickú vierohodnosť.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, ktorý vypracovali znalci P.. Q. Q. a P.. S. P., na čl. 253-271 vyplýva záver, že príčinou smrti Y. Rybárovej mohlo byť udusenie v dôsledku hrdúsenia a prekrytia dýchacích ciest inou osobou. Zranenia, ktoré znalci zistili u nebohej Y. H. a to úrazový opuch podkožia pravého líca, čerstvé kožné odreninky, čerstvé krvné podliatiny, ložiskové prekrvácanie podkožia i svalstva krku na bočnej ploche krku uprostred a na ľavej bočnej ploche krku v dolnej tretine, boli nebohej poškodenej najpravdepodobnejšie spôsobené po fyzickom napadnutí druhou osobou. Čas smrti nebohej poškodenej znalci určili na základe posmrtných zmien zistených prehliadajúcim lekárom P.. I. medzi 18-21 hodinou dňa 14.2.2018, ak by vychádzali z obhliadky P.. L., ten čas mohol byť medzi 20-24 hodinou. Rozpory medzi takto určeným časom nebohej poškodenej znalkyňa vysvetlila tým, že P.. I. bol súčasťou záchranárskeho tímu a ako taký nie je vyškolený nato, aby posudzoval mŕtvolnú stuhnutosť, pričom určenie času smrti na základe posmrtnej stuhnutosti je ťažkou otázkou aj pre znalca z odboru súdne lekárstvo, pretože ju ovplyvňujú množ faktory, pričom takíto znalci neboli privolaní na obhliadku tela mŕtvoly.
Z prepisu zvukového záznamu na hovore na LTV 155 na čl. 346-348 vyplýva, že obžalovaný dňa 15.2.2018 o 03.15 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonoval s operátorom LTV, kde oznámil, že by potreboval prvú pomoc v H. 38, v rodinnom dome, pričom uviedol, že svoju kamarátku našiel v kúpeľni, ústa má odtiahnuté, nehýbe sa, ale dýcha, ale je v bezvedomí.
Zo záznamu zo služby na čl. 351 vyplýva, že dňa 12.5.2016 v čase o 19.30 hod. bola hliadka vyslaná do nemocnice O. - Q. vo veci fyzického napadnutia Y. H., ktorú mal napadnúť obžalovaný. Po šetrení bolo zistené, že Y. H. utrpela zranenia pri fyzickom napadnutí s dobou liečenia do 4 týždňov.
Zo zápisnice o trestnom oznámení a uznesenia o začatí trestného stíhania na čl. 354-355 vyplýva, že obžalovaný mal dňa 12.5.2016 v rodinnom dome v obci H. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadnúť Y. H. tak, že počas hádky jej nadával, päsťou ju bil po celom tele a hlave, na to ju hodil na zem, kde ju začal škrtiť, čím jej spôsobil zranenia s dobu liečenia do X týždňov.
Zo záznamu o podaní oznámenia na čl. 389-390 vyplýva, že Y. H. dňa X.X.XXXX podala oznámenie na obžalovaného, pretože dňa 2.5.201X, po tom, čo sa pohádali, obžalovaný dostal nervy a vykopol jej vstupné dvere do domu, pričom jej poškodil zámok. Potom sa s ním hádala, pričom obžalovaný jej dal facku. Poškodením dverí jej vznikla škoda vo výške 20,- Eur.
Z mapiek na čl. X08-X11, bez uvedenia zdroja, sú zrejmé vzdialenosti medzi obcami H. - O. - W. - W..
Zo štandardného výstupu www.google.sk/maps <http://www.google.sk/maps> na čl. 503-50X vyplýva, ako dlho trvá prejdenie trasy medzi obcami H. - W. - O..
Z odpisu z RT na čl. 502 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 1/2008 dňa 27.2.2008 a podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka, zákaz činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na 2 roky, odsúdenie bolo zahladené, pričom na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. X Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému Y. F..
Podľa názoru súdu bolo bez akýchkoľvek pochybností v trestnom konaní preukázané len to, že došlo k spáchaniu skutku, ktorý je predmetom konania, ktorý má znaky protiprávneho konania, avšak ďalšie skutočnosti, tvrdené v obžalobe teda, že skutok spáchal obžalovaný Y. F., preukázané jednoznačne neboli.
Konštrukcia obžaloby je založená na nepriamych dôkazoch, vylučujúcich verziu obžalovaného, čo robil v čase, kedy malo dôjsť k úmrtiu nebohej poškodenej Y. H. a zároveň potvrdzujúcich možný motív konania obžalovaného vychádzajúci z kombinácie jeho osobnostných čŕt a rozvinutej alkoholovej závislosti.
Súd v tejto súvislosti (s nepriamymi dôkazmi) považuje za potrebné pripomenúť teóriu dokazovania o nepriamych dôkazoch. Nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť a to takú, z ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť, o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Aj keď nepriame dôkazy nesvedčia priamo proti obvinenému alebo priamo v jeho prospech, majú v praxi značný význam, pretože niekedy bývajú jedinými dôkazmi v procese. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie než dokazovanie priamymi dôkazmi. Je to dôsledok povahy nepriamych dôkazov, t.j. nepriameho vzťahu k dokazovanie skutočnosti. Nepriamy dôkaz nadobúda teda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich, harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov musí byť uzavretý, to znamená, že musí viesť len k jednému záveru a musí vylučovať možnosť iného záveru (nepriame dôkazy nesmú vyvolávať ďalšie možné verzie, resp. otázky). Súd konštatuje, po hodnotení dôkazov, že neboli predložené ani vykonané také dôkazy, ktoré by umožnili vyvodiť takýto nespochybniteľný záver o vine obžalovaného.
Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie trestného činu, pričom na svoju obranu uviedol, že v kritickej dobe bol v Maďarsku v obci W. a O., kde zháňal bezplatne alkohol, čo sa mu však nepodarilo a nepodarilo sa mu s nikým ani len priamo kontaktovať. Keď sa vrátil domov, našiel svoju družku v kúpeľni, preložil ju na posteľ a privolal telefonicky od svojho suseda lekársku pomoc. Výpoveď obžalovaného (podľa obžaloby) má spochybňovať najmä už prvotný kontakt obžalovaného s dispečerom záchrannej služby, kde z prepisu tohto rozhovoru je zrejmé, že obžalovaný uvádzal, že Y. H. v tom čase ešte dýchala, kým zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vyplýva jednoznačný záver, že v čase tohto telefonátu tomu tak nemohlo byť. Pri hodnotení tohto dôkazu súd dospel k záveru, že tento dôkazu nesvedčí jednoznačne proti obžalovanému. V prvom rade nebolo preukázané, aby obžalovaný mal nejaké zdravotnícke vzdelanie a teda, aby mohol skutočnosť, či osoba, ktorá je v bezvedomí, či zároveň dýcha, jednoznačne posúdiť. Celé trestné konanie proti obžalovanému a to ako prípravné konanie, tak aj konanie pred súdom, sa viedlo v jazyku maďarskom, nakoľko obžalovaný prehlásil, že slovenský jazyk neovláda dostatočne. Predmetná telefonická komunikácia však prebehla bez akýchkoľvek pochybností v jazyku slovenskom, čo dostatočne spochybňuje, či obžalovaný, ktorý bol, ako sám uvádza vo svojej výpovedi, naviac značne rozrušený, mohol dostatočne rozumieť, čo po ňom operátor chcel. V súvislosti s ohliadkou tela nebohej poškodenej však vznikli nejasnosti aj u profesionálov - lekárov, ktorí sa dostavili na miesto činu a ktoré sa prejavili v odlišnom čase stanovenia smrti nebohej poškodenej na základe posmrtnej stuhnutosti, čo dostatočne vysvetlili znalci z odvetia súdneho lekárstva. Sám obžalovaný pritom vo svojej výpovedi uvádzal, že keď prezeral nebohú poškodenú, tak si zasvietil len zapaľovačom na jej tvár. Nemohol teda dostatočne vidieť, podľa názoru súdu, či sa jej dvíha hrudník tak, ako položil zjavne nápovednú otázku operátor záchrannej služby, odhliadnuc od skutočnosti, či tejto otázke obžalovaný riadne porozumel, vzhľadom na svoje jazykové schopnosti a stav rozrušenia. Pokiaľ ide spolužitie obžalovaného s nebohou poškodenou, tak prakticky všetci vypočutí svedkovia sa zhodli na tom, že požívali alkoholické nápoje, hádali sa a aj sa navzájom fyzicky napádali. Na rozdiel od hodnotenia v obžalobe, je potrebné uviesť, že svedkovia D. I. a Y. X., vo svojich výpovediach v podstate zhodne uvádzali, že videli nielen nebohú poškodenú, ale aj obžalovaného, so zraneniami po bitke. Z výpovede svedka Y. X. naviac vyplynulo, že obžalovaný bol, až do doby spolužitia s nebohou poškodenou kľudný a nikdy nebol predtým agresívny. Z výpovede svedka P. C. - otca nebohej poškodenej v tejto súvislosti naviac vyplynulo, že jeho dcéra sa po jednom takomto fyzickom útoku, na druhý deň, vrátila k obžalovanému. Z uvedeného súd vyvodil záver, že vzájomné spolužitie obžalovaného a nebohej poškodenej obom vyhovovalo a to v takej forme, ako bolo vedené. Súd pripúšťa, že verzia obžalovaného o tom, že mal ísť bezplatne zháňať alkohol do P. cez tzv. zelenú hranicu sa javí byť na prvý pohľad nereálna až zmätočná, avšak tento zvyk prekračovať „zelenú hranicu“ vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok U. W., keď uviedol, že aj on chodil opačne, teda do H., pešo cez les, pričom raz, keď bol opitý, u obžalovaného aj prespal. Súd uvedenú skutočnosť uzavrel, že spôsob života, aký viedla, resp. vedie táto komunita v prihraničnej oblasti nie je a nemôže byť dôkazom proti obžalovanému len preto, že je iný ako u väčšiny populácie. Pokiaľ ide o údajné brutálne až systematické útoky obžalovaného voči poškodenej, predchádzajúce spáchanému skutku, tak k uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že táto skutočnosť nebola preukázaná v takej miere ako to tvrdí obžaloba. Okrem už spomínaných, vyššie uvedených výpovedí svedkov, ktorí potvrdili nezhody medzi obžalovaným a poškodenou, v súvislosti s požívaním alkoholu a vzájomné napádanie, tak žiadne ďalšie relevantné dôkazy v tomto smere predložené neboli. Za takéto dôkazy súd nepovažoval ani listinné dôkazy navrhnuté a vykonané prokurátorom na ostatnom hlavnom pojednávaní, a to záznam zo služby, zápisnica o trestnom oznámení a uznesenie o začatí trestného stíhania a záznam o podaní oznámenia. Uvedené listinné dôkazy totiž svedčia len o prvotných krokoch, ktoré mala podniknúť nebohá poškodená v súvislosti s údajnými útokmi obžalovaného na jej osobu v minulosti, avšak absentujú ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť, ako bolo s týmito oznámeniami naložené, resp. akým spôsobom boli ukončené predmetné konania. Táto skutočnosť nie je zistiteľná ani z odpisu z registra trestov, nakoľko k časovému obdobiu, ktoré sa viaže na predmetné oznámenia, sa v odpise z registra trestov nenachádza žiadny záznam. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že v celom trestnom konaní nebol zistený žiaden reálny motív obžalovaného, majúci oporu vo vykonaných dôkazoch a skutkovo sa viažucich ku kritickému dňu, zavraždiť nebohú poškodenú Y. H.. K tomuto sa len hypoteticky vyjadril znalec z odboru psychológia v takom zmysle, že v hypotetickej rovine by najskôr prichádzala do úvahy motivácia vychádzajúca z kombinácie jeho osobnostných čŕt a rozvinutej alkoholovej závislosti. Za celkom bezpredmetné a teda hypotetické až špekulatívne súd považoval aj úvahy vyplývajúce z hodnotenia listinných dôkazov - máp, neurčitého zdroja, pojednávajúcich o čase potrebnom na prejdenie vzdialenosti medzi jednotlivými obcami uvádzanými vo výpovedi obžalovaného, keďže čas uvádzaný obžalovaným, potrebným na ich absolvovanie, presahuje údajný optimálny čas uvádzaný v týchto listinných dôkazoch. Takýto dôkaz je v prvom rade nepostačujúci, údaje uvádzané obžalovaným by bolo možné overiť len vyšetrovacím pokusom a v druhom rade, čas uvádzaný obžalovaným prekračuje údajne optimálny, zatiaľ neoverený, čas, ale nerobí ho nereálnym. Bolo by tak tomu čisto hypoteticky v opačnom prípade, teda ak by obžalovaný prešiel predmetnú vzdialenosť za podstatne kratší, vyslovene nereálny čas. Obžalovaný teda mohol vykonať cestu z obce H. do P. a späť pomalším tempom. Súd uvedené uzavrel, že obrana obžalovaného v tomto smere vyvrátená nebola. V tejto súvislosti súd napokon opakovane pripomína zásadu prezumpcie neviny ktorá znamená, že obvinený v žiadnom procesnom štádiu nie je povinný svoju nevinu dokazovať ale vina musí byť preukázaná obvinenému. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje dôkaznú núdzu v predmetnej veci a s poukazom na zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. X Tr. por. dospel k záveru, že je potrebné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.