Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: X.) D.. S. W., F.. XX.XX.XXXX, P. XX, H.I., X.) D.. W. W., F.. XX.XX.XXXX, P. XX, H., obaja zastúpení ius aegis, s.r.o., Advokátska kancelária, Ferienčíková 7, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, P. O. Box 192, Bratislava, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2016 sa žalobcovia domáhali určenia, že vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, ktoré spočíva v práve mať bezodplatne zriadenú stavbu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. X ako pozemok, parc. registra "C", evidovaná pod parc. č. XXXXX/X ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XX E. (ďalej aj ako "pozemok"). Žalovaný ako vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva mať bezodplatne zriadenú stavbu - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. XXXX ako garáž so súp. č. XXXX (ďalej aj " garáž") postavenú na pozemku žalovaného.

2.Žalobu odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi garáže v podiele , pričom garáž je postavená na pozemku, ktorý patrí žalovanému. Garáž bola na pozemku zriadená oprávnene, teda so súhlasom vlastníka pozemku a v súlade s vtedy platnou legislatívou upravujúcou stavebné konanie. Oprávnenosť zriadenia garáže na pozemku žalovaný nespochybňuje, čo potvrdil aj v jeho liste zo dňa 01.06.2015, v ktorom uvádza, že "Hlavné mesto SR Bratislava v liste zo dňa 11.03.2015 netvrdí, že stavba so súp. č. XXXX na pozemku reg. "C" parc. č. XXXXX/X bola zriadená bez právneho dôvodu...". Podľa informácií žalobcov bola garáž na pozemku zriadená v roku 1986, pričom až do roku 2015 žalovaný nepožadoval odstránenie stavby ani žiadne náhrady za užívanie dotknutého pozemku. Až v roku 2015 žalovaný kontaktoval žalobcov so žiadosťou o úhradu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku. Nakoľko však bola garáž na pozemku zriadená oprávnene, žalobcovia užívajú pozemok dobrovoľne. Právny dôvod užívania pozemku je evidentný. Vzhľadom na nepretržitú dobromyseľnosť žalobcov, ako aj predchádzajúcich vlastníkov garáže a uplynutie vydržacej doby došlo k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu in rem, obsahom ktorého je právo vlastníka garáže maž bezodplatne zriadenú stavbu na pozemku.

3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že samotné citovanie jeho listu zo dňa 01.06.2015 je vytrhnuté z kontextu, nakoľko v predmetnom liste nepotvrdzuje oprávnenosť zriadenia garáže, pretože to nie je predmetom listu. Ako vlastník pozemku žalovaný v liste žiada od žalobcov, úhradu za užívanie tohto pozemku bez zmluvného vzťahu do doby majetkovoprávneho vysporiadania k pozemku. V prípade stavby garáže žalobcovia nepredložili žiadny listinný dôkaz, ktorý by ich oprávňoval domnievať sa, že môžu užívať pozemok vo vlastníctve žalovaného bezplatne. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz svojej dobromyseľnosti, ani žiadne písomné vyjadrenie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorým by v čase výstavby garáže, resp. po dokončení garáže súhlasil s bezplatným užívaním pozemku, na ktorom je garáž vystavaná. Užívanie predmetu cudzieho vlastníctva bez odplaty je bezdôvodným obohacovaním sa na úkor vlastníka užívaného pozemku.

4.Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného reagovali replikou, v ktorej opätovne mali za to, že žalovaný v liste zo dňa 01.06.2015 potvrdil, že garáž bola zriadená na pozemku oprávnene. Žalovaný ani jeho právny predchodca nepožadoval od roku 1986 až do 2015 žiadne náhrady za užívanie pozemku. Sám uvádza, že garáž bola postavená oprávnene a teda je preukázané, že žalobcovia užívajú pozemok pod garážou dobromyseľne a pokojne. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 12.11.2013 uvádza, že "Za tohto stavu je potom namieste záver, že vlastník pozemku súhlasil s bezplatným užívaním pozemku na dobu neurčitú. Takéto dobromyseľné užívanie pozemku po dobu cca 18 rokov malo za následok vydržanie práva vecného bremena k bezodplatnému užívaniu pozemkov vlastníkmi stavby pozemnej komunikácie." Je len jeden logický záver, a to taký, že žalovaný nežiadal žiadne náhrady za užívanie pozemku, pričom súhlas na zriadenie garáže bol v čase postavenia jasne daný. Je nemysliteľné, že vlastník pozemku by takmer 30 rokov strpel na svojom pozemku cudziu stavbu bez toho, aby takéto obmedzenie svojho vlastníckeho práva nijakým spôsobom riešil.

5.Žalovaný v duplike odkázal na svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ich dobromyseľnosť. Zmluva o prenechaní pozemku na dočasné užívanie č. R../. zo dňa 19.03.1979 bola uzatvorená medzi Čsl. štátom zastúpeným Obvodným národným výborom v Bratislave II ako prenajímateľom a C. E., P. XX ako nájomcom, ktorý na základe uvedenej zmluvy prevzal pozemok na dočasné užívanie za odplatu 36,- Kčs/rok. Účelom nájmu bolo užívanie pozemku pod garážou. Rozhodnutie o prípustnosti stavby vydal ObNV II. č. R..: XXXX-XX/XX. V uvedenom prípade teda vlastník nesúhlasil s bezplatným užívaním pozemku, ako tvrdia žalobcovia. Žalobcovia nadobudli garáž do svojho vlastníctva v roku 2002. Pozemok je garážou v celom rozsahu zastavaný. Skutočnosť, že sa žalobcovia pri nadobudnutí vlastníckeho práva ku garáži nezaujímali o to, akým spôsobom je usporiadaný vzťah k pozemku nepreukazuje ich dobromyseľnosť o to, že môžu pozemok užívať bezplatne.

6.Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatných listín, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7.Podľa LV č. XXXX (Č.. A.. X), okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Nivy, sú žalobcovia podielovými vlastníkmi stavby garáž so súp. č. XXXX umiestnenej na parcele č. XXXXX/X s titulom nadobudnutia Kúpa R. - XXXX/XX zo dňa 14.06.2002, obaja v podiele . Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. X.

8.Podľa LV č. X (Č.. A.. X) okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Nivy, je žalovaný vlastníkom parcely č. XXXXX/X o výmere 19 m2, zastavané plochy a nádvoria. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXXX/X je evidovaný na LV č. XXXX.

9.Listom zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 8) vyzval žalovaný žalobcov na úhradu za užívanie pozemku pod stavbou garáže vo výške 12,00 Eur/m2/rok, čo pri výmere pozemku 19 m2 predstavuje 228,00 Eur ročne.

10.Zmluvou č. R../. zo dňa 19.03.1979 (č. l. 41) bol pozemok pod garážou prenajatý pánovi C. E. za dohodnutú náhradu 36,00 Kčs. V bode 2 zmluvy nájomník uznal, že pozemok nie je jeho vlastníctvom a že ho preberá iba na dočasné užívanie a na určený účel.

11.Žalobcovia pred súdom na podanej žalobe zotrvali a k veci na pojednávaní dňa 03.06.2019 (č. l. 113 a nasl.) uviedli, že o zmluve z roku 1979 nemali vedomosť, pozemok spolu s garážou užívali od dátumu kúpy, teda od roku 2002. Žalovaný sa na nich obrátil až v roku 2015 ohľadom náhrady za užívanie tohto pozemku s tým, že ani mesto na túto pôvodnú zmluvu z roku 1979 neodkazovalo a tvrdil, že žalobcovia užívajú tento pozemok bez právneho dôvodu a od roku 2015 až doposiaľ im posielajú faktúry za užívanie pozemku bez právneho dôvodu, kde žiadajú náhradu.

12.Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní dňa 03.06.2019 uviedol, že neznalosť práva žalobcov neospravedlňuje aj vzhľadom na ich právnické vzdelanie. Údaje katastra sú verejne prístupné. V záujme svojej právnej istoty pri nadobúdaní stavby garáže v roku 2002 žalobcovia mali a mohli vedieť, že pozemok zastavaný stavbou garáže je vo vlastníctve tretieho subjektu, preto sa mali zaujímať o to, akým spôsobom bol právny vzťah k pozemku usporiadaný predtým. Čo sa týka zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, táto bola uzatvorená medzi Česko slovenským štátom zast. OBNV Bratislava II a účinnosťou zák. prešlo vlastníctvo majetku na hlavné mesto.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

13.Podľa čl. 20 ods. 3 veta prvá a druhá Ústavného , vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

14.Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15.Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16.Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17.Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18.Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19.Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

20.Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21.Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve mať bezodplatne zriadenú garáž na pozemku žalovaného. Taktiež žiadali zaviazať žalovaného povinnosťou strpieť tento výkon ich práva. Žalobcovia odôvodnenosť žaloby videli v liste žalovaného zo dňa 01.06.2015. Tu však súd uvádza, že argumentácia založená na z kontextu vytrhnutú vetu z predmetného listu v znení "Hlavné mesto SR Bratislava v liste zo dňa 11.03.2015 netvrdí, že stavba so súp. č. XXXX na pozemku reg. "C" parc. č. XXXXX/X bola zriadená bez právneho dôvodu..." neobstojí. Ide o nesprávne pochopenie obsahu a zámeru predmetného listu. Žalovaný týmto listom vyzýval žalobcov na úhradu náhrady za bezdôvodné užívanie jeho pozemku. Týmto listom ale žalovaný nepotvrdzoval dobromyseľnosť žalobcov ohľadne užívania pozemku. Je navyše potrebné uviesť, že o dobromyseľnosti konkrétnych subjektov, resp. o tom, či je držiteľ pri držbe veci oprávnený, rozhoduje výlučne súd.

22.Ak žalobcovia ako dominus litis (pán sporu) požadovali určenie nadobudnutia vecného bremena vydržaním boli, a aj sú povinní preukázať skutočnosti a predložiť dôkazy, ktorými osvedčia existenciu ich dobromyseľnosti. Samotnú dobromyseľnosť nemožno bez ďalšieho zakladať iba na ničím nepodloženom tvrdení. Samotné skonštatovanie žalobcov, že "Právny dôvod užívania pozemku je evidentný" v žiadnom prípade nezakladá existenciu ich dobromyseľnosti. Ten istý záver platí aj na tvrdenie, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca od nich 30 rokov nežiadal žiadnu náhradu. Táto argumentácia je sama o sebe, ale aj v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného a zistený skutkový stav iba v rovine tvrdenia. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobcov ohladom ich dokazneho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobcovia niečo tvrdia, musia to preukázať, musia preukázať skutočnosti, na základe ktorých im ich právo patrí. To však v konaní nesplnili.

23.Súd sa jednoznačne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že "žalobcovia sa pri nadobudnutí vlastníckeho práva ku garáži nezaujímali o to, akým spôsobom je usporiadaný vzťah k pozemku nepreukazuje ich dobromyseľnosť o to, že môžu pozemok užívať bezplatne" a že "V záujme svojej právnej istoty pri nadobúdaní stavby garáže v roku 2002 žalobcovia mali a mohli vedieť, že pozemok zastavaný stavbou garáže je vo vlastníctve tretieho subjektu, preto sa mali zaujímať o to, akým spôsobom bol právny vzťah k pozemku usporiadaný predtým." Uvedené platí závery platia v plnej miere pre "laikov", a o to viac pre osoby disponujúce právnickým vzdelaním. Neznalosť práva neospravedlňuje. Ani odkaz žalobcov na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 12.11.2013 nie je spôsobilý zmeny uvedených záverov. Predmetné rozhodnutie sa totiž týka úplne iného skutkového a v konečnom dôsledku aj právneho stavu (aj keď sa spor týkal vlastníckych vzťahov a bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností). Nie je možné aprobovať postup žalobcov (tí sú navyše zastúpení právnym zástupcom a sú aj obaja právneho vzdelania, čo predpokladá ich postup s náležitou odbornou starostlivosťou podľa ), ktorí svoju dobromyseľnosť a vlastne unesenie celého dôkazného bremena preniesli na žalovaného s iba vágnym odkazom na rozhodnutie konkrétneho súdu s poznámkou o možnej aplikácii záverov v ňom obsiahnutých. Vzhľadom na uvedené je argumentácia žalobcov v tomto smere bez právnej relevancie. Nemožno bez ďalšieho aplikovať a následne argumentovať iba výňatkami z odôvodnenia toho - ktorého rozhodnutia súdu tak, aby to "sedelo a bolo na prospech" aj na iný (prejednávaný) prípad. Takýmto konaním totiž dochádza k negácii právnych záverov daného rozhodnutia a nekritickému, neobjektívnemu a preto aj nesprávnemu aplikovaniu na inú vec, s ktorou tá vôbec nesúvisí (možno iba na prvý pohľad).

24.K tvrdeniu žalobcov, že "garáž bola postavená oprávnene a teda je preukázané, že žalobcovia užívajú pozemok pod garážou dobromyseľne a pokojne" je potrebné uviesť, že skutočnosť, či je garáž postavená oprávnene a či neoprávnene neznamená, že vlastníci stavby sú automaticky dobromyseľní pri užívaní stavby na cudzom pozemku. Podľa , stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Nie je možné bez ďalšieho viazať povolenie, resp. oprávnené postavenie stavby na automatický vznik práva a dobromyseľnosti k pozemku pod stavbou.

25.Vzhľadom na uvedené závery je zrejmý záver, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne ich dobromyseľnosti (v tomto smere nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukázal ich dobromyseľnosť

- naopak v konaní sa preukázala ich nedobromyseľnosť, nakoľko v čase kúpy garáže v roku 2002 bol vlastníkom pozemku žalovaný). Odkaz na uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove je absolútne irelevantný a bez právnej relevancie na výsledky dokazovania v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX. Toto tvrdenie nemá žiadnu právnu hodnotu pre prejednávaný prípad a to s poukazom na právny i skutkový stav. Argumentácia žalobcov je tendenčná, nerešpektujúca reálny stav veci.

26.Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27.Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.