Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-29-2019.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14P/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloleté deti F.: Q., Z.. XX. XX. XXXX T. V., Z.. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov: otca V. F., Z.. XX. XX. XXXX, Q. G. XX, Č., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica a matky F. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. Č. XXX, zastúpená Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku s maloletými, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2019 domáhal, aby súd znížil výživné na maloleté deti na minimum, z dôvodu, že sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde má problémy so zamestnaním. Otec zároveň požiadal o zmenu styku s deťmi, keďže podľa neho matka bude robiť všetko pre to, aby s deťmi nebol v kontakte, a preto žiadal, aby deti mohli ku nemu chodiť na víkendy a aby ich mohol častejšie vídať. Na výzvu súdu, či otec trvá na svojom návrhu v časti úpravy styku, nakoľko sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, alebo či žiada aj tento styk upraviť v rámci výkonu trestu odňatia slobody, otec v podaní doručenom súdu dňa 02. 04. 2019 uviedol, že keďže je vo výkone trestu, samozrejme sa deťom nemôže venovať, ale po výkone trestu by chcel s nimi tráviť čo najviac času.
2. Matka žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody v dôsledku vlastného zavinenia, pričom nebol odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, nejde o jeho prvé odsúdenie a zároveň bol odsúdený aj z dôvodu, že neplatil výživné na maloletých. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka uviedla, že otcovi dobrovoľne ustúpila, nosila deti do Veľkého Krtíša do jeho bydliska, avšak otec bol zakaždým opitý, a preto nemôže v súčasnosti akceptovať, aby mal deti aj cez víkend. Otec je podľa matky aj drogovo závislý.
3. Opatrovník maloletých detí navrhol návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko tento nie je v ich záujme.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s lustráciami v Sociálnej poisťovni, lustráciou ZVJS, rozsudkami tunajšieho súdu č. k. 9T/126/2014-77 a č. k. 9P/99/2015-82, ako aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10T/51/2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/18/2014-28 zo dňa 10. 03. 2014, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 90 Eur mesačne na každé dieťa a styk otca s maloletými bol upravený na každý párny týždeň v sobotu od 09:30 hod. do 12:30 hod. v mieste bydliska otca za prítomnosti matky. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je otec v súčasnosti zamestnaný, naposledy bol zamestnaný v septembri 2018 v spoločnosti ARMOSKELET, s.r.o. a predtým v máji až júli 2018 v rámci výkon trestu odňatia slobody.
6. Z lustrácie ZVJS vyplýva, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 21. 02. 2019 do 21. 06. 2021 a tento trestu mu bol uložený v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10T/51/2018. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10T/51/2018 súd zistil, že otec bol rozsudkom č. k. 10T/51/2018-145 zo dňa 24. 10. 2018 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 písm. b) a c) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, nakoľko najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol z výkonu trestu odňatia slobody za takýto čin prepustený, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne. Trestný čin spáchal na tom skutkovom základe, že od 01. 02. 2016 do dňa vyhlásenia rozsudku (okrem obdobia výkonu trestu od 01. 03. 2017 do 11. 10. 2018 a od 25. 04. 2018 do 02. 07. 2018) si ako otec neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Q. T. V.J. F. určenú rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/18/2014 zo dňa 10. 03. 2014. Odvolanie otca proti odsudzujúcemu rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 5To/1/2019-162 zo dňa 12. 02. 2019 zamietol.
7. Rozsudkom tunajšieho súdu 9T/126/2014-77 zo dňa 10. 11. 2014 bol otec uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od 01. 02. 2014 do konca septembra 2014 neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletým Q. T. V. F., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9T/99/2015-82 zo dňa 08. 02. 2016 bol otec odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od 10. 11. 2014 do 30. 09. 2015 úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým Q. T. V. F., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne.
8. Súd vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd zároveň zohľadnil aj ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliada na jednej strane na odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom na tieto schopnosti a možnosti prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a taktiež súd prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zakotvuje v prípade určovania výšky výživného tzv. princíp potencionality príjmov povinnej osoby, kde súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktorý dosahuje, ale vychádza z príjmov, ktoré by povinný potenciálne mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a podobne. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, ak povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípade vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. V tomto dôsledku súd na zníženie alebo stratu príjmu povinného prihliada len v prípade preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikal objektívne bez zavinenia povinného. Zákon výslovne uvádza, že súd nemá prihliadnuť na zníženie príjmu povinného v dôsledku toho, že sa vzdal bez vážnych príčin (objektívnych príčin nezavinených povinným) výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom. Súd taktiež prihliada aj na iné riziká zo strany povinného, ktorými svoj príjem môže znížiť. Medzi tieto riziká patrí aj úmyselné protiprávne konanie povinného, majúce znaky trestnej činnosti za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, alebo až k strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné nemôže byť na úkor oprávneného. Tento právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20. 02. 2019.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol v rámci zmeny pomerov prihliadnuť na dôvody namietané otcom a to, že v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú jeho možnosti dosahovať príjem obmedzené. Z pohľadu potencionality príjmov, má súd za to, že otec je schopný dosahovať príjem v takej výške, ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/18/2014-28, kde sa rodičovskou dohodou schválenou súdom dobrovoľne zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou po 90 Eur mesačne. Súd poukazuje na to, že trest, ktorý otec v súčasnosti vykonáva, mu bol uložený za trestný čin kvalifikovaný ako úmyselný trestný čin, keďže otec sa úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, čím sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a taktiež súd poukazuje na to, že tohto trestného činu sa dopustil na maloletých ako poškodených. Bolo by absurdné, aby sa otec mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti alebo znížiť jej rozsah v dôsledku toho, že voči osobe oprávnenej na výživné sa dopustí úmyselného trestného činu. Súd taktiež poukazuje aj na predchádzajúce odsúdenia otca za prečin zanedbania povinnej výživy, z ktorých vyplýva, že otec ani v minulosti vyživovaciu povinnosť k maloletým neplnil. Vzhľadom na vek maloletých (10 a 8 rokov) má súd za to, že títo naďalej nie sú schopní sami sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť otca k nim trvá. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť na zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu v jeho výkone trestu odňatia slobody, jeho návrh na zníženie výživného k maloletým zamietol.
11. Pokiaľ ide o návrh otca v časti úpravy styku, otec na výzvu súdu uviedol, že sa nedomáha úpravy styku počas jeho výkonu trestu odňatia slobody, ale až na obdobie, ktoré bude nasledovať po jeho prepustení. Podľa lustrácie v ZVJS bude otec vykonávať trest až do 21. 06. 2021. V zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením uvádza, že za súčasného stavu nemôže upravovať styk otca s maloletými na obdobie po jeho výkone trestu, teda od júna 2021. K takejto zmene úpravy styku môže dôjsť až po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody, kde súd zároveň bude musieť zohľadniť aj skutočnosti namietané matkou, a to závislosť otca na alkohole a na drogách. Až po riadnom zistení skutkového stavu, ktorý bude existovať v čase po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody, teda v čase kedy sa bude môcť styk realizovať, môže rozhodnúť o tom, či tu sú alebo nie sú dôvody na zmenu úpravy styku otca s maloletými v širšom rozsahu ako stanovený každý párny týždeň v sobotu od 09:30 hod. do 12:30 hod. a prípadne aj bez prítomnosti matky. Vzhľadom na uvedené súd za súčasného stavu návrh otca zamietol aj v časti úpravy styku s maloletými.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.