Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-162-2023.pdf
PDF · 128.48 KB
Case nature
Subarea
12CoP/162/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – A. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., právne zastúpená: Advokátska kancelária Matúš Meheš s.r.o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava, IČO: 36 855 430, a otec – E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., t.č. bytom F. X/X, C., právne zastúpený: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 69P/41/2023-49 zo dňa 08. septembra 2023, voči výroku I., takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-69P/107/2022.
Matka si v určenom čase maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca, pričom otec je povinný v určenom čase maloleté dieťa riadne pripraviť na stretnutie s matkou.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým A. A. tak, že matka je až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-69P/107/2022 oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka si v určenom čase maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca, pričom otec je povinný v určenom čase maloleté dieťa riadne pripraviť na stretnutie s matkou. Výrokom II. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 234 ods. 2, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne tým, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.08.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk s maloletým tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým každú stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletého
na styk pripraviť, pričom matka si v určenom čase maloletého prevezme v mieste bydliska otca a v určenom čase ho odovzdá v mieste bydliska otca. Uvedeným návrhom sa matka súčasne domáhala uloženia povinnosti otcovi, aby ju raz za týždeň prostredníctvom e-mailu informoval o zdravotnom stave, školskom prospechu a aktivitách maloletého za uplynulý týždeň. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do úpravy jej styku s maloletým je čiastočne dôvodný. Prvoinštančný súd mal za osvedčené, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému je nevyhnutná pre zachovanie väzieb k matke, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na situáciu v rodine a skutočnosť, že rodičia toho času spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, je v záujme maloletého, aby bol jeho styk s matkou dočasne upravený, prebiehal v pravidelných intervaloch a dieťa tak nestratilo citové väzby na matku. Z prebiehajúceho konania o rozvod manželstva vyplýva, že rodičia sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. V roku 2021 sa situácia v rodine zmenila tak, že starší toho času už plnoletý syn zostal bývať v domácnosti matky a maloletý začal bývať v domácnosti otca, pričom jeho vzťah k matke dospel do takého štádia, že sa s matkou de facto nestretáva (v roku 2023 za obdobie 8 mesiacov strávil s matkou 4 víkendy). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s postojom otca prezentovaným v konaní vo veci samej, kde uviedol, že matka sa má na stretnutiach dohodnúť priamo s maloletým, pričom on nebude maloletého na stretnutia prehovárať. Otec, ako rodič, ktorý má reálne maloleté dieťa v starostlivosti, má primárnu zodpovednosť za výchovné vedenie a usmernenie maloletého dieťaťa smerom k druhému rodičovi, ktorý nemá možnosť výchovne pôsobiť na maloleté dieťa. Aj keď otec formálne nebráni stretnutiam matky s maloletým, rozhodne v konaní doposiaľ nevystupoval ako dostatočne spolupracujúci rodič, ktorý by podporoval vzťah syna s matkou, viedol ho k úcte a rešpektu voči matke. Skutočnosť, že je maloleté dieťa vo veku 14 rokov, ešte neznamená, že mu bude prenechaná všetka zodpovednosť, že o všetkom bude rozhodovať samostatne a povinný rodič (v tomto prípade otec) úplne alibisticky rezignuje na korekciu nevhodného správania maloletého dieťaťa. Je možné súhlasiť s názorom otca prezentovaným v konaní vo veci samej, že syn je už vo veku, kedy má na vec svoj názor a vie sa rozhodovať samostatne, čo však neznamená, že všetky rozhodnutia dieťaťa sú aj v jeho záujme a dohľad či usmernenie rodiča nie je potrebný. Stále ide o dieťa vo veku, kedy súd nemôže úplne rezignovať na autoritatívnu úpravu styku. Dieťa vo veku 14 rokov si len vytvára svoju identitu, prechádza zvýšenou emočnou labilitou, neistotou, je vzťahovačné, precitlivené, výbušné, prechádza si obdobím vzdoru, uzatvára sa do seba a s rodičmi mnohokrát prestáva na prechodný čas komunikovať. V tomto smere si musí aj otec uvedomiť, že akokoľvek „pohodlné“ mu teraz pripadá prenechať uskutočňovanie stretnutí výlučne na vôľu dieťaťa, z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvňuje a poznačuje samotný vývin dieťaťa, najmä ak u dieťaťa vo výchove absentuje ženský vzor matky, ktorá tu je prítomná, mohla by sa o dieťa starať. Dieťa potrebuje oboch rodičov, vníma ich mužský a ženský vzor, osvojuje si ich partnerské a sociálne vzorce správania sa, pričom v čase, keď dieťa začína rozvíjať rovesnícke vzťahy a vzťah k opačnému pohlaviu, práve neprítomnosť matky môže negatívne ovplyvniť aj budúce partnerské vzťahy dieťaťa. Na strane matky nie sú známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa nemohla s maloletým stretávať. Okrem bežných názorových nezhôd, ktoré nie sú v tomto veku dieťaťa ničím výnimočným, sa matka, ktorá až do roku 2021 zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, voči maloletému nikdy nezachovala spôsobom, ktorý by ju mal diskvalifikovať z akéhokoľvek kontaktu so synom (z doposiaľ vykonávaného dokazovania vo veci samej žiadna taká skutočnosť nevyplynula). Za vyššie uvedených okolností a za situácie, kedy sú stretnutia matky s maloletým ponechané len na ľubovôľu maloletého, ktorý nereaguje na žiadne správy od matky, nezdvíha jej telefón a s matkou sa okrem 4 víkendov za obdobie 8 mesiacov v roku 2023 vôbec nestretáva, považoval súd prvej inštancie autoritatívny zásah v podobe presného vymedzenia dní, kedy bude upravený styk matky s maloletým, za opodstatnený. Súd prvej inštancie zohľadnil vek maloletého, ktorý už voľnočasové aktivity v prevažnej miere trávi aj bez rodičov, jeho školské povinnosti počas bežného roka a upravil kontakt matky so maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom počas bežného týždňa do režimu maloletého nezasiahol autoritatívnou úpravou a návrh matky v tejto časti zamietol. Úpravu styku prvej inštancie časovo ohraničil právoplatným skončením konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-69P/107/2022. V časti týkajúcej sa informačnej povinnosti (matka sa domáhala uloženia povinnosti otcovi, aby ju raz za týždeň prostredníctvom e-mailu informoval o zdravotnom stave, školskom prospechu a aktivitách maloletého za uplynulý týždeň) okrem toho, že súd považoval uvedený petit za neurčitý a nevykonateľný, matka v tejto časti neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že povinný rodič neposkytuje oprávnenému rodičovi všetky informácie o maloletom dieťati, môže byť síce dôvodom pre iniciovanie konania vo veci samej, táto skutočnosť však sama o sebe (bez osvedčenia potreby neodkladného zásahu súdu), nepredstavuje dôvod, pre
ktorý je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, o to zvlášť ak informácie o zdravotnom stave a školskom prospechu a školských aktivitách má matka ako zákonný zástupca možnosť získať tak cez online informačný systém školy (EduPage), prípadne cez online aplikáciu zdravotnej poisťovne alebo kontaktovaním všeobecného lekára maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu, výlučne voči výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, podal otec prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal na základe klamlivých tvrdení matky, ktorých cieľom je negatívne vykresliť jeho osobu. Nariadené neodkladné opatrenie nereflektuje najlepší záujem maloletého. Aj zo správ Tenenet o.z. vyplýva, že k zhoršeniu situácie dochádza po čase, ktorý maloletý strávi s matkou. Prvoinštančný súd vôbec nebral do úvahy vyjadrenia maloletého prezentované v Tenenet o.z. a pred kolíznym opatrovníkom, že k matke vždy ide s tým, že očakáva konflikt a že tieto stretnutia a situácie negatívne vplývajú na jeho psychiku. Otec nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že nie je dostatočne spolupracujúcim rodičom. S maloletým diskutuje o potrebe kontaktu s matkou. Aj nad rámec určených termínov výchovného poradenstva sa dožadoval poradenstva v Tenenet o.z., nakoľko opätovne došlo k zintenzívneniu odmietania kontaktu maloletého s matkou. Otec matku rešpektuje a chce aby mala plnohodnotný vzťah s maloletým. Matka však nechce akceptovať žiadne návrhy, žiadne odporúčania, nechce hľadať spoločné riešenia. Matka autoritatívne vystupuje aj vo vzťahu k maloletému. Do podania návrhu na rozvod manželstva žil maloletý cca 1,5 roka u otca a s matkou sa stretával podľa vzájomnej dohody, s čím matka nemala žiaden problém. Matka sa začala častejšieho stretávania domáhať až potom, čo otec podal návrh na rozvod manželstva. Tvrdenia matky o manipulovaní maloletého zo strany otca sú účelovým klamstvom. Dôvodom zlého vzťahu s maloletým je správanie matky. Matka nie je ochotná akceptovať maloletého, jeho názor, osobný priestor a jediným jej spôsobom výchovy sú príkazy, zákazy a neustála kontrola. Matka maloletého urážala, šticovala, brala mu veci a nerešpektovala jeho potreby a pubertu. Maloletý sa sám vyjadril, že k matke nechce chodiť kvôli tomu, že naňho kričí a fyzicky ho napáda. Otec v odvolaní popísal udalosť, ktorá sa odohrala počas vianočných sviatkov v roku 2022, keď maloletý po strávení Štedrého dňa u otca, išiel dňa 25.12. k matke, kde sa začal sťažovať na bolesti brucha, nakoľko sa u otca prejedol. Matka bolesti brucha vôbec neriešila, s maloletým sa pohádala a udrela ho po hlave. Maloletý ráno 26.12. volal otcovi, aby pre neho prišiel, lebo u matky už nechce byť. Otec potvrdil svoje vyjadrenia, že maloletého nebude do stretnutí s matkou nútiť. Avšak opakovane maloletému zdôrazňuje dôležitosť styku a komunikácie s matkou. Na prípadovej konferencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 13.06.2023 maloletý zo stretnutia ušiel a musela sa s ním rozprávať psychologička. Matka na tomto stretnutí vôbec nerešpektovala jeho požiadavku, aby si nezapisovala každé jeho slovo a aby ho len počúvala a nechala dohovoriť. K vyhroteniu situácie prispela aj kolízna opatrovníčka, keď maloletému oznámila, že ak nebude chodiť k matke, tak prídu policajti a odvedú ho do reedukačného centra. Matka v tomto smere na obranu a upokojenie maloletého neurobila vôbec nič. Nie je pravdou, že by mal maloletý u otca voľný režim. Maloletý má v jeho domácnosti svoje povinnosti, ktoré si musí plniť a musí sa podieľať aj na bežných domácich prácach. Rozdiel je len v tom, že otec sa s maloletým vie dohodnúť a nefunguje len v režime rozkazov, príkazov a zákazov. Otec potvrdil konfliktný vzťah s matkou. Matka od neho požaduje, aby vzniknutú situáciu vyriešil a „donútil“ maloletého, aby s ňou chcel tráviť čas. Snahu otca riešiť situáciu preukazuje aj e-mailová komunikácia z leta 2023, kde ho matka e-mailom požiadala o stretnutie, aby sa dohodli na ďalšom fungovaní. Dohodnuté stretnutie na 16.08.2023 matka v deň stretnutia zrušila s odôvodnením, že jej do toho niečo prišlo. Otec následne navrhol ďalšie stretnutie, na čo však matka nereagovala a podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa otca maloletý stratil dôveru k matke a neustály tlak z jej strany neprospieva jej obnove a je kontraproduktívny. Jediným riešením je postupné obnovovanie a upevňovanie väzieb medzi matkou a maloletým, ktoré však vyžaduje aj akceptovanie názorov maloletého. V júni a júli otec postupoval podľa odporučení psychologičky z Tenenet o.z. Maloletý už začal súhlasiť so strávením času s matkou a bol otvorenejší častejšiemu kontaktu. Následne však matka bez vysvetlenia vybrala z účtu maloletého peniaze a odvtedy bol maloletý v stave absolútneho odmietania kontaktu s matkou. Po dohováraní otca sa maloletý koncom augusta s matkou stretol, pričom stretnutie skončilo opäť konfliktom. Po nariadení neodkladného opatrenia maloletý zintenzívnil odmietanie matky, nakoľko tento jej krok považuje za nespravodlivosť a nátlak voči nemu. Pýta sa, prečo nikto nezisťoval ako sa cíti, čo chce a čo nechce a čo je dôvodom odmietania styku s matkou. Pred prvým stykom s matkou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia maloletý požiadal matku, aby po neho prišla neskôr, lebo v škole majú stretnutie k výletu. Matke musel trikrát telefonovať a prosiť ju, aby to rešpektovala. Uvedený styk sa nakoniec
realizoval len do soboty, kedy maloletého k otcovi doviezol starší brat, pretože maloletý nechcel ostať s matkou sám. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletého, ktorý chodí k matke len pod hrozbou sankcií a z donútenia. Takáto realizácia styku nie je vhodným základom ich vzájomného vzťahu a celú situáciu v konečnom dôsledku zhoršila. Nariadením neodkladného opatrenia matka síce docielila, že sa s maloletým stretáva, ale je diskutabilné, či takéto vynútené stretnutia sú v záujme maloletého a otázny je aj ich pozitívny vplyv na obnovu vzájomného vzťahu matky a maloletého. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietne.
4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za správne a nariadené neodkladné opatrenie za dôvodné. Až po vydaní neodkladného opatrenia došlo k obnoveniu styku medzi matkou a maloletým a uznesenie je v celom rozsahu dôvodné, ale hlavne pre obnovenie a udržanie väzieb medzi matkou a maloletým, viac ako potrebné. Ak by otec, tak ako deklaruje, pozitívne vplýval na maloletého a riadne ho pripravoval na styk, tak by matka nikdy nebola prinútená podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Tvrdenia otca uvádzané v odvolaní považuje matka za hrubo zavádzajúce a v niektorých častiach za klamlivé. Nie je pravdou, že by sa matka voči maloletému kedykoľvek v minulosti zachovala akýmkoľvek negatívnym spôsobom, ktorý by vybočoval z bežného styku medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Bežné názorové nezhody nie sú nezvyčajným javom v procese výchovy. V každom prípade, matka nikdy nebránila otcovi v styku s maloletými, a to najmä počas obdobia, kedy bol otec len “víkendovým rodičom”. Matka maloletého a aj jeho brata vždy na styk s otcom riadne pripravila a k styku s otcom ich vždy pozitívne viedla. Matka vítala a podporovala aj stretávanie sa detí so všetkými starými rodičmi a širším príbuzenstvom. Otec nerešpektuje ani rodičovské práva matky garantované Zákonom o rodine, maloletého na styk s matkou dlhodobo nepripravuje. Otec má k maloletému značne manipulatívne správanie, ktoré vyústilo po dlhšom čase až do odmietania komunikácie maloletého s matkou. V súčasnosti dokonca otec prezentuje maloletému názor, že musí aspoň ako-také stretávania sa s matkou vydržať do jeho 15 rokov, a potom sa už s matkou nebude musieť stýkať, nakoľko súd vo výroku rozhodnutia styk medzi ním a matkou neupraví. V tejto súvislosti je nutné dať do pozornosti odvolacieho súdu, že tento predbežný právny názor vyjadril aj súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, nakoľko vraj taká je prax odvolacích súdov. Matka sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko uvedené zjavne popiera jej rodičovské práva a je v neprospech maloletého. Otec si zjavne neuvedomuje, že narušenie styku medzi matkou a maloletým, a to aj v dôsledku alibistického postoju otca k veci, má výrazne širší kontext, a síce, že maloletý nie je v styku ani so starými rodičmi, strýkami, tetami atď. z matkinej strany, pričom tieto rodinné vzťahy boli v minulosti láskyplné a intenzívne. Postupné pretŕhanie užších ale aj širších rodinných vzťahov určite nie je na prospech maloletého, ale práve naopak. Negatívny vplyv otca na maloletého sa prejavuje aj v zmenách v správaní maloletého, ktoré matka vypozorovala a síce, že maloletý v správaní k matke zrkadlí otca, tzn. miestami vystupuje voči nej arogantne. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky je v kolektíve utiahnutejší a samotársky. S ohľadom na popísané skutočnosti a skutkový stav je zrejmé, že aktuálny vzťah medzi matkou a maloletým napĺňa znaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, čo určite nie je žiaduci stav pre maloletého a pre jeho ďalší zdravý a optimálny fyzický a duševný vývoj. Opätovne, pre maloletého sú dôležití obaja rodičia, čo žiaľ otec v súčasnosti opomína. V súvislosti s neodkladným opatrením je veľmi dôležité uviesť, že ku dnešnému dňu sa nerealizuje v takom rozsahu, ako znie jeho výrok. Má aj pre to jednoznačne za to, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia naďalej trvajú. Matka naďalej aktívne pracuje na zlepšení vzťahu medzi ňou a maloletým, a to aj v spolupráci s Tenenet n. o.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v napádanej časti potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď upravil styk matky s maloletým dieťaťom v rozsahu každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2).
8. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
9. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
14. Podľa článku 5 ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
16. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení a udržiavaní dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
17. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, pretože matkou uvádzané dôvody predstavovali také skutočnosti, pre ktoré bol v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa.
18. Z osvedčených skutočností vyplýva, že maloletý A. A. pochádza z manželského zväzku rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2012, kedy otec spoločnú domácnosť opustil z dôvodu vzájomných nezhôd s matkou maloletého. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu doposiaľ upravený nebol. Toho času prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode, ktorý je vedený pod sp. zn. B5-69P/107/2022. Medzi rodičmi maloletého naďalej pretrváva rodičovský konflikt, keď podľa matky otec maloletého manipuluje a k vzťahu maloletého a ňou sa stavia sebecky a alibisticky. Dlhodobý pobyt maloletého u otca má na neho negatívny vplyv. Zo zhodných výpovedí rodičov pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že styk matky s maloletým neprebieha. Otec súhlasí s realizáciou styku matky s maloletým, ktorý styk s matkou odmieta, otec však poukazuje na to, že je otázne či takýto vynútený styk je v záujme maloletého a otázny je aj jeho pozitívny vplyv na obnovu vzájomného vzťahu matky a maloletého. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti by bolo preto mylné domnievať sa, že rodičia sa na úprave styku otca s maloletým vedia dohodnúť, keď sám otec uviedol, že s matkou komunikuje iba písomne, nakoľko matka neustále prekrúca vzájomné ústne dohody a má potrebu ho niekoľko krát denne v rôznych časoch kontaktovať.
19. Otec maloletého vo svojom odvolaní poukazoval na to, že vzťah medzi matkou a maloletým, je narušený z dôvodov, ktoré sú na strane matky, keďže nerešpektuje názor maloletého, jej spôsobom výchovy sú príkazy, zákazy a neustála kontrola, autoritatívne vystupuje vo vzťahu k nemu a zmena postoja matky k maloletému pokiaľ ide výchovu nastala až potom ako podal návrh rozvod manželstva. Jej vzťah k maloletému však chladol celé roky a maloletý ju odmieta z dôvodu, že na neho kričí a aj ho fyzicky napadla. Poprel tvrdenia matky, že maloletý má u neho voľný režim, nakoľko má svoje povinnosti, ktoré si musí plniť a podieľať sa aj na bežných domácich prácach. Uviedol tiež, že maloletý je nadpriemerne inteligentný a veľa vecí vníma inak ako deti v jeho veku.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania otca, ako aj celého predloženého spisového materiálu v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné konsolidovať situáciu vo vzťahu k maloletému A. nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk matky
s maloletým. Súd prvej inštancie správne posúdil danú situáciu, keď dospel k záveru, že je odôvodnená potreba rozhodnúť dočasne o úprave styku matky s maloletým v záujme zachovania vzťahu rodič – dieťa. Vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie má však odvolací súd za to, že rozsah styku matky s maloletým za súčasného stavu sa nejaví ako vhodný. Zo správy akreditovaného subjektu TENENET o. z. zo dňa 30.06.2023 vyplýva, že po víkende u matky maloletý odmieta s matkou komunikovať a chodiť k nej. Podľa jeho slov tam prišlo ku konfliktu, ktorý v ňom vyvolal negatívne emócie a je nastavený tak, že pri každej návšteve matky očakáva konflikt a tým, že to nevplýva dobre na jeho psychiku, je to aj pre neho zaťažujúce. Pre oboch by bolo vhodné, aby maloletý aj matka otvorene hovorili o svojich pocitoch a počúvali jeden druhého. Je prirodzené, že matka chce byť so svojím synom a ak s ním je, tak by chcela čo najviac času tráviť spoločnými aktivitami, to ale maloletému nie vždy vyhovuje a má rad relax v podobe počítačových hier, kde sa ventiluje od školských povinností a slúži mu to aj ako určitý druh psycho-hygieny, čo je v jeho veku prirodzené. Na druhej strany však rád chodí aj s priateľmi von a do prírody so psom. Počas mesiaca prebehla aj prípadová konferencia na ÚPSVaR Bratislava, kde vzniknuté konflikty len eskalovali a maloletý zo stretnutia odišiel vo väčšom vzdore a negatívnom nastavení na matku. Nekomunikuje s ňou, nedvíha jej mobilný telefón a tak isto sa s ňou odmieta stretnúť. Na stretnutí bol evidentný aj konflikt rodičov, ktorí by sa v tejto situácií mali skôr spojiť a spoločne prekonať prežívanie maloletého syna. Počas mesiaca júl sa uskutočnilo len jedno individuálne stretnutie s maloletým a jeho otcom, ktoré si otec sám vyžiadal. Maloletý je v neustálom odpore voči svojej matke a nie je ochotný o nej ani komunikovať, podľa jeho slov sa on sám musí rozhodnúť pre to, kedy s ňou komunikovať začne.
21. Z dokazovania bolo zistené, že matka síce prejavuje skutočný záujem o maloletého, na čas po rozvode manželstva žiada maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, avšak s ohľadom na doterajší priebeh ich stretávania ako aj s ohľadom na postoj maloletého k matke a jeho vek, by nebola úprava styku v rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z obsahu odvolania, ale aj zo správy TENENET o.z. vyplývajú skutočnosti, kde je zrejmé, že maloletý matku odmieta a nemá záujem sa s ňou stýkať, ale ani komunikovať, pričom k čiastočnému obnoveniu styku matky s maloletým prišlo až na základe nariadeného neodkladného opatrenia (styk maloletého s matkou neprebieha v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia). Aký je skutočný dôvod tohto odmietania, či ide o manipuláciu zo strany otca, resp. tvrdenia otca o matkinom nerešpektovaní názoru maloletého, jej spôsobe výchovy cez príkazy, zákazy a neustálu kontrolu a autoritatívne vystupovanie vo vzťahu k nemu, aký bude vhodný rozsah styku maloletého v závislosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zverenia maloletého bude predmetom dokazovania vo veci samej. Neupravenie styku matky so synom s ohľadom na postoj maloletého však tiež nie je v záujme maloletého, nakoľko týmto jeho postojom a odmietaním matky by sa vzťahy medzi nimi ešte viac zhoršili a je dôležité udržiavať styk matky s maloletým aspoň v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia do času, kým nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej na základe dokazovania. Treba uviesť, že rodičia na maloleté deti nepochybne vplývajú rôznymi spôsobmi, čo nie je priaznivé na zdravý psychický vývoj maloletých, ktorí môžu mať aktuálne zmiešané pocity z názorov jedného či druhého rodiča. Preto je dôležité, aby svoje vzájomné konflikty neprenášali aj na maloletého a naučili sa spolu kooperovať, keďže je dôležité, aby maloletý mal zdravý vzťah k oboch rodičom. Odvolací súd tak mal za to, že za danej situácie, keďže vzťahy medzi matkou a maloletým nie sú najlepšie, styk matky s maloletým sa začal realizovať až na základe neodkladného opatrenia, avšak nie v rozsahu upravenom súdom prvej inštancie (s ohľadom na postoj maloletého k matke) a zároveň neboli zistené také závažné skutočnosti, prečo neupraviť styk matky s maloletým vôbec, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že hoci je nepochybné, že matka má záujem stretávať sa s maloletým v čo najširšej miere, je potrebné konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi resp. rodičmi a deťmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd, vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Úprava styku prostredníctvom neodkladného opatrenia tak nemusí zodpovedať úprave, ktorá by bola výsledkom dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku predstavuje len dočasnú úpravu styku matky s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, pričom o konečnej úprave tohto styku bude možné rozhodnúť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci samej.
23. Odvolací súd preto upravil styk matky s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod., keď prihliadol aj na možné školské povinnosti maloletého. Vzťah matky s maloletým je potrebné budovať, pričom odvolacím súdom stanovená úprava styku zabezpečí jednak pravidelné stretávanie sa matky s maloletým A. a tiež rozvíjanie vzťahu medzi nimi, keďže A. dlhodobo prostredie bydliska matky pomerne výrazne odmietal a opačný prístup k realizácii styku by mal vzhľadom na vek maloletého A. na vzťah s matkou negatívny dopad.
24. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu otca ohľadom tvrdení matky, ktoré sám popiera, resp. ich inak interpretuje, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej, preto sa k nim odvolací súd nebude vyjadrovať, keď na posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vplyv nemali. Tieto však iba potvrdzujú aktuálne nezhody a rozdielny názor rodičov na starostlivosť maloletého a na úpravu styku matky s maloletým.
25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle § 388 CMP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.
26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
27. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
28. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).