Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Csp-5-2019.pdf
PDF · 104.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13Csp/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: K.. S. J., W.. XX.X.XXXX, M. F. N. XXX/XX, U., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, spoločnosti FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 a K.. N. H., W..: XX.XX.XXXX, F.: N. XXX/XX, XXX XX U., do výšky istiny 73.000 EUR s príslušenstvom z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.6.2016, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13. 6. 2017 a jej dodatku č. 2 zo dňa 13.6.2018, uzavretej medzi žalobcom a FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území a obci Vinica, okres: Veľký Krtíš ako pozemky registra “C“:
- parc. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 152 m2,
- parc. č. XXXX/X vinica o výmere 1166 m2,
- parc. č. XXXX/X vinica o výmere 220 m2,
- parc. č. XXXX vinica o výmere 402 m2 a
- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX, vedených Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území a obci Vinica, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaného a W. J., W.. XX.X.XXXX (ďalej aj „Nehnuteľnosti v režime BSM“) a k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území a obci Vinica, okres: Veľký Krtíš ako pozemky registra “C“ parc. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 152 m2, parc. č. XXXX/X vinica o výmere 1166 m2, parc. č. XXXX/X vinica o výmere 220 m2, parc. č. XXXX vinica o výmere 402 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 (ďalej aj „Nehnuteľnosti žalobcu“), za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, spoločnosti FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom: Šustekova 17, 851 04 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 (ďalej aj „Spoločnosť“) a K.. N. H., W..: XX.XX.XXXX, F.: N.
XXX/XX, XXX XX U. (ďalej aj „Ručiteľ 2/“) z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.6.2016 (ďalej aj „Zmluva“) , v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13. 6. 2017 (ďalej aj „Dodatok č. 1“) a jej dodatku č. 2 zo dňa 13.6.2018 (ďalej aj „Dodatok č. 2“), uzavretej medzi žalobcom a FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom: Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843. Pre prípad, že nebudú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca eventuálne navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/538/2019.
2. V podanom návrhu uviedol, že žalobca ako veriteľ a Spoločnosť (v tom čase ešte so sídlom Hontianska 4, Šahy) ako dlžník, uzatvorili dňa 13. 6. 2016 Zmluvu, v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe ktorej žalobca poskytol Spoločnosti úverový limit, tak že sa zaviazal na ťarchu bežného účtu, ktorého majiteľom bola Spoločnosť, vykonať po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy Spoločnosti na platby, aj keď na to Spoločnosť nebude mať na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Spoločnosť sa zaviazala dať, platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy tak, aby dosahovala dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, a zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady. Výška úverového limitu bola stanovená na 73.000 EUR. Uspokojenie pohľadávky žalobcu zo Zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaného a Ručiteľa 2/ na základe dohody o ručení zo dňa 27. 11. 2017, uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným a Ručiteľom 2/, v zmysle ktorej žalovaný a Ručiteľ 2/ vyhlásili, že ak Spoločnosť voči žalobcovi nesplní záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, uspokoja žalobcu ručitelia (t. j. žalovaný a Ručiteľ 2/) v celom rozsahu Spoločnosťou nesplneného záväzku. Nakoľko si Spoločnosť neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo Zmluvy riadne a včas žalobca podaním zo dňa 2. 10. 2018 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 5. 10. 2018 a vyzval Spoločnosť na úhradu celého zostatku úveru. Keďže Spoločnosť aj napriek výzve žalobcu dlžnú pohľadávku neuhradila v stanovenej lehote, žalobca podaním zo dňa 8. 11. 2018 vyzval žalovaného a Ručiteľa 2/ na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola Spoločnosťou, žalovaným a ani Ručiteľom 2/ uhradená, pristúpil žalobca k jej vymáhaniu súdnou cestou, a to podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal Spoločnosť, žalovaného a Ručiteľa 2/ zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 74.045,62 EUR s príslušenstvom. Konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/538/2019 nie k dnešnému dňu právoplatne skončené. Pokiaľ sa jedná o samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca má obavu z ohrozenia exekučného vymáhania dlžnej pohľadávky, a to v prvom rade s poukazom na samotnú výšku istiny dlžnej pohľadávky, ktorá v súčasnosti predstavuje už 75.590,64 EUR, a ktorá u žalobcu vzbudzuje obavu, že táto dlžná suma z majetku žalovaného, Spoločnosti a Ručiteľa 2/ nebude uhradená. Uvedená obava vyplýva aj z toho, že tak Spoločnosť, ako aj žalovaný a Ručiteľ 2/ ignorovali oznámenie o určení predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvy adresované ručiteľom na úhradu predmetnej pohľadávky, z čoho vyplýva, že Spoločnosť, žalovaný a ani Ručiteľ 2/ nemajú žiaden záujem riešiť spornú vec mimosúdnou cestou, resp. záujem uhradiť dlžný záväzok. Ďalším dôvodom je zmena vlastníckej štruktúry Spoločnosti, ako aj skutočnosť, že Spoločnosť vstúpila dňa 13. 2. 2019 do likvidácie bez zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku, čo podľa názoru žalobcu osvedčuje pochybnosti o akejkoľvek majetnosti a poctivom zámere spoločnosti. Spoločnosť je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči viacerým subjektom vrátane orgánov verejnej moci. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve Ručiteľa 2/ na osobu jemu blízku, z čoho vyplýva, že Ručiteľ 2/ sa úmyselne zbavuje svojho majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného sa javí ako jediný prostriedok umožňujúci žalobcovi uspokojenie svojej pohľadávky. Pokiaľ by totiž aj žalovaný previedol svoje nehnuteľnosti, do značnej miery by to zmarilo celý výsledok konania vo veci samej. I v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej by totiž priznaný nárok pravdepodobne nebolo možné z čoho uspokojiť, čo vyplýva z pochybnej finančnej solventnosti Spoločnosti, ako aj z úmyselného zbavovania sa majetku Ručiteľa 2/. Záverom uviedol, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa jeho názoru nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovanému v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť spôsobená žalobcovi v prípade, ak by nedošlo k vydaniu zabezpečovacie opatrenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil Zmluvu vrátane obchodných podmienok pre úvery podnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.11.2014, Dodatok č. 1, Dodatok č. 2, dohodu o ručení zo dňa 13.6.2018, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 2.10.2018, fotokópie doručeniek na č. l. 36 - 37 spisu, výzvu ručiteľom na úhradu záväzku zo dňa 8.11.2018, fotokópie doručeniek na č. l. 39 - 41 spisu, návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 74.045,62 € s príslušenstvom a čiastočné výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, , XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. Vinica a LV č. XXXX pre k. ú. Šahy.
4. Zo Zmluvy súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 13.6.2016 medzi žalobcom a Spoločnosťou, za ktorú konal žalovaný. Predmetom tejto zmluvy (čl. II) je záväzok žalobcu poskytnúť Spoločnosti úverový limit (v sume 73.000 €), tak, že sa žalobca zaviazal na ťarchu bežného účtu, ktorého majiteľom je Spoločnosť, vykonať po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy Spoločnosti na platby, aj keď na to Spoločnosť nebude mať na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Spoločnosť sa zaviazala dať, platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy tak, aby dosahovala dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru (deň, v ktorý uplynie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy) nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, a zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady. Z dodatkov č. 1 a 2, uzavretých medzi žalobcom a Spoločnosťou, za ktorú konal žalovaný ako konateľ, dňa 13.6.2017, resp. dňa 13.6.2018, vyplynulo, že týmito dodatkami došlo o. i. k uznaniu záväzku Spoločnosti zo Zmluvy tak, ako je jeho výška určená debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu týchto dodatkov a k predĺženiu splatnosti istiny úveru na 24, resp. na 36 mesiacov do dňa podpisu Zmluvy. Z dohody o ručení zo dňa 13. 6. 2018 súd zistil, že na jej základe žalovaný a Ručiteľ 2/ prevzali ručiteľský záväzok, že ak Spoločnosť voči žalobcovi nesplní záväzok na vrátenie peňažných prostriedkov zo Zmluvy do sumy istiny 73.000 €, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných dlžných súm zo Zmluvy, uspokojí žalobcu v plnom rozsahu ručiteľ (čl. II a III dohody o ručení), t. j. žalovaný a Ručiteľ 2/. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 2. 10.2018 súd zistil, že predmetným jednostranným úkonom došlo k predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy s poukazom na bod 9.2 odseku 9.2.1 časti IX a na bod 9.2. odsek 9.2.3 písm. b/ časti IX Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom s odôvodnením, že ku dňu 2.10.2018 je dlžník v nepovolenom prečerpaní poskytnutého úverového limitu v celkovej sume 2.590,64 € a že Spoločnosť je ku dňu 24.9.2018 v omeškaní s platením svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni vo výške 2.298,66 €, voči iným bankám a je voči nej vedené aj exekučné konanie v prospech Sonder Jansen BV pod číslom exekučného konania EX 189/2018. Predmetné oznámenie predčasnej splatnosti bolo prevzaté na adrese Ručiteľa 2/ jeho synom dňa 5.10.2018. Žalovaným a ani Spoločnosťou uvedené oznámenie prevzaté nebolo, keď zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote napriek skutočnosti, že bola doručovaná na adresu žalovaného a na adresu Spoločnosti (viď. Fotokópie doručeniek na č.l. 36 - 37 spisu). Z výzvy ručiteľovi na úhradu záväzku zo dňa 8.11.2018 súd zistil, že uvedenou výzvou boli ručitelia (žalovaný a Ručiteľ 2/) vyzvaný k úhrade pohľadávky zo Zmluvy, k úhrade ktorej sa zaviazali podpisom dohody o ručení zo dňa 13.6.2018. Predmetnú výzvu Ručiteľ 2/ prevzal 12.11.2018 a žalovaný dňa 13.11.2018. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu súd zistil, že predmetným návrhom si žalobca na upomínacom súde voči žalovanému, Spoločnosti a Ručiteľovi 2/ uplatnil pohľadávku v sume 74.045,62 € s príslušenstvom z titulu neuhradených záväzkov zo Zmluvy v znení jej dodatkov.
5. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre katastrálne území a obec Vinica súd zistil, že sú na ňom evidované Nehnuteľností žalobcu. Z LV č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec Vinica súd zistil, že na týchto listoch vlastníctva sú evidované Nehnuteľnosti v režime BSM.
6. Z LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec Vinica súd zistil, že na týchto listoch vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti, ktorých (spolu)vlastníkom je C. H., C.. H., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod U.-XXX/XXXX dňa 2. 7. 2018. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec Šahy súd zistil, že na tomto liste vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je C. H., C.. H., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod U.-XXXX/XXXX dňa 21. 5. 2018. Z úradnej činnosti je súdu pritom známe, že žalobca podal dňa 5.5.2019 návrh na určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. 12Csp/61/2019 s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti p. C. H. nadobudol od Ručiteľa 2/, ktorý je jeho blízkou osobou, že k prevodu týchto nehnuteľností došlo v čase, keď Spoločnosť už bola voči žalobcovi v omeškaní s úhradou záväzkov zo Zmluvy a že Ručiteľ 2/ previedol tieto nehnuteľnosti na p. C. H. v úmysle neumožniť žalobcovi uspokojiť sa z majetku Ručiteľa 2/. Z rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, číslo vkladu: U. XXX/XXXX zo dňa 2. 7. 2018, z rozhodnutia Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: U. XXXX/XXXX zo dňa 18. 6. 2018 a z dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 21.5.2018, ktoré listiny sú súčasťou spisu vedeného tunajším okresným súdom pod sp. zn. 12Csp/61/2019 (t. j. známe súdu z jeho úradnej činnosti), napokon vyplynulo, že predmetnými zmluvami a na základe uvedených rozhodnutí okresných úradov došlo k prevodu vyššie špecifikovaných nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ručiteľa 2/ a P. H. W. C. H., C.. H., ktorý má trvalý pobyt na totožnej adrese ako predávajúci manželia.
7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 136336/B bolo zistené, že Spoločnosť vstúpila dňa 13. 2. 2019 do likvidácie, a že spoločníkmi a konateľmi Spoločnosti boli do 22.2.2019 žalovaný a Ručiteľ 2/. S účinnosťou od 23. 2. 2019 je konateľom a spoločníkom Spoločnosti p. U. U..
8. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (ust. § 344 CSP).
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
12. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení, nastať. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc osvedčením dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohol zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
14. Podľa názoru súdu žalobca v podanom návrhu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, keď preukázal uzavretie Zmluvy v znení jej dodatkov medzi žalobcom a Spoločnosťou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu v sume 73.000 € Spoločnosti a záväzok Spoločnosti vyčerpaný úverový limit spolu s úrokmi a poplatkami vrátiť, skutočnosť, že žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy a že oznámenie o predčasnej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry Spoločnosti, hoci prevzaté v odbernej lehote nebolo, keď bolo doručované na adresu Spoločnosti evidovanú v Obchodnom registri (v tom čase ešte Hontianska 4, Šahy). Ďalej mal súd za preukázané, že uhradenie záväzku Spoločnosti zo Zmluvy bolo zabezpečené dohodou o ručení, ktorú so žalobcom uzatvorili žalovaný a Ručiteľ 2/, ako aj skutočnosť, že obom ručiteľom bola riadne doručená výzva na úhradu pohľadávky. Rovnako mal súd za osvedčené, že pohľadávku z predmetnej zmluvy žalobca uplatnil a upomínacom súde, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, voči Spoločnosti a z titulu ručenia aj voči žalovanému a Ručiteľovi 2/.
15. Rovnako podľa názoru súdu žalobca osvedčil aj to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje reálna obava žalobcu z toho, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, a to napriek skutočnosti, že v konaní nebolo osvedčené, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom nakladal (alebo aspoň mienil nakladať) so svojim majetkom za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu. V prvom rade je totiž potrebné uviesť, že v konaní bolo osvedčené, že uspokojenie pohľadávky z majetku Spoločnosti sa javí ako nepravdepodobné, a to s poukazom na skutočnosť, že Spoločnosť je t. č. v likvidácii, že tak žalovaný (ktorý Zmluvu v znení jej dodatkov uzatváral za Spoločnosť), ako aj Ručiteľ 2/, už nie sú jej spoločníkmi ani konateľmi, že spoločnosť riadne neprevzala zásielku, ktorou došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, že nepristúpila ani k čiastočnej úhrade pohľadávky, ako aj s ohľadom na samotnú výšku pohľadávky (73.000 € s príslušenstvom) v porovnaní s výšku základného imania spoločnosti zistenou z výpisu z Obchodného registra Spoločnosti (10.000) EUR. Zároveň je vysoká pravdepodobnosť, že predmetnú pohľadávku nebude možné uhradiť ani z majetku Ručiteľa 2/, ktorý podľa obsahu žaloby o neúčinnosť právnych úkonov, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 12Csp/61/2019, previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na osobu jemu blízku, o čom svedčia aj kúpne zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu, o ktorých už súd podrobnejšie pojednával v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Za tejto situácie, keď pohľadávka žalobcu voči Spoločnosti zrejme nebude môcť byť uhradená z majetku tejto Spoločnosti a ani z majetku Ručiteľa 2/, javí sa ako vhodný prostriedok ochrany ohrozených práv veriteľa (žalobcu) zriadiť formou zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného. Je totiž nutné zdôrazniť, že v prejedávanej veci neexistujú tri samostatné pohľadávky, t. j. jedna voči Spoločnosti, jedna voči žalovanému a jedna voči Ručiteľovi 2/, ale len jediná pohľadávka žalobcu voči Spoločnosti, ktorá je zabezpečená ručením vo vzťahu k žalovanému a Ručiteľovi 2/. Ak však existuje reálna obava, že táto pohľadávka z majetku Spoločnosti a ani z majetku Ručiteľa 2/ uspokojená nebude, i súd považuje za vhodné zriadiť záložné právo na nehnuteľných veciach toho ručiteľa, ktorý ešte majetkom disponuje, t. j. žalovaného. Nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia žalovanému nevznikne ujma, ktorá by bola neprimeraná voči ujme, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi, ak jeho pohľadávka uhradená nebude, pretože súčasný faktický i právny vzťah žalovaného k nehnuteľnostiam sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemení, naďalej ostane vlastníkom uvádzaných nehnuteľností s oprávnením tieto nehnuteľnosti užívať, tieto držať, či týmito disponovať. Z platnej právnej úpravy totiž vyplýva, že (prípadný) výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP) Preto súd výrokom I. tohto uznesenia záložné právo na Nehnuteľnostiach žalovaného, t. j. na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území a obci Vinica, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného zriadil, s tým, že najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (§ 151b ods. 3 OZ) určil na sumu 73.000 € vychádzajúc z obsahu Zmluvy ( = výška úverového limitu) dohody o ručení zo dňa 13. 6. 2018.
16. Nebolo však možné vyhovieť návrhu aj pokiaľ sa jedná o zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného na Nehnuteľnostiach v režime BSM, keď už z pojmového vymedzenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) vyplýva, že sa jedná o formu spoluvlastníctva, u ktorého neexistujú jednotlivé podiely jednotlivých manželov, ktoré by bolo možné samostatne (ako je tomu napr. pri spoluvlastníctve podielovom) postihnúť, či zaťažiť. Záložné právo, pokiaľ má byť na nehnuteľnosti v režime BSM zriadené, sa tak musí týkať celej nehnuteľnosti a oboch manželov. Ak by takéto záložné právo malo byť zriadené zmluvnou formou, účastníkmi zmluvy by museli byť obaja manželia, keď z § 145 ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Ak by malo byť záložné právo k nehnuteľnosti v režime BSM zriadené nariadeným zabezpečovacím opatrením, stranou sporu (účastníkom konania) by opätovne museli byť obaja manželia. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení by malo za následok zápis záložného práva k Nehnuteľnostiam v režime BSM v katastri nehnuteľností (§ 343 ods. 2 CSP) a zasiahlo tak do právnej sféry evidovaného vlastníka, ktorým je aj manželka žalovaného (nie len žalovaný), a to bez toho, aby manželka žalovaného, ktorá nebola žalobcom označená ako strana sporu mala možnosť v tomto konaní dosiahnuť zrušenie tohto zápisu (napr. podaním odvolania voči uzneseniu, ktorým by bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené). Zároveň, ako už bolo uvedené vyššie, nakoľko BSM je spoluvlastníctvom bezpodielovým, je pojmovo vylúčené, aby účastníci zmluvy, či súd, zriadili záložné právo k akémukoľvek „podielu“ na nehnuteľnosti, ktorá do BSM patrí. Z rovnakých dôvodov súd nemohol vyhovieť ani eventuálnemu petitu, ktorým by nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zdržať sa nakladania s Nehnuteľnosťami v režime BSM, keď takýto zákaz, ak by ho súd nariadil, by sa dotýkal aj druhého manžela, ktorý žalobcom nebol označený ako strana sporu, nakoľko akékoľvek obmedzenie žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami v režime BSM by zároveň neumožňovalo (platne) nakladať s týmito nehnuteľnosťami ani tomu s manželov, ktorý stranou sporu v tomto konaní nie je, keď ako už bolo uvedené vyššie, z § 145 ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že len bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach, kam bezposporu patrí aj nakladanie s nehnuteľnosťami, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Vzhľadom k uvedenému súd v prevyšujúcej časti (t. j. vo zvyšnej časti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v eventuálnom petite na nariadenie neodkladného opatrenia) návrh žalobcu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a z dôvodu, že návrhu žalobcu bolo vyhovené len čiastočne (vo vzťahu k Nehnuteľnostiam žalovaného a nie aj vo vzťahu k Nehnuteľnostiam v režime BSM), vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.