Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-98-2019.pdf
PDF · 113.36 KB
Case nature
Subarea
14Co/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzrúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. L., A. XX, 2/ E. O., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. L., V. L. XXX, obaja právne zastúpení splnomocnenou advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanej: N. Z., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. C., A. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 11C/3/2019-21 zo dňa 27.02.2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 11C/3/2019-21 zo dňa 27.02.2019 m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 30.01.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a výrokom I. uložil žalovanej povinnosť strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami žalobcami a inými žalobcami poverenými osobami cez pozemok evidovaný Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny v katastrálnom území A. na LV č. XXX ako parcela registra CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 k stavbe žalobcov vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie A. vedenej na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parcele registra CKN parc. č. XXX (pričom súd prvej inštancie nesprávne vo výroku uviedol parc. č. XXX) a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Výrokom II. uznesenia súd súčasne uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktorým by žalobcom a iným žalobcami povereným osobám obmedzovala prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok evidovaný Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny v katastrálnom území A. na LV č. XXX ako parcela registra CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 k stavbe žalobcov vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie A. na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parcele registra CKN parc. č. XXX, a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej. Súčasne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP výrokom III. uznesenia uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa zabezpečenia prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez špecifikovaný pozemok. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že podľa výpisu z LV č. XXX pre obec a katastrálne územie A. mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č.
XX, každý v podiele 1/5 v pomere k celku, ktorý je situovaný na CKN parcele parc. č. XXX. Právny vzťah k parcele parc. č. XXX je vedený na LV č. XXX pre katastrálne územie a obec A.. Žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu titulom dedenia v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. 4D/220/2011, Dnot 228/2011 zo dňa 10.10. 2011. Žalovaná je spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu v podiele 3/5 v pomere k celku a to právnym titulom dedenia v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. 4D/220/2011, Dnot 228/2011 zo dňa 10. 10. 2011 a titulom kúpy podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14. 06. 2018. Ďalej mal súd z predložených listín potvrdené, že žalovaná (opäť súd nesprávne v uznesení uviedol, že žalobkyňa) je výlučnou vlastníčkou susediacich pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXX ako parcely registra CKN parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 trvalý trávny porast, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalý trávny porast a parc. č. XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie. Z pripojeného LV č. XXX pre katastrálne územie a obec A. a fotokópií katastrálnej mapy vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ naopak nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov parcely registra CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a nemajú vytvorenú inú reálnu možnosť prístupu z obecnej cesty k stavbe svojho rodinného domu súp. č. XX, ako cez CKN parcelu č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXX pre katastrálne územie a obec A., ako výlučné vlastníctvo žalovanej v podiele 1/1. Z tvrdení žalobcov 1/ a 2/ a obsahom dedičského spisu vo veci sp. zn. 4D/220/2011 mal súd ďalej osvedčené, že usporiadanie vlastníckych pomerov v dedičskom konaní sp. zn. 4D/220/2011 dedičskou dohodou bol založený konsenzom dedičov s právnym predchodcom žalovanej B. A. (bratom strán), ktorý právo prechodu peši a prejazdu žalobcov 1/ a 2/ cez vlastné pozemky k stavbe rodinného domu súp. č. XX dlhodobo rešpektoval. Daný právny stav pokojného užívania nehnuteľnosti trval do roku 2018. Zároveň žalobcovia 1/ a 2/ podľa záveru súdu prvej inštancie podložili tvrdenia, že žalovaná im bráni vo voľnom prístupe pešo a motorovým vozidlom k stavbe rodinného domu súp. č. XX, pričom narušenie zaužívaných pomerov vo vzťahu k špecifikovanej nehnuteľnosti osvedčuje stanovisko žalovanej, ktoré adresovala žalobcom 1/ a 2/ listom zo dňa 09.07.2018, výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie obec A. s červeným písmom zvýrazneným nápisom žalovanej: „Zákaz vstupu na súkromný pozemok“. Súd potom konštatoval, že z priloženej katastrálnej mapy a zákresu pozemku parcely CKN parc. č. XXX a domovej nehnuteľnosti súp. č. XX mal za to, že ide o primerané obmedzenie časti pozemkovej nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX ako prístupovej cesty k rodinnému domu. Dočasné uloženie povinnosti žalovanej strpieť prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami žalobcami 1/ a 2/, ako aj iným žalobcami povereným osobám, žalovanú neprimerane neobmedzí v jej vlastníckych oprávneniach. Jedná sa o proporcionálne obmedzenie oproti stavu, ktorý vznikol, ak by žalobcom 1/ a 2/ bol ďalej znemožnený, alebo úplne obmedzený prístup k stavbe rodinného domu, ktorej sú rovnakými podielovými spoluvlastníkmi ako žalovaná. Nakoľko teda boli podľa názoru súdu splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcov 1/ a 2/ bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). V závere odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude podaná zo strany žalobcov žaloba vo veci samej, bude o tomto nároku rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V predmetnom uznesení boli uložené obmedzenia jej vlastníckeho práva a boli jej uložené určité povinnosti zdržať sa konaní, ktoré by obmedzovali žalobcom prechod k stavbe žalobcov. V bode 13 uznesenia súd konštatuje, že žalovaná je vlastníčkou rodinného domu v podiele 3/5 a pokiaľ ide o pozemok parcelné číslo XXX, tento pozemok vlastní v celosti. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vyplýva, že žalobcovia v návrhu uviedli, že žalobca 1/ vlastní stavbu v 1/5 a žalobkyňa 2/ v podiele 3/5. Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, len uviedol veci na správnu mieru a žalovanej nie je známe, akým spôsobom opravili návrh samotní žalobcovia. Žalovaná tvrdí, že nie je pravdou, že by žalobcovia od okamihu skončenia dedičského konania sp. zn. 4D/220/2011 rodinný dom ako taký užívali, pretože ide v podstate o opustený rodinný dom, o ktorý sa žalobcovia nestarajú a pokiaľ im žalovaná navrhla, aby usporiadali vlastníctvo k pozemkom, odmietli. Žalobcovia nemali záujem usporiadať spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi vlastníctvo k pozemku a aj napriek tomu sa domáhajú možnosti prechodu cez pozemok k stavbe žalobcov, hoci sú len podieloví spoluvlastníci. Žalovaná ďalej tvrdí, že nie sú dané dôvody neodkladnosti na vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení a nie je potrebná súdna ochrana, keď samotní žalobcovia nevyužili právo stať sa spoluvlastníkmi pozemku, žalovaná musela vynaložiť finančné prostriedky na usporiadanie vlastníctva k pozemku. Žalobcovia osvedčujú neodkladnosť riešenia prístupu fotokópiami mapy z katastrálneho portálu, avšak podľa názoru žalovanej táto skutočnosť nie je dostačujúca, pretože vychádzajúc z ustanovení zákona o katastri nehnuteľností na zriadenie práva prechodu je potrebné vypracovať geometrický plán, kde sa vyznačuje rozsah tohto práva, pretože nemožno pripustiť, že by žalobcovia (aj iné osoby) mali právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez celý pozemok pod stavbou súpisné číslo XX. Žalovaná argumentuje, že tento prístup je potrebné presne do geometrického plánu trhanými čiarami zakresliť a v podrobnostiach odkazuje na náležitosti takéhoto plánu. Za daného stavu je potom rozsah jej povinností nedostatočne formulovaný. Žalovaná v odvolaní taktiež poukázala na ustanovenie § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd môže zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno v prospech vlastníka stavby v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a to spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Z obsahu uznesenia však nie je zrejmé, ako sa súd s touto právnou úpravou vysporiadal a z akého dôvodu neobmedzil požiadavku žalobcov len na právo cesty. V závere odvolania žalovaná taktiež namieta, že vecné bremeno by malo zaťažovať vlastníka pozemku v čo najmenšom rozsahu a je preto potrebné určiť, kadiaľ presne povedie cesta, spravidla by sa mal limitovať aj druh motorového vozidla, pretože podľa výroku súdu by bolo možné použiť aj ťažkotonážne stroje a v podstate každému, kto sa preukáže poverením žalobcov. Vždy má byť pripojený geometrický plán a vždy treba uvažovať o náhradovom konaní, ktoré prináleží vlastníkovi z titulu obmedzenia vo výkone vlastníckeho práva. Na základe uvedeného potom žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a uloží žalobcom povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že pokiaľ žalovaná namieta, že došlo ku chybe v písaní pri podiele žalobkyne 1/, uznávajú, že došlo ku chybe, jedná sa však len o chybu v písaní, ktorá nemá žiadny vplyv na výrok rozhodnutia vo veci samej, pretože bez ohľadu na výšku spoluvlastníckeho podielu majú užívacie právo k nehnuteľnosti rovnako žalobcovia, ako aj žalovaná, pretože spoluvlastnícke podiely sú vždy ideálne. Žalobcovia popierajú tvrdenia žalovanej, že by rodinný dom neužívali a nestarali sa oň, keby nemali záujem o tento dom, ako tvrdí žalovaná, zrejme by nepodávali žalobu o zriadenie vecného bremena na zabezpečenie prístupu k rodinnému domu. Tvrdenie žalovanej, že žalobcovia nemali záujem usporiadať vlastníctvo so žalovanou k predmetnej stavbe označili žalobcovia za nepravdivé, pretože žalovaná žalobcov nikdy neoslovila s tým, že chce vysporiadavať pozemky pod rodinným domom. Žalobcovia to ani nepovažovali za potrebné, pretože im nikto nebránil vstupovať do ich rodinného domu. Žalobcom začala brániť v prístupe k stavbe rodinného domu až žalovaná, keď nadobudla výlučné vlastníctvo k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, žalobcovia uviedli, že nerozumejú tejto argumentácii, pretože účelom neodkladného opatrenie nie je trvalá ale dočasná úprava pomerov. Rovnako žalobcovia nerozumejú aký súvis má s týmto prípadom právo stavby a zásada superficies solo cedit. Tvrdenie žalovanej, že zákon o katastri nehnuteľností na zriadenie práva prechodu vyžaduje vypracovanie geometrického plánu nie je podľa názoru žalobcov pravdivé, pretože na zriadenie vecného bremena podľa slovenskej právnej úpravy nie je potrebný geometrický plán a to ani v prípade zmluvného práva prechodu. O tejto skutočnosti svedčí aj ustálená súdna prax v tejto oblasti a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 1989, na ktoré odkazuje žalovaná, vychádza z diametrálne odlišnej právnej úpravy katastra v ČSR, ktorá sa v priebehu rokov podstatne zmenila a toto rozhodnutie nie je preto aplikovateľné na tento prípad. Z postoja žalovanej v jej odvolaní je zrejmé, že spor ohľadom zriadenia vecného bremena bude trvať dlhšie časové obdobie a preto je dočasná úprava pomerov do rozhodnutia vo veci samej viac než opodstatnená. Žalobcovia považujú z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovanej za neopodstatnené a žiadajú, aby odvolací súd potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu a uložil žalovanej povinnosť náhrady trov odvolacieho konania žalobcom.
4. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ k jej odvolaniu a uviedla, že nesprávne uvedenie spoluvlastníckych podielov je podstatnou záležitosťou, pretože Občiansky zákonník jednoznačne definuje vplyv veľkosti spoluvlastníckeho podielu na výkon práv a povinností. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Z právnych úkonov sú spoluvlastníci síce oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, avšak pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou, rozhodujú spoluvlastníci podľa veľkosti podielov. Žalovaná popiera tvrdenia, že by žalobcovia mali záujem pri usporiadaní a riešení vlastníctva k pozemkom, na ktorých je dom postavený, alebo ktoré sú priľahlé. V prípade potreby je spôsobilá preukázať, že neposkytli žiadnu súčinnosť a nemali ani záujem vyplácať evidovaných spoluvlastníkov. Práve preto, že nemali záujem byt' nápomocní, žalovaná na ich správanie reagovala tak, že si uplatnila práva, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka, pričom nie je tu daný stav núdze alebo naliehavého verejného záujmu tak, ako to upravuje § 128 OZ. Pokiaľ ide o námietku žalobcov voči zásade superficies solo cedit, túto žalovaná odmietla komentovať, pretože žalobcovia majú kvalifikovaného právneho zástupcu a uvedená zásada je v právnom poriadku všeobecne zrejmá. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že naďalej jednoznačne tvrdí, že pokiaľ ide o určenie práva prechodu, zákon, ako aj vykonávacie predpisy, jednoznačne odkazujú na to, že je potrebné vypracovanie geometrického plánu, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu sa vecným bremenom zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Geometrický plán na zriadenie vecného bremena slúži na vyznačenie časti nehnuteľnosti v katastri, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľností. Je podkladom pre vyhotovenie zmluvy alebo inej listiny, vrátane rozhodnutia súdu alebo štátneho orgánu, ktorou sa zriaďuje vecné bremeno a zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu polohy a rozsahu vecného bremena k časti nehnuteľnosti. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti a preto toto obmedzenie musí byt' presne vymedzené, čo do rozsahu a spôsobu. V katastri nehnuteľností sa vždy vyznačuje na podklade geometrického plánu, ak ide o právo prechodu, resp. prejazdu cez pozemok. V grafickej časti sa vyznačí červenou čiarou na podklade katastrálnej mapy so zobrazením parciel, na ktorých sa zriaďuje a v písomnej časti vo výkaze výmer sa uvedie parcela, ktorej sa to týka a uvedie sa aj osoba, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje a o aký druh vecného bremena ide. V tejto súvislosti žalovaná odkazuje na Smernicu na evidovanie rozsahu vecného bremena v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností, ktorú vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR pod č. 0.84.11.13.31.31.00-16, z ktorej jednoznačne vyplýva. že nejde len o rozhodnutie NS ČR, ktoré vo vyjadrení žalobcovia neuznávajú. Je podľa názoru žalovanej taktiež vylúčené, aby súd čo i len neodkladným opatrením zriaďoval cestu k stavbe bez uvedenia príslušnej náhrady, ktorú musí trpieť vlastník. V závere vyjadrenia žalovaná poznamenala, že jej nie je známe, že by v roku 1989 bola na území ČR diametrálne odlišná právna úprava katastra nehnuteľností v ČSR, lebo ešte aj v roku 1989 vykonaná tzv. veľká novela Občianskeho zákonníka zákonom č 105/1990 Zb. bola novelou unitárnou a až vznikom samostatnej Slovenskej republiky teoreticky mohlo dôjsť k odlišnej právnej úprave na území SR k 01.01.1993.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 vety prvej CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 v spojení s ustanovením § 328 ods. 1 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia je opodstatnený za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné (vychádzajúc z dikcie aktuálnej právnej úpravy v ustanovení § 325 ods. 1 CSP - ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu), nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc najmä citovanú zákonnú úpravu a skutočnosti uvádzané jednak v dôvodoch návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s prihliadnutím na neskoršie procesné podania strán sporu (odvolanie, replika a duplika) nepovažuje v danej veci za naplnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a nestotožňuje sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že boli v danej veci splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP na vyhovenie návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia v znení tak, ako sa ho domáhali a ako aj súd výrokmi I. a II. uznesenia neodkladné opatrenie nariadil.
12. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili príslušnému súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť strpieť prechod peši a prejazd motorovými vozidlami žalobcami a inými žalobcami poverenými osobami cez špecifikovaný pozemok vedený v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre katastrálne územie A. na LV č. XXX ako parcela registra CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 k stavbe žalobcov 1/ a 2/, evidovanej na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX, situovaný na parcele registra CKN parc. č. XXX. Zároveň sa vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam žalobcovia 1/ a 2/ dožadovali, aby súd žalovanej uložil aj povinnosti zdržať sa konania, ktorým by žalobcom a iným žalobcami povereným osobám obmedzovala prechod peši a prejazd motorovými vozidlami. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj návrh odôvodnili tým, že sa právnym titulom dedenia v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 4D/220/2011 stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu súp. č. XX na CKN parc. č. XXX a to žalobca 1/ v podiele 1/5, žalobkyňa 2/ v podiele 3/5 v pomere k celku, pričom podľa tvrdenia žalobcov v návrhu je spoluvlastnícky podiel žalovanej na rodinnom dome 1/5, čo sa vykonaným dokazovaním preukázalo ako nesprávne údaje. Spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ na spornom rodinnom dome je v zmysle údajov zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/5, taktiež spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/ je v podiele 1/5 a žalovaná je majoritná spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 3/5. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že odvolacia námietka žalovanej, namietajúca práve túto skutočnosť a najmä úplnú absenciu vysporiadania sa súdom prvej inštancie s touto nezrovnalosťou, je opodstatnená a dôvodná. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že k zdedenej nehnuteľnosti pristupujú cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej cez CKN parcelu č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedenú OÚ Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre katastrálne územie a obec A. na LV č. XXX a k stavbe predmetného rodinného nemajú iný prístup. Predchádzajúci vlastník parcely pod rodinným domom žalobcom 1/ a 2/ v prístupe k nej žiadnym spôsobom nebránil, až po prevode spornej parcely kúpnou zmluvou do výlučného vlastníctva žalovanej a to v celosti od roku 2018 žalovaná začala žalobcom 1/ a 2/ brániť v prístupe k stavbe rodinného domu. Túto, z hľadiska vyvodenia dôvodnosti a naliehavosti návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia zásadnú a relevantnú skutočnosť žalobcovia preukázali len výpisom z LV č. XXX pre katastrálne územie A., kde (údajne) žalovaná napísala a zvýraznila slovné spojenie „Zákaz vstupu na súkromný pozemok“. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami žalobcovia 1/ a 2/ predložili súdu fotokópiu mapy z katastrálneho portálu, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/220/2011, Dnot. 228/2011 zo dňa 10.10.2011, výpis z LV č. XXX, XXX a LV č. XXX pre katastrálne územie a obec A..
13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu však zastáva názor, že odhliadnuc od už spomínaných obsahových nezrovnalostí vo výške spoluvlastníckych podielov uvádzaných žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno konštatovať, že žalobcovia uniesli v konaní dôkazné bremeno o nevyhnutnosti a naliehavej potrebe nariadiť neodkladné opatrenie za tvrdených skutkových okolností, pokiaľ súdu predložili ako dôkaz bránenia zo strany žalovanej vstupu na pozemok len fotokópiu výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX s rukou vpísaným textom „Zákaz vstupu na súkromný pozemok“. Z obsahu tohto listinného dôkazu nemohlo byť súdu zrejmé, kto tento text dopísal na predmetný list vlastníctva a najmä, či išlo skutočne o konanie žalovanej spočívajúce v bránení vstupu žalobcom na jej pozemok zapísaný na predmetnom liste vlastníctva. Len jednostranné tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ podložené len jediným neurčitým dôkazom, navyše nekonkrétnym a neindividualizovaným vo vzťahu k žalovanej (nebol ňou podpísaný), by z hľadiska osvedčenia naliehavosti a nutnosti neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu zjavne neobstál. Odhliadnuc však od tejto skutočnosti (neunesenia dôkazného bremena o tvrdeniach žalobcov), však odvolací súd považuje za dôležitejšie a zásadnejšie iné okolnosti, ktoré bránili vydať neodkladné opatrenie v žalobcami navrhovanom rozsahu v zmysle petitu uvedenom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem skutočnosti, že žalobcovia majú povinnosť osvedčiť naliehavosť a dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenie je však nevyhnutné, aby aj v prípade jeho nariadenia, bolo neodkladné opatrenie dostatočne určité, konkrétne a najmä vykonateľné. Žalobcami 1/ a 2/ navrhované neodkladné opatrenie by z hľadiska naplnenia požiadavky konkrétnosti a vykonateľnosti neobstálo, a to hneď vo viacerých smeroch.
14. Žalovaná namieta neurčitosť výrokov I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ súd zriaďuje (hoci aj len formou neodkladného opatrenia) právo zodpovedajúce vecnému bremeno, konkrétne právo prechodu a prejazdu cez pozemok, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené a to minimálne jeho zakreslením na pripojenej katastrálnej mape, prípadne aj vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Takéto vyznačenie má jednoznačný vplyv na vykonateľnosť uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez dotknutú parcelu, pričom je nevyhnutné vyznačiť konkrétnu časť parcely, ktorej sa odlišný právny režim dotýka. Nie je mysliteľné, aby bol vlastník pozemku obmedzený na svojom práve spojenom v výkonom vlastníckeho práva k parcele spôsobom, ktorý je nekonkrétny a umožňuje svojvôľu oprávnenej osoby zo zriadeného vecného bremena využívať právo prechodu a prejazdu cez ľubovoľnú časť dotknutej parcely, bez jasného vymedzenia tohto obmedzenia čo do rozsahu a spôsobu jeho výkonu.
15. Ako ďalšiu neurčitosť a vágne vymedzenie petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, brániaceho vyhoveniu tomuto návrhu, odvolací súd konštatuje neurčitosť aj v osobách, v prospech ktorých sa malo v zmysle návrhu žalobcov 1/ a 2/ zriadiť dočasne vecné bremeno a taktiež je možné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovanej, že bolo by žiadúce aj upresnenie konkrétnych motorových vozidiel, ktorých by sa malo právo prejazdu týkať. Absolútnu neurčitosť však je nutné konštatovať predovšetkým vo vzťahu k vymedzeniu osôb oprávnených v zmysle návrhu žalobcov na výkon práva z vecného bremena, pokiaľ sa domáhali zriadiť práva prechodu a prejazdu cez dotknutú parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovanej nielen v prospech žalobcov, ale aj maximálne nekonkretizovanému okruhu ďalších „osôb žalobcami poverenými“. Je ľahko predstaviteľné, že takéto nekonkrétne a neurčité vymedzenie oprávnených osôb má obrovský potenciál v praxi vyvolávať nezhody, rozbroje, nejasnosti a nedorozumenia, čomu je, v záujme sledovania zachovania vyváženosti práv a povinností strán a proporcionality v obmedzení práv a ukladaní povinnosti, nevyhnutné predchádzať a zamedzovať. Tieto nejasnosti a neurčitosť v navrhovanom znení neodkladného opatrenia už samé osebe bránili jeho nariadeniu, nakoľko výsledkom je nevykonateľné rozhodnutie s nekonkretizovaným okruhom uložených povinností a práv z neho vyplývajúcich.
16. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti nestotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu a dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho žalobcovia domáhali.
17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/, ako procesne neúspešná strana, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov celého konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).