Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ca/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, ul. Mozartova, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, AK Bratislava , Nám. Biely kríž 3, proti žalovanému: BUILDINGS CITY, s.r.o., Južná trieda 117, Košice, IČO: 45 254 389, právne zastúpený advokátom JUDr. Slavomír Kučmášom, AK Michalovce, ul. Plynárenská 1, v konaní o zaplatenie 1 482,00 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania od právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde SR vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.482,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.12.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.482,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.482,- EUR od 15.12.2017 až do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že nárok voči žalobcovi si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 58 ods. 1 písm. i/ Autorského zákona. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca má teda postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona a to na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa 18.8.2016. Toto postavenie organizácie kolektívnej správy mal aj pred získaním tohto oprávnenia taktiež na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry. Žalobca je oprávnený uzatvárať v zmysle Autorského zákona rozšírené hromadne licenčné zmluvy okrem iného aj na použitie diel - verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia KONGRES hotel ROCA na adrese Južná tr. 117 Košice, kedy sa jedná o zariadenie kategorizované v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. do kategórie Hotel ***. Žalobca skutkovo v žalobe tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov. K tomuto došlo v roku 2016, keď žalovaný realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos a to prostredníctvom 57 ks zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. V rámci ubytovania žalovaný pre hostí poskytuje v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie /TV/ tým, že žalovaný verejne deklaroval zvukovoobrazové zariadenia v ubytovacom zariadení žalovaného. Má sa za to, že týmto samotným dochádza k verejnému prenosu. Poukázal na ust. § 19 ods. 4 písm. f/ bod 3 Autorského zákona, kde použitím diela je okrem iného najmä uvedenia diela na verejnosti verejným prenosom diela. Zároveň poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12. marca 2012 sp. zn. C-162/10, kedy Súdny dvor EÚ v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku uviedol: „ Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos...“ Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca uviedol, že zvyčajná odmena, ktorá prislúcha autorom a nositeľom predstavuje minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške. Pri určení odmeny vychádzal zo sadzobníka žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného, pričom podľa sadzobníka licenčných odmien pri hoteli trojhviezdičkovej kategórie ide o odmenu vo výške 26,- EUR za situácie, keď žalovaný prezentuje na internetovej stránke, že má 57 zvukovoobrazových zariadení, ide o sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1. do 31.12.2016 vo výške 1.482,- EUR. Poukázal aj na to, že v roku 2016 boli s používateľmi uzatvorené rozšírené hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka autorských odmien za použitia literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 1.1.2015.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označil a predložil: informácie z internetovej stránky ubytovacieho zariadenia prevádzkovaného žalovaným; na CD nosiči - zoznam nositeľov práv SR zastupovaných žalobcom, zoznam zahraničných organizácií, zo zmluvy o zastupovaní nositeľov práv, recipročná zmluva so zahraničným partnerom, zoznam vysielaných diel, sadzobník žalobcu; výzva žalobcu žalovanému zo dňa 1.12.2017.

3. V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. -24 a to dňa 5.4.2018, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že pri preukázaní vykonávania verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia podľa neho nepostačuje len preukázanie existencie a prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom zariadení, čo žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje, ale žalobca musí okrem iného preukázať to, že tieto televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať signál, prostredníctvom ktorého sa šíri vysielanie. Tiež musí preukázať, že žalovaný tento signál aj v skutočnosti reálne prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto televíznych prijímačov svojim zákazníkom a súčasne, že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Podľa žalovaného musí žalobca preukázať, že všetky uvedené skutkové predpoklady boli splnené práve v rozhodujúcom období, za ktorý sa uplatňuje nárok touto žalobou. Má za to, že žalobca koná v rozpore so svojou základnou zákonnou povinnosť vykonávať kolektívnu správu právne z nich zastúpených autorov podľa , 81 ods. 1 Autorského zákona. Jeho konanie podľa žalovaného porušuje aj zákaz ľubovôle vyplývajúci z SR. Zároveň v tomto odpore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného - ide o vyjadrenie zo dňa 4.6.2018 k námietke žalovaného k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, poukázal na rokovania so Zväzom hotelov a reštaurácií SR v roku 2015, ktorého členom je aj žalovaný, ktorý zväz nikdy nepopiera legitimáciu žalobcu k uzatvoreniu licenčnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že u žalovaného došlo k ďalšiemu verejnému prenosu diela, poukázal žalobca v tomto svojom vyjadrení na to, že súdu doložil v žalobe záznam z webovej stránky žalovaného, kde samotný žalovaný verejne vyhlásil, že v jeho ubytovacom zariadení Kongres Roca Hotel je 57 ubytovacích jednotiek a zároveň z tejto webovej stránky zo záznamu predloženého súdu vyplýva, že tieto izby sú vybavené okrem iného LCD televízorom so satelitnými a rozhlasovými kanálmi. Podľa žalobcu takéto verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda že na izbách ubytovacieho zariadenia sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby ich mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené. Toto vyhlásenie žalovaného bolo prednostne adresované klientom hotelového zariadenia, teda spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázal žalobca opätovne na ustálenú judikatúru na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. decembra 2006 sp. zn. C-306/05, v zmysle ktorého poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávislé od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Zároveň poukázal žalobca aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 12. marca 2012 sp. zn. C-162/10, zmysle ktorého prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. K námietke žalovaného, že žalobca súdu nepreukázal, ktorých nositeľov zastupuje, žalobca uviedol, že súdu preukázal, že v zmysle § 79 ods. 1 a 5 Autorského zákona uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktorými udeľuje súhlas na používanie diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia verejným prenosom technickým prostriedkami súhlasom autorov aj to jednak za nositeľov práv zastupovaných podľa § 164 Autorského zákona na zmluvnom základe a jednak za nositeľov práv, ktorí nie sú žalobcom zastupovaní podľa § 164 Autorského zákona. Žalobca uviedol, že nedošlo k žiadnemu písomnému vylúčenie kolektívnych správ majetkových práv ani zo strany nositeľov práv zastupovaných na zmluvnom základe, ani zo strany nositeľov nezastupovaných na zmluvnom základe. Zároveň uviedol, že v zmysle zákona jedným z nárokov autora je v zmysle § 58 ods. 1 písm. i/ Autorského zákona vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy tohto nároku sa v zmysle § 63 ods. 2 písm. d/ Autorského zákona môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy, pričom táto je zároveň aj povinná domáhať sa tohto nároku v zmysle § 169a ods. 4 Autorského zákona. Žalobca má za to, že týmto je dané oprávnenie žalobcu domáhať sa voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žaloby a zároveň o to viac za situácie, keď samotní nositelia práv si neuplatňujú voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že súdu preukázal, že je oprávnený k uzatváraniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy na druhý diel, ku ktorým spravuje majetkové práva v zmysle oprávnenia, t.j. na diela literárne, dramatický, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonického a úžitkového umenia preukázal, že súčasťou každého verejného prenosu technickými prostriedkami nevyhnutné a nespochybniteľné boli tieto predmety ochrany spravované žalobcom. Súdu do spisu doložil zoznam použitých audiovizuálnych diel v roku 2016 na základe slovenských televíznych staníc ako aj štatistiku, v zmysle ktorej vyplatil za použitie predmetov ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami nositeľom právo licenčnej odmeny. Licenčnou odmenou podľa žalobcu je odmena za získanie práva používať predmety ochrany a nie za reálne používanie predmetov ochrany. V prípade verejného prenosu technickými prostriedkami ako hromadného použitia predmetov ochrany, vopred ani nie je známy presný rozsah a obsah vysielania, teda rozsah a identifikácie diel, ktoré budú predmetom vysielania. Navyše ich obsah sa môže v priebehu obdobia meniť. A práve preto je v zmysle hromadnej licenčnej zmluvy a rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy používateľ oprávnený používať všetky predmety ochrany kolektívne spravované danou oprávnenou organizáciou kolektívnej správy. Licenčná odmena sa preto stanovuje paušálnou odmenou. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, je určená ako suma zodpovedajúca najmenej odmene, ktorá by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do práva. Teda výška sa odvíja od zvyčajnej odmeny a dôležité je teda, za akú odmenu zvyčajne v čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Táto zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uviedol, že uzatvoril 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy odmena bola dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Súdu k tomuto vyjadreniu predložil aj komunikáciu so Zväzom hotelov a reštaurácií. Zároveň súdu predložil aj výzvy adresované žalovanému na uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca v ďalšom podaní doručil súdu ako prílohu príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a zväzom hotelov a reštaurácii SR, z ktorej vyplýva, že v roku 2015 vo svojej prevádzke vykonával verejný prenos prostredníctvom technických zariadení umiestnených v ním prevádzkovanom ubytovanom zariadení, pričom poveril ZHR SR na vysporiadanie práv a povinností vyplývajúcich žalovanému z toho, že vykonáva verejný prenos diel používajúcich autorskoprávnu ochranu. Poukázal na to, že Zväz hotelov a reštaurácií SR, ktorý zmenil svoj názov na Asociáciu hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorej členom je aj žalovaný, podal dňa 23.4.2018 žalobu na Okresný súd Bratislava I v zmysle , ktorou sa voči piatim žalovaným organizáciám kolektívnej správy vrátane žalovaného domáha určenia obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. . Žalobca však do dňa podania tohto vyjadrenia neobdŕžal túto žalobu. Zároveň súdu žalobca oznámil, že všeobecne súdu v 98 rozsudkoch skutkovo a právne obdobných konaniach žalobcovi vyhoveli a mali za nepochybné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a bola mu priznaná preukázaná odmena uvedená v sadzobníku, ktorá je odmenou obvyklou, a teda žalobe vyhoveli. Zároveň ku dňu 20.5.2019 bolo vydaných aj 20 rozsudkov odvolacích súdov, ktorými boli vyhovujúce rozhodnutia súdov prvej inštancie potvrdené.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.5.2019, uviedol, že žalobcom predložená príkazná zmluva zo dňa 24.2.2015 uzatvorená medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácií nijako nepreukazuje žalobcom uplatňovaný nárok v tomto súdnom konaní. Ani zo zmluvy, ani z jej príloh totiž to nevyplýva, že žalovaný vykonal v rozhodnom období verejný prenos autorských práv tých autorov, ktorých žalobca zastupuje. Opätovne zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore. Má za to, že žaloba je nedôvodná a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol za prítomnosti zástupcov oboch strán. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil s listinami doloženými do spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 11.05.2010 Ministerstvo kultúry SR vydalo pre žalobcu oprávnenie č. k. MK-663/2010-70/6165 na výkon kolektívnej správy podľa Autorského zákona na výkon oprávnenia tam uvedeného. Toto oprávnenie nadväzovalo na oprávnenie, ktoré vydalo žalobcovi Ministerstvo kultúry dňa 11. mája 2010.

8. Dňa 18.8.2016 Ministerstvo kultúry SR vydalo pre žalobcu oprávnenie č. k. na výkon kolektívnej správy podľa Autorského zákona na výkon oprávnenia tam uvedeného. Toto oprávnenie nadväzovalo na oprávnenie, ktoré vydalo žalobcovi Ministerstvo kultúry dňa 11. mája 2010.

9. Z výtlačku z internetovej stránky www.kongreshotelroca.sk <http://www.kongreshotelroca.sk> predloženého žalobcom je zrejmé, že tento hotel ponúka ubytovanie v 57 klimatizovaných komfortne zariadených ubytovacích jednotkách s vybavením izby okrem iného LCD televízorov so satelitným a rozhlasovými kanálmi.

10. Výzvou zo dňa 1.12.2017 vyzval žalobca žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.482,- EUR z dôvodu, že v priebehu roka 2016 došlo v prevádzkovanom ubytovaní Kongres Hotel Roca k ďalšiemu verejnému prenosu technickým zariadením prostredníctvom 57 zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia, čím došlo k neoprávnenému zásahu do práv autorov.

11. Výzvami zo dňa 19.2.2016, 16.5.2016 a 1.12.2016 opakovane žalobca vyzýval žalovaného na legálne používanie diel autorov zastupovaných spoločnosťou LITA, teda k uzavretiu licenčnej zmluvy.

12. Z príkaznej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou BUILDINGS CITY s.r.o. ako príkazcom a Zväzom hotelov a reštaurácií SR ako príkazníkom dňa 24.2.2015 bolo zistené, že touto príkazca udelil príkazníkovi plnomocenstvo na zastupovanie pred organizáciami kolektívnej správy, účelom ktorého je usporiadanie práv a povinností vyplývajúcich z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu.

13. Zo sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel predložených žalobcom na CD nosiči v časti II - sadzby licenčných odmien časť B - sadzby licenčných odmien účinného od 1.1.2015 vyplýva základná ročná sadzba licenčnej odmeny za použitie diel ďalším verejným prenosom (retransmisia) prostredníctvom technických zariadení pre izby hotela kategórie*** (zvukovoobrazové zariadenia) 26,- EUR.

14. Žalobca súdu predložil na CD nosiči aj zoznamy slovenských autorov zastupovaných na zmluvnom základe v roku 2016 ako aj zoznam partnerských zahraničných organizácií kolektívnej správy s recipročným zastupovaním.

15. Na CD nosiči taktiež príkladom žalobca predložil 13 zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv ako aj recipročnú zmluvu so zahraničným partnerom.

16. Na CD nosiči bol súdu predložený aj zoznam 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv uzavretých v roku 2016, v ktorých bola dohodnutá licenčná odmena podľa sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych diel účinného od 1.1.2015.

17. Žalobca súdu taktiež na CD nosiči predložil aj zoznam vysielaných diel a štatistiku s prehľadom jednotlivých slovenských televíznych staníc s uvedením zoznamu audiovizuálnych diel.

18. Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2019 advokát žalobcu súdu predložil rozsudok Okresného súdu Košice II č. konania : -168 zo dňa 12.6.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2019. Uviedol, že v tomto konaní súd priznal žalobcovi len tretinu náhrady, ktorú žiadal, pričom krajský súd vychádzal z toho, že ide o subjektívny názor žalobcu ohľadom ním požadovanej výšky v zmysle sadzobníka a objektívnejšie je vychádzať zo sadzobníka SOZA, teda objektívne za obvyklú cenu nemožno považovať subjektívne tvrdenie žalobcu. Súdu uviedol, že sa rovná o skutkovo identickú vec. K tomuto advokátka žalobcu uviedla, že Okresný súd Košice II tam rozhodoval o odmene za rok 2015 a obvyklú licenčnú odmenu posúdil ako odmenu za iné predmety ochrany bez odôvodnenia. Poukázala na to, že krajský súd vydal rozsudok v tzv. skrátenej forme, kde neodstránil vady rozsudku, neodpovedal na to, z akého dôvodu sa odmena podľa sadzobníka považuje za obvyklú odmenu v konaní, kde žalobcom bola LITA a vychádzal z odmeny za úplne iné predmety ochrany ako žalobca. Má za to, že skutkový stav bol ustálený nesprávne. Záverom poukázal, že voči tomuto rozhodnutiu podali dovolanie na Najvyšší súd. Na tomto pojednávaní žalobca navrhol, aby si súd pripojil spis Okresného súdu Košice II a zároveň navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súd SR vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. .

19. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -168 zo dňa 12.6.2018 zamietol návrh žalovaného zo dňa 30.10.2017 na prerušenie konania (I.); zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.083,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.3.2016 do zaplatenia (II.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.) a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného vo výške 26,92 %.

20. Krajský súd Košiciach rozsudkom zo dňa 28.02.2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II č. konania : č.k. -168 zo dňa 12.6.2018 v napadnutej časti.

21. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -168 bolo zistené, že spornou v tomto konaní bola výška odmeny a za obvyklú odmenu súd považoval odmenu vo výške 9,50 EUR, ktorú súd uviedol, že žalobca akceptoval a ide o odmenu, ktorú si rovnakým titulom uplatňuje iná organizácia kolektívnej správy a to SOZA, a teda obvyklou odmenou nie je odmena vo výške 26,- EUR a ohľadne tejto odmeny mal súd za to, že táto nebola dostatočným spôsobom preukázaná. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach bodu 35. vyplýva, že krajský súd mal za to, že žalobcom tvrdená obvyklá odmena 26,- EUR za rok za 1 televízny prijímač nie je preukázaná, ani žalobcom uvádzaná skutočnosť, že takúto odmenu akceptovalo 218 používateľov, nie je podľa krajského súdu dôkazom o tom, že sa jedná o obvyklú odmenu. Mal za to, že súd prvej inštancie nepochybil v konštatovaní, že žalobcom predložený sadzobník je ním jednostranne vytvorený podľa jeho vlastného rozhodnutia a pri celkovom počte hotelov a reštaurácií a území Slovenska (všeobecne známych niekoľko tisíc) sa tvrdenie žalobcu, že 218 subjektov akceptovali jeho sadzobník javí ako zanedbateľné. Z obsahu dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach je zrejmé, že týmto sa domáha, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnuté rozsudku buď vôbec alebo dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentmi žalobcu majúcimi rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu uvedenými v rámci jeho procesnej obrany, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a zároveň tento súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Uviedol, že nie je zrejmé, akým spôsobom dospel krajský súd k záveru, ktorý v rozhodnutí vyslovil a akým spôsobom sa vysporiadal s relevantnými a pre vec podstatnými argumentmi žalobcu.

22. Na pojednávaní dňa 4.6.2019 žalovaný predložil súdu aj výtlačok z internetovej stránky www.soza.sk <http://www.soza.sk>, z ktorého je zrejmé, že SOZA pre práva k hudobným dielam vykonáva na území Slovenská medzinárodné štandardy ochrany autorských práv, ktorých uplatňovanie sa na medzinárodnej úrovni datuje od roku 1886 tzn. Bernskou dohodou. SOZA zastupuje nositeľov práv - autorov, upravovateľov, aranžérov hudby a autorov slovesnej časti diela textu Libreta ako aj vydavateľov týchto diel a v ich mene monitoruje použitie hudobných diel na celom území Slovenskej republiky, realizuje výbery autorských odmien a zároveň pre nich vykonáva administratívny, ekonomicky a právny servis. Na základe ich poverenia udeľuje používateľom súhlas na použitie hudby.

23. Podľa ust. Autorský zákon v znení účinnom v roku 2016 ( ďalej len Autorský zákon ) organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

24. Podľa ust. § 65 ods. 1 Autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

25. Podľa ust. § 78 ods. 1 Autorského zákona hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.

26. Podľa ust. § 79 ods. 1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

27. Podľa § 19 ods. 1 Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.

28. Podľa § 19 ods. 2 Autorského zákona dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

30. Podľa § 19 ods. 4 písm. f) Autorského zákona použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela.

31. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.

32. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa ( ďalej len ) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

38. Podľa článku 8 Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. 58 ods. 1 písm. i) Autorského zákona za neoprávnený zásah do práv autorov neoprávneným verejným prenosom uskutočneným žalovaným v jeho ubytovacom zariadení.

40. Bezdôvodným obohatením sa rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak niekto použije dielo bez získania potrebného súhlasu na použiteľa alebo bez uhradenia odmeny, ak mu takúto povinnosť ukladá Autorský zákon, autor sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas na použitie diela (licenciu), za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu alebo použil dielo bez uhradenia primeranej odmeny (§ 19 ods.3 a § 65 ods.1 Autorského zákona), náhrady odmeny ( §36 ods.2 Autorského zákona ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa bezdôvodné obohatenia - teda autorovi alebo inému nositeľovi majetkového práva, pri domáhaní sa bezdôvodného obohatenia organizáciou kolektívnej správy pôjde vždy o obohatenie sa na úkor konkrétnych autorov, ktorých diela boli použité bez ich súhlasu na použitie alebo bez uhradenia odmeny. Na určenie výšky peňažnej náhrady sa použije výška odmeny, ktorá by bola za získanie licencie na dané použitie diela zvyčajná v čase neoprávneného zásahu. Pri určovaní zvyčajnej odmeny v čase nadobudnutia bezdôvodného obohatenia na úkor autora je nevyhnutné vziať do úvahy všetky okolnosti posudzovaného použitia diela. Pri vymáhaní vydania bezdôvodného obohatenia organizáciou kolektívnej správy vo svojom mene a na účet autora možno vychádzať z odmien bežných za poskytnutie licencie na základe kolektívnej alebo hromadnej licenčnej zmluvy a výška odmien nevychádza zo zneužitia dominantného postavenia organizáciou kolektívnej správy. Ak autor nie je zastupovaný organizáciou kolektívnej správy alebo výslovne vylúčil kolektívnu správu podľa Autorského zákona nemožno považovať odmeny v kolektívnej zmluve za relevantné, lebo za takých podmienok nebolo ani reálne získať licenciu na dotknuté použitie diela v čase nadobudnutia bezdôvodného obohatenia. Pri bezdôvodnom obohatení sa nevyžaduje zavinenie.

41. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovaným. Súd má za to, že táto nie je dôvodná a že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Táto skutočnosť jednak vyplýva priamo zo zákona a to z ustanovenia § 79 ods.1 Autorského zákona v kontexte s ustanovením § 164 ods.1 Autorského zákona. Zároveň žalobca predložil súdu Oprávnenie Ministerstva kultúry SR zo dňa 11.05.2010 č.k.: MK-663/2010-70/6165, ktoré bolo žalobcovi udelené na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia a to na povinnú kolektívnu správu podľa vtedy účinného ( vtedy účinný Autorský zákon ) ako aj Oprávnenie Ministerstva kultúry SR zo dňa 18.08.2016 č.k.: MK-1587/2016-232/10421 na výkon kolektívnej správy práv autorov a iných nositeľov práv k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu alebo dielu úžitkového umenia. Žalobca je organizáciou kolektívnej správny, ktorá je na základe tohto oprávnenia priamo zo zákona oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv autorov a to v rozsahu udeleného oprávnenia, je povinná zastupovať nositeľov práv, s používateľ predmetov ochrany je povinná uzatvárať licenčné zmluvy, resp. hromadné licenčné zmluvy, dohodnúť s nimi licenčnú odmenu a túto aj vyberať. Žalobca má priamy zákonný nárok domáhať sa voči žalovanému (v postavení neoprávneného používateľa predmetov ochrany) vydania bezdôvodného obohatenia, pričom žalobcovi je priamo ustanovením § 164 Autorského zákona uložená dokonca povinnosť domáhať sa predmetného nároku vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv. Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalobca súdu predložil aj zoznamy autorov a zoznamy zahraničných organizácii, s ktorými má uzatvorené recipročné zmluvy a taktiež aj zoznamy zmlúv - 13 zmlúv uzavretých so slovenskými nositeľmi práva v roku 2016 o zastupovaní pri výkone majetkových práv a zároveň na CD nosiči predložil súdu aj zoznam hromadných licenčných zmlúv , ktorými mal súd preukázané to, že je oprávnený zastupovať autorov pri výkone ich majetkových autorských práv.

42. V neposlednom rade táto námietka žalobcu ani nebola v konečnom dôsledku dôvodná, keď voči žalovanému bolo na Okresnom súde Košice II vedené konanie pod sp. zn.: , kde ako vyplýva z rozsudku tohto súdu predloženého žalovaným to, že je žalobca oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv ani nebolo sporné (nie je z obsahu rozsudku zrejmé, že by žalovaný túto skutočnosť popieral).

43. A zároveň námietka zo strany žalovaného je nedôvodná aj z toho dôvodu, že tým, že ako člen Zväzu hotelov a reštaurácii uzavrel dňa 24.02.2015 s týmto zväzom Príkaznú zmluvu, ktorou sa príkazník zaviazal usporiadať v mene príkazcu s organizáciou kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúc z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom , ktorá komunikovala a rokovala so žalobcom ohľadom uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy čo vyplýva zo žalobcom predloženého listu Zväzu hotelov a reštaurácii zo dňa 10.07.2015, z čoho možno vyvodiť, že tento zväz, ktorého členom je aj žalovaný uznáva oprávnenie žalobcu na výkon správy majetkových práv autorov.

44. V konaní nebolo sporné to, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia KONGRES Hotel Roca na adrese Južná trieda 117, Košice, pričom sa jedná o ubytovacie zariadenie kategórie 3*.

45. Žalovaný v konaní popieral to, že zo strany žalovaného došlo k realizácii ďalšieho verejného prenosu diela. Mal za to, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Zároveň uviedol, že tvrdenia žalobcu o existencii x- kusov TV prijímačov sú ničím nepodložené. Podľa neho musí žalobca preukázať to, že televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať signál, že žalovaný tento signál prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto prijímačov svojim zákazníkom a že žalobca musí preukázať, že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Na pojednávaní dňa 04.06.2019 žalovaný po predložení rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. popieral už len výšku požadovanú žalobcom.

46. Súd v tomto smere poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný niečo popiera na to, aby bolo jeho popretie účinné nemá uvádzať čo má preukázať žalobca, ale v zmysle ust. § 151 ods.2 C:s.p. podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania lebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné a zároveň v spojení s článkom 8 Základných princípov je povinný podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.

47. Žalovaný však okrem nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu neuviedol a zároveň nepreukázal žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by popierali úspešne skutkové tvrdenia žalobcu. Aj napriek tomu sa súd považuje za potrebné vyjadriť k jeho tvrdeniam.

48. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v 57 izbách pre hostí poskytuje v rámci vybavenia týchto ubytovacích jednotiek určených pre hostí je aj zvukovoobrazové zariadenie ( TV ). Táto skutočnosť bola zo strany žalobcu preukázaná výtlačkom z internetovej stránky ubytovacieho zariadenia KOINGRES hotel ROCA, ktorý súdu predložil spolu so žalobou, preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že nepreukázal súdu existenciu x

- kusov televíznych zariadení. To že žalovaný takto verejne deklaroval zvukoobrazované zariadenia v jeho ubytovacom zariadení znamená, že ne jeho izbách sú umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry na ktorú poukázal aj sám žalobca vo svojej žalobe - rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12. marca 2012 pod sp. zn.: C-162/10 kedy Súdny dvor EÚ v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku uviedol : „ Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos....“ Súd nemal žiaden dôvod odkloniť sa od takéhoto rozsudku a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a teda mal vychádzajúc z tohto rozhodnutia za to, že žalovaný tým, že na internetovej stránke ubytovacieho zariadenie verejne deklaruje počet TV prijímačov v ubytovacím jednotkách, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. Sám žalovaný teda svojim verejným deklarovaním popiera svoje tvrdenia o tom, že z jeho strany nedošlo k verejnému prenosu diel.

49. V konaní nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaný nemal v roku 2016 uzavretú so žalobcom Licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na použitie diel autorov, ktorých práva žalobca zastupuje. Tým mal súd za to, že žalovaný uskutočňoval v roku 2016 verejný prenos diel bez oprávnenia a teda konal tak, že neoprávnene zasiahol do autorských práv autorov, ktorých zastupuje žalobca.

50. Súd sa ďalej v konaní zaoberal výškou nároku žalobcu.

51. Žalobca v tomto konaní požadoval za obdobie 01.01.2016 do 31.12.2016 sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 482,- EUR, ktorá predstavuje sumu za jeden TV prijímač podľa Sadzobníka žalobcu platného od 01.01.2015 vo výške 26,-EUR za hotel kategórie 3* pri počte 57 TV prijímačov je to suma 1 482,-EUR. Na preukázanie ním požadovanej výšky predložil žalobca súdu predmetný sadzobník a zároveň aj zoznam licenčných zmlúv, v ktorých bola dohodnutá s používateľmi odmena za rok 2016.

52. Žalovaný túto sumu požadovanú žalobcom popieral, poukazoval na sumu 9,50 EUR ktorá bola priznaná v skutkovo obdobnej veci Okresným súdom Košice II pod sp. zn.: a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Zároveň uviedol, že krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ide o subjektívne tvrdenie žalobcu ohľadom ním požadovanej výšky a že je objektívnejšie vychádzať zo sadzobníka SOZA a teda objektívne za obvyklú cenu nemožno považovať subjektívne tvrdenie žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nakoľko predložil len sadzobník ktorý sám vytvoril a bez ďalšieho vychádzajúc z toho, že bol akceptovaný 218 subjektmi v tom čase ho považuje za obvyklú odmenu. Mal za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto je namieste zamietnuť žalobu.

53. Súd sa však nestotožnil s názorom prezentovaným žalovaným že je potrebné pri určení výšky bezdôvodného obohatenia na porovnanie vychádzať zo sadzobníka SOZA, nakoľko hoc nechráni túto oblasť je potrebné aby bol sadzobník žalobcu porovnávaný so sadzobníkom iného subjektu. Ako už súd uviedol vyššie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa použije výška odmeny, ktorá by bola za získanie licencie na dané použitie diela zvyčajná v čase neoprávneného zásahu, pričom zvyčajnou odmenou sa rozumie odmena bežných za poskytnutie licencie na základe kolektívnej alebo hromadnej licenčnej zmluvy, teda taká za akú bolo možné v dobe neoprávneného zásahu získať licenciu. Žalobca súdu predložil 300 hromadných licenčných zmlúv v ktorých bola odmena za licenciu dohodnutá v zmysle Sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2015. Vychádzajúc z týchto zmlúv sa táto odmena za ktorú ostatní používatelia práv získali licenciu a ktorá je v zmluvách stanovená podľa Sadzobníka stala odmenou obvyklou ( teda nie odmena v Sadzobníku ale odmena v zmluvách ). Súd poukazuje na to, že nejde o jednu zmluvu, kde je stanovená odmena podľa Sadzobníka ale o zmluvy v pošte 300 za rok 2016, za ostatné roky - za rok 2017 - ide o 645 hromadných licenčných zmlúv a za rok 2018 - 700 rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Nemožno tu porovnávať sadzobník SOZA, nakoľko táto organizácia zastupuje inú oblasť práva - vykonáva dohľad nad ochranou autorských práv hudobných diel na území Slovenska, naproti tomu žalobca vykonáva správu práv v k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu alebo dielu úžitkového umenia, teda vykonáva správ inej oblasti ako SOZA. Z tohto dôvodu nie je možné porovnávať odmeny za ktoré poskytuje licenciu SOZA s odmenami za ktoré poskytuje licenciu žalobca. Zároveň súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax od ktorej nemal súd dôvod a ani nenašiel dôvod pre odchýlenie sa od nej , kde súdy pri určovaní výšky odmeny vychádzali súdu z odmeny za akú bola poskytnutá licencia na základe licenčných zmlúv používateľom v tom ktorom období, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd sa nestotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice II v rozsudku zo 12.06.2018 kde súd uviedol, že z dôvodu spornosti je smerodajná a akceptovateľná suma 9,50 EUR ktorú si uplatňuje z rovnakého dôvodu SOZA a to z dôvodu, že SOZA zastupuje práva k hudobným dielam, čo je užšia oblasť ako chráni žalobca. Z tohto dôvodu sa nestotožnil ani s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.. zo dňa 28.02.2019 že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože predložil len sadzobník ktorý si sám vytvoril. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal v tomto konaní obvyklú cenu pre vydanie bezdôvodného obohatenia - súdu predložil 300 hromadných licenčných zmlúv v ktorých cena uvedená sa odvíja od sadzobníka žalobcu a tým, že za takúto odmenu poskytol žalobca používateľom právo na diela autorov ktoré chráni sa stala táto cena cenou obvyklou. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1 482,- EUR.

54. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

55. Podľa Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase omeškania dlžníka, t.j. dňa 15.12.2017 - po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalovanému žalobcom vo výzve zo dňa 01.12.2017, ktorý dátum splatnosti žalovaný nerozporoval bola zákonná výška úroku z omeškania v hodnote 5%, na zaplatenie ktorého súd zaviazal žalovaného spolu s istinou.

58. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania podľa do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde SR vo veci vedenej na OS KE nakoľko súd v tomto konaní v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že nie je dôvod na odklon od rozhodovacej praxe súdov SR vo veci určenia výšky sumy bezdôvodného obohatenia a to ani napriek rozhodnutiu OS KE II pod sp. zn.: . Súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal všetky svoje skutkové tvrdenia a všetky predpoklady pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a za tejto situácie s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov by bolo nehospodárne prerušiť konania, preto návrh žalovaného zamietol.

59. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Keďže bol žalobca v plnom rozsahu v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).