Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_28Sa-6-2019.pdf
PDF · 107.85 KB
Case nature
Subarea
28Sa/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ČS-KA Mazorník, s.r.o., so sídlom Somolického č. 1874/62, Turčianske Teplice, IČO: 45 905 991, právne zast.: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná č. 10, Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa č. 2, Žilina, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.12.2018 domáhal sa žalobca, aby súd vydal uznesenie, ktorým zaviaže Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín na povinnosť pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.11.2016 č. 104273444/2016 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu. Rovnako žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, pobočku Dolný Kubín pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie odmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016, ktorú začal vykonávať na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.02.2017 č. 100279636/2017 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi. Vo vzťahu k obom daňovým kontrolám uviedol, že žalovaný zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj MVI), ktorými žiadal členské štáty EÚ (Nemecko a Poľsko) o preverenie zdaniteľných obchodov v rámci výmeny informácií podľa článku 7, 15, 16 a 25-27 nariadenia č. 904/2010/EÚ. Ku dňu podania žaloby žalovaný požadovanými informáciami nedisponoval, a to aj napriek viacerým urgenciám, ktoré adresoval zahraničnému správcovi dane. Následne žalobca uviedol ustanovenia Daňového poriadku o začatí a ukončení daňovej kontroly a taktiež o jej prerušení. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z., ako aj na Smernicu č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Postup žalovaného je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, nakoľko žalovaný svojvoľne, nad rámec právnej úpravy, k ťarche žalobcu prolonguje zákonné lehoty na vykonanie daňových kontrol. Ak žalovaný nevedel daňové kontroly finalizovať v reálnom čase, mal daňovú kontrolu ukončiť a žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet a lebo jeho časť za kontrolované zdaňovacie obdobia august a november 2016. V zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a získavanie času nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Je neprípustné, aby bol inštitút prerušenia daňovej kontroly zneužitý žalovaným ako v danom prípade. Daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného subjektu, a preto je dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti. Žalobcovi v danom prípade vznikajú neprimerané obmedzenia, ktoré majú až likvidačný charakter. Skutočnosť, že žalovaný od prerušenia daňovej kontroly od 18.08.2017 v daňovej kontrole nepokračuje a od tejto doby až do podania žaloby uplynulo 473 dní a od 22.07.2017 nepokračuje v ďalšej daňovej kontrole a od tejto doby do podania žaloby uplynulo 500 dní, spôsobuje, že zo strany žalovaného došlo k výraznému porušeniu procesných zásad. Ak teda žalovaný mal pochybnosti o nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré však nemá ako zdokladovať, resp. preukázať, je nevyhnutné postupovať v súlade so zásadou in dubio mitius a teda ukončiť predmetné daňové kontroly a vyplatiť žalobcovi ním uplatnené vrátenie nadmerného odpočtu. Mal za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie bolo dostatočné na preukázanie jeho nároku. Okrem toho otázky, na ktoré v rámci medzinárodného vyžiadania informácií žiada žalovaný odpoveď, nemajú podľa názoru žalobcu žiadnu oporu v príslušných právnych predpisoch.
2. Uznesením č.k. 28Sa/45/2018-35 zo dňa 19. februára 2019 súd vylúčil konanie o žalobe žalobcu zo dňa 04.12.2018 proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 13.02.2017 č. 100279636/2017 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi, na samostatné konanie. Toto konanie je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/6/2019.
3. Žalovaný sa k vylúčenej žalobe vedenej pod sp. zn. 28Sa/6/2019 vyjadril podaním zo dňa 10.04.2019. Uviedol, že keďže žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, je podstatnou skutočnosťou preveriť podmienky oslobodenia od dane, teda porovnať záznamy o zdaniteľných obchodoch, ktoré sú oslobodené od dane, so skutočnosťou. Žalovaný si teda iba plnil a plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitie medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane. Poukázal na to, že výsledky preverovania na základe medzinárodnej výmeny informácií zo dňa 10.03.2017 majú vplyv na správne určenie dane, a preto došlo rozhodnutím zo dňa 17.08.2017 k prerušeniu daňovej kontroly. Poukázal na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, preto počas prerušenia sa daňová kontrola nevykonáva. Procesné práva však daňový subjekt má napr. nazretie do spisu. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly, preto žalovaný nemôže byť v danom konaní nečinný a jeho konanie nemôže byť nad rámec zákonnej právnej úpravy. V kompetencii správcu dane nie je možnosť ovplyvniť rýchlosť vybavenia žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u dožiadaného členského štátu. Tiež poukázal na to, že v súlade s citovaným zákonom urgoval žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.03.2017, pričom doposiaľ neboli zo strany dožiadaných orgánov oznámené všetky žiadané skutočnosti. V odpovedi od zahraničnej daňovej správy zo 07.11.2018 bol žalovaný informovaný, že informácie v predmetnej žiadosti o MVI u daňového subjektu Bioenergie GmbH & Co KG, Hallenberg mu budú poskytnuté až po ukončení prebiehajúcej kontroly tohto subjektu. Po obdržaní požadovaných údajov bude žalovaný vo výkone daňovej kontroly pokračovať a uvedenú skutočnosť písomne oznámi účastníkom konania podľa § 61 ods. 4 druhá veta Daňového poriadku. Žalovaný pre úplnosť veci uviedol, že vo veci preverenia výšky nadmerného odpočtu v sume 106.289,45 € bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne opísal. Mal za to, že v priebehu celého daňového konania postupuje v súlade so zákonom. Po obdržaní údajov, ktoré sú potrebné pre správne určenie dane v zmysle zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Nemecka zo dňa 10.03.2017, bude vo výkone daňovej kontroly pokračovať a uvedenú skutočnosť písomne oznámi účastníkom konania. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 02.05.2019. Opätovne poukázal na to, že podľa jeho názoru už z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnych spisoch vyplýva, že žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) pri uplatnení vrátenia nadmerných odpočtov DPH splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Otázky, na ktoré sa v rámci medzinárodnej výmeny informácií pýtal zahraničnej daňovej správy žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný), uviedol, že na posúdenie jeho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu tieto nemajú vplyv. Inak zotrval na všetkých žalobných bodoch s tým, že mylne poukázal na rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly za august 2016 (predmetom tohto súdneho prieskumu po vylúčení časti žaloby týkajúcej sa daňovej kontroly za august 2016 na samostatné konanie je tvrdená nečinnosť pri daňovej kontrole za november 2016).
5. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 21.05.2019. Zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Uviedol, že zatiaľ nedisponuje konečnou odpoveďou z nemeckej daňovej správy na ním položené otázky v žiadosti o MVI.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario s tým, že žalobca nebol osobitne poučený o jeho procesnom práve žiadať nariadiť pojednávanie, pretože bol zastúpený advokátom a v zmysle § 26 ods. 1 SSP správny súd poučuje účastníkov o ich procesných právach len vtedy, ak nie sú zastúpení advokátom. Žalovaný bol o jeho práve žiadať nariadiť pojednávanie poučený, pričom v stanovenej koncentračnej lehote toto právo neuplatnil.
7. Správny súd preskúmal procesný postup žalovaného v správnom konaní špecifikovanom v žalobe týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia november 2016 po vylúčení tejto časti žaloby na samostatné konanie. Vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti pri preskúmavanom zdaňovacom období november 2016 žalobu podľa § 249 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).
Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
9. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy v tom prípade, ak účastník konania namieta, že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol. V takom prípade nie je sporná zákonnosť samotného prerušenia administratívneho konania, ale dôvodnosť jeho zotrvávania (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1198 s).
10. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016 u žalobcu začala dňa 24.02.2017. Žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 106.289,45 €. Správca dane podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.03.2017. Touto žiadosťou správca dane žiadal členský štát Nemecko o preverenie oslobodených dodávok repkového oleja. Rozhodnutím č. 101783543/2017 zo dňa 17.08.2017 bola daňová kontrola dňom 18.08.2017 prerušená z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a dovtedy, kým správca dane získa potrebné informácie pre správne určenie dane. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že potrebné informácie správca dane vyžiadal v súlade s čl. 7, 15, 16 a 25-27 nar. Rady č. 904/2010 žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.03.2017. Správca dane vzhľadom na to, že neobdržal v zákonnej lehote odpovede na MVI, zaslal opakované viaceré urgencie k žiadosti o MVI zo dňa 10.02.2017, naposledy zaslal novú urgenciu dňa 23.11.2018.
11. Správny súd ďalej z vyrozumenia Okresnej prokuratúry Dolný Kubín na podnet žalobcu zo dňa 20.09.2018 zistil, že 27.07.2018 bol Okresnej prokuratúre Dolný Kubín doručený podnet žalobcu na upozornenie prokurátora, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania postupu Daňového úradu, pobočka Dolný Kubín v súvislosti s daňovými kontrolami na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2016 a november 2016. Po preskúmaní tohto podnetu ako aj listinných dokladov predložených v rámci súčinnosti príslušným daňovým úradom okresná prokuratúra konštatovala, že podnet žalobcu nie je dôvodný. Poukázala na to, že daňová kontrola sa vykonala v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Keďže daňové konanie bolo prerušené zo zákonného dôvodu, lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku podľa tohto zákona neplynú. Nezistila, že by rozhodnutia o prerušení konania boli nezákonné a zároveň ani nezistila v prieťahy v konaní.
12. Predtým ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle § 244 ods. 1 SSP. Zistil, že žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru Dolný Kubín podaním zo dňa 23.07.2018, a to konkrétne podnet na upozornenie prokurátora na odstránenie prieťahov v daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2016 a november 2016. Okresná prokuratúra Dolný Kubín vo vyrozumení na tento podnet zo dňa 20.09.2018 konštatovala, že jeho podnet nie je dôvodný. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v § 244 ods. 1 SSP bola splnená.
13. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a) 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.94)
Podľa článku 7 nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ
1. Na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. 2. Na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. 3. Do 31. decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. 4. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Bez ohľadu na prvý pododsek je možné odmietnuť vyšetrovania týkajúce sa súm, ktoré zdaniteľná osoba priznala v súvislosti s dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb uvedenými v prílohe I, ktoré uskutočnila zdaniteľná osoba usadená v členskom štáte žiadaného orgánu a ktoré sú zdaniteľné v členskom štáte žiadajúceho orgánu, iba:
a) z dôvodov ustanovených v článku 54 ods. 1, ktoré žiadaný orgán vyhodnotil v súlade s usmerneniami na vykonávanie najlepších postupov týkajúcimi sa interakcie tohto odseku a článku 54 ods. 1, ktoré sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2, alebo
b) z dôvodov ustanovených v článku 54 ods. 2, 3 a 4, alebo
c) z toho dôvodu, že žiadaný orgán už poskytol žiadajúcemu orgánu informácie o tej istej zdaniteľnej osobe, získané v rámci administratívneho vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo menej ako dva roky predtým. Ak žiadaný orgán odmietne administratívne vyšetrovanie uvedené v druhom pododseku z dôvodov uvedených v písmene a) alebo b), napriek tomu poskytne žiadajúcemu orgánu dátumy a hodnoty všetkých príslušných dodaní tovaru a poskytnutí služieb, ktoré zdaniteľná osoba za posledné dva roky uskutočnila v členskom štáte žiadajúceho orgánu.
Podľa článku 10 citovaného nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
14. Vzhľadom na to, že predmetom prieskumu správneho súdu je tvrdená nečinnosť žalovaného pri výkone daňovej kontroly, správny súd skúmal, či pasivita Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín je v rozpore s povinnosťou konať, normatívne stanovenou v Daňovom poriadku. Z administratívneho spisu bolo zistené, že daňová kontrola bola v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ prostredníctvom MVI. Ku dňu rozhodovania správneho súdu je doposiaľ daňová kontrola prerušená. Tiež bolo zistené, že doposiaľ neboli zo strany žiadaného orgánu doručené žalovanému (žiadajúcemu orgánu) všetky odpovede na nastolené otázky v žiadosti o MVI. Za týmto účelom žalovaný vykonal viaceré urgencie, naposledy zo dňa 23.11.2018. Koniec prerušenia pri prerušení podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku sa v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku spravuje len pominutím dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokiaľ teda doposiaľ neboli žalovanému doručené informácie žiadané v žiadosti o MVI, dôvod prerušenia administratívneho konania neodpadol. Preto je dôvodné zotrvávanie prerušenia daňovej kontroly. Nie je teda možné vytknúť nečinnosť žalovanému, že doposiaľ nerozhodol o pokračovaní administratívneho konania v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku a že ďalej vo veci nekoná. Počas prerušenia daňovej kontroly potom nie je možné konštatovať nečinnosť správcu dane, pretože vo vzťahu k daňovému subjektu nemôže vykonávať žiadne úkony vyplývajúce mu z Daňového poriadku. Nemôže pokračovať vo výkone daňovej kontroly, nemôže vydať protokol ani meritórne rozhodnutie, ako to požaduje žalobca. Nečinnosť žalovaného teda za týchto skutkových okolností nebola zistená.
15. K žalobnej námietke, že žalovaný predlžuje zákonné lehoty na vykonanie daňových kontrol svojvoľne a nad rámec právnej úpravy tým, že prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby MVI, súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Bolo vecou správcu dane, aby v rámci správnej úvahy posúdil, či v danej veci bolo potrebné vykonať dokazovanie medzinárodnou výmenou informácií a v akom rozsahu. Ak má za to, že uvedené dokazovanie je na riadne zistenie dane potrebné, potom mu nič nebránilo požiadať o MVI a za týmto účelom prerušiť daňovú kontrolu. Uvedený procesný postup je legálny postup v súlade s Daňovým poriadkom.
16. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Zrejme mal na mysli Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorú ako jedinú smernicu v žalobe citoval. Správny súd poukazuje na to, že predmetná MVI bola správcom dane žiadaná nie podľa tejto smernice, ale podľa nariadenia č. 904/2010/EÚ. Samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku nie je zákonne ohraničená. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné prijať taký výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý by toto ohraničenie stanovoval. Išlo by totiž o výklad, ktorý nemá oporu v slovnom vyjadrení právnej normy. Lehoty uvedené v nariadení č. 904/2010 na vybavenie medzinárodnej výmeny informácií zaväzujú orgán, ktorý žiadosť o MVI vybavuje, teda žiadaný orgán - zahraničný orgán finančnej správy, nie žiadajúci orgán. V kompetencii žalovaného nie je možnosť ovplyvniť rýchlosť vybavenia žiadosti o MVI u žiadaného členského štátu. Preto nie je možné ani v rozhodnutí o prerušení konania určiť konkrétnu lehotu na vybavenie žiadosti o MVI.
17. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu na umelé neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a že daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu. Aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako v celom rozsahu nedôvodnú. Pokiaľ bolo právoplatne rozhodnuté o prerušení daňovej kontroly, lehota na výkon daňovej kontroly podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku počas prerušenia neplynie, a preto nie je možné ani teoreticky uvažovať o predlžovaní lehoty daňovej kontroly o tento čas. Čo sa týka námietky zásahu do súkromnej sféry žalobcu počas daňovej kontroly, táto námietka nesúvisí s tvrdenou nečinnosťou žalovaného počas prerušenia daňovej kontroly. V danom prípade bolo preukázané, že v súčasnosti je daňová kontrola prerušená, teda sa nevykonáva. Pokiaľ teda bola daňová kontrola právoplatne prerušená a doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej pokračovaní v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, potom v období prerušenia daňovej kontroly správca dane nemá oprávnenie vykonávať jednotlivé úkony daňovej kontroly. Prerušením daňovej kontroly správcu dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly (rovnako rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27. júla 2016, uverejnený pod č. 60/2016). Pretože teda u žalobcu k faktickému výkonu daňovej kontroly v súčasnosti nedochádza (keďže je prerušená), k žiadnemu zásahu do jeho súkromnej sféry principiálne nemôže dôjsť (ak by k nemu napriek tomu došlo, nešlo by už o nečinnosť). Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu konaním žalovaného vznikajú neprimerané obmedzenia, ktoré majú až likvidačný charakter, toto konanie žalovaného a jeho obmedzenia nijako nešpecifikoval.
18. Plne nedôvodná je aj žalobná námietka, že v danom prípade bolo daňové dokazovanie vykonané v takom rozsahu, že je dostatočne preukázaný záver, že žalobca ako kupujúci repkový olej kúpil od spoločnosti Biopalm, a.s., ktorý následne predal spoločnosti PS Bioenergie GmbH & Co KG, Hallenberg, a teda že boli preukázané všetky zákonom stanovené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd poukazuje na to, že v konaní o preskúmanie nečinnosti správcu dane nemôže byť predmetom súdneho prieskumu meritórne posúdenie samotného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vrátane posúdenia, či bol dostatočne zistený skutkový stav. Všetky námietky vecného charakteru môžu byť žalobcom uplatnené len pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia o žalobcovom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto sa správny súd nemôže zaoberať námietkami žalobcu, že nadmerný odpočet bol uplatnený správne, že dôkazy predložené žalobcom do daňového konania a už doposiaľ vykonané dokazovanie preukazujú nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu a že medzinárodnú výmenu informácií z týchto dôvodov nebolo potrebné vykonať. Ako bolo vyššie uvedené, v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku rozsah dokazovania určuje správca dane. Pokiaľ v tomto štádiu konania mal za to, že je potrebné doplniť dokazovanie medzinárodnou výmenou informácií a z tohto dôvodu prerušil daňovú kontrolu, tento jeho postup je plne v súlade so zákonom. Samotná účelnosť využitia MVI môže byť preskúmavaná až pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia o nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu.
19. Okrem toho vo vzťahu k realizácii MVI bolo preukázané, že hoci žalovaný nemôže ovplyvniť samotnú dĺžku lehoty stanovenej v nar. Rady č. 904/2010, v ktorej žiadaný orgán má zaslať požadované informácie, viac krát urgoval vybavenie jeho žiadosti prostredníctvom kontaktnej osoby zodpovednej za MVI. Preto nie je možné konštatovať, že by správca dane po prerušení daňovej kontroly len pasívne vyčkával na poskytnutie informácií zo strany žiadaného orgánu, ale naopak vyvinul primerané úsilie, aby bola jeho žiadosť v primeranej lehote vybavená.
20. Relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP) protiprávne nepokračuje v začatej daňovej kontrole, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný v danom prípade nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré prerušenie trvá ku dňu vydania rozhodnutia správneho súdu, pričom dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, nepominuli. Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií totiž nebola do dňa rozhodnutia správneho súdu v zmysle nariadenia č. 904/2010 vybavená.
21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.
22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože hoci bol v konaní úspešný, nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.