Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-62-2018.pdf
PDF · 124.71 KB
No categories available
11S/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša v právnej veci žalobcu: GOLD & SILVER INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom Horný Šianec 29, Trenčín, IČO: 45 938 971, zastúpeného advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100636556/2018 zo dňa 28.3.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100636556/2018 zo dňa 28.3.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 z. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102635713/2017 zo dňa 22.12.2017. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 z. č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2001 v sume 5.011,64 € a neuznal mu daňovú stratu v sume 19.317,61 €, keď po vykonaní daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j), § 17 ods. 2 písm. a) a b), §21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmu, následkom čoho mu zvýšil základ dane o sumu 45.694,71 eur. 2. Podľa žalobcu bol preskúmavaným rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav bol zistený nedostatočne, resp. v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v nich oporu a je výsledkom závažného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
3. Žalobca namietal neuznanie výdavkov v sume 1.631,50 eur za právnu pomoc v súvislosti so založením spoločnosti a prípravou zmluvnej dokumentácie. Žalovaný výdavky neuznal z dôvodu, že tieto súviseli časovo s rokom 2010, kedy bol žalobca 25.11.2010 zapísaný do obchodného registra. Poukázal na to, že jeho úlohou bolo nielen založiť obchodnú spoločnosť, pripraviť zakladateľskú listinu, ale i nasledujúce úkony, ku schváleniu ktorých došlo až v r. 2011, čím bola poskytnutá služba, nakoľko až týmto momentom sa právne úkony zakladateľa stávajú úkonmi žalobcu, spoločnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predložené kúpne zmluvy neboli vypracované pre žalobcu. Tieto zmluvy žalobca používal pri svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal i na ust. § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a na skutočnosť, že žalovaný sa s námietkou vzťahujúcou sa na toto ustanovenie v odvolaní dostatočným spôsobom nevysporiadal.
4. Ďalej žalobca namietal neuznanie výdavkov v sume 381,64 eur (za prenájom školiacej miestnosti; faktúry vystavené spoločnosťou Ondrík s.r.o.) z dôvodu, že sprostredkovatelia neboli k žalobcovi v pracovnoprávnom vzťahu. Tvrdil, že ide o výdavky súvisiace s obchodnou činnosťou žalobcu, pretože išlo o školenie sprostredkovateľov, súvisiace so zvyšovaním ich odbornej kvalifikácie, školenie o ochrane osobných údajov a o programe vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle zákonov č. 428/2002 Z.z. a č. 297/2008 Z.z.
5. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľov F. V., C. E. a B.. D. E. v celkovej sume 3.255 eur z dôvodu, že sa jedná o obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, pričom výdavky naň nie sú daňovými výdavkami. Uviedol, že žalobca neobjednával žiaden softvér ani program a tento mu ani nebol dodaný. Predmetom dodania boli v podstate grafické a programátorské práce. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov a na skutočnosť, že použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie dodaných služieb nie sú dlhšie ako 1 rok. Ak by aj dôvod uvádzaný žalovaným bol správny, nemali byť neuznané výdavky v plnej výške, ale len vo výške rozdielu medzi fakturovanou sumou a sumou ročného odpisu. Posúdeniu výsledku fakturovaných prác ako softwaru malo predchádzať podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXS 95/2015 zo dňa 17.5.2016 (ďalej aj rozsudok správneho súdu) odborné skúmanie. Správca dane však žalobcovi neoznámil ustanovenie súdneho znalca, z ktorého dôvodu nemohol a ani nemal dôvod poskytnúť potrebnú súčinnosť v súvislosti so znaleckým skúmaním.
6. Žalobca tiež namietal neuznanie výdavkov na základe faktúr od dodávateľa GECKO FX, Ltd. v sume 18.000 eur a od dodávateľa BUILD UP s.r.o. v sume 15.280 eur z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Poukázal na ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku a skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného nie je odôvodnené, z akých dôvodov dôkazy žalobcu považuje za nepostačujúce. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane, nevysporiadal sa s námietkami žalobcu v odvolaní, pričom poukázal i na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúce sa jeho právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že výdavky
- právne služby súviseli so založením spoločnosti, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra v novembri 2010, a preto ide o náklady časovo súvisiace a vynaložené v roku 2010. Podľa rozsudku správneho súdu bolo potrebné porovnať kúpne zmluvy uzatvorené v roku 2011 s predloženými vzormi rámcovej kúpnej zmluvy. Vykonaným porovnaním bola zistená obsahová zhoda zmlúv z roku 2011 so vzormi zmlúv vyhotovených v roku 2010, pričom časť zmlúv bola podpísaná už v roku 2010. Poukázal na § 10 ods. 2 zákona o účtovníctve, podľa ktorého je povinnosť vystaviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje. Na prejednávaný prípad sa nevzťahuje § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmu, nakoľko slúži na opravu chýb z minulých období, a žalobca do výsledku hospodárenia za rok 2011 nezahrnul vyššie výnosy alebo nižšie náklady. Neuznané výdavky súvisiace so školením sprostredkovateľov odôvodnil tým, že nešlo o pracovníkov žalobcu, ale o obchodníkov, ktorí predávajú tovar žalobcu, ktorí sú samostatnými daňovými subjektmi, podnikajúcimi na základe zmlúv o sprostredkovaní, na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom záujme a mene, a preto potreba vzdelávania a s tým súvisiace náklady predstavujú ich daňové náklady. Pokiaľ sa týka programátorských práv od T. V., J. E. a B.. E., správca dane pred súdnym konaním prijal záver, že sa jedná o práce na software Apolon, a ide teda o nehmotný majetok. Rozsudkom správneho súdu na identifikáciu predmetu plnenia je potrebné obstarať odborné vyjadrenie. Preto správca dane požiadal súdneho znalca o vypracovanie posudku. Súdny znalec Ing. Matej Súkeník informoval správcu dane, že provider siete nemá a nikdy nemal so žalobcom uzatvorený žiadny obchodný vzťah. Tiež bolo zistené, že práce boli vykonávané na doméne gold-silver.biz, ktorej majiteľom nie je žalobca, ale spoločnosť MANDRA, s.r.o. Preto z dôvodu, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať znalecký posudok a nepreukázal, že sa jedná o jeho daňové náklady (nepreukázal na akom právnom vzťahu vynakladal náklady na práce k doméne gold- silver.biz). Neuznanie výdavkov na základe faktúr od spoločnosti GECKO FX, Ltd. žalovaný odôvodnil nepredložením dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali, aké testovacie programátorské práce boli dodávateľom vykonané. Tiež náklady fakturované spoločnosťou BUILD UP s.r.o. za letáky a ich roznos, zakladače a propagačný katalóg neboli uznané z dôvodu ich nepreukázania dostatočným spôsobom, keď žalobca okrem faktúry a pokladničných dokladov predložil len 2 letáky, nevedel uviesť, ako bol zabezpečovaný ich roznos. Z predložených propagačných predmetov nevyplýva, že ich vyrobila a roznos zabezpečila dodávateľská spoločnosť uvedená na faktúre, pričom túto dodávateľskú spoločnosť sa nepodarilo skontaktovať, ide o nekontaktnú spoločnosť. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z.
8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho procesný postup podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe nemožno vyhovieť. Pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal aj z odôvodnenia rozsudku správneho súdu sp. zn. XXS 95/2015 zo dňa 17.5.2016, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 1406118/2015 zo dňa 11.9.2015 zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav a vrátené na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku správny súd vyjadril právny názor na vec s pokynmi pre správny orgán ako ďalej vo veci konať.
9. Z oboznámených súdnych a administratívnych spisov správny súd zistil tieto skutočnosti:
10. Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 vykázal daňovú stratu vo výške 19.317,61 eur.
11. Za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnických osôb.
12. Neuznanie daňových výdavkov sa týkalo:
- faktúry č. 110101 zo dňa 13.01.2011 od dodávateľa LAW FIRM Trenčín s.r.o. v sume 1.631,50 eur za právnu pomoc v súvislosti so založením spoločnosti a s prípravou zmluvnej dokumentácie
- dokladov č. 3111004, 4000005, 3111011, 3111034, 3111043 a 1111106 o úhrade nákladov na reprezentáciu v sume 318,57 €
- faktúr č. 11100029 zo dňa 13.08.2011 a č. 11130011 zo dňa 20.07.2011 od spoločnosti Ondrík s.r.o. spolu v sume 518,58 eur za prenájom školiacej miestnosti, stravu a coffee break. Z uvedených faktúr boli uznané náklady vo výške 136,94 eur, a teda neuznané ostali náklady vo výške 381,64 eur
- faktúr za programátorské práce v celkovej výške 3.585 eur od dodávateľov: T. V. (faktúra č. 1101091623 zo dňa 09.01.2011 v sume 250 eur za nakódovanie XHTML šablóny pre CHS Word Press), J. E. (faktúra č. FV 0900109 za SEO audit webu gold-silver.biz) v sume 80 eur a Ing. P. E. (faktúra č. 1104/0006 zo dňa 27.04.2011 v sume 415 eur, faktúra č. 11/07/0011 z 12.07.2011 v sume 589 eur, fa č. 11/08/0016 z 25.08.2011 v sume 690 eur, fa č. 11/10/0020 zo 14.10.2011 v sume 710 eur, fa č. 11/12/0025 z 03.12.2011 v sume 611 eur a fa č. 11/12/0030 z 22.12.2011 v sume 240 eur, všetko za programátorské práce - systém Apolon), spolu v celkovej výške 3.255 eur
- faktúry od dodávateľa GECKO FX, Ltd. The Financial Services Centre č. 20110012 zo dňa 03.10.2011, faktúra č. 20110013 zo dňa 03.10.2011, faktúra č. 20110014 zo dňa 01.11.2011, každá v sume 6.000 eur za programátorské práce na systéme Apolon, spolu vo výške 18.000 eur
- faktúry dodávateľa BUILD UP s.r.o. č. 201112005 z 12.12.2011 v sume 12.000 eur, faktúra č. 201112008 z 08.12.2011 v sume 2.900 eur a faktúra č. 201112014 zo 14.12.2011 v sume 6.500 eur za letáky, roznos letákov, zakladače a propagačný materiál, spolu vo výške 21.400 eur.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2015 uviedol, že právna kancelária pre nich vypracovala v novembri 2010 zakladateľskú listinu o založení spoločnosti spolu s kúpnou zmluvou a rámcovou kúpnou zmluvou o jednorazovom, resp. opakovanom predaji investičného zlata.
14. Žalobca zahrnul do nákladov sumu 318,57 €, ktoré predstavovali náklady na pohostenie a na reklamné predmety, ktorých hodnota bola vyššia ako 16,60 € na jeden predmet.
15. Faktúry od spoločnosti ONDRÍK, s.r.o. v celkovej sume 518,58 € súviseli so školením obchodných zástupcov v Orava hoteli od 13.8.2011 do 14.8.2011, a to stravu, coffe break, a prenájom školiacej miestnosti. Z uvedenej čiastky suma 381,64 € činila náklady na ubytovanie a stravovanie obchodných zástupcov. Na ústnom pojednávaní zo dňa 19.3.2014 žalobca vysvetlil, že išlo o školenie obchodných zástupcov, ktorí predávajú ich tovar na základe zmlúv o sprostredkovaní, a nie sú ich zamestnancami.
16. V súvislosti s programátorskými prácami od dodávateľov T. V., B.. P. E. a J. E. v hodnote 3.582 € správca dane dňa 25.7.2013 vykonal miestne zisťovanie u žalobcu. Ten uviedol, že software Apolon využíva sledovanie obchodov s investičným zlatom a drahými kameňmi. Komunikáciu s dodávateľom spoločnosťou GECKO FX, Ltd. nezdokladoval. Predložil rámcovú zmluvu o dielo č. 2011/001 zo dňa 16.8.2011 a čiastkové zmluvy o dielo č. 2011/001 až 006 zo dňa 16.8.2011 uzavreté s menovanou spoločnosťou na programátorské práce na systéme Apolon slúžiaceho na správu dát a databáz.
17. K veci dňa 25.2.2014 správca dane vypočul svedka B.. E., ktorý objasnil, že systém Apolon je software na správu obsahu, produktov, prístupov k verejnej a neverejnej časti stránky „gold-silver.biz“. Svoju výpoveď svedok doplnil email zo dňa 4.3.2014 a doručil správcovi dane vzor reportu prác z roku 2013. V inom daňovom konaní svedok uviedol, že žalobcovi prenajíma e-shop a fakturuje mu špecifické služby.
18. Z výpovede svedka T. V. zo dňa 13.3.2014 vyplynulo, že pre žalobcu nadizajnoval a naprogramoval stránky gold-silver.biz.
19. Správca dane aj cestou dožiadania vypočul svedka J. E.. Ten vypovedal, že pre žalobcu vykonal audit webovej stránky.
20. Na ústnom pojednávaní dňa 19.3.2014 žalobca uviedol, že systém Apolon sleduje predaj investičného zlata a drahých kameňov a je umiestnený na doméne gold-silver.biz. Na jeho vytvorení sa podieľal B.. E., V. a spoločnosť GECKO FX, Ltd. Posledne menovaná spoločnosť vytvorila základný e-shopový modul, jadro systému. Pokiaľ ide o spoločnosť BUILD UP, s.r.o. tá vyrobila zakladače, propagačné katalógy a letáka, vrátane ich rozvozu.
21. Spoločnosť GOFFIN, s.r.o. ( do 23.5.2013 s obchodným menom BUID UP, s.r.o.) a jej bývalý konateľ G. E. boli pre správcu dane nedosiahnuteľní, nekontaktní.
22. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9301402/5/1743278/2014/Mel zo dňa 17.03.2014. Po jeho prerokovaní so žalobcom vo veci rozhodol a žalovaný po podaní odvolania žalobcom rozhodnutie správcu dane č. 930140215/3649031/2014 zo dňa 28.07.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie rozhodnutím zo dňa 06.11.2014 č. 1100306/1/491514/2014/5/93.
23. Rozhodnutím č. 646667/2015 zo dňa 1.6.2015 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2001 v sume 5.011,64 € a neuznal mu daňovú stratu v sume 19.317,61 €, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1406118/2015 zo dňa 11.9.2015 potvrdil.
24. Žalobca podal žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom sp. zn. XXS 95/2015 zo dňa 17.5.2016 rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.9.2015 zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Námietku týkajúcu sa neuznania výdavkov na základe faktúry od spoločnosti LAW FIRM Trenčín s.r.o. vyhodnotil za dôvodnú. Pre správne posúdenie, či vzory kúpnych zmlúv boli vypracované pre činnosť žalobcu, zaviazal správne orgány porovnať kúpne zmluvy, ktoré žalobca uzatváral v r. 2011 s predloženými vzormi a až následne mohli správca dane a žalovaný vysloviť záver o tom, či išlo o právne dokumenty, ktoré dodávateľ vypracoval pre činnosť žalobcu. Námietku žalobcu týkajúcu sa neuznania výdajov vo výške 381,64 eur, pokiaľ išlo o zabezpečenie ubytovania pre sprostredkovateľov obchodu žalobcu - faktúry od dodávateľa Ondrík s.r.o., súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane a žalovaný správne poukázali na skutočnosť, že sprostredkovatelia obchodov žalobcu sú osobami, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi, ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe zmlúv uzatvorených so žalobcom, sú samostatnými daňovými subjektami, preto i náklady, ktoré vznikli v súvislosti s ich odbornou spôsobilosťou vykonávať dohodnutú činnosť pre žalobcu a dodržiavať pritom zákony, ako napr. i zákon o ochrane osobných údajov a ďalšie, nie sú nákladmi žalobcu, ale daňovými nákladmi jednotlivých sprostredkovateľov. Námietku žalobcu na neuznanie výdavkov za programátorské služby od daňových subjektov T. V., J. E. a B.. E. tiež uznal za dôvodnú. Správny súd po oboznámení sa s dokazovaním vykonaným správcom dane dospel k záveru, že záver o tom, že predmetné programátorské práce sú nehmotným majetkom, je predčasný a podľa názoru správneho súdu bolo potrebné zabezpečiť vyjadrenie odborníka, ktorý posúdi, či skutočne fakturovanými programátorskými prácami došlo k vytvoreniu systému Apolon, a či sa jedná o nehmotný majetok v zmysle § 22 ods. 7 zák. č. 595/2003 Z.z. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľa GECKO FX, Ltd. vo výške 18.000 eur za programátorské práce vykonané na základe Rámcovej zmluvy o dielo a čiastkových zmlúv o dielo zo dňa 16.08.2011. Predmetnú námietku správny súd považoval za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného založené na tvrdení, že žalobca nepreukázal, že dodávateľská spoločnosť vykonala práce uvedené na faktúrach, za predčasné. Správny súd zaujal stanovisko, že pre správnosť posúdenia uvedených výdavkov je potrebné i vyjadrenie odborníka, ktorý objasní, čo podľa fakturovaných služieb malo byť spoločnosťou dodávateľa žalobcovi dodané, či ide o hmotný alebo nehmotný majetok spoločnosti, či ide o tie isté fakturované výdavky, ktoré už fakturoval Ing. E. alebo T. V.. Námietku žalobcu týkajúcu sa neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľa BUILD UP s.r.o. súd považuje za nedôvodnú, keď i podľa názoru správneho súdu predložené listinné dôkazy sú formálnymi dôkazmi a nebola preukázaná ich skutková podstata.
25. Na základe rozsudku KS v Trenčíne žalovaný rozhodnutím č. 1372533/2016 zo dňa 26.7.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 1.6.2015.
26. Na výzvu správcu dane žalobca predložil všetky kúpne zmluvy uzatvorené od založenia spoločnosti.
27. Pri miestnom zisťovaní dňa 20.1.2017 v spoločnosti EuroNET Slovakia, s.r.o. správca dane zistil, že majiteľom domény gold-silver.biz nie je žalobca, ale spoločnosť MANDRA, s.r.o. Trenčín. So žalobcom nemali nikdy uzatvorený obchodný vzťah.
28. Vo veci ustanovený súdny znalec Ing. Súkeník písomne oznámil, že žalobca nie je súčinný pri vypracovaní znaleckého posudku.
29. Správca dane dňa 16.3.2017 vydal rozhodnutie č. 100478559/2017, ktorým opakované vyrubil rozdiel dane. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101382798/2017 zo dňa 20.6.2017 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
30. S výsledkami vyrubovacieho konania bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní konanom 15.12.2017.
31. Následne 22.12.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 102635713/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 z. č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2001 v sume 5.011,64 € a neuznal mu daňovú stratu v sume 19.317,61 €.
32. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil s právnymi závermi správcu dane, že žalobcom uplatnené výdavky neboli preukázané, nesúviseli so zdaňovacím obdobím roka 2011 a že nebol preukázaný ich vecný súvis s príjmami žalobcu, z ktorých dôvodov nemohli byť považované za daňové náklady.
33. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej aj zákon o dani z príjmov) tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
34. Podľa § 2 zákona o dani z príjmov pre účely tohto zákona sa rozumie: a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k/ daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
35. Podľa § 21 ods.1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
36. Podľa § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisuktorého vstupná cena je vyššia ako 2.400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisulen pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.
37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa § 24 ods. 1 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
40. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
41. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej aj zákon o účtovníctve) účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.
42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.
43. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným uznanie výdavkov vynaložených žalobcom na úhradu dodávateľských faktúr uvedených v bode 12 tohto rozsudku za daňové výdavky.
44. Námietka týkajúca sa neuznania výdavkov na základe faktúry od spoločnosti LAW FIRM Trenčín s.r.o. podľa názoru správneho súdu nie je dôvodná. Služby právnej pomoci boli poskytnuté v súvislosti so založením a vznikom spoločnosti žalobcu v novembri 2010 a sčasti spočívali aj vo vyhotovení vzorov kúpnych zmlúv pre účely podnikania žalobcu. Z toho vyplýva, že spoločnosť LAW FIRM Trenčín, s.r.o. poskytla právnu pomoc zakladateľovi, resp. zakladateľom žalobcu ešte pred jeho vznikom zápisom do obchodného registru, a ktorým preto mala byť dodaná službu v súlade s § 10 ods. 2 zákona o účtovníctve fakturovaná bezodkladne. V čase plnenia právnická kancelária nemohla poskytnúť služby žalobcovi, ktorý v čase dodania plnenia ešte právne neexistoval. Zo znenia § 64 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že z úkonov pred vznikom spoločnosti sú zaviazané osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti pred jej vznikom. A nakoľko v čase poskytnutia právnych služieb nebolo zrejmé, či a kedy dôjde k schváleniu úkonov zakladateľov spoločnosti vykonaných pred jej vznikom, mali byť tieto služby fakturované ešte v roku 2010 a výdavky na ich úhradu považované za náklady, ktoré vecne a časovo súvisia s plnením poskytnutým v roku 2010. Obdobne to platí aj čo do právnych služieb poskytnutých na vyhotovenie zmluvnej dokumentácie. Porovnaním vzorov kúpnych zmlúv a kúpnych zmlúv uzatvorených žalobcom v rokoch 2010 a 2011 vykonaným na pokyn správneho súdu vyplynula ich obsahová zhoda. V danom prípade je preto zrejmé, že právnická kancelária vyhotovila predformulované zmluvné vzory pre potreby podnikania žalobcu ešte v roku 2010. Vzhľadom k uvedenému sa fakturované náklady vynaložené žalobcom na právnu službu hodnotia ako daňové výdavky za rok 2010 rešpektujúc požiadavku vecnej a časovej súvislosti.
45. Námietku žalobcu voči neuznaniu výdajov vo výške 381,64 eur týkajúcich sa zabezpečenia ubytovania pre sprostredkovateľov obchodu žalobcu - faktúry od dodávateľa Ondrík s.r.o., súd vyhodnotil ako nedôvodnú už v prvotnom rozsudku správneho súdu sp. zn. XXS 95/2016 zo dňa 17.5.2016. Nakoľko od vydania uvedeného rozsudku nenastali v tomto bode žiadne skutkové alebo právne zmeny, správny súd nemal dôvod odchýliť sa od zdôvodnenia pôvodného súdneho rozhodnutia. V ňom správny súd zaujal stanovisko, podľa ktorého sprostredkovatelia žalobcu sú samostatnými daňovými subjektmi podnikajúcimi na základe zmlúv o sprostredkovaní, t.j. podnikatelia, a preto si sami znášajú a hradia aj náklady na školenie ako svoje vlastné náklady.
46. Námietku žalobcu čo do neuznania výdavkov za programátorské služby od daňových subjektov T. V., J. E. a Ing. E. správny súd posúdil už ako nedôvodnú. Správca dane pôvodne tieto výdavky vyhodnotil ako náklady na nehmotný majetok, ktoré sa nepovažujú za daňové náklady. Právny záver správnych orgánov považoval správny súd podľa pôvodného rozsudku za predčasný. Podľa názoru správneho súdu bolo potrebné vyjadrenie odborníka, ktorý posúdi, či fakturovanými programátorskými prácami došlo k vytvoreniu systému Apolon, či ide o nehmotný majetok v zmysle § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmu. V súlade s pokynmi správneho súdu v ďalšom konaní správca dane ustanovil súdneho znalca, ktorý znalecký posudok nevyhotovil pre konštatovanú nesúčinnosť žalobcu. Aj na podklade informácii od súdneho znalca však správca dane pri ďalšom vykonávaní dokazovania zistil, že T. Chorvát, J. Saska a Ing. Sjekel vykonávali práce na doméne gold-silver.biz, ktorej majiteľom nie je žalobca. Žalobca počas celého konania pritom nepreukázal na akom právnom základe, resp. právnom vzťahu si vo svojich nákladoch uplatňoval náklady na programátorské práce na cudzej doméne. Správne orgány preto dospeli k správnemu záveru, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, že sa nejedná o vlastné daňové náklady žalobcu, ktoré by bezprostredne súviseli s vecou, ku ktorej by mal žalobca vlastnícky alebo iný oprávnený vzťah. Za daných okolnosti predmetné náklady žalobcu nemožno považovať za vlastné daňové náklady pre nesplnenie podmienok podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, vrátane § 21 ods. 1 zákona o dani príjmu, keď žalobca nepreukázal ich vynaloženie na vlastné daňové účely.
47. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľa GECKO FX, Ltd. vo výške 18.000 eur za programátorské práce vykonané na základe Rámcovej zmluvy o dielo a čiastkových zmlúv o dielo zo dňa 16.08.2011. Uvedené náklady správca dane žalobcovi pôvodne neuznal z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že dodávateľská spoločnosť vykonala programátorské práce na systéme Apolon uvedené na faktúrach. Správny súd v pôvodnom zrušujúcom rozsudku prijal záver, že pre správnosť posúdenia uvedených výdavkov je potrebné opäť vyjadrenie odborníka, ktorý objasní, čo podľa fakturovaných služieb malo byť spoločnosťou dodávateľa žalobcovi dodané, či ide o hmotný alebo nehmotný majetok spoločnosti, či ide o tie isté fakturované výdavky, ktoré už fakturoval Ing. E. alebo T. V.. Ako už bolo vyššie spomenuté, systém Apolon fungoval na doméne gold-silver.biz, ku ktorej žalobca nemal žiaden právny vzťah. Preto náklady fakturované spoločnosťou GECKO FX, Ltd. nemožno podobne ako v bode 46 žaloby považovať za vlastné daňové náklady žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pre uznanie výdavkov za daňové náklady nepostačuje len preukázanie formálnych podmienok ich vzniku spočívajúcich v predložení sporných faktúr a zmlúv, ale sa vyžaduje, aby tieto dôkazy zodpovedali skutočnosti a boli vystavené na reálnom základe. V tomto ohľade znáša hlavnú povinnosť dôkaznú žalobca, ktorý si uvedené náklady uplatňuje na zníženie daňového základu a svojej daňovej povinnosti, a je preto povinný preukázať, že služby mu dodal daňový subjekt uvedený na faktúre, ktorej úhradu považuje za daňový náklad. V prejednávanom prípade je dôkazná povinnosť žalobcu zvýraznená faktom, že na dodaní programátorských prác sa podieľali aj iné podnikateľské subjekty. Žalobca bol preto povinný predložiť dôkazy, ktoré jasne a bezpochyby svedčia o dodaní služieb fakturovaným dodávateľom, aby bolo odlíšiteľné, ktoré plnenie poskytol ktorý dodávateľ, čo sa v danom prípade nestalo. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je záver správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom vynaloženia nákladov podľa sporných faktúr od spoločnosti GECKO FX, Ltd. správny a preto správny súd námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
48. Námietku žalobcu vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na základe faktúr od dodávateľa BUILD UP s.r.o. správny súd vyhodnotil za nedôvodnú už v pôvodnom rozsudku sp. zn. XXS 95/2015 zo dňa 17.5.2016. Od jeho vydania nenastali ohľadom faktúr od spoločnosti BUILD UP, s.r.o. žiadne zmeny v skutkových alebo právnych zisteniach, preto správny súd nemal dôvod odchýliť sa od zdôvodnenia pôvodného súdneho rozhodnutia. V ňom správny súd zaujal stanovisko, podľa ktorého správca dane výdavky neuznal z dôvodu ich nepreukázania, keď žalobca nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce poskytnutie uvedených služieb, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť, pretože podľa názoru správneho súdu predložené listinné dôkazy sú formálnymi dôkazmi a nebola preukázaná ich skutková podstata.
49. Správny súd v súvislosti s prenosom dôkaznej povinnosti poukazuje v podstate už na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenia a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto dokladov priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Ak daňový subjekt účtuje protihodnotu služieb poskytnutých dodávateľom ako daňový výdavok, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobami uvedenými na faktúrach. Následne správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním spochybní deklarovaný výdavok, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov.
50. S poukazom na vyššie uvedené správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
52. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
53. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.