Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Cpr-8-2013.pdf
PDF · 113.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovaným: 1/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., 2/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX, O., t.č. C. o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanej v 1. rade zastavuje v časti o zaplatenie:
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 696 eur od 23.11.2010 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 760 eur od 15.09.2010 do zaplatenia
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1380 eur od 22.09.2010 do zaplatenia
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.040 eur od 20.09.2010 do zaplatenia
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.040 eur od 25.09.2010 do zaplatenia
- úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 696 eur od 30.10.2010 do zaplatenia
II. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade zamieta.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na tunajšom súde dňa 30.6.2017 domáhal domáha proti žalovaným v 1. a 2. rade vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody 6.101,84 € a náhradu trov konania a žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 696,- € od 23. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 760,- € od 15. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.380,- € od 22. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.040,-€ od 20. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.040,- € od 25. 9. 2010 do zaplatenia a zo sumy 696,- € od 30. 10. 2010 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade vykonávala pre žalobcu činnosť mandatára - pracovníka obchodnej služby na základe mandátnej zmluvy zo dňa XX. 7. XXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky pracovníka obchodnej služby. Túto zmluvu uzavrel žalobca so žalovanou v 1. rade ako živnostníkom. Žalovaná v 1. rade ukončila podnikateľskú činnosť dňa 09. 8. 2012. Žalovaná v 2. rade bola zamestnancom žalobcu na pozícií úverová referentka. Jej pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 14. 01. 2009. Nakoľko žalovaná v 1. rade nepostupovala pri plnení úloh vyplývajúcich z mandátnej zmluvy v súlade s mandátnou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, žalobca so žalovanou v 1. rade ukončil mandátnu zmluvu výpoveďou zo strany žalobcu. So žalovanou v 2. rade bol pracovný pomer ukončený dohodou dňa 15. 12. 2010. Žalobca dňa 09. 11. 2011 podal na žalované v 1. a 2. rade trestné oznámenie. Porušením povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade bola žalobcovi spôsobená škoda. V prílohe č. 1 sú uvedené zmluvy o úvere, ktoré vypisovala a v mene žalobcu podpísala žalovaná v 1. rade a zároveň v prípade týchto zmlúv o úvere mala žalovaná v 2. rade vyplatiť klientom finančné prostriedky, ktoré predstavovali sumu poskytnutého úveru. Ku každej zmluve o úvere uvedenej v prílohe č. 1 bola priložená dohoda o splnomocnení, ktorá mala byť podpísaná klientom a podpis klienta mal byť úradne osvedčený. Žalobca vlastným šetrením zistil, že v prípade predmetných zmlúv o úvere, resp. dohôd o splnomocnení k nim priložených a opatrených údajným úradne osvedčeným podpisom klienta, v skutočnosti k osvedčeniu podpisu klienta nikdy nedošlo a jedná sa o falošné doložky o osvedčení podpisu klientov. Žalobca poukázal na účet žalovanej v 1. rade finančné prostriedky určené na uzatvorenie predmetných zmlúv o úvere s klientmi. Žalované v 1. a 2. rade si tieto finančné prostriedky ponechali. Uvedeným konaním žalovaných v 1. a 2. rade bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorá pozostáva z nasledovného:
- z výšky úverov, t.j. zo súm poukázaných na účet žalovanej v 1. rade za účelom uzatvorenia úverových zmlúv o úvere v celkovej hodnote 3.500 eur, z ušlého zisku, t.j. poplatku za poskytnutie úverov v celkovej hodnote 2.112 eur a z nákladov za vymáhanie pohľadávok od klientov spolu vo výške 489,84 eur.
3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.9.2014, kde uviedla, že dohody o splnomocnení boli dlžníkmi (klientami) odovzdávané pri podpise zmluvy o úvere a preberaní finančnej hotovosti. Podľa mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalobcom dňa 20.7.2009 nebolo jej úlohou zisťovanie pravdivosti a správnosti informácií od klienta ako aj dokumentov ním predložených. Konštatovala, že jej úlohou bolo tieto informácie zozbierať a predložiť ich úverovej referentke, ktorá mala tieto preveriť a následne rozhodnúť o schválení úveru. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe, ktorá jej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu, pričom zásielka sa vrátila súdu ako v odbernej lehote nevyzdvihnutá, žiadnym spôsobom nevyjadrila.
5. Výzvou zo dňa 11.1.2019 súd vyzval žalobcu podľa § 167 ods. 3 C.s.p. na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v 1. rade k žalobe, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti strán sporu, nakoľko žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a žiadal vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalované v 1. a v 2. rade rade sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaná v 1. rade mala doručenie predvolania vykázané v zmysle § 106 ods. 1 v spojení s § 111 ods. 3 C.s.p., žalovaná v 2. rade mala doručenie predvolania vykázané v zmysle § 106 ods. 3 C.s.p.. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Podľa článku I. Bod 1,2 Mandátnej zmluvy zo dňa 20. 7. 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet bude uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru a vykonávať úkony súvisiace s poskytnutím úveru, jeho správou a uspokojením pohľadávok mandanta, ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere, uskutočňovaním právnych úkonov v mene mandanta /ďalej ako „zariaďovanie záležitostí“/ a mandant sa zaväzuje poskytnúť mu za to odmenu. Podľa článku II. Bod 1, 2 Mandátnej zmluvy zo dňa 20. 7. 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade mandatár sa zaväzuje postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Mandatár sa zaväzuje zariaďovať záležitosti podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Podľa článku IV. Bod 1 prvá veta Mandátnej zmluvy zo dňa 20. 7. 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade mandatár vyhlasuje, že je oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Pohotovosť s.r.o., s týmito súhlasí a odo dňa podpisu tejto zmluvy sú pre neho záväzné. Podľa článku IV. Bod 2 prvá a druhá veta Mandátnej zmluvy zo dňa 20. 7. 2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade mandatár sa zaväzuje dodržiavať práva a povinnosti stanovené na základe Manuálu pracovníka obchodnej služby Pohotovosť s.r.o.. Mandatár výslovne vyhlasuje, že sa oboznámil s Manuálom pracovníka obchodnej služby Pohotovosť s.r.o. a tento sa zaväzuje dodržiavať v celom rozsahu.
8. Podľa článku III. Bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok pracovníka obchodnej služby v znení platnom od 1.1.2009 sa pracovník obchodnej služby zaväzuje v každom jednotlivom prípade uskutočňovať všetky úkony súvisiace s uzatváraním úverových zmlúv, a to najmä správne a úplne vyplniť a odovzdať klientovi predpísanú dokumentáciu, odovzdať klientovi finančné prostriedky vo výške úveru na základe zmluvy o úvere, vystaviť potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov od klienta s uvedením právneho dôvodu prijatia finančných prostriedkov.
9. Podľa článku III. Bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok pracovníka obchodnej služby v znení platnom od 1.1.2009 sa pracovník obchodnej služby zaväzuje odovzdať spoločnosti bez zbytočného odkladu veci (finančné prostriedky, písomnosti, doklady), ktoré prevzal pri zariaďovaní záležitostí podľa mandátnej zmluvy.
10. Dňa 14. 01. 2009 bola uzavretá pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorej prílohou je aj charakteristika pracovných činností uvedená v prílohe č.1. (spracovanie žiadostí a zmlúv, práca s firemným systémom, kontrolný mechanizmus, starostlivosť o zmluvy príslušnej RA a iné činnosti v APV, komunikácia s POS a servis pre POS, telefonický a písomný kontakt s klientom, servis pre klientov, komunikácia s centálou spoločnosti a s klientami, komunikácia a servis pre spolupracujúce subjekty, spracovanie agendy, administratívna podpora, personálna agenda, zabezpečenie adaptačného a školiaceho procesu POS, servisné činnosti, ostatné).
11. V prílohe žaloby žalobca predložil nasl. zmluvy o úvere: č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá s U. D., č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá s N. C., č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá s F. B., č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá s A. Z., č.XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá s Z. F. a č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá s Z. E., ktoré vypisovala a v mene žalobcu podpísala žalovaná v 1. rade. Každá zmluva obsahuje potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, podpísané dlžníkom. Ku každej zmluve o úvere bola priložená dohoda o splnomocnení, s podpisom dlžníka a obsahujúca osvedčovaciu doložku k pravosti podpisu. Obsahom dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva dlžníkom T. S. za uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka, ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
12. V podaní doručenom tun. súdu dňa 3.9.2014 na výzvu súdu žalobca uviedol, že žalovanej v 1. rade boli zo strany žalobcu zaslané finančné prostriedky na vyplatenie klientov za uzatvorené zmluvy na jej osobný účet č.ú.: IBAN: K XX XXX XXX XXXX XXXX XXXX. Poukázal na to, že v prípade zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX boli dlžníkom zaslané upomienky za omeškanie so splátkou, a to obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky. Vo veci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXX XXX bolo prostredníctvom Z. centra K. rozhodcovského súdu začaté mediačné konanie, ktoré sa však ukončilo z dôvodu, že „odporcovi sa nepodarilo doručiť výzvu na vyjadrenie k návrhu na začatie mediačného konania“.
13. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania bolo pod U.: X.-XX/X-VYS-BX-XXXXBM vedené trestné konanie vo veci pokračovacieho zločinu podvodu páchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko podľa predmetného uznesenia zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ neznámi páchatelia v presne nezistenom čase v období od 24. 7. 2009 do 13. 12. 2011 podvodným spôsobom postupne vylákali od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 finančné prostriedky v sume 98.650 eur, a to tým spôsobom, že ako obchodní zástupcovia - mandatári uvedenej spoločnosti vyhotovili na doposiaľ neznámom mieste 141 fiktívnych zmlúv na spotrebiteľské úvery, pričom tieto zmluvy o úvere podvodne zabezpečili podpismi, a to za obe zmluvné strany a následne ich deklarovali ako pravé a predkladali spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, na základe čoho postupne prevzali od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na osoby fiktívnych dlžníkov finančné čiastky, hoci v skutočnosti predmetné zmluvné vzťahy neboli vôbec uzavreté, čím uviedli spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava do omylu a svojím konaním tejto spoločnosti spôsobil škodu na vylákaných finančných prostriedkoch v sume najmenej 98.650 eur.
14. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality je pod U.: X.-XXX/OEK-BX-XXXXBM bolo ďalej vedené trestné konanie v trestnej veci pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko podľa predmetného uznesenia zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenom čase v období od 27. 7. 2010 do 10.12.2010 podvodným spôsobom postupne vylákal od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 finančné prostriedky v sume 3.500 eur, a to tým spôsobom, že ako obchodný zástupca - mandatár uvedenej spoločnosti vyhotovil na doposiaľ neznámom mieste 6 fiktívnych zmlúv na spotrebiteľské úvery, pričom tieto zmluvy o úvere sám podpisoval za obe zmluvné strany a následne ich deklaroval ako pravé a predkladal spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a následne k piatim z týchto zmlúv priložil sfalšované dohody o splnomocnení s overeným podpisom dlžníkov, opatrené sfalšovanou pečiatkou notára alebo opatrené sfalšovanou pečiatkou matričného úradu, na základe čoho postupne prevzal od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na osoby uvedené v predmetných zmluvách o úvere finančné čiastky, hoci v skutočnosti predmetné zmluvné vzťahy neboli vôbec uzavreté, čím uviedol spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava do omylu a svojím konaním tejto spoločnosti spôsobil škodu na vylákaných finančných prostriedkoch a na ušlom zisku v sume 3.500 eur.
15. Uznesením vydaným pod sp. zn. X. XX/X-VYS-BX-XXXX BM zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo trestné konanie prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovanej v 1. rade boli zo strany žalobcu zaslané finančné prostriedky na vyplatenie klientov za uzatvorené zmluvy na č.ú.: IBAN: K XX XXX XXX XXXX XXXX XXXX, avšak S. banka a.s. nemá už k dispozícii transakcie realizované na obchodných miestach Slovenskej pošty a.s. staršie ako 5 rokov. Vzhľadom na takú dôkaznú situáciu, keď Poštová banka Slovensko a.s. nedisponuje výberovými lístkami k výberom z účtov v hotovosti, ktoré súvisia s výberom finančných prostriedkov viažucich sa k predmetným úverovým zmluvám, nie je možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, pričom nie je možné ani vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k určeniu konkrétnej osoby, ktorá spáchala uvedený trestný čin.
16. Uznesením vydaným pod sp. zn. X. XXX/X-VYS-BX-XXXX BM zo dňa XX.XX.XXXX bolo vznesené obvinenie voči A. A. za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Trestné konanie bolo právoplatne ukončené trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 6.2.2017, ktorým bola obvinená A. A. uznaná vinnou za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona; zároveň bola zaviazaná k náhrade škody poškodenému (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) vo výške 4.200 eur.
17. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 149 Civilného sporového poriadku ( ďalej len C.s.p.) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa §153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 167 ods. 3 C.s.p. ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej žalobcovi žalovanou v 1. rade podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a žalovanou v 2. rade podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka sú vznik škody, protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi nimi. Zavinenie sa nevyžaduje, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce sú vznik škody, protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie (okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 Zákonníka práce).
19. Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom základného predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaných v 1. a v 2. rade za škodu, ktorým je „protiprávny úkon“, a ktorého naplnenie nebolo v konaní preukázané v prípade ani jednej zo žalovaných.
20. V civilnom sporovom procese sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. V civilnom sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu so žalobou. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevznikol prípadne zanikol alebo sa zmenil. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre dôkazné bremeno, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ňou tvrdené skutočnosti. Inými slovami - dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdenej rozhodujúcej skutočnosti, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa bez rozumných pochybností preukázali pre ňou žiadaný výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
21. Žaloba je založená na tom skutkovom základe, že na splnomocneniach klientov, ktoré mali byť prílohou zmlúv, boli falošné osvedčovacie doložky. Zo žiadneho zo žalobcom predložených dôkazov však nevyplýva, že by tieto doložky boli sfalšované a že za predloženie falošných doložiek by mali zodpovedať práve žalované, resp. žeby žalovanej v 1. rade z mandátnej zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok pracovníka obchodnej služby (odkazujúcich na Manuál pracovníka obchodnej služby, ktorý ale žalobca súdu ako dôkaz nepredložil), resp. žalovanej v 2. rade z pracovnej zmluvy/ náplne mali vyplývať nejaké povinnosti smerujúce k preverovaniu pravosti osvedčovacích doložiek, resp. žeby žalované boli zanedbali nejaké konkrétne žalobcom tvrdené pracovné postupy (t.j. že nekonali podľa prac. pokynov, v záujme žalobcu, resp. s odbornou starostlivosťou). Navyše súd má za to, že samotné falošné osvedčovacie doložky na dohodách o splnomocní nemohli bez ďalšieho spôsobiť vznik škody žalobcovi, a teda zjavne absentuje aj ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti za škody, ktorým je príčinná súvislosť. Napokon tým, že nebola porušená žiadna povinnosť z mandátnej zmluvy, sa bránila aj žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe, ku ktorému bol v lehote podľa §167 ods. 3 Cs.p. vyzvaný vyjadriť sa žalobca, čo však neurobil, t.j. neuviedol ďalšie skutočnosti a nepredložil/ neoznačil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť obranu žalovanej v 1. rade. Súd konštatuje, že žalovaný nielenže neuniesol bremeno dôkazné, ale ani bremeno tvrdenia, keď nijako nekonkretizoval právnu povinnosť, vyplývajúcu žalovaným v 1. a v 2. rade zo záväzkové vzťahu, v prípade žalovanej v 1. rade založeného mandátnou zmluvou a v prípade žalovanej v 2. rade založeného pracovnou zmluvou, resp. z akéhokoľvek iného záväzkového vzťahu (napr. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu alebo titulom bezdôvodného obohatenia).
22. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenie žalobcu v žalobe, že škoda mala vzniknúť tým, že žalované si ponechali finančné prostriedky poskytnuté na účet žalovanej v 1. rade, ktoré mala vyplatiť žalovaná v 2. rade úverovým dlžníkom, tak je pravdou, že ani jedna zo žalovaných uvedené skutkové tvrdenie výslovne nesporovala. Avšak v konaní nemožno použiť v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. ustanovenia o popretí skutkových tvrdení protistrany. Je síce pravdou, že žalobca v žalobe uviedol, že predmetné finančné prostriedky boli poskytnuté na účet žalovanej v 1. rade (teda ona jediná by mohla niesť zodpovednosť za škodu, keďže nie je zrejmé, či vôbec a ak áno, tak v akom rozsahu boli tieto fin. prostriedky v dispozícii žalovanej v 2.rade). Nie je však v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 2. rade si finančné prostriedky viažuce sa k označeným úverovým zmluvám ponechali. Tieto skutočnosti boli napokon aj predmetom dokazovania v trestnom konaní, kde sa riešila otázka či a ako sa stal skutok, ktorý je na jednej strane predmetom trestného konania a na druhej strane má tiež byť príčinou vzniku škody. Trestné konanie U.: X.-XX/X-VYS-BX-XXXXBM bolo však prerušené práve z dôvodu dôkaznej núdze, keď sa ani orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť či a kto disponoval predmetnými finančnými prostriedkami vo svoj prospech, t.j. kto si ich v rozpore so zákonom ponechal. Trestné konanie U. X. XXX/X-VYS-BX-XXXX BM bolo zase ukončené obvinením a napokon aj odsúdením za trestný čin podvodu osoby odlišnej od žalovaných. Zo samotnej tej skutočnosti, že na osobný účet žalovanej v 1. rade č.: P.: K XX XXX XXX XXXX XXXX XXXX vedenom v Poštovej banke a.s. boli prevedené rôzne sumy, bez ďalšieho a bez pochybností nevyplýva, že žalovaná 1) si ponechala uvedené prostriedky. Vonkoncom z uvedeného nemožno vyvodiť, že si finančné prostriedky ponechala žalovaná v 2. rade, ktorá - podľa tvrdenia žalobcu v žalobe - ich mala vyplácať klientom. Ak by to tak bolo, nesporne by boli obe žalované stíhané za spreneveru, resp. podvod. Žalobca navyše v konaní neprodukoval v konaní dôkaz o tom, že účet č. P.: K XX XXX XXX XXXX XXXX XXXX patril výlučne žalovanej v 1. rade, a že jedine ona mala k nemu dispozičné právo, resp. že uskutočnila z neho výbery v rozsahu žalovanej sumy. Navyše na jednotlivých zmluvách sa nachádzajú podpisy „klientov“ potvrdzujúce prevzatie súm úveru v hotovosti. Nie je teda z dôkazov predložených žalobcom bez pochybností preukázané jeho skutkové tvrdenie o tom, že práve žalované v 1. a 2. rade si ponechali fin. prostriedky prostriedky viažuce sa k označeným úverovým zmluvám. Pokiaľ ide o výšku škody, do tejto si žalovaný zahrnul aj náklady na upomienky a náklady mediácie, avšak nepreukázal, že tieto mu reálne aj vznikli.
23. Ohľadom zodpovednosti žalovanej v 2.rade súd navyše konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie ďalšieho z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorým je zavinenie. Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce je tiež zodpovednosť zamestnanca za škodu limitovaná do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy ohľadom výšky priemerného mesačného zárobku žalovanej v 2. rade v relevantnom období, tak ani z tohto dôvodu by súd nemohol žalobe vyhovieť.
24. Žalobca teda nepredložil súdu dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné a rozumné pochybnosti, keďže nepreukázal nepochybne protiprávny úkon u oboch žalovaných, nepreukázal zavinenie a výšku priemerného mesačného záväzku u žalovanej v 2. rade, a nepreukázal ani výšku škody v celom žalovanom rozsahu (reálne vynaloženie nákladov na upomienky a mediáciu), čím nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol v spore dôkazné bremeno.
25. Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom doručeným súdu dňa 18.3.2019) a v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku. Vo zvyšku súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobu žalobcu ako nedôvodnú voči obom žalovaným zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania tak súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal, hoci vo veci mali plný úspech, avšak žiadne trovy si neuplatnili, ani im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.