Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-85-2018.pdf
PDF · 74.23 KB
No categories available
12P/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. W., B.. X.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: U. W., B.. XX.X.XXXX, X. V., H. XXX a otec neuvedený, za účasti Okresného prokurátora Komárno a za účasti mesta V., o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletou U. W., B.. X.X.XXXX, ktorej výkon bude realizovaný v S. L. J. H. G. W., počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je p o v i n n á platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet S. L. J. H. G. W..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno sa svojím písomne podaným návrhom domáhal uloženia výchovného opatrenia pobytu v zariadení J. W. najdlhšie na 6 mesiacov na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov mal. dieťaťa a žiadal matke uložiť povinnosť spolupracovať s úradom za účelom úpravy bytových a sociálnych pomerov. Dňa 8.2.2019 úrad žiadal o pripustenie zmeny petitu návrhu z dôvodu, že dňa 16.1.2019 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/173/2018-19 zo dňa 26.11.2018, ktorým súd vyslovil osvojiteľnosť mal. dieťaťa. Na pojednávaní kolízna opatrovníčka uviedla, že mal. dieťa bolo na základe rozhodnutia súdu dočasne zverené do starostlivosti právnickej osoby z dôvodu, že matka nemala vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie vhodnej osobnej starostlivosti o maloletú a ani nikto z rodiny o jej starostlivosť záujem neprejavil. Naposledy matka dieťa navštívila dňa 5.12.2017 a od uvedeného obdobia sa o dieťa nezaujíma. Pomery na strane matky sa nezmenili. Medzičasom bola vyslovená osvojiteľnosť mal. dieťaťa, preto úrad žiadal maloleté dieťa zveriť do ústavnej starostlivosti právnickej osoby S. L. J. H. G. W. a matke uložiť povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon.
2. Matka mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila a preto podľa § 180 CSP pojednával bez prítomnosti matky.
3. Prokurátorka v časti realizovaného vstupu navrhla návrhu vyhovieť.
4. Splnomocnená zástupkyňa mesta V. žiadala návrhu vyhovieť a potvrdila, že aj mesto V. má informácie o tom, že matka žiaden záujem o dieťa neprejavuje. Bola jej ponúknutá možnosť telefonického kontaktu, čo nevyužila.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, spismi tunajšieho súdu 9P/173/2018,12P/119/2017, vyjadrenie ÚPSVaR Komárno zo dňa 6.2.2019 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením Okresného súdu Komárno 12P/119/2017 zo dňa 30.8.2018 bola maloletá dočasne zverené do starostlivosti J. J. W., z dôvodu, že matka nemala vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a nikto z rodiny záujem o jej starostlivosť neprejavil. Od umiestnenia maloletej matka navštívila maloletú dňa 5.12.2018 a od tejto doby maloletú nenavštívila a ani sa o ňu nezaujímala. Rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/173/2018 zo dňa 26.11.2018 súd vyslovil osvojiteľnosť maloletého dieťaťa. Kolízna opatrovníčka a aj mesto V. potvrdili, že matka o maloleté dieťa žiadnym spôsobom záujem neprejavuje a nebola zistená žiadna osoba z rodinného prostredia, ktorá by mala záujem o starostlivosť maloletého dieťaťa.
7.Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
8.V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti sú splnené, nakoľko matka nemá záujem o starostlivosť o maloleté dieťa a taktiež nikto z rodinného prostredia neprejavil záujem o maloleté dieťa. Preto súd návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti vyhovel. Súd zároveň rozhodol o vyživovacej povinnosti matky a vzhľadom na jej sociálnej pomery súd uložil matke mal. dieťaťa povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon a to mesačne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa a to na účet S. L. J. H. G. W..
9. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci