Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-29-2018.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, o zaplatenie 5.221,20 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6% úrok ročne zo sumy 3.329,61 Eur od 22.09.2014 do 28.10.2014, zo sumy 3.215,61 Eur od 29.10.2014 do 23.11.2014, zo sumy 3.101,61 Eur od 24.11.2014 do 26.02.2015, zo sumy 2.987,61 Eur od 27.02.2015 do 12.03.2015, zo sumy 2.873,61 Eur od 13.03.2015 do 23.04.2015, zo sumy 2.759,61 Eur od 24.04.2015 do 20.05.2015, zo sumy 2.645,61 Eur od 21.05.2015 do 28.06.2015, zo sumy 2.531,61 Eur od 29.06.2015 do 19.08.2015, zo sumy 2.411,61 Eur od 20.08.2015 do 29.10.2015, zo sumy 2.297,61 Eur od 30.10.2015 do 03.12.2015, zo sumy 2.183,61 Eur od 04.12.2015 do 28.01.2016, zo sumy 2.129,61 Eur od 29.01.2016 do 01.03.2016, zo sumy 365,61 Eur od 02.03.2016 do 09.03.2016, zo sumy 251,61 Eur od 10.03.2016 do 10.04.2016, zo sumy 137,61 Eur od 11.04.2016 do 08.06.2016, zo sumy 23,61 Eur od 09.06.2016 do 08.09.2016 a zmenkovú odmenu vo výške 11,10 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 27,54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2014 sa žalobca domáhal, aby žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 5221,20 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 22.09.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 17,40 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystavením zmenky zo dňa 22.09.2013 sa žalovaný zaviazal, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 5221,20 eur dňa 21.09.2014, pričom na zmenku nemalo byť nič ku dňu podania žaloby zaplatené.
2. V doplnení a zmene návrhu na začatie konania zo dňa 21.04.2016 žalobca uviedol, že on ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 178272, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4104 eur. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 2104 eur, ktorá predstavuje úroky a to za celú dobu poskytnutia úveru, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 28.07.2014 stal splatným celý nesplatený
záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške 3192 eur a žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 2257 eur (1 x 205,20 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 9 a 2052 eur za omeškanie s úhradou zosplatneného úveru). Ďalej sa žalovaný vyjadril k povahe kauzálneho vzťahu, v ktorom žalovaný vystupoval v pozícii podnikateľa. Zároveň vzal žalobca návrh na začatie konania späť v časti zmenkovej sumy 3192 zodpovedajúcej úhradám žalovaným po splatnosti zmenky a v časti zmenkovej sumy 2029,20 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám a tomu zodpovedajúceho úroku a zmenkovej odmene.
3. Podaním zo dňa 23.06.2017 žalobca opravil svoje podanie zo dňa 21.04.2016 a uviedol, že berie žalobu späť v časti zmenkovej sumy 3329,61 eur zodpovedajúcej úhradám po splatnosti zmenky a v časti 1891,59 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám a tomu zodpovedajúcemu zmenkovému úroku a zmenkovej odmene.
4. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 1CbZm/116/2016-48, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v zmysle upraveného petitu po čiastočnom späťvzatí návrhu. Platobný rozkaz bol následne zrušený v dôsledku podania odporu zo strany žalovaných.
5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že úverová zmluva je formulárová a predtlačená, pričom nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Absentujú v nej povinné náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako je RPMN, údaj o konečnej splatnosti, splátka nie je rozdelená na istinu a úrok, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. Ďalej mali za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Predmet zmluvy nebol dojednaný určite a zrozumiteľne. V zmluve bolo dohodnuté poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 4104 eur, pričom veriteľ poskytol úver vo výške 2000 eur. Splátka nebola rozdelená na istinu a na iné poplatky. Zmluvná odmena nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, je ju potrebné považovať za úžeru. Tiež bolo podľa ich názoru dojednané v rozpore s dobrými mravmi zabezpečenie v zmluve, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, ďalej rozhodcovskou doložkou, blankozmenkou a v nej dojednanie o vyplnení údaju sumy zmenky ľubovoľnou sumou zahrňujúcou nedojednané pohľadávky veriteľa. Poukázali na to, že žalovaný požaduje zmluvnú pokutu vo výške 50 % z výšky úveru v prípade omeškania, pričom zo zmluvy nie je určitá a zrozumiteľný výška úveru. V súvislosti s účelom prostriedkov poskytnutých zo zmluvy uviedli, že veriteľ trval bezpodmienečne na dokladovaní príjmu žiadateľa, nakoľko bol žalovaný 1/ toho času živnostník, dokladoval daňové priznanie. Keďže boli prostriedky použité na súkromný účel a nie na podnikateľskú činnosť a tiež spoludlžník je súkromná osoba zamestnaná a nemala nič spoločné s jeho podnikateľskou činnosťou, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Na záver uviedli, aby súd v prípade, že neodmietne žalobu, nariadil pojednávanie v miestne príslušnom súde žalovaného a zaviazal žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení.
6. Vo vyjadrení zo dňa 02.07.2018 žalobca uviedol, že predformulárové znenie zmluvných dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov. Tvrdenia žalovaného ohľadom jeho postavenia ako spotrebiteľa odporujú obsahovým náležitostiam zmluvy, ako aj jeho reálnemu konaniu pred jej uzatvorením. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver. Už zo znenia čl. 1 ods. 1 zmluvy vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Poukázal aj na ďalšie ustanovenia zmluvy, z ktorých vyplýva, že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt. Zdôraznil, že skutočnosti preukazujúce podnikateľské postavenie žalovaného vyplývajú aj z obsahu žiadosti o úver predstavujúcej predzmluvnú fázu poskytnutia úveru. Žalovaný uzavrel so žalobcom celkovo dve obsahovo identické zmluvy, v ktorých sa identifikoval ako subjekt žiadajúci o poskytnutie úveru v predzmluvnej fáze - prvý úver bol poskytnutý dňa 20.02.2013 a je žalovaným v celom rozsahu splatený. K tvrdeniu žalovaného, že výška úveru nebola dojednaná zrozumiteľne uviedol, že zmluvné strany si úrok dohodli v podobe zmluvnej odmeny - fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný obsah zmluvy v čase jej podpisu nespochybňoval a neurobil tak ani v čase jej následného plnenia, pričom z poskytnutého úveru postupne uhrádzal jednotlivé splátky. Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na druhej strane požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie formou započítania, pričom žalovaný za dohodnutých podmienok zmluvu podpísal a pristupoval k splácaniu úveru. Žalovaní svoj záväzok uznali čo do dôvodu aj výšky, suma
zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých mesačných splátok úveru a za tejto vedomosti pokračoval v jeho splácaní. V súvislosti s námietkou ohľadom zabezpečenia úverového vzťahu dohodou o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskou zmluvou a blankozmenkou skonštatoval, že žalovaný neuvádza žiadnu konkrétnu okolnosť vychádzajúcu z toho - ktorého dojednania, ktorá by podporovala jeho tvrdenia o nezákonnosti takýchto listín. V odpore absentuje tiež odôvodnenie vznesenej námietky neurčitosti zmluvných sankcií a realizácie zabezpečenia.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalovaní ospravedlnili svoju neúčasť a požiadali, aby súd prejednal vec bez ich prítomnosti.
8. Dokazovanie bolo vykonané listinami dôkazmi založenými v súdnom spise, a to prvopisom zmenky, zmluvou o revolvingovom úvere č. 178272-52064, žiadosťou o úver, splátkovým kalendárom a osvedčením o živnostenskom oprávnení žalovaného 1/. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
9. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 178272-52064, ktorá bola vystavená v Leviciach dňa 22.09.2013, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 21.09.2014 v Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP 29, Bratislava, zmenkovú sumu 5.221,20 eur, s doložkou bez protestu. Žalovaná v 2. rade zmenku podpísala ako avalista.
10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.
11. Žalobca prvopisom zmenky preukázal, že je riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy
12. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade z dôvodov uvedených v odpore nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi jeho nárok v zmysle upraveného petitu po čiastočnom späťvzatí návrhu priznal.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom. V záhlaví zmluvy je žalovaný označený ako podnikateľ - živnostník, označený IČO-m a sídlom. Podpísaním zmluvy potvrdil, že úver mu žalobca poskytuje na výkon jeho podnikateľskej činnosti a na tento účel ho teda od žalobcu prijal. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že žalovaný v 1. rade pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzoval dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanému ako podnikateľovi na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovaného nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný v skutočnosti nemienil úver použiť na ním deklarovaný účel. Žalovaný v 1. rade sa ochrany ako spotrebiteľ začal dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu medzi stranami, je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel alebo mohol vedieť, že žalovaný v 1. rade v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve naopak priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah.
14. Vzhľadom na uvedené potom súd všetky námietky žalovaných týkajúce sa spotrebiteľského charakteru kauzálneho vzťahu a na to nadväzujúce námietky ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok považoval za bezpredmetné.
15. Pokiaľ žalovaní namietali, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 50 % z úveru je neurčité a nezrozumiteľné, keď zo zmluvy nie je zrozumiteľná výška úveru, súd poukazuje na to, že zo čl. 1 bod 1. zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, v akej výške sa úver dlžníkovi poskytuje a navyše žalobca vzal návrh v zmenkovej sume zodpovedajúcej zmluvnej sankciám v prevažnom rozsahu späť. Vzhľadom na to, že žalovaní sa dostali so splácaním úveru do omeškania, pričom v zmysle čl. 12 vznikol v takom prípade žalobcovi nárok na zmluvné pokuty, nie je možné spravodlivo požadovať, aby dlžník neniesol zodpovednosť za omeškanie do takej miery, žeby sa veriteľovi uprel nárok na zmluvnú pokutu v akejkoľvek výške. Hoci zmluvná pokuta vo výške 50 % nominálnej výšky úveru by mohla predstavovať rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na kumuláciu zmluvných sankcií, v prejednávanom prípade takýto záver nemožno prijať, keďže žalobca vzal čiastočne žalobu späť, a to aj v časti zmluvnej pokuty. Zároveň súd dodáva, že nepomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečeného záväzku, nie je v obchodnoprávnych vzťahoch, vzhľadom na osobitnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 301 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), postihovaná sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale súdu umožňuje zmluvnú pokutu zníži.
16. Žalovaní tiež namietali, že predmet zmluvy nebol dojednaný zrozumiteľne, keď bolo dohodnuté poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 4104 eur, pričom veriteľ poskytol úver 2000 eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 4.1 zmluvy, v ktorom sa dlžník zaviazal veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu 2104 eur a ktorá sa stala splatnou ku dňu prevedenia revolvingu. Spôsob úhrady zmluvnej odmeny si strany dojednali v bode 9.1 zmluvy formou započítania vzájomných pohľadávok tak, že ku dňu poskytnutia úveru sa pohľadávka dlžníka na poskytnutie pôžičky eur započíta proti pohľadávke veriteľa podľa bodu 4.1 a veriteľ vyplatí dlžníkovi na jeho účet len rozdiel. Záviselo len od dohody veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si splatnosť a platenie zmluvnej odmeny dojednajú. Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti, ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú len dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak. Účastníci zmluvy sa preto mohli odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že zmluvná odmena, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva splatnou ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním.
17. Pokiaľ ide o námietku neprimeranosti zmluvnej odmeny, súd uvádza, že v prípade posudzovania odmeny ako úroku za poskytnutie úveru, pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu poskytnutého úveru s dojednaným úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté, na to, aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj na mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pre prípad nedobytnosti pôžičky, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným prípadom. V bode 4.1. zmluvy bola zmluvná odmena 2104 eur dojednaná za celú dobu splácania úveru, t. j. za dobu 36 mesiacov, takže ročný úrok z reálne poskytnutej sumy 2000 eur je cca 35 %, čo súd nepovažuje za neprimerane vysoké.
18. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade považuje súd za potrebné dodať, že pristúpením k záväzku poskytla dlžníkovi - žalovanému v 1. rade zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť žalovanému v 1. rade vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že ako fyzická osoba by mohla mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom na to, aby súd považoval žalovanú v 2. rade za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom.
19. Podľa čl. I § 47 ods. 1 zmenkového zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
20. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak stojí v postavení v niektorej z vyššie uvedených funkcií vedľa seba viac osôb (napr. vystaviteľ zmenky a avalista), potom každý z nich je sám za seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom a majiteľ zmenky si môže svoje nároky uplatňovať voči ktorémukoľvek z nich, a to aj súčasne, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zmenkového dlžníka.
21. K námietke miestnej nepríslušnosti súd uvádza, že podľa § 470 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Konanie začalo dňa 29.10.2014, preto na určenie príslušnosti súdu je potrebné vychádzať z
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase začatia konania. Podľa § 87 písm. d) OSP je popri všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku. Platobným miestom zmenky je v tomto prípade Bratislava, pričom v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 371/2004 Z.z. je miestne príslušný na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek pre obvod Krajského súdu v Bratislave Okresný súd Bratislava V. Vzhľadom na to, že námietka nebola dôvodná, súd na ňu neprihliadal a pokračoval v konaní bez rozhodnutia o námietke miestnej nepríslušnosti.
22. O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, zavinili zastavenie konania žalovaní, pričom v tejto časti možno pripísať úspech na strane žalobcu. V časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal žalobca návrh späť bez odôvodnenia, zavinil zastavenie konania žalobca. Úspech žalobcu tak predstavuje 63,77 %, neúspech predstavuje 36,23 %, v konečnom dôsledku pomerný úspech žalobcu je 27,54 %.
24. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Ak povinní nesplnia dobrovoľne povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.