Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-56-2016.pdf
PDF · 123.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, ktorá koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: K. o zaplatenie 546,02 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom na Panenskej 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, sa žalobou doručenou súdu 18.03.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy 546,02 Eur spolu s úrokom 23,40 % ročne zo sumy 525,58 Eur od 17.02.2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania zo sumy 525,02 Eur od 23.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 05.06.2002 uzavrel pôvodný žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura (ďalej len „Zmluva“) a poskytol žalovanej úver vo výške 2.717,25 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, pôvodný žalobca vypovedal zmluvu ku dňu 22.02.2014, kedy sa stal úver splatný. Vo výpovedi pôvodný žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 596,02 Eur, ktorá predstavovala istinu v sume 525,58 Eur, úroky v sume 70,44 Eur vypočítané do 16.02.2014. Pôvodný žalobca si uplatnil aj zaplatenie dohodnutého úroku 23,40 % ročne a od 17.02.2014 a aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca sa v konaní domáha sumy 546,02 Eur, ktorá suma pozostáva z nesplatenej sumy poskytnutého úveru, zmluvných úrokov z poskytnutého úveru, ktoré prirástli do dňa 16.02.2014, poplatkov, poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ďalej z 23,40% ročných zmluvných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 525,58,- Eur od 17.02.2014 do zaplatenia (zmluvné úroky sú počítané zo sumy nesplateného úveru a do uvedeného dňa sú zmluvné úroky kapitalizované v istine), 8,25% ročných zákonných úrokov z omeškania zo sumy 546,02,- EUR od 23.02.2014 (zákonné úroky z omeškania sú počítané z celej dlžnej sumy od dňa nasledujúceho po dni účinnosti výpovede zákonníka) do zaplatenia.
2. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 06.06.2018 uviedol, že žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu v celkovej výške 2.717,25 Eur tak, že sumu 2.409,60 Eur žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, prevodom na svoj osobný účet alebo platbami kartou na vybraných obchodných miestach podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a sumu
307,65 Eur predstavujú poplatky za výber hotovosti z bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu, ktoré pôvodný žalobca účtoval žalovanej ako súčasť úverovej istiny. Žalobca si ďalej uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to 15.05.2012 v sume 8,90 Eur, 15.06.2012 v sume 8,90 Eur, 13.07.2012 v sume 8,90 Eur, 01.08.2012 v sume 17,90 Eur a 15.07.2013 v sume 8,90 Eur. Ide o náklady ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Žalovaná mala potom ku dňu vypovedania zmluvy neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 596,02 Eur, a to z titulu:
- zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 525,58 Eur (istina z mesačných splátok splatných k 10.06.2013 až 10.02.2014, spolu v sume 86,36 Eur + zvyšok istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach v sume 439,22 Eur, t.j. tá časť istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku výpovede), dlžných úrokov z úveru v sume 70,44 Eur (časť úrokov z mesačnej splátky splatnej k 10.08.2013 v sume 6,55 Eur + úroky z mesačných splátok splatných k 10.09.2013 až 10.02.2013, spolu v sume 63,89 Eur). Žalovaná po vypovedaní úverovej zmluvy uhradila na účet Cetelem Slovensko a. s. sumu 50,- Eur, ktorá bola zaúčtovaná v súlade s bodom III.-3.-1. VOP na úhradu dlžných úrokov z úveru. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný k 06.06.2018 neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 546,02 Eur, a to z titulu:
- zvyšku dlžnej úverovej istiny v sume 525,58 Eur (istina z mesačných splátok splatných k 10.06.2013 až 10.02.2014, spolu v sume 86,36 Eur + zvyšok istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach v sume 439,22 Eur, t.j. tá časť istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku výpovede),
- dlžných úrokov z úveru v sume 20,44 Eur (časť úrokov z mesačnej splátky splatnej k 10.01.2014 v sume 9,52 Eur + úroky z mesačnej splátky splatnej k 10.02.2014 v sume 10,92 Eur)
- časť úrokov z mesačnej splátky splatnej k 10.09.2013 v sume 6,55 Eur + úroky z mesačných splátok. Žalobca eviduje ako uhradené mesačné splátky v celom rozsahu splátky splatné k 10.07.2002 až 10.05.2013. Z následných splatných mesačných splátok žalobca neeviduje splatenú žiadnu splátku na istinu. Dlžné úroky z nasledujúcich splátok považuje za splatené v celej výške aj v mesačných splátkach splatných k 10.06.2013 až 10.12.2013, z mesačnej splátky splatnej k 10.01.2014 žalovaná uhradila dlžné úroky len vo výške 1,34 Eur. Ďalšie splátky žalobca považuje za neuhradené. 3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená spolu s výzvou a poučením dňa 07.03.2018 nevyjadrila.
4. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, konkrétne pôvodný žalobca spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ku dňu 01.07.2016 zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava. Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo2435/B za preukázané, že žalobca sa ako slovenská zúčastnená (zanikajúca) spoločnosť podieľala na cezhraničnom zlúčení so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko. Súd rozhodol uznesením č.k. 6C/56/2016-34 zo dňa 16.02.2018 o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobu.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania 04.06.2019. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.05.2019.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou/zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty Aura zo dňa 05.06.2002, oboznámil sa so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty, výpoveďou zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX. zo dňa 20.02.2014, dokladom o doručení, výpisom z úverového účtu žalovanej, špecifikáciou dlžnej sumy, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok prehľadom transakcií žalovanej a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
9. Zo Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura ( návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka ) zo dňa 05.06.2002 súd zistil, že v časti B) je v nej uvedená výška úverového rámca 15.000,- SK (497,91 Eur), s výškou mesačnej splátky 750,- Sk (24,90 Eur) vždy k 10. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola uvedená vo výške 2,39 % mesačne t. j. 28,68 % ročne. V prehlásení je uvedené, že žalovaná sa oboznámila s všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a. s. (ďalej len „VP“) a žiada o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty na financovanie tovaru „ELEKTRO“. Na žiadosti je uvedená firma NAY Malacky s. r. o. , Elektrodom.
10. Listom zo dňa 20.02.2014 pôvodný žalobca vypovedal zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede, z dôvodu omeškania so splácaním revolvingového úveru a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy 596,02 Eur, zloženej z úverovej istiny 525,02 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného v sume 70,44 Eur s tým, že počínajúc dňom účinnosti výpovede jej bude účtovaný úrok z omeškania. Žalovaná prevzala zásielku dňa 26.02.2014.
12. Z potvrdenia o prijatí splátok od žalovanej zo dňa 22.05.2018 súd zistil, že pôvodný žalobca evidoval od žalovanej prijatie splátok v sume 3.742,72 Eur a to v sume 3.692,72 Eur v období pred výpoveďou zmluvy o úvere, t.j. od 16.07.2002 do 14.11.2013 a po vypovedaní zmluvy uhradila žalovaná ešte sumu 50,- Eur.
13. Podľa prehľadu odfinancovania peňažných prostriedkov žalovanej žalovaná celkom čerpala sumu 2.409,60 Eur a suma 307,65 Eur predstavuje poplatky za výber hotovosti z bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu.
14. Súdu žalobca predložil sadzobník poplatkov účinný k 01.08.2005, kde v časti Ostatné poplatky bol uvedený poplatok za správu revolvingového úveru v sume 49,- Sk, za vstup pohľadávky do vymáhania v sume 300,- Sk a poplatok za zaslanie upomienky 40,- Sk.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
17. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
18. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
19. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
20. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
21. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
22. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
23. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
24. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
25. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
26. Revolvingový úver je automaticky obnovovaný úver. Po uplynutí dojednanej lehoty pokračuje úverový vzťah s rovnakými podmienkami. 27. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. 28. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 29. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
32. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami. Súd zastáva názor, že vzťah medzi žalovanou a pôvodným žalobcom je spotrebiteľský. Je nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Pôvodný žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www.orsr.sk). Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konala pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo žiadosti/ zmluvy nevyplýva. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa dodávateľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a) a b) zákona). Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej z toho dôvodu, aby žalovaná nebola znevýhodnená v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.
35. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
36. Žalobca tvrdil, že právny predchodca žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru a vydaní úverovej kreditnej karty podľa §497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K žalobe však priložil žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa žiadosti žalovanej na poskytnutie úveru na nákup spotrebného tovaru - elektro. Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, žalobca upravil v bode II. 1.-2. „ Žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy. Návrh predkladá klient CETELEMU priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.“ III.-1-1 Prijatím Návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 ObchZ odoslanie písomného oznámenia adresovaného klientovi alebo prevod PP zodpovedajúcich sume prvého čerpania úveru uvedeného v návrhu. Odoslaním písomného oznámenia alebo prevodom PP vznikne zmluva o medzi klientom a Cetelemom podľa § 497 a nasl. ObchZ .
37. Aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami §§ 43 až 47 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie. Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcela zmluvná strana prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 1 OZ). Rovnako aj Obchodný zákonník umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpisuje nie
len písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie žalobca prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil žalovanej. Akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje. Navyše ustanovenia všeobecných úverových podmienok žalobcu v bodoch III.-1.-1. a IV.-1.-1., spájajúcich vznik zmluvy s okamihom odoslania písomného oznámenia klientovi, nezodpovedá ustanoveniu § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. 38. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy je, podľa názoru súdu, možné skutočnosť, že žalovaná úver čerpala a čiastočne splácala, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. 39. Ak teda pôvodný žalobca ako veriteľ týmto spôsobom namiesto potvrdenia vzniku zmluvy, prijatím návrhu, vydaním úverovej karty a určením maximálnej výšky úverového rámca plní a za zmluvu o úvere považuje žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a úverového rámca bez osobitnej písomne zmluvy, resp. tak ako je uvedené vo všeobecných podmienkach bez písomného oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 Z.z., nebola dodržaná predpísaná forma, a preto je takáto zmluva neplatná. Žiadosť žalovanej o poskytnutie revolvingového úveru ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia a rôznych poplatkoch. Plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré má žalovaná vrátiť, možno uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. 40. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 41. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon je každý povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 42. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné žalobcom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca potvrdeniami preukazoval, že žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.409,60 €. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, by bola žalovaná povinná žalobcovi vydať a žalobca by vzhľadom na prijaté plnenia vo výške 3.742,72 € bol povinný vrátiť žalovanej uvedenú sumu. Z návrhu je zrejmé, že žalobca žalovanou zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 OZ). Žalovaná uhradila žalobcovi viac ako prijala o sumu 1.333,12 €, ktorú sumu by mal vydať žalobca žalovanej. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V prejednávanej veci bola plne úspešná žalovaná a vzniklo jej tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku môžu podať odvolanie žalobca a žalovaná písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo. Proti rozsudku môže podať odvolanie združenie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica iba proti výroku pod IV, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.