Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_36C-29-2023.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. C. X, XXX XX D., o zaplatenie 68 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 68 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.4.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej n e p r i z n á v a .
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 EUR na účet Mestského súdu Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 68 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.4.2021 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.3.2021 o 08:55 hod. žalovaná parkovala s osobným motorovým vozidlom zn. Opel EČV: D. XXX E. na ul. E. F. XX A. D. na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné motorové vozidlo. Týmto svojim konaním žalovaná porušila ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dopustila sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na základe toho, z poverenia Mesta Košice ako majiteľa a správcu cesty, pracovníkmi Mestskej polície Košice bolo vozidlo žalovanej odtiahnuté v zmysle oprávnenia podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Pri preberaní vozidla dňa 21.3.2021 o 18:15 hod. žalobca žalovanej na základe schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice účtoval za odstránenie vozidla sumu 68 EUR, ktorú žalovaná nemohla na mieste zaplatiť a preto jej bol vystavený šek, ktorý mal byť vyplatený do 15 dní od prevzatia vozidla. Žalovanej bola dňa 1.7.2021 doručená upomienka na zaplatenie dlžnej sumy.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložil protokol o odstránení vozidla v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, výzvu na úhradu nákladov za odstránenie vozidla, Cenník odťahovej služby Mestskej polície Košice a poštovú návratku doručenej upomienky na zaplatenie nákladov.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, vykonanie dokazovania vyššie citovanými dôkazmi.
5. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila; žaloba bola žalovanej listinne doručená dňa 20.11.2023, a teda nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Podľa ust. § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 CSP, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania dňa 3.1.2024 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán, najmä žalobcu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 21.3.2021 v čase 8:55 hod. žalovaná parkovala s osobným motorovým vozidlom zn. Opel EČV: D. XXX E. na ul. E. F. XX A. D. na mieste, ktoré bolo vyhradené pre iné motorové vozidlo. Týmto svojim konaním žalovaná porušila ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dopustila sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na základe toho, z poverenia Mesta Košice, ako majiteľa a správcu cesty, pracovníkmi Mestskej polície Košice došlo k odtiahnutiu vozidla žalovanej v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Dňa 21.3.2021 o 18,15 hod. bol žalovanej pri preberaní vozidla vystavený šek na zaplatenie sumy vo výške 68 EUR z titulu odstránenia vozidla podľa schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice v lehote 15 dní od prevzatia vozidla. Dňa 1.7.2021 bola žalovanej doručená upomienka na zaplatenie nákladov za odtiahnutie vozidla, avšak ku dňu rozhodnutia súdu žiadnu úhradu neučinila.
9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi pripojenými k žalobe, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.
10. Je nepochybné, že predmetom sporu je povinnosť žalovanej uhradiť náklady spojené s odstránením vozidla stojaceho na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené v zmysle ust. § 43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke.
11. Podľa ust. § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.12.2021 (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
12. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákon.
13. Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
14. Podľa ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
15. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj
odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
16. Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.
17. Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení do 31.5.2021, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
18. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 20. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany v spore tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobiť a privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu ) za jej nesplnenie. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní, či ústnych prednesov. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné, nepostačuje všeobecné vyhlásenie napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. 21. Je nepochybné a uvedené vyplýva z obsahu súdneho spisu, že žalobca podaním žaloby si splnil povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkaznú povinnosť k nároku požadovaného žalobou. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba bola žalovanej listinne doručená dňa 20.11.2023 spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach a zároveň jej bolo doručené aj uznesenie podľa ust. § 167 ods. 2 CSP, ktorým ju súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a k listinným dôkazom, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je nepochybné, že žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany, teda v spore bola pasívna. 22. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v ust. § 151
ods. 1 CSP, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenia sú nesporné, ak ich protistrana nepoprela vôbec alebo ich síce poprela, avšak neúčinne. 23. Žalovaná neuniesla bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu a v tomto prípade nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany, t. j. žalobcu, sú nesporné. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojil ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal aj v meritórnom rozhodnutí. V prejednávanom prípade pasivita žalovanej mala za následok aplikáciou ust. § 151 ods. 1 CSP v jej prípade tzv. stratu sporu. 24. Súd už len navyše zdôrazňuje, že inštitút materiálnej korekcie nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Žalovaná nevyužitím procesnej obrany sa sama vystavila riziku procesnej sankcie v podobe straty sporu. 25. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 26. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Dôvodná je žaloba žalobcu aj čo do zaplatenia príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania. Je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, čím sa dostala do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68 EUR od 6.4.2021 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nákladov za odstránenie vozidla , ktoré bolo splatné ku dňu 5.4.2021. Žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy upomienkou doručenou dňa 1.7.2021, na ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Poštová poukážka na zaplatenie sumy 68 EUR vystavená dňa 21.3.2021 sa stala splatnou dňa 5.4.2021. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením súdom priznanej sumy tak, ako to žiadal žalobca, t. j. 6.4.2021, t. j. nasledujúci deň po splatnosti a súd preto vyhovel žalobcovi aj v časti požadovaného úroku z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. 29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalobcu, ktorý má tak nárok na náhradu trov konania proti v spore neúspešnej žalovanej. Keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
32. Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
33. Podľa položky 1sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.
34. Vzhľadom k tomu, že žalobca je od poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený a súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, prechádza poplatková povinnosť za podanú žalobu zo žalobcu na žalovanú. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet Mestského súdu Košice.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).