Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-116-2009.pdf
PDF · 82.11 KB
Case nature
Subarea
5Er/116/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, XXX XX Y. v konaní o vymoženie 232,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Špičkovi, Exekútorský úrad so sídlom Okulka 24/11, 09301 Vranov nad Topľou trovy exekúcie vo výške 33,19 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.05.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľudovíta Gajdoša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného - Krajského riaditeľstva PZ v Prešove na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. ORP-254,270/DI-2-2008 zo dňa 29.07.2008 vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Starej Ľubovni, Okresný dopravný inšpektorát v Starej Ľubovni. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2008 a vykonateľnosť dňa 13.08.2008.
2. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 03.06.2009 poverenie pod číslom 5710 015503.
3. Tunajší súd uznesením sp. zn. 5Er/116/2009 zo dňa 25.10.2017 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, tak že do konania vstúpila Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Súd zároveň skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie. Súd zistil, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty. Dňa 18.7.2018 bol súdu zároveň predložený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej možno vykonať rozhodnutie.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
7. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
12. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
13. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2008, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 14.08.2008, po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 14.08.2011 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
14. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
15. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
16. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
17. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
18. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
19. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.
20. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013 zastavil, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
21. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Výzvou zo dňa 25.10.2017 súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Ľudovíta Gajdoša, aby v lehote 15 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil súdu exekučný spis z dôvodu prekludovania práva. Dňa 04.12.2017 bolo súdu zo strany súdneho exekútora doručené oznámenie, v ktorom uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 33,19 eur. Exekútorský úrad JUDr. Ľudovíta Gajdoša zanikol dňom 18.03.2018 a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Jaroslav Špička, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou.
24. Súd priznal náhradníkovi pôvodného súdneho exekútora odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
25. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie teda súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1, ods. 2, § 196 a § 197 EP tak, že priznal exekútorovi trovy vo výške 33,19 a zaviazal na ich úhradu povinného.
26. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Keďže si však oprávnený žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v exekučnom konaní vznikli, súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.