Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-213-2017.pdf
PDF · 113.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/213/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté deti L. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Q. zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, otec - M. zastúpený Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti L. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa z a m i e t a.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 200€ mesačne, počínajúc dňom 21.09.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
V. Zročné výživné pre maloletú G. za dobu od 21.09.2017 do 04.06.2019 v sume 2 515,79€ je otec povinný zaplatiť v pravidelných 70€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 04.06.2019, pod stratou výhody splátok.
VI. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 200€ mesačne, počínajúc dňom 21.09.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
VII. Zročné výživné pre maloletého Y. za dobu od 21.09.2017 do 04.06.2019 v sume 2 040,94€ je otec povinný zaplatiť v pravidelných 60€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 04.06.2019, pod stratou výhody splátok.
VIII. Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného z a m i e t a.
IX. Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od 16.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nasledujúci pondelok v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti matke vráti na tom istom mieste.
X. Súd ukladá rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, R. v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
XI. Každý z rodičov je povinný zaplatiť štátu zvlášť náhradu trov konania vo výške 283,30€ do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu.
XII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 26.07.2017 podala manželka návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, pričom v návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, pričom u nej ide o O. manželstvo a u manžela o manželstvo V., z ktorého sa narodili dňa XX.XX.XXXX . maloletá G. a dňa XX.XX.XXXX . maloletý Y.. Konanie sa vedie pod číslom 13P 170/2017.
2.Dňa 21.09.2017 podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom uviedla, že ich vzťah ako manželov sa postupne rozpadal, pričom dňa 13.07.2017 matka manžela za asistencie privolanej policajnej hliadky a za prizerania sa otca detí vysťahovala matku spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti rodičov s ich osobnými vecami a vymenila zámky. Preto matka podala na tunajší súd predmetný návrh na rozvod ich manželstva. Maloleté deti sú od 13.07.2017 v osobnej starostlivosti matky, preto navrhla maloleté deti zveriť do svojej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné navrhla určiť 350€ a 300€ mesačne, a zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v kalendárnom mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou obdobia od 01.07. do 16.07. a od 01.08 do 16.08..
3.Zároveň v ten istý deň podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého by bola určená vyživovacia povinnosť otcovi po 100€ mesačne. Uznesením č.k. 25P 213/2017-27 zo dňa 18.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 545/2017-46 zo dňa 20.12.2017, súd určil výživné zo strany otca pre maloleté deti po 100€ mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2018 a vykonateľnosť dňa 31.10.2017.
4.Dňa 20.11.2017 podala matka návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia v ktorom navrhla maloleté deti zveriť do jej starostlivosti a upraviť právo otca stretávať sa s deťmi každý pondelok a každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou 24.12.2017 a dňa 24.12.2017 od 09.00 hod. do 14.00 hod. Uznesením č.k. 25P 269/2017-112 zo dňa 13.03.2018, súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého sa maloleté deti dočasne zverili do osobnej starostlivosti matky, zároveň upravil právo otca stretávať sa s deťmi podľa návrhu matky okrem 24.12.2017, pričom uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 192/2018-179 zo dňa 29.05.2018, bolo uznesenie tunajšieho súdu zmenené tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý pondelok a stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august v kalendárnom roku 2018. Vo zvyšku bolo uznesenie tunajšieho súdu potvrdené.
5.O návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodnými listami maloletých detí, s potvrdeniami matky o tom, že podala na otca oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdenie o svojom zdravotnom stave po napadnutí otcom, s obsahom úradného záznamu spísaného na ÚP v Bratislave dňa 14.06.2017, mailovú korešpondenciu medzi rodičmi ohľadne odsťahovania sa matky s deťmi zo spoločnej domácnosti, s obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.07.2017, ktoré podala matka, s uznesením o odmietnutí začatia trestného stíhania zo dňa 25.07.2017, s ďalšou mailovou komunikáciou rodičov ohľadom bývania maloletých detí, so správou zo Spojenej školy V. a Špeciálnej MŠ o maloletom Y., ktorý MŠ navštevuje od apríla 2017, s potvrdením o príjmoch rodičov, s dokladmi súvisiacimi s mesačnými výdavkami detí, ktoré doklady boli pripojené k návrhu.
6.Uznesením č.k. 13P 213/2017-48 zo dňa 21.09.2017, súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
7.Dňa 29.09.2017 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV podľa §13 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku.
8.Dňa 06.10.2017 sa k návrhu matky vyjadril otec, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žiada predbežne deti zveriť do striedavej starostlivosti s tým, že deti budú u otca od piatku 12.00 hod. v nepárnom týždni do nasledujúceho piatku a vo zvyšnom čase budú v starostlivosti matky. K tomuto vyjadreniu pripojil mailovú komunikáciu rodičov o maloletých deťoch. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uznesením č.k. 13P 213/2017-81 zo dňa 13.02.2018 vylúčené na samostatné konanie.
9.Dňa 06.03.2018 zaslal súdu otec vyjadrenie k svojmu navrhovanému riešeniu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Na svojom stanovisku trval, nakoľko oznámil súdu, že stav je neúnosný a jediný spôsob, ako sa dá zabezpečiť, aby mohol vychovávať deti rovnocenne, je nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. K tomuto vyjadreniu otec pripojil svoju sťažnosť na postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 05.02.2018, oznámenie o prešetrení sťažnosti tunajšieho súdu zo dňa 18.01.2018, žiadosť o prešetrenie pomerov pre účely súdneho konania, adresovanú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 18.12.2017, vyjadrenie Úradu práce v Bratislave zo dňa 19.01.2018. K uvedeným pripojil ďalšiu mailovú komunikáciu rodičov o svojich deťoch, potvrdenie o svojom príjme za rok 2017, s bločkami z obchodov E., L..
10.Dňa 12.03.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, zaslal súdu podrobnú správu o prešetrení pomerov na strane matky, ktorá s deťmi býva v prenajatom byte v K. na Z. a na strane otca, ktorý býva v K. na A.. Úrad práce zhodnotil, že ani v jednej domácnosti nezistili žiadne nedostatky, v domácnostiach oboch rodičov, majú deti vytvorené vhodné podmienky pre spokojný a riadny vývoj. Obidve deti majú k rodičom vytvorené pozitívne citové väzby, aj keď zjavne o niečo viac inklinujú k matke. Z pohovoru s maloletou bolo cítiť zaváhanie pri otázke jej prespávania u otca. Boli očividné jej negatívne ladené neverbálne prejavy a emočné napätie. Úrad práce konštatoval, že predovšetkým u maloletej G. bolo zistené isté odcudzenie sa voči otcovi a narušenie dôvery k jeho osobe. Úrad práce vyslovil názor, že otec by mal mať poskytnutý priestor na to, aby sa pokúsil prinavrátiť deťom pohodlie, pokoj a psychickú pohodu, počas výkonu jeho starostlivosti, aby sa tak posilnilo vzájomné citové puto s maloletými deťmi. Úrad práce upustil od pohovoru s maloletým Y. s prihliadnutím na jeho nízky vek a rozumovú vyspelosť. Zároveň zhodnotil, že rodičia nie sú aktuálne schopní primárnej slušnej komunikácie, ktorá by viedla k dohode ohľadom starostlivosti o maloleté deti, či kooperácii pri rozhodovaní o dôležitých záležitostiach ohľadom maloletých detí. Z tohto dôvodu úrad práce navrhol, aby bolo rodičom nariadené výchovné opatrenie, za účelom absolvovania terapie na referáte poradensko- psychologických služieb na ÚP Bratislava, minimálne v rozpätí 20 hodín. V prípade pretrvávajúcich protichodných vyjadrení rodičov, ohľadom starostlivosti o maloleté deti, úrad práce dal na zváženie súdu vykonanie dokazovania znaleckým posudkom.
11.Na pojednávaní dňa 22.03.2018 matka uviedla, že na svojom návrhu zo dňa 21.09.2017 trvá, zároveň uviedla, že od narodenia maloletých detí sa otec o ne nezaujímal, dokonca keď čakala maloletého Y., tak chcel, aby išla na interrupciu a keď si dieťa chcela nechať, tak jej povedal, že sa o neho bude starať sama a podľa toho sa aj správal. Sústavne bola zo strany otca pod psychickým tlakom, pričom vyhľadala M. na Z. ulici v organizácii Aliancia žien, hľadala u neho pomoc, pričom jej poradil aby od otca odišla, ale ona neodišla, lebo rodina je na prvom mieste a manželovi dávala druhú šancu. Zároveň mu túto šancu dávala aj preto, že prvé manželstvo mu nevyšlo a tak mal šancu, aby mu vyšlo manželstvo druhé. V tom čase vyhľadala aj manželovu ex, ktorej sa pýtala, či aj ona bola pod psychickým tlakom zo strany manžela a táto jej odpovedala, že áno. Uviedla, že s návrhom otca na zverenie maloletých detí do ich striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko otec sa o maloleté deti nedokáže postarať, pretože nerešpektuje individuálny prístup k deťom, nerešpektuje zdravotný stav maloletého, ktorý má poruchu reči a dáva deťom nevyváženú stravu. Dala do pozornosti súdu, že po návrate detí od otca, je aj maloletá G. plačlivá, pričom z jej vyjadrení nadobudla dojem, že otec používa na deti taký istý psychický nátlak, ako používal na ňu.
12.Na tom istom pojednávaní otec uviedol, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej Z. a V., narodenému XX.XX.XXXX, pričom všetky svoje deti má rád, snaží sa im dávať svoju lásku a starať sa o nich ako sa dá. Matka mu 2 mesiace zatajovala, kde s deťmi býva, neumožňovala mu kontakt na deti ani v MŠ. V tom čase namietal nariadené neodkladné opatrenie, ktoré mu umožňovalo byť s deťmi napríklad v pondelok len 3 hodiny. Navrhol návrh matky zamietnuť s tým, aby boli deti týždeň v jeho starostlivosti týždeň v jej starostlivosti bez určenia výživného. Uznal, že jeho matka nedovolila matke detí, aby sa prihlásila na trvalý pobyt v byte jeho matky a umožnila jej v byte bývať iba dovtedy, kým matka nevystupňovala svoje invektívy voči jeho osobe a aj za prítomnosti detí neváhala proti nemu použiť fyzické násilie.
13.Zo správy z MŠ súd zistil, že maloletá je tiché a nekonfliktné dieťa, citlivé, nesmelé, v rozhovore často neudržiava očný kontakt. Matka sa veľmi zaujíma o maloletú, otec chodí pre maloletú v pondelok a v stredu, alebo sa strieda so starými rodičmi. Maloletý Y. bol prijatý do špeciálnej MŠ na základe odporúčania psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia. Vyžaduje si neustálu pozornosť pedagóga, je nesústredený a pozornosť má rozptýlenú. Pre maloletého tak isto chodí otec v pondelok a v stredu. Zo správy od klinického logopéda mal súd za preukázané, že maloletý trpí expresívnou poruchou reči s identifikovaným rizikom rozvoja špecificky narušeného vývinu reči. Zároveň na oslabenie pozornostných procesov.
14.V ďalšom súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého vykonaním poveril M., ktorý mal k dispozícii spisové materiály maloletých detí a ktorý dňa 21.09.2018 zaslal súdu znalecký posudok v závere ktorého uviedol, že maloleté deti sú aktuálne z psychologického hľadiska v stabilizovanom psychickom stave bez viditeľnej psychopatologickej symptomatiky. Maloletý Y. má poruchu reči, ktorá výrazne ovplyvňuje zrozumiteľnosť jeho verbálneho prejavu. Maloletá G. pri tematike rodičovskej starostlivosti je nepokojnejšia, napätejšia a nerozhodnejšia, konfrontácia s problematikou rozdielnych postojov rodičov o optimálnom modely rodičovskej starostlivosti je pre ňu subjektívne dyskomfortná, viditeľne sa nestotožňuje s otcom preferovaným modelom striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože preferuje osobnú starostlivosť matky a súčasné stretávanie sa s otcom. Maloletý Y. má na základe zhodnotenia jeho správania a reagovania v prítomnosti obidvoch rodičov ako aj podľa referovania rodičov a maloletej G., prevažujúci pozitívny citový a emočný postoj k obidvom rodičom. Maloletá G. sa podľa výsledkov psychologického vyšetrenia nestotožňuje s otcom, navrhovaným modelom striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čo parciálne súvisí aj s jej spracovávaním rozchodu rodičov a z rozpadom primárnej rodiny, ako aj s konfliktnými interakciami rodičov. Obidvaja rodičia majú dostatočné osobnostné predpoklady pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloleté deti, z psychologického hľadiska je zrozumiteľné, že po rozpade primárnej rodiny musia obidvaja rodičia prebrať v rámci rodičovských povinností zodpovednosť aj v tých oblastiach, ktorý sa prioritne v spoločnej domácnosti venoval druhý rodič. Z tohto hľadiska vznikajú konflikty medzi rodičmi a najmä matka sa menej konštruktívne zameriava na porovnávanie, kritiku až devalváciu rodičovských kompetencii otca. Podľa výsledkov komplexného psychologického vyšetrenia všetkých zúčastnených, v súčasnej dobe nie je z psychologického hľadiska v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Znalec odporúča zverenie detí do osobnej starostlivosti matky a stretávanie otca s deťmi upraviť každý druhý víkend od piatku do nedele eventuálne do pondelka s prespaním a raz do týždňa napr. v stredu s prespaním v týždni bez víkendu s otcom. Z pohľadu maloletých detí sa javí vhodnejšie predlžiť stretávanie s otcom formou uceleného víkendového bloku, namiesto zaťažovania detí častým sťahovaním medzi rodičmi v priebehu týždňa, ako navrhuje otec. Medzi rodičmi sú konfliktogénne vzťahy, ktoré v súčasnosti prispievajú nevyhovujúcej úrovni rodičovskej starostlivosti o deti, keďže matka sa snaží masívne devalvovať nie len osobnostné charakteristiky, ale aj rodičovské kompetencie otca, čo neprispieva k upokojeniu situácie, pričom otec s matkou rivalizuje. Tiež kontraproduktívne podávaním návrhov, ktoré z psychologického hľadiska nezodpovedajú potrebám ako aj potenciálu detí vo vzniknutej rozvodovej adaptácii a vedú k defenzívnemu správaniu matky a maloletej G.. Znalec sa prikláňa k nariadeniu výchovného opatrenia rodičom, uložením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, vzhľadom na preexponované, hostilné, devalvujúce a rivalizujúce vzájomné postoje rodičov, ktoré sa prenášajú do ich rodičovských kompetencii a majú negatívny dopad na emočné prežívanie maloletých detí. Takáto dysfunkčná rodičovská kooperácie, nevytvára dostatočné predpoklady pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
15.Uznesením č.k. 13P 213/2017-236 zo dňa 26.09.2018 súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie nového neodkladného opatrenia, zamietol. V rámci podaného odvolania otcom zo dňa 11.10.2018 podal otec v ten istý deň vyjadrenie k znaleckému posudku a návrh na nariadenie ďalšieho nového neodkladného opatrenia, ktorým podaním sa zaoberal Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 11CoP 495/2018-278 zo dňa 19.11.2018 uznesenie tunajšieho súdu v celom rozsahu potvrdil.
16.V ďalšom sa súd oboznámil s opakovanými vyjadreniami rodičov k znaleckému posudku, s obsahom oznámenia nových skutočností - hysterického správania matky na základe podania otca zo dňa 10.12.2018 s týmto súvisiacou ďalšou mailovou komunikáciou rodičov, s obsahom oznámenia ďalších nových skutočností z podania otca zo dňa 09.01.2018, s vyjadrením matky zo dňa 13.02.2019 k aktuálnej situácii v rodine, s ďalšou mailovou komunikáciou rodičov, s vyjadrením otca zo dňa 26.02.2019 k situácii v rodine, s ďalšou mailovou komunikáciou rodičov na strane maloletých detí, ktorú komunikáciu rodičia opakovane v priebehu celého vykonávaného dokazovania zakladali do spisu a v rámci ktorej komunikácie sa vzájomne dohadujú a osočujú, s rozpisom mesačných výdavkov detí, s aktuálnymi potvrdeniami o príjmoch rodičov, s aktuálnou správou z Úradu práce v Bratislave zo dňa 27.02.2019, ktorý zaslal súdu úradný záznam spísaný s matkou dňa 25.01.2019, ktorá prišla úradu práce oznámiť, že otec si svojvoľne necháva maloletého Y. na noc u seba, pričom Úrad práce v Bratislave zaslal súdu aktuálne správy o deťoch zo Spojenej školy V., o zdravotnom stave maloletej G., vyjadrenie psychológa k poradenským stretnutiam s matkou, ktorá absolvovala individuálnu psychoterapiu zo záverov ktorej vyplýva, že psychológ situáciu v rodine vníma ako vysoko ohrozujúcu duševné zdravie všetkých aktérov.
17.Na pojednávaní dňa 04.06.2019 sa súd oboznámil s aktuálnou situáciu na strane maloletých detí v rodine, opakovane vypočul rodičov, vypočul znalca, oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí, so stanoviskom zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV a zistil, že rodičia na svojich navrhovaných riešeniach trvajú, napriek záverom znaleckého dokazovania, napriek vysvetleniu situácie na strane maloletých detí sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nechceli a nemienili dohodnúť. Znalec vysvetlil právnemu zástupcovi otca, ako dospel k záveru, ktorý v znaleckom posudku riadne odôvodnil, pričom v závere jeho odporúčanie vychádza z celkového zhodnotenia stavu maloletých detí, ale aj rodinnej situácie. Zároveň znalec prítomným oznámil, že na strane rodičov z psychopatologického hľadiska nezistil dôvod, pre ktorý by jeden z nich nemal predpoklady realizovať rodičovské práva. Zároveň oznámil, že pre fungovanie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je potrebná komunikácia rodičov, ktorá v tomto prípade chýba. Na doporučenie znalca súd začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia obidvom rodičom. Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil súdu rešpektovať závery znaleckého dokazovania s ktorými sa kolízny opatrovník v celom rozsahu stotožnil v záujme maloletých detí. Zároveň rozhodnutie o výživnom ponechal na úvahu súdu a pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi, doporučil súdu, aby bol zachovaný kontakt detí s otcom počas víkendu aj počas noci, nakoľko nebolo preukázané, prečo by deti u otca nemohli stráviť víkend. Zároveň dal so pozornosti rodičom, že je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby sa situácia v rodine upokojila. V tomto smere apeloval na otca, aby začal dbať na to, aby jeho spolupráca v tomto smere prestávala zlyhávať, aby upustil v rámci sebareflexie od hostilného správania voči matke, pretože deti to veľmi citlivo vnímajú. Zástupca OP BA IV sa k navrhovanému riešeniu kolíznym opatrovníkom pripojil, navrhol výživné určiť približne v polovici vynaložených výdavkov matky na deti, ktoré otec nespochybnil. Účastníci konania nenamietali nariadenie výchovného opatrenia, ktorého zmyslom by mala byť zlepšená komunikácia rodičov.
18.Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
19.Podľa § 36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
20.Podľa § 36 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine č. 36/05 Z.z ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 21.Podľa § 37 ods.2 písm. d) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: písm. d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
22.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
28.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29.Po vykonanom dokazovaní súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva ich rodičov tak, že obidve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Mal za preukázané, že v súčasnosti je takéto riešenie v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré inklinujú k matke a v ich útlom veku je takáto úprava pre nich v čom najlepšom záujme. Toto právo detí na ich najlepšom záujme v rámci zabezpečenia ich starostlivosti by mali obidvaja rodičia v súčasnosti rešpektovať, nakoľko vykonaným dôsledným dokazovaním bolo preukázané. Obidvom rodičom súd ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd zamietol, keď mal za preukázané, že v súčasnosti toto riešenie nie je v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja maloletých detí, keďže rodičia na takýto záujem maloletých detí v súčasnosti nespĺňajú predpoklady. V rámci celého konania nedokázali zmeniť vzájomnú rétoriku, spôsob svojho vzájomného správania sa, spôsob svojho vzájomného života vo vzťahu k deťom o ktoré sa v podstate neustále naťahujú, prostredníctvom detí si psychicky ubližujú a nerešpektujú povinnosť vyplývajúcu im zo Zákona o rodine, že majú zabezpečiť zdravý psychický vývoj maloletých detí. Práve z týchto dôvodov súd obidvom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 40 hodín, aby spôsob svojho vzájomného správania a správania sa k deťom skorigovali a zmenili tak, aby bol ich postoj na prospech ich maloletých detí. Pokiaľ ide o výživné na maloletú G. a na maloletého Y., súd určil výživné po 200€ mesačne od 21.09.2017, kedy návrh matka podala s prihliadnutím na mesačné výdavky maloletých detí a zdravotný stav maloletého Y., ktoré výdavky matka u maloletej G. vyčíslila sumou 620€ mesačne a u maloletého Y. sumou 617€ mesačne, pričom tieto otec nenamietal. Pri určení výživného na maloleté deti, súd vychádzal zo zárobkových schopností a možnosti rodičov, keď zdrojom príjmu matky je 1 850€ mesačne netto, zdrojom príjmu otca je 1 800€ mesačne netto a na výživu detí z prvého manželstva otec prispieva spolu sumou 500€ mesačne. V konečnom rozhodnutí súd upravil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi pravidelne každý párny víkend v mesiaci od 16.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nasledujúci pondelok v nepárnom kalendárnom týždni, keď bolo vykonaným dokazovaním za preukázané, že takáto úprava styku maloletých detí s otcom je v súčasnosti naplnením ich vzájomného práva na kontakt, na právo detí stretávať sa so svojim otcom, ktorého jednoznačne neodmietajú a na právo otca na priestor na výchovu a starostlivosť maloletých detí, ku ktorým má pozitívny vzťah. Toto vzájomné právo detí a otca, by mali rodičia rešpektovať, riadne a v kľude umožniť maloletým deťom kontakt s otcom, jednoznačne tak, aby bol na prospech detí. To znamená, bez neurotizácie zúčastnených, bez vzájomného sa osočovania rodičov, s rešpektovaním vzájomného slušného správania sa a samozrejme za existencie napĺňajúceho citového zážitkového priestoru pre maloleté deti, ktoré by si mali v tomto čase postupne budovať prehlbujúci sa kladný citový vzťah k svojmu otcovi.
30.Od 21.09.2017 do 04.06.2019 otcovi vzniklo zročné výživné pre maloletú G. 2 515,79€ (za 21 mesiacov mal zaplatiť po 200€ t.j. 4 200€ a zaplatil 1 684,21€) pre maloletého Y. 2 040,94€ (za 21 mesiacov mal zaplatiť po 200€ t.j. 4 200€ a zaplatil 2 159,06€), ktoré sumy súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných 70€ mesačných splátkach pre G. a v 60€ mesačných splátkach pre Y. od 04.06.2019 spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Riešenie je v súlade s ust. §232 ods.3 Civilného sporového poriadku.
31.Štátu vznikli trovy v sume 1 566,53€, pričom rodičia zaplatili každý zvlášť preddavok po 500€. Zvyšok 566,53€ súd uložil týmto rozhodnutím každému zvlášť v sume 283,30€ zaplatiť ako povinnosť do 30. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu. Riešenie je v súlade s možnosťami rodičov a v súlade s ust. §260 Civilného sporového poriadku.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.