Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Csp/76/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E. J., proti odporcovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, S.A., so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, č. 542 097 90, konajúci prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom zo 7.5.2019 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako aj uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.

2. V dôvodoch podania uviedol, že s odporcom uzatvoril 18.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb č. 263139819661396, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy sú ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ustanovenia na základe ktorej navrhovateľ v okamihu podpisu zmluvy vyjadril súhlas, aby mu v prípade omeškania so splácaním úveru boli za týmto ustanovením zmluvy určených podmienok vykonané zrážky zo mzdy.

3. Úverová zmluva obsahuje viaceré vady - absencia správne určenej RPMN a celkovej sumy k zaplateniu, absencia vymedzenia, koľko zo splátky sa započítava na istinu, úrok, poplatky. Zahrnutie dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, zhoršuje postavenie spotrebiteľa a umožňuje veriteľovi využiť takúto dohodu na získanie plnenia, ktoré môže byť v rozpore s právnym poriadkom a ktoré by mu v súdnom konaní nebolo priznané.

4. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona, súčasťou formulárovej zmluvy je aj vopred pripravené znenie Dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Zamestnávateľom navrhovateľa je spoločnosť Tatravagónka, a.s., so sídlom Štefánikova 887/53, Poprad.

6. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, a preto je neplatný. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť. Moc nad jeho majetkom je v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky nepotrebuje súdne rozhodnutie a postihnutie majetku môže vyplývať zo zmluvy vrátane neprijateľných zmluvných podmienok.

7. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia súdneho dvora, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkon spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany.

8. Odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich aj vykonáva. Obava, že odporca naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, as reálne naplnila.

9. Podľa , podanie je úkon určený súdu.

10. Podľa , podanie vo veci samej je o. i. i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem.

14. Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. .

15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

16. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

17. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v . V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. a súčasne či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť úpravy pomerov odporcu.

19. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti

je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

20. Z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení dlžníka zo zmlúv označených v bode 2. tohto odôvodnenia. Túto skutkovú okolnosť považoval súd za osvedčenú listinným dôkazom (č.l. 12 a nasl.).

21. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa , ako aj všeobecné náležitosti žaloby podľa .

23. Popri všeobecných náležitostiach musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať i osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. .

24. Povinnosťou navrhovateľa je opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Nemožno ukladať povinnosti, alebo obmedzenia, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.

25. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany.

26. Posudzované podanie navrhovateľa označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, keďže naň má podľa navrhovateľa nadväzovať konanie o merite veci. Na odstraňovanie jeho prípadných vád tak nemožno aplikovať ust. , pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona.

27. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver v tejto otázke znemožňuje súdu návrh odmietnuť a musí byť o ňom za daných okolností rozhodnuté zamietajúcim alebo vyhovujúcim výrokom súdneho rozhodnutia.

28. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v nadväznosti na a 127 .

29. Prípadné nedostatky osobitných náležitostí spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní nespôsobujú. Vadou návrhu v zmysle jeho neurčitosti nie je to, že mu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne. O tento prípad ide i v prejednávanej právnej veci.

30. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1110).

31. V návrhu zo 7.5.2019 jeho navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu k odporcovi vyplývajúceho z uzatvorených zmlúv o úvere, resp. ďalších zmlúv označených v bode 2. tohto odôvodnenia.

32. Nariadenie neodkladného opatrenia žiadal pre uloženie povinnosti zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy odporcom a povinnosťou zdržania sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom navrhovateľa avšak bez toho, aby dostatočne označil dohodu o zrážkach zo mzdy ako i zamestnávateľa navrhovateľa. Návrh, najmä v časti petitu, teda toho, čoho sa navrhovateľ domáha, je návrhom neurčitým v zmysle ust. .

33. Na základe uvedeného tak podanie bolo vyhodnotené ako podanie neurčité, obsahujúce nepresné a neúplné údaje, nakoľko aj napriek tomu, že žalobný petit vychádza z opísaných rozhodujúcich skutočností a v návrhu uvedených okolností, avšak v jeho navrhovanom znení je petitom nevykonateľným a nemožno určiť, čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí úplne a presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nemôže sporovej strane, resp. v tomto prípade ďalšiemu subjektu v návrhu označenému len ako „zamestnávateľ navrhovateľa“ priznať iné práva a uložiť mu iné povinnosti ako tie, ktoré sú navrhované. Podmienka, aby bol petit určitý, nie je len formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je nevyhnutná pre výsledok konania, t. j. aby mohli nastať účinky zamýšľané navrhovateľom neodkladného opatrenia.

34. Uvedené platí o to viac, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má uložiť povinnosť a zasiahnuť tak do súkromnej sféry odporcu i bližšie neoznačeného zamestnávateľa navrhovateľa.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Odporca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, a preto mu podľa ust. vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže si v konaní žiadne trovy neuplatnil a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.