Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-563-2014.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/563/2014
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Kukučínova 208/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: D. U., S..Č.. XXXXXX/XXXX, s miestom podnikania H. H. XXX/XX, XXX XX J. D., O.: XX XXX XXX, pre vymoženie 3.634,29 eur istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd, uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2022, vydaným vyšším súdnym úradníkom, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie výzvu na úhradu trov starej exekúcie L. XXXX/ XXXX-XX zo dňa 25.03.2021 zrušil (v celosti) z dôvodu naplnenia zákonnej podmienky ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, t.j. že došlo k výťažku v zákonom stanovenej dobe. Predmetné uznesenie bolo doručené oprávnenému aj súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2022.
2. Dňa 26.05.2022, t.j. v 15-dňovej zákonnej lehote, doručil súdny exekútor na súd Sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu, v ktorej uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdny exekútor uviedol, že súd uvedeným rozhodnutí určil (správne má byť uvedené „zrušil“), že došlo k zastaveniu starej exekúcie v zmysle ZoUNEK, pričom on ako súdny exekútor, ako oprávnená osoba je dotknutý napadnutým rozhodnutím v tom zmysle, že podľa jeho názoru má nárok na paušálne trovy exekúcie a v prípade zrušenia upovedomenia o zastavení exekúcie bude exekúcia pokračovať, pričom bola zistená nemajetnosť povinného. Súdny exekútor poukázal na ods. 17 na strane 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom súd konštatoval, „že predmetná stará exekúcia sa k 01.01.2020 nezastavila uplynutím rozhodnej doby, nakoľko k poslednému výťažku došlo dňa 02.09.2019 a to zaplatením sumy 38,- eur. A tým sa naplnila zákonná podmienka ustanovená v § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, tzv. absolútna výnimka, kedy k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby nedochádza.“ Súdny exekútor uviedol, že ku dňu účinnosti zákona, teda k 01.01.2020 by sa stará exekúcie mala zastaviť uplynutím rozhodnej doby, ale v posledných 18 mesiacoch bol dosiahnutý výťažok, teda ku dňu 01.01.2020 sa stará exekúcia nezastavuje. Pričom ak by súdny exekútor postupoval podľa názoru Okresného súdu Trenčín (?), tak stará exekúcia sa z tohto dôvodu pri podmienke cetris parubus (správne má byť uvedené „ceteris paribus“) (za nezmenených podmienok) už nikdy nezastaví, napriek tomu, že v budúcnosti už povinný nikdy nebude mať majetok. Takže mali by nemajetnú exekúciu, ktorej zastavenie bolo účelom ZoUNEK. Z tohto dôvodu je podľa názoru súdneho exekútora tento právny názor, že sa jedná o absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, v rozpore s účelom zákona, čo značí prílišný formalizmus. Podľa názoru súdneho exekútora v ustanovení § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, nejde o absolútnu výnimku. V uvedenom ustanovení sa jedná o dobu dosiahnutia výťažku. Ak sa skúma dnes, už zajtra nemusí platiť.
Exekútor neustále skúma procesné podmienky. Preto sa skúma každý deň, či neodpadne prekážka zastavenia starej exekúcie. Podľa názoru exekútora jedine takýto výklad je v súlade s implicitným účelom zákona. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica a rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Taktiež súdny exekútor poukázal na právnu otázku pre okresné súdy v obvode Krajského súdu Košice, ktorým bolo dňa 06.04.2022 prijaté zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého „Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. f) zák. 233/2019 Z.z. je potrebné vykladať tak, že exekúcia sa zastavuje v ktorýkoľvek deň, keď sú splnené podmienky pre jej zastavenie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 2 cit. zák., a teda po nadobudnutí účinnosti zákona 233/2019 Z.z. (1.1.2020) je potrebné (každý deň) skúmať, či (ne)došlo k splneniu podmienok pre zastavenie exekúcie
- uplynutie rozhodnej doby 5 rokov podľa § 3 cit. Zák. a zároveň splnenie podmienky, že od posledného dosiahnutého výťažku v minimálnej výške 15 € prešla doba viac ako 18 mesiacov.“ Súdny exekútor k predmetnej exekučnej veci uvádza, že v tejto konkrétnej starej exekúcií rozhodná doba uplynula ku dňu účinnosti zákona, teda k 01.01.2020. Stará exekúcia sa však nezastavila zo zákona k tomuto dátumu, pretože v tento deň existovala prekážka zastavenia starej exekúcie, a to skutočnosť, že v posledných 18 mesiacoch bol dosiahnutý výťažok aspoň 15,- €. Exekútor neustále skúma procesné podmienky konania. Posledná úhrada aspoň 15,- € bola dosiahnutá dňa 02.09.2019. Lehota 18 mesiacov, ako prekážka zastavenia uplynula dňa 02.03.2021. Preto súdny exekútor každý deň skúmal, či neodpadla prekážka zastavenia starej exekúcie. Teda nasledujúci deň, teda 03.03.2021 už neexistuje prekážka zastavenia a stará exekúcia je zo zákona zastavená a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 25.03.2021. Podľa názoru súdneho exekútora, v danom prípade nedochádza k predĺženiu rozhodnej doby, ale odstráneniu prekážky zastavenia starej exekúcie. Opačný výklad by bol v rozpore s implicitným účelom zákona. Súdny exekútor len poznamenal (ale neuviedol žiadne paragrafové znenie), že predĺženie lehoty alebo plynutie novej lehoty (alebo doby) upravujú aj iné predpisy ako ZoUNEK. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor navrhol, aby súd uznesenie tunajšieho súdu č.k. XXEr/XXX/ XXXX-XX zo dňa 12.05.2022 zrušil.
3. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.19b)“
4. Poznámka 19b) „Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“(ďalej len „ZoUNEK“)
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 30.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“
6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.“
9. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, „Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútorovi“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.“
10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“
11. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, „Podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.“
12. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Ex. por., „Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“
13. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., „Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“
14. Podľa § 239 ods. 1 CSP, „Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.“
15. Podľa § 239 ods. 2 CSP, „Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.“
16. Podľa § 240 CSP, „Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.“
17. Podľa § 242 CSP, „Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.“
18. Podľa § 248 CSP, „ O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.“
19. Podľa § 250 ods. 1 CSP, „Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.“
20. Nakoľko súdny exekútor podal, v 15-dňovej zákonnej lehote sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 248 CSP.
21. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že vyšší súdny úradník v uznesení správne skonštatoval, že predmetné exekučné konanie bolo začaté dňa 29.10.2014 a bolo vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Z uvedeného dôvodu sa na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje ustanovenie § 1 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 233a Ex. por. a preto sa predmetná exekúcia považuje za starú exekúciu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 ZoUNEK. A nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX zo dňa 21.11.2014 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 01.12.2014, rozhodná doba uplynula dňa 01.12.2019 (§ 3 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Taktiež nie je sporná skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní došlo k výťažku a to dňa 25.10.2018 vo výške 38,- eur, dňa 08.04.2014 vo výške 38,- eur a dňa 04.09.2019 vo výške 38,- eur, spolu 114,- eur, čo je v 18 mesačnej lehote od zastavenia exekúcie (t.j. od 01.07.2018 do 31.12.2019) tak, ako to ustanovuje § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK. Túto skutočnosť tvrdil oprávnený, a súdny exekútor ju nerozporoval. Tým sú kumulatívne naplnené obe zákonné podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 písm. a) aj v § 2 ods. 2 písm. f) ZoNEK. V takomto prípade sa stará exekúcia nezastavuje. Uvedené je zrejmé aj z dôvodovej správy k § 2 ods. 2 písm. f), na ktorú poukázal v sťažnosti aj súdny exekútor, že „stará exekúcia, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch pred jej zastavením dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur sa taktiež nezastavuje, nakoľko v tomto prípade je existencia výnimky odôvodnená najmä tou skutočnosťou, že v starej exekúcii, v ktorej bol v období blízkom momentu, kedy sa má zastaviť, dosiahnutý výťažok aspoň sčasti, t.j. nejde o nemajetnú exekúciu.“ Spornou sa stáva otázka výkladu § 3 ods. 1 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, v tom že ak došlo k výťažku v starej exekúcií, v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, spolu aspoň 15,- eur, či sa 18 mesačná lehota, stanovená v § 2 ods. 2 písm. f) začne „opätovne“ počítať od posledného výťažku (úhrady). Súdny exekútor zastáva názor, že teleologickým výkladom ZoUNEK možno dospieť k názoru, že 18- mesačnú lehotu upravenú v § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné počítať aj od posledného výťažku aspoň 15,- €. Súd sa však s týmto názorom súdneho exekútora nestotožňuje, a podľa jeho názoru ani teleologickým výkladom ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK nemožno k takému výkladu dospieť. Zákonodarca totiž jednoznačne v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK ustanovil, že uplynutím rozhodnej doby sa stará exekúcia zastaví ak nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Pokiaľ však ide o starú exekúciu podľa odseku 2, takáto stará exekúcia sa uplynutím rozhodnej doby nezastavuje. V § 2 odseku 2 písm. f) zákonodarca jednoznačne upravil tzv. „absolútnu“ výnimku kedy k zastaveniu starej exekúcie nedôjde. Touto „výnimkou“, zákonnou podmienkou je dosiahnutie výťažku aspoň 15,- eur v posledných 18 mesiacoch, keď sa mala stará exekúcia zastaviť, t.j. v období od 01.07.2018 do
31.12.2019. V tomto konkrétnom prípade sa predmetná stará nezastavila k 01.01.2020, nakoľko došlo k poslednému výťažku dňa 02.09.2019. ZoUNEK v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje, že sa „predlžuje“, resp. presúva deň „keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť“ a že od tohto dňa súdny exekútor v 120 dňovej lehote vydá a zašle oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie. Z ustanovenia § 5 ods. 1 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že „ak sa stará exekúcie zastavila ...“ a z § 5 ods. 3 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že „od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona ...“ alebo „sa zastavuje ku dňu účinnosti ...“ Predmetná stará exekúcia sa však nezastavila. Súd je toho názoru, že nakoľko ide o majetnú exekúciu súdny exekútor je povinný naďalej pokračovať v exekúcií v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, pričom v predmetnom exekučnom konaní zostáva vymôcť od povinného už len časť pohľadávky oprávneného. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením súdneho exekútora, že takúto exekúciu už nie je možné „nikdy“ zastaviť, pretože aj tzv. starú exekúciu, na ktorú sa ZoUNEK nevzťahuje je možné zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Ex. por. účinného do 31.03.2017, napr. podľa písm. c) návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie alebo podľa písm. h) podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, má súd za to, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto sťažnosť súdneho exekútora proti vyššie uvedenému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 250 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.