Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-26-2019.pdf
PDF · 74.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/26/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: CASSOFIN, a. s., so sídlom Letná č. 27, 043 14 Košice, IČO: 00 188 867, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti odporcovi: Podtatranská hydina, a. s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi, s. r. o., so sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu s a z a m i e t a .
II. Odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahom uvedeným v petite s odôvodnením tvrdeným v častiach návrhu označených ako I, II návrhu. Na tomto mieste sa, v záujme hospodárnosti, poukazuje na návrh z 30.08.2018 podaný Okresnému súdu Košice I.
2. Podľa §343 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa ust. §344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Podľa ust. §324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie).
5. Podľa ust. §326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí podľa ust. §326 v nadväznosti na ust. §132 a 127 C. s. p.
8. Pokiaľ ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nespôsobujú jeho nedostatky spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne.
9. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu sice daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť podľa ust. §326 ods. 2 C. s. p. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie (pozri Števček, M, Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. BECK, 2016, 1540 s., str. 1110).
10. Zo spisového prehľadu vyhotoveného Okresným súdom Košice I je zrejmé, že na číslach listov od 1 do 49 sa nachádza návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia s prílohami.
11. Z obsahu spisu je nepochybné, že na uvedených číslach listov sa nachádza Návrh (čl. 1-5), Plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľa (čl. 6), Uznesenie Okresného súdu Košice I spis. zn. 29Cb 46/2018 (čl. 7-21), Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (čl. 22), opätovne Uznesenie Okresného súdu Košice I spis. zn. 29Cb 46/2018 (čl. 23-37), opätovne Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (čl. 38), Výpis z LV č. 265 (čl. 39-45), doklad o doručení (čl. 46), Výsledok overenia KEP (čl. 47-49).
12. Z uvedeného je zrejmé, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predloženého Okresnému súdu Kežmarok nie sú pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia odvoláva.
13. V zmysle vyššie uvedených úvah ide o nedostatok, ktorý nebráni pokračovaniu v konaní, a preto súd návrh zamietol.
14. Nadôvažok súd prvej inštancie dodáva, že na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem.
15. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.
16. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. §325 ods. 1 C. s. p.
17. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
18. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
19. Zistenie právneho záujmu na zabezpečovacom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v §325 ods. 1 C. s. p.. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. §325 ods. 1 C. s. p. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.
21. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
22. Z tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení akcionára obchodnej spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., IČO: 316 516 84. Túto základnú skutkovú okolnosť však neosvedčil.
23. Zo spisového materiálu, ako aj z elektronického súdneho spisu postúpeného Okresným súdom Košice I Okresnému súdu Kežmarok vyplýva, že v danom prípade nebolo osvedčené splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
24. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej (§324 ods. 1 C. s. p.) bol jeho navrhovateľ neúspešný, a preto bolo podľa §255 ods. 1 C. s. p., aplikujúc zásadu úspechu v konaní, rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.