Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/26/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: CASSOFIN, a. s., so sídlom Letná č. 27, 043 14 Košice, IČO: 00 188 867, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti odporcovi: Podtatranská hydina, a. s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi, s. r. o., so sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu s a z a m i e t a .

II. Odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahom uvedeným v petite s odôvodnením tvrdeným v častiach návrhu označených ako I, II návrhu. Na tomto mieste sa, v záujme hospodárnosti, poukazuje na návrh z 30.08.2018 podaný Okresnému súdu Košice I.

2. Podľa (ďalej len ,,“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa ust. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie).

5. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí podľa ust. v nadväznosti na ust. a 127

8. Pokiaľ ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nespôsobujú jeho nedostatky spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne.

9. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu sice daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť podľa ust. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie (pozri Števček, M, Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. BECK, 2016, 1540 s., str. 1110).

10. Zo spisového prehľadu vyhotoveného Okresným súdom Košice I je zrejmé, že na číslach listov od 1 do 49 sa nachádza návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia s prílohami.

11. Z obsahu spisu je nepochybné, že na uvedených číslach listov sa nachádza Návrh (čl. 1-5), Plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľa (čl. 6), Uznesenie Okresného súdu Košice I spis. zn. (čl. 7-21), Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (čl. 22), opätovne Uznesenie Okresného súdu Košice I spis. zn. (čl. 23-37), opätovne Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (čl. 38), Výpis z LV č. 265 (čl. 39-45), doklad o doručení (čl. 46), Výsledok overenia KEP (čl. 47-49).

12. Z uvedeného je zrejmé, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predloženého Okresnému súdu Kežmarok nie sú pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia odvoláva.

13. V zmysle vyššie uvedených úvah ide o nedostatok, ktorý nebráni pokračovaniu v konaní, a preto súd návrh zamietol.

14. Nadôvažok súd prvej inštancie dodáva, že na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem.

15. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.

16. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust.

17. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

18. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

19. Zistenie právneho záujmu na zabezpečovacom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v . V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.

21. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

22. Z tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení akcionára obchodnej spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., IČO: 316 516 84. Túto základnú skutkovú okolnosť však neosvedčil.

23. Zo spisového materiálu, ako aj z elektronického súdneho spisu postúpeného Okresným súdom Košice I Okresnému súdu Kežmarok vyplýva, že v danom prípade nebolo osvedčené splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

24. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej ( ) bol jeho navrhovateľ neúspešný, a preto bolo podľa , aplikujúc zásadu úspechu v konaní, rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove / /.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.