Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/31/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 6.231,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -61 zo dňa 23.11.2018 vo výroku II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanovením . Vecne argumentoval vo výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie tým, že pri rozhodovaní o trovách konania sa rozhodol pre aplikovanie ustanovenia , nakoľko toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie považoval mimosúdne urovnanie práv a povinností strán sporu, ktoré viedlo k zastaveniu konania, za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, preto nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, nakoľko žalobca neuviedol čas, obsah a dôvody mimosúdnej dohody o predmetnej pohľadávke.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia , . V odvolaní uviedla, že konaniu o zaplatenie 6.231,18 eur predchádzalo podanie žaloby zo strany žalovanej v konaní sp. zn. , v ktorom sa žalovaná domáhala určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v ktorom konaní došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, na základe ktorej strany upravili sporné práva a povinnosti. Mimosúdna dohoda však vyporiadala práva a povinnosti vzniknuté iba v konaní sp. zn. a nie aj v tomto súdnom konaní, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Súd prvej inštancie nemal k dispozícii mimosúdnu dohodu, preto jeho závery považuje žalovaná za predčasné. Strany si dohodou upravili sporné práva a povinnosti vyplývajúce iba z konania sp. zn. , čím neboli dotknuté nároky v tomto konaní. Žalovaná poukazuje tiež na to, že ako prvá iniciovala konanie voči žalobcovi sp. zn. , v ktorom sa domáhala učenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v priebehu konania došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, pričom medzi tým žalobca podal novú žalobu o zaplatenie, hoci medzi stranami už prebiehalo súdne konanie týkajúce sa totožnej zmluvy. Žalobca napriek tomu, že sa viedlo konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, podal proti žalovanej novú žalobu v totožnej veci, pričom túto následne vzal späť, keď sa v pôvodnom konaní uzatvorila dohoda o urovnaní, teda procesná zodpovednosť v tomto konaní musí ísť na vrub žalobcu. Žalobca totiž zavinil začatie tohto konania, napriek tomu, že ohľadom rovnakej zmluvy o úvere už jedno konanie prebiehalo. Rovnako zavinil zastavenie konania po tom, čo zistil, že v skôr súdenej veci bola uzatvorená mimosúdna dohoda dňa 14.11.2018, pričom zo strany právneho zástupca žalobcu bola podpísaná už dňa 25.7.2018 a späťvzatie žaloby bolo doručené súdu až dňa 23.11.2018 Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ( ).

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.231,18 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o náhrade trov konania konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu.

7. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Citované ustanovenia o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

10. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.231,18 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere č. 8978183512 zo dňa 21.11.2012. Žalovaná so žalobou nesúhlasila dôvodiac, že úver jej poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov a žalovaná už podala samostatnú žalobu o určenie bezúročnosti úveru v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorú mimosúdnu dohodu ale žalobca k späťvzatiu žaloby nedoložil. Žalovaná nesúhlasila s dôvodom späťvzatia žaloby uvádzaným žalobcom, poukazovala na to, že k medzi stranami v prejednávanej veci nebola uzatvorená žiadna mimosúdna dohoda a strany uzavreli dňa 14.11.2018 Dohodu o urovnaní v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. začatom na základe žaloby podanej žalovanou.

11. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu v prejednávanej veci a nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , ktoré v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval súd prvej inštancie, keď za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považoval práve mimosúdne urovnanie práv a povinností. Rovnako nemožno konštatovať, že by boli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanou, a to že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby, pre ktorej naplnenie by musela byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovanej a späťvzatím žaloby. Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nej.

12. Ak teda nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia a ani na aplikáciu zásady procesnej zodpovednosti žalovanej za zavinenie, platí, že zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobcovi v dôsledku jeho späťvzatia žaloby, ktorú žalobu vzal žalobca v celom rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu žalovanej v súlade s jeho žalobnou požiadavkou. Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej, keďže k usporiadaniu vzájomných vzťahov strán nedošlo spôsobom požadovaným žalobou. Preto je nevyhnutným vysloviť, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

13. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia zmenil tak, že žalovanej priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

14. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením vznikol nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).