Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-109-2018.pdf
PDF · 151.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/109/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom A. 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanému: W.C. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 1.760,79 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 737,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 737,86 EUR od 23.9.2018 do zaplatenia, ako aj poštovné vo výške 1,15 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1.760,79 EUR, dlžných úrokov z istiny vo výške 1.863,92 EUR, zmluvných úrokov vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.760,79 EUR od 1.5.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.760,79 EUR od 1.5.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 4,65 EUR, ako aj k náhrade trov konania. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením, že dňa 16.11.2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1175715612, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. 3. Nakoľko žalovaný neplnil úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu v dôsledku omeškania zo strany žalovaného v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s Obchodnými podmienkami si uplatnil právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver predčasne splatným. Žalovaný ani napriek výzve dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil ani sčasti. 4. Žalobca v žalobnom návrhu požaduje istinu vo výške 1.760,79 EUR, úrok z istiny do 30.4.2018 v sume 1.863,92 EUR, zmluvný úrok zo zostatku nesplatenej istiny ( 1.760,79 EUR) vo výške 24,50 % ročne od 1.5.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.760,79 EUR od 1.5.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 4,65 EUR. 5. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky, Listina „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 30.4.2018, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.7.2015, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 3.5.2015, Podací hárok č. EPH004959547, Sadzobník poplatkov.
6. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov. 7. Žaloba spolu s prílohami a procesnými poučeniami boli v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP žalovanému doručované do vlastných rúk dňa 6.7.2018 spolu s uznesením, v ktorom bol súdom vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k žalobe. Zásielka sa však súdu vrátila dňa 10.7.2018 z dôvodu „adresát neznámy“. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom MEO, REGO, OOPZ, Sociálnej poisťovne, avšak pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť. Preto súd doručoval žalobu v zmysle ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani neoznámil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, resp. nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany; skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. 8. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 4.6.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 2.5.2019, žalovanému dňa 4.5.2019 fikciou doručenia. Na pojednávaní nebol prítomný žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním zo dňa 13.5.2019. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý sa neospravedlnil ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti strán sporu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 9.11.2012 žalovaný vyplnil Žiadosť o poskytnutie úveru (ďalej len „žiadosť“), pričom ním požadovaná výška úveru predstavovala sumu 2.000 EUR a doba splácania úveru predstavovala 6 rokov. Dňa 16.11.2012 bola predmetná žiadosť schválená žalobcom, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere dostupná pôžička (ďalej len „Zmluva“) medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2.000 EUR, ktorý bol žalovaný povinný splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach po 57,29 EUR. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.851,94 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 29,09 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 19,37 % a ročná úroková sadzba vo výške 24,50 %. Dátum konečnej splatnosti bol 16.11.2018 a dátum prvej splátky do 16.12.2012. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu spolu 1.262,14 EUR tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom. Žalobca listom zo dňa 20.7.2015 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 389,62 EUR a poplatkov vo výške 1,15 EUR s tým, že ak nedôjde k úhrade do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 3.8.2015 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalobca žalovanému oznámil, že jeho úverová pohľadávka sa stala ku dňu 3.8.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 14. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu a povolaniu. 15. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona 20. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 22. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 27. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 29. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 30. Podľa § 526 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 31. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu (ďalej len cit. zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 33. Podľa § 2 písm. a), b), d) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 34. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 35. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 36. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. 37. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b)cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 38. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 39. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 40. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 44. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a zistil tento skutkový stav:
45. Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp.zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS Prešov sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. 6Co/254/2008 zo dňa 10.2.2009). 46. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 47. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). 48. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba,ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred
všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia. 49. Žalovaný vyplnil dňa 9.11.2012 prvú a druhú časť formulára Zmluvy o úvere, keď uviedol len požadovanú sumu pôžičky 2.000 EUR a počet rokov, v ktorých bude poskytnutú pôžičku splácať (6 rokov), tak ako to vyplýva z čl. 2 Zmluvy a tiež z čl. 2 bodu 2.2 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička. Ostatné podstatné náležitosti zmluvy o úvere boli uvedené až následne žalobcom v čl. 3 predmetnej Zmluvy dňa 16.11.2012, v ktorom žalobca oboznamuje žalovaného s parametrami úveru, konkrétne s celkovými nákladmi spotrebiteľa, výškou úveru, výškou a počtom splátok, ročnou úrokovou sadzbou, RPMN, priemernou hodnotou RPMN, termínom prvej platby a dátumom konečnej splatnosti úveru. Tieto skutočnosti však neboli obsiahnuté v zmluve, resp. žalovaný s nimi nebol oboznámený v čase, v ktorom žiadal o poskytnutie pôžičky, a teda neboli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané, to znamená nemožnosť žalovaného ako dlžníka oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spor s ochranou slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP súd neaplikoval ustanovenia o popretí skutkových tvrdení protistrany v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP. 50. V konaní bolo preukázané, že strany sporu dňa 16.11.2012 uzavreli Zmluvu o úvere dostupná pôžička, avšak niektoré časti zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s citovanou právnou úpravou. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 51. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. 52. Ak žalobca odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky, časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na Obchodné podmienky iba v zmysle Obchodného zákonníka ( ustanovenie § 273 ods. 1), Občiansky zákonník takéto ustanovenie nemá. Preto nemožno v prípade spotrebiteľských zmlúv jej časť dohodnúť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sú ustanoveniami lex specialis povahy, a to nielen vo vzťahu k ostatným častiam OZ, ale aj vo vzťahu k iným právnym predpisom iba parciálne regulujúcim spotrebiteľské záväzky. V dôsledku jednostrannej kogentnosti noriem určených na ochranu spotrebiteľa je vylúčené, aby sa ustanovenia právnych predpisov, vrátane OZ na škodu spotrebiteľa odchyľovali od čo i len dispozitívnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisoch 53. Čo sa týka Všeobecných obchodných podmienok, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať len prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku
ide aj vtedy, ak ju dodávateľ menším písmom ako zmluvné podmienky prestavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu porovnaj nález I. ÚS 342/09 Českej republiky. 54. Spotrebiteľ sa tak môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menším obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.) práve menším písmom môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam, opačný text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla a nemôže privodiť viazanosť Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. 55. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré súd citoval vyššie, vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 56. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V Zmluve sa nachádza suma 2.000 EUR uvedená ako „výška úveru“ a suma 1.851,94 EUR uvedená ako „celková výška nákladov“. Avšak táto suma nie je konečná s poukazom na text uvedený v zmluve menším písmom, ktorý uvádza, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti nie je suma 1.851,94 EUR, ale suma 3.851,94 EUR (2.000 EUR + 1.851,94 EUR), ktorá však v Zmluve výslovne uvedená nie je. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmluve uvedenú sumu 1.851,94 EUR, resp. neuvedenie celkovej sumy, ktorú musí dlžník zaplatiť, považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi. 57. Zmluva o úvere neobsahuje ani určitý údaj o výške mesačnej splátky, pretože táto je uvedená vo výške 57,29 EUR, pričom ale pri počte splátok 72 by celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť mala byť suma 4.124,88 EUR, avšak celková výška nákladov je v sume uvedená 1.851,94 EUR, a teda pri výške úveru 2.000 EUR je celkovou sumou suma 3.851,94 EUR, čo súd taktiež považuje za zavádzajúce pre spotrebiteľa. Pretože výška splátky nie je v zmluve o úvere dojednaná jednoznačným spôsobom, v súlade s § 37 Obč. zák. je dojednanie výšky splátok neplatné. Celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, je v zmluve o úvere takisto nepreskúmateľná, pretože pri 72 splátkach po 57,29 EUR by dlžník bol povinný veriteľovi zaplatiť 4.124,88 EUR. Hodnota 3.851,94 EUR uvedená v zmluve o úvere, zodpovedá 72 splátkam po 53,50 EUR, pričom v Zmluve nebol dojednaný žiaden poplatok za poskytnutie úveru, resp. poistenie. 58. Konajúci súd poukazuje na to, že zo znenia Zmluvy pri uvedení, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vyplýva, že žalovanému poskytol: „celkovú sumu úveru 3.851,94 EUR“. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Súd je toho názoru, že listina podpísaná žalovaným (žiadosť) ako aj listina podpísaná žalobcom ( časť 3 označená ako „zmluva o úvere“) nie je ako právny úkon dostatočne určitá v takom zmysle, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi. Pokiaľ teda v písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, nebola písomná forma zmluvy zachovaná. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je absolútne neplatná, a pokiaľ boli na základe takejto neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky, je tento povinný vrátiť ich žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. 59. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úver, pričom listina obsahuje dva údaje, a to: „výška úveru: 2.000 EUR“ a „Celková čiastka úveru: 3.851,94 EUR“. Z ďalšieho obsahu Zmluvy konkretizácia týchto pojmov nie je celkom zrejmá a nie je ani vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. Uvedené nie je definované ani v obchodných podmienkach predložených žalobcom. Podľa názoru súdu slová: „celková výška úveru“ nemožno vykladať tak, že je nimi len iným spôsobom vyjadrený význam slov: „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Toto slovné spojenie totiž používa zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 2 písm. h) a údaj o „celkovej čiastke ,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ radí § 9 ods. 2 citovaného zákona zároveň medzi podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, k takémuto zhodnému významu citovaných slovných spojení nemožno dospieť gramatickým a ani logickým výkladom ustanovenia ustanovení §2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. Gramatický výklad slovného spojenia „celková čiastka úveru“ je podľa názoru suma všetkých peňažných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, používa na označenie tejto sumy, ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi, slovné spojenie „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ (§ 4 ods. 2 písm. e/). Naproti tomu celkové plnenie, ktoré má dlžník vrátiť (vrátane poplatkov a úrokov), zákon č. 258/2001 Z. z. označuje ako „celkové náklady spotrebiteľa“ (§ 4 ods. 2 písm. j/).8. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „Celková suma úveru“ nemožno chápať inak, než tak, že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Zmluva obsahuje dve vyjadrenia s tým istým významom („Celková čiastka úveru“ a „výška úveru“) a pri každom z týchto slovných spojení je uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška poskytnutej sumy je pritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o úvere, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Súd na základe uvedeného preto posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa pre spotrebiteľský úver vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne, teda tým, že veriteľ poskytol plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o výške poskytnutého plnenia je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu, pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto výklad neponúkol). 60. Vzhľadom k tomu, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval zákon č. 258/2001 Z. z. (vrátane vyššie uvedených pojmov „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“), neexistoval dôvod, aby zmluva definovala tieto pojmy inak, než boli použité v zákone a dokonca inak, než sú bežne používané v slovenskom jazyku. 61. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V Zmluve nie je uvedené a ani z textu zmluvných podmienok nie je možné zistiť presný termín splátok (v čl. 5, bod 5.3 zmluvných podmienok je uvedené, že splátky sú splatné dňom uvedeným v Zmluve; pričom v samotnej Zmluve je uvedený dátum prvej platby do 16.12.2012 a dátum ďalšej platby k 16. dňu v mesiaci). Podľa uvedeného zákonného ustanovenia teda v zmluve musí byť uvedený údaj o termínoch splátok. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť malým písmom písané, rozsiahle, individuálne nevyjednané všeobecné obchodné podmienky k zmluve či iná osobitná listina. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné či iné podmienky, alebo osobitnú listinu. Keďže tieto náležitosti musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že strany termíny splatnosti splátok dohodnú ústne, či osobitne, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej zmluve. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012). 62. Preto súd má za to, že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte Zmluvy, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapracované priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíne konečnej splatnosti však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom
má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. 63. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 3.8.2015, v ktorej žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu vyplýva, že žalobca zosplatnil úver ku dňu 3.8.2015, o čom však informoval žalovaného až touto výzvou, pričom jej doručenie žalovanému súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Pre vznik omeškania však nie je určujúci dátum, kedy veriteľ úver zosplatnil, ale kedy oznámil dlžníkovi výšku dlžnej sumy a prípadne aj lehotu splatnosti. Žalobca však nijako nepreukázal či a kedy bolo oznámenie o zosplatnení dlhu doručené žalovanému. Žalobca nepreukázal ani dôvody, pre ktoré žiada priznať úrok z omeškania odo dňa 1.5.2018. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení dlhu, k čomu došlo až po doručení žaloby žalovanému dňa 22.9.2018 (doručované na úradnej tabuli), t.j. od 23.9.2018. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 23.9.2018 predstavuje 0,0 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 %, avšak súd mu priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 23.9.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola žalovanému doručená žaloba s prílohami. Súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobca si v žalobe uplatnil aj sumu 4,65 EUR titulom bankových poplatkov. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že táto suma predstavuje poplatky za upomienky/poštovné. Žalobca má podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo požadovať aj náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca si uplatnil náklady ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 4,65 EUR (aj keď v žalobe nesprávne označené). Súd mu priznal tieto len vo výške 1,15 EUR, nakoľko len v tomto rozsahu má ich vynaloženie za preukázané z predloženého listinného dôkazu - Podací hárok č. EPH004959547 list č. 3/18 a 1/18 z ktorého je zrejmé, že žalobca podal na Slovenskej pošte zásielku pre žalovaného, pričom poštovné bolo vo výške 1,15 EUR. V prevyšujúcej časti uplatnených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobu zamietol, nakoľko ich vynaloženie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, tieto nevyplývajú zo žaloby, ani iných listinných dôkazov predložených žalobcom.
O trovách konania súd rozhodol takto : 64. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 65. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 66. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 67. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 68. Podľa zásad o náhrade trov konania súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Podľa pomeru úspechu v spore má nárok na náhradu trov konania žalovaný vo výške 16,20 % (čo predstavuje konečný úspech žalovaného v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 1.760,79 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 737,86 EUR, čo je pre žalobcu 41,9 % úspech a 58,10 % neúspech), avšak nakoľko žalovanému zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, ani si ich náhradu žalovaný neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).