Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-9-2018.pdf
PDF · 222.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Petrom Harakalym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.305,- eur s 5 % úrokom z omeškania od 27.10.2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.152,50 eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.368,75 eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.3.2018 doručenou súdu dňa 3.4.2018 domáhal titulom náhrady škody – sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.305 eur s 5% úrokom z omeškania od 27.10.2017 do zaplatenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.890 eur a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.4.2015 utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných úloh u zamestnávateľa FADPAG s.r.o., IČO: 36 788 805, Hurbanova 20, 085 01 Bardejov. Poukázal na ust. § 195 ods. 2 ZP, § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z.. Úraz utrpel ako zamestnanec žalovaného, pre ktorého vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy. Uraz zároveň utrpel priamo pri plnení pracovných úloh. V zmysle vyššie uvedených ustanovení je teda úraz pracovným úrazom. Pri predmetnom pracovnom úraze utrpel bolestivé poranenia ako napr. luxácia lakťa vpravo liečená operáciou, zlomenina processus coronoideus ulnae vpravo, zlomenina hlavičky radia luxačná kominutívna vpravo liečená operáciou, ruptúra predného skríženého kolenného väzu vpravo, ruptúra mediálneho postranného kolenného väzu vpravo totálna, poranenie zadného rohu mediálneho menisku kolena vpravo liečené operáciou, vykĺbenie kolena vpravo liečené operáciou, abrupcia mediálneho kondylu femoru vpravo liečená konzervatívne. Uvedené poškodenia zanechali u neho trvalé poškodenie na zdraví a to obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahkého stupňa, obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vpravo stredne ťažkého stupňa, obmedzenie pohyblivostí kolenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa, kývavosť kolenného kĺbu vpravo s potrebou ortopedického podporného prístroja. V dôsledku poškodeného zdravia bol hospitalizovaný. Trpel bolesťami, celkovou
slabosťou, mal bolesti horných a dolných končatín, trpí slabosťou horných končatín a nestabilitou pri chôdzi. Poškodenie zdravia pri pracovnom úraze zanechalo na jeho zdravotnom stave trvalé následky. V dôsledku toho je natrvalo v podstatnej miere obmedzený v osobnom živote a je akýmkoľvek spôsobom vylúčené jeho uplatnenie v mnohých oblastiach spoločenského života. Pasívna legitimácia žalovaného je daná zákonom č. 461/2003 Z.z. ( s poukazom na ust. § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3 pís. h ), § 83, § 120 ods. 1 ). Uplatňuje si nárok na úrazovú dávku, konkrétne nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., na ktorý v § 13 ods. 3 písm. h) odkazuje zákon č. 461/2003 Z. z.. Pri určení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Takto stanovenú náhradu možno následne v zmysle § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. zvýšiť o 50 % v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo hodnotené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.9.2016, ktorý vystavil primár A. F. G., H. z NRC Kováčová. Bodové hodnotenie bolo v uvedenom posudku stanovené na celkových 1.120 bodov, z dôvodu závažného poškodenia na zdraví a vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, čo pri hodnote 1 bodu 17,66 EUR, predstavuje sumu 19.780,- EUR. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. je pre výpočet náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodujúca hodnota bodu platná pre rok 2016. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo 18.5.2016 č. S02491-0L-2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 je platná hodnota bodu vo výške 17,66 EUR. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. teda žalobcovi patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sunie 19.780,- EUR (1.120 bodov x 17,66 EUR/bod). V dôsledku pracovného úrazu je vážne zdravotne postihnutý. V dôsledku trvalých následkov má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Taktiež má v dôsledku trvalých následkov stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. Následkom úrazu je povahovo zmenený, často depresívny, náladový, emotívne labilný. Pred úrazom mal veľa priateľov, pracoval, športoval, často chodil do spoločnosti. Po úraze je uzavretý, smutný, nikam nechodí, pociťuje slabosť v dominantnej pravej hornej končatine a pravej dolnej končatine, často sa cíti unavený, zo svojho stavu je nervózny, zle spáva. Je teda obmedzený predovšetkým v bežnom každodennom osobnom živote z hľadiska samostatnosti a osobnej starostlivosti o svoje základné životné potreby v mnohých, predovšetkým namáhavejších činnostiach. K rozsiahlemu obmedzeniu došlo aj v pracovnej oblasti jeho života. Pred úrazom bol zamestnaný ako vodič nákladného motorového vozidla. Jeho práca spočívala aj vo vykládke a nakladaní tovaru. V dôsledku úrazu je jeho terajšia účasť na akýchkoľvek podobných prácach pre pretrvávajúcu bolesť a zvýšenú námahu vylúčená a nemôže v žiadnom prípade vôbec pracovať ako vodič. Je taktiež výrazne obmedzený v oblasti rodinného života a v oblasti údržby vlastnej domácnosti. Doteraz si všetky práce týkajúce sa údržby a prípadných stavebných úprav vykonával sám, čo v ďalšom priebehu jeho života už neprichádza do úvahy. Aj v týchto oblastiach, v ktorých bol doteraz úplne sebestačný, bude v celom ďalšom priebehu života odkázaný na pomoc iných. Celkovo možno zhrnúť, že od úrazu sa mu radikálne zmenila kvalita jeho života. Z aktívneho pracovitého, kultúrne a športovo založeného človeka sa v dôsledku úrazu stala osoba odkázaná na pomoc iných bez možnosti ďalej pracovať v oblasti svojej profesijnej kvalifikácie a rozvíjať svoje záľuby a záujmy. Utrpel úraz v produktívnom veku 29 rokov, kedy mal pred sebou vzhľadom na svoj vek ešte široké možnosti uplatnenia. Hodnotené položky: 1/ 335a. Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 60b, 2/ 338b. Obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vpravo stredne ťažkého stupňa = 100b, 3/ 396a. Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 100b, 4/ 397b. Kývavosť kolenného kĺbu vpravo s potrebou ortopedického podporného prístroja = 300b. Vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť' sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, bolo celkové bodové hodnotenie určené na výšku 1.120 bodov. Vo veku 29 rokov sa mu „zmenil" celý svet, čo u neho spôsobuje výskyt porúch nálady, je emočne nestabilný, pociťuje citovú vyprahnutosť spojenú s apatiou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že sa stal v dôsledku úrazu invalidným (45%) a je v rozsahu 50% vylúčený aj z pracovného procesu ako aj na ďalšie uvedené skutočnosti, je možné ho považovať za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v dôsledku čoho má žalobca nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu do 50 %, čomu zodpovedá suma 9.890,- EUR. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z, z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. V zmysle predmetného ustanovenia majú byť v poskytovanej náhrade zohľadnené všetky trvalé následky ako aj celý rozsah obmedzení poškodeného. S prihliadnutím
na skutočnosť, že u žalobcu sa jedná o mladého človeka, ktorý bol aktívny nielen v pracovnej oblasti a ale aj v iných oblastiach spoločenského života, nemôže náhrada stanovená len podľa počtu bodov dostatočne zohľadňovať všetky obmedzenia žalobcu ako aj stratu možností jeho spoločenského uplatnenia. Žalobca si predmetné nároky, teda nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 19.780,- EUR ako aj nárok na zvýšenie tejto náhrady v sume 9.890,- EUR uplatnil u žalovanej výzvou zo dňa 25.10.2016. Žalovaná vo veci v zákonnej lehote vydala rozhodnutie v dávkovom konaní číslo 7386-19/2017-B3 zo dňa 10.2.2017, ktorým žalobcovi priznaná náhrada za SSU iba v sume 9.890 EUR za 560 bodov. Po odvolaní odvolací orgán ustanovil znalca MUDr. Lisanského, ktorý celkový počet bodov znížil na 310 bodov a o veci rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.9.2017, a znížením celkového nároku na SSU v sume 5.475,- EUR. Súčasťou uplatneného nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia bol aj návrh uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu 50% a sume 9.890,- EUR. K tomuto návrhu sa žalovaná vyjadrila listom zo dňa 20.12.2017 č. XXXXX-X/ XXXX- E., v ktorom oznámila rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne predloženému návrhu nevyhovieť. Argumenty žalovanej v odmietavom stanovisku uvádzajú minimálnu genézu veci, z ktorého je podstatný predovšetkým konečné rozhodnutie žalovanej v nerešpektovaní pôvodného lekárskeho posudku primára MUDr. Hudeca PhD.. S rozhodnutím žalovanej sa nestotožňuje. Žalovaná žalobcovi plnila iba sumu 9.890 EUR z 560 bodov podľa lekárskeho posudku primára A. G. H., zo dňa 20.9.2016. Návrh uzavrieť dohodu vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná odmietla. Pri vecnej príslušnosti súdu na konanie poukázal na ust. § 6 ods. 1, § 5 ods. 5, § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z.. Nakoľko v danom prípade si riadne uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s nárokom na jej zvýšenie, a zo strany žalovanej nebolí tieto nároky v celom rozsahu uspokojené, je daná vecná príslušnosť všeobecného súdu na prejednanie týchto nárokov v časti, ktorá doteraz nebola zo strany žalovanej uhradená. Pri požadovanom úroku z omeškania poukázal na ust. § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním zo dňa 25.10.2016. Táto v trojmesačnej lehote v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. neuspokojila nárok poškodeného na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa celkového počtu bodov staveného v lekárskom posudku, čím sa nasledujúci deň po uplynutí trojmesačnej lehoty dostala do omeškania. Po vydanom rozhodnutí č. 7386-19/2017-BJ zo dňa 10.2.2017 a rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.9.2017 žalovaná rozhodla o čiastočnom plnení. Odvolacím orgánom bol nárok žalobcu znížený zo sumy 9.890,- EUR na sumu 5.475,- EUR. Žalobcovi bola vyplatená dňa 26.10.2017 suma vo výške 5.475,- EUR. Odmietnutie návrhu na uzavrieť dohodu o v rovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 12.1.2018, preto si podanou žalobou uplatňuje nárok na neuhradenú časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového hodnotenia v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia v celkovej sume 14.305,- EUR (19.780-5.475) za ostávajúcich 1.120 bodov spolu s úrokom z omeškania zo sumy 14.305,- EUR odo dňa 27.10.2017 do zaplatenia a nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v sume 9.890,- EUR.
2. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 22.2.2023 zobral žalobu v časti späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.737,50 eur a trovy konania. Poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.9.2017, č. XXXXX- X/XXXX-XX, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.475,- eur . Vzhľadom na uvedené zobral žalobu podľa § 144 C.s.p. ohľadom sumy 14.305,- € s príslušenstvom späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vzhľadom na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.475,- €, pričom 50 % zvýšenie predstavuje sumu 2.737,50 €, berie podľa § 144 C.s.p. svoju žalobu späť v časti rozdielu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.152,50 € ( 9.890 € - 2.737,50 € ) a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. 3. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania je náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia - jej zvýšenie o 50 %, čo činí sumu 2.737,50 eur ( 5.475 eur : 2 ) na základe priznanej sumy ako náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie ( znalecký posudok znaleckej organizácie - viď nižšie ). Preto sa súd ďalej zaoberal len dôkazmi vo vzťahu k predmetu konania. 4. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 5.6.2018. Uviedol k nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.305 EUR, že žalobca podal žiadosť o náhradu za SSU prostredníctvom právneho zástupcu na pobočku Sociálnej poisťovne v Bardejove dňa 27.10.2016 spolu s lekárskym posudkom, ktorý vypracoval A. G. dňa 20.9.2016, ktorým bolo základné SSU ohodnotené 560 bodmi a podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. bolo zvýšené na dvojnásobok ,
t.j. na 1 120 bodov. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov, po kontrole predmetného posudku vyzval posudzujúceho lekára na stornovanie lekárskeho posudku o SSU. Posudzujúci lekár A. G. trval na pôvodnom posudku, t. j. tento nestornoval, ani ho neopravil. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, ako prvostupňový orgán vydala dňa 10.2.2017 rozhodnutie č. 7386-19/2017-BJ, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala žalobcovi náhradu za SSU vo výške 9 890,- €, určenej podľa § 5 zákona č. 437/ 2004 Z.z.. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.2.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 32681- 6/2017-BA tak, že vo veci priznania nároku na náhradu za SSU v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 1.4.2015 v sume 9 890,- € zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov tak, že slová „v sume 9 890,- €" nahradila slovami „v sume 5.475,- €. V ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací správny orgán v odvolacom konaní rozhodol na základe súdno-znaleckého posudku č. 19/2017 ktorý vypracoval znalec z odboru chirurgie, ortopédie, traumatológie, zdravotníctva a farmácie. Znalecká organizácia v predmetnom znaleckom posudku ohodnotila SSU žalobcu celkovým počtom bodov 310 a vzhľadom na túto skutočnosť bola žalobcovi nakoniec vyplatená náhrada za SSU vo výške 5 475,- EUR ( t.j. 310 x 17,66 eur) na základe rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX. Na základe toho, že vypracovaním súdno-znaleckého posudku sa odstránili rozpory pri stanovení bodového ohodnotenia SSU žalobcu, keďže v ňom bola kompletne popísaná celá zdravotná dokumentácia žalobcu v dôsledku predmetného pracovného úrazu a náhrada za SSU bola vyjadrená položkami v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., nesúhlasí s konštatovaniami žalobcu v časti I. podanej žaloby a navrhujeme žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, lebo žalobca žiada náhradu za SSU na základe lekárskeho posudku, ktorý vypracoval A. G. dňa 20.9.2016 nie na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.9.2017, ktoré bolo vydané na základe súdno-znaleckého dokazovania žalovanej. V súvislosti s predmetnou žalobou je potrebné zdôrazniť podstatnú skutočnosť, že žalobca požiadal toto rozhodnutie správneho orgánu a jeho konanie v odvolacom konaní preskúmať Krajským súdom Prešov, ktorý žalobu zamietol a vydal rozsudok sp. zn. 6Sa/25/2017 - 53 zo dňa 25.4.2018, ktorý nie je ešte právoplatný, lebo je voči nemu ešte prípustná kasačná sťažnosť. V súvislosti s nárokom žalobcu o zvýšenie náhrady za SSU vo výške 9. 890,- € ( 50 % z 19 890 ) uvádza, že podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. môže poskytovateľ a poškodený uzatvoriť dohodu o náhrade za SSU, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5 tohto zákona. Predpokladom uzatvorenia dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. je však existencia právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní základného nároku na náhradu za SSU. Keďže žalobca navrhol uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku MUDr. Hudeca PhD., zo dňa 20.9.2018 spoločne s podaním žiadosti o náhradu za SSU dňa 25.10.2016, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov dňa 27.10.2016 a o základnom nároku na SSU nebolo možné rozhodnúť v 60 dňovej lehote, prvostupňový správny orgán Oznámením o neplynutí lehoty zo dňa 25.11.2016, ktoré právny zástupca prevzal dňa 1.12.2016, oznámil žalobcovi, že lehota na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. neplynie. Na základe uvedeného žalobca nebol oprávnený uplatniť nárok na zvýšenie SSU na súde, tak ako to uvádza v predmetnej žalobe v častí IV. Vecná príslušnosť súdu, lebo Sociálna poisťovňa rozhodla o nároku žalobcu do troch mesiacov od jeho podania, t. j. o návrhu dohody o vyrovnaní, v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.. O návrhu dohody rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v spolupráci s komisiou na posudzovanie návrhov na uzatvorenie dohody dňa 21.12.2017, ktorý im bol odstúpený z pobočky Sociálnej poisťovne listom zo dňa 30.10.2017 po výplate náhrady za SSU vo výške 5.475,- € na základe právoplatného rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 12. 9. 2017. Komisia vzhľadom na zdravotný stav p. B., ktorý bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na účely invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% ( 35 % na následky poškodenia dominantnej hornej končatiny, so zvýšením o 10 % na následky poškodenia pravého kolena), pokles pracovnej schopnosti na výkon doterajšieho zamestnania ako vodiča 50 % a znaleckého posudku č. 19/2017 zo dňa 8.1.2017, žiadosti žalobcu nevyhovela. V tomto prípade nejde ani o prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako to uvádza aj znalec v znaleckom posudku č. 19/2017 zo dňa 8.6.2017. S týmto záverom komisie sa stotožňuje a z týchto dôvodov nárok žalobcu neuznáva. Žalobca v časti V. predmetnej žaloby uvádza, že vyzval žalovanú podaním zo dňa 25.10.2016 na úhradu dlžnej sumy náhrady za SSU a táto v trojmesačnej lehote v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. neuspokojila nárok poškodeného na SSU podľa počtu bodov v lekárskom posudku. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žalobca podal túto výzvu spolu zo žiadosťou na náhradu za SSU a návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní dňa 27.10.2016. Z toho vyplýva, že žalobca žiada úhradu dlžnej sumy náhrady za SSU, o ktorej ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté príslušným správnym orgánom, ale na základe lekárskeho posudku, t.j. žiada plnenie, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. Lehota podľa § 6 ods. 3 sa vzťahuje iba na dohodu za SSU nie na úhradu dlžnej sumy za SSU ako po požaduje žalobca vo svojej žalobe. Z uvedených dôvodov ani tento nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. 5. Podaním zo dňa 31.7.2018 žalobca uviedol, že sa s vyslovenými právnymi názormi žalovanej nestotožňuje. Žalobu na príslušný okresný súd podal dôvodne aj z toho dôvodu, že žalovaná nedôvodne viedla zdĺhavé konanie o nároku na úrazovú dávku sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto poukazuje aj na inštitút právnej istoty ako stav, v ktorom legitímne očakáva, že jeho vec bude rozhodnutá jednak v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, spravodlivo ale aj v primeranom čase. Žalobca sa ani s postupom žalovanej nestotožňuje. Dôkaz pre takéto tvrdenie je napríklad vo vyjadrení žalovanej, ktorá uvádza, že o základnom nároku na SSU nebolo možné rozhodnúť v 60 dňovej lehote, preto prvostupňový správny orgán Oznámením o neplynutí lehoty zo dňa 25.11.2016, oznámil žalobcovi, že lehota na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. neplynie. Žalobca takýto postup považuje za svojvoľné konanie, ktoré je nezlučiteľné so zákonnými kompetenciami žalovanej podľa § 172, § 178 a § 179 zákona č. 461/2003 Z.z., ale ani podľa § 122 ods. 4, písmeno d), bod 2), podľa ktorého generálny riaditeľ schvaľuje návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Postup aký v konaní zvolila žalovaná (Oznámením o neplynutí lehoty) nemá oporu ani v zákone č. 437/2004 Z.z. v platnom znení. Z textu § 6 Dohoda o vyrovnaní vyplýva, že poskytovateľ náhrady a poškodený za presne vymedzených podmienok môžu uzatvoriť dohodu, čo znamená, že sa návrh dohody bude akceptovať (hoci aj len čiastočne) alebo sa návrh dohody odmietne. Iba takto zvolený postup môže byť plne súladný s citovaným § 6 a inštitútom právnej istoty a legitímneho očakávania. Pri nerešpektovaní zákonom určeného postupu je daná možnosť poškodenému, aby v postavení žalobcu si svoj nárok na SSU uplatnil na súde, za podmienky /§ 6 ods. 3/ ... „ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného." Taktiež sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že sa vypracovaním súdnoznaleckého posudku odstránili rozpory pri stanovení bodového ohodnotenia SSU. Je to iba jednostranný postup či tvrdenie žalovanej pri súčasnom vylúčení oprávnenia žalobcu vznášať námietky proti znaleckému posudku. Jednostranný postoj žalovanej tak vylúčil aj iný možný postup podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch na vykonanie odborného znaleckého posúdenia vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Až na základe takto vypracovaného znaleckého posudku, na jeho presvedčivosti a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami malo byť vydané nové rozhodnutie. Argument žalovanej, ktorá poukazuje na rozsudok sp. zn. 6Sa/25/2017-53 zo dňa 25.4.2018, nie je na mieste z dôvodu, že v tomto konaní nepreskúmaval skutkový stav, ktorý sa týka zdravotného stavu žalobcu, ale iba zákonnosť rozhodnutia. Žalobca si z titulu utrpeného pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 1.4.2015 pri plnení pracovných úloh u zamestnávateľa FADPAG s.r.o., uplatnil u žalovanej nárok na úrazovú dávku sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca utrpel úraz v značne mladom veku 29 rokov, teda v úvodnej fáze jeho produktívneho života. Obmedzenia vyplývajúce z trvalých následkov úrazu ho budú preto sprevádzať počas celého jeho života. Jeho trvalé poškodenia zdravia mu spôsobujú v jeho mladom veku, kedy potrebuje byť naplno aktívny, mnohé obmedzenia a ťažkosti. Ide o obmedzenia v bežnom živote (výstup na stoličku, nastupovanie do motorového vozidla, na rebrík, chôdza po schodoch, premiestňovanie či zdvíhanie ťažších vecí), v pracovnej oblasti (poškodený vykonával prácu ako vodič nákladného auto, pričom teraz má obrovské problémy vyjsť do kabíny či na korbu vozidla; je vyučený murár, pričom murárske práce tiež nemôže dostatočným spôsobom vykonávať, nakoľko sa pri nich vyžaduje zapojenie plnej svalovej sily a pohybu oboch rúk, ako aj dlhé státie), v oblasti rodinného života (nemôže dvíhať deti na ruky, nemôže s nimi náležitým spôsobom aktívne tráviť voľný čas pri sánkovaní, lyžovaní a pod.), či v oblasti jeho záľub (nemožnosť hrať loptové hry, ťažkosti pri chôdzi po nerovnom teréne v lese pri zber húb a pod.). Preto nie je možné akceptovať ľahkovážny prístup žalovanej, ktorá na zmenu života žalobcu už v jeho mladom veku neprihliadla. Trvalé poškodenia zdravia žalobcu majú pre jeho život a jeho uplatnenie podstatne negatívnejšie následky, ako by tomu bolo v prípade, keby bola už poškodený v dôchodkovom veku, a vyššie uvedené činnosti by už nevykonával, resp. by ich nevykonával v takej miere, ako mladý človek. Práve tieto skutočnosti mali byť zohľadnené aplikáciou ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a jednoznačne mala žalovaná prihliadnuť aj na zvýšenie bodového hodnotenia SSU v lekárskom posudku, ktorý vypracoval primár NRC Kováčová, A. G. F. dňa 20.9.2016.
V konaní pred žalovanou bolo odvolacím orgánom žalovanej nariadené znalecké skúmanie znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., so sídlom Tatranská ulica 11, 040 01 Košice, znalec pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, odvetvie traumatológia, odvetvie ortopédia, ktorá celkový počet bodov upravila na 310 bodov. Podľa názoru žalobcu sa však v tomto konaní znalec nedôvodne zaoberal otázkami patriacimi do právnej vedy, čoho dôkazom je použitá argumentácia o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, zvlášť s prihliadnutím na mladý vek žalobcu (29 rokov), dôvody obmedzení v uplatnení sa v živote a v spoločnosti, ktoré bude musieť poškodený znášať už od tohto mladého veku. Ide o dôkaz, že znalec sa nedôsledne zaoberal zásadami na hodnotenie SSU podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. hodnotenie závažnosti poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov, a s tým spojených odborných otázok na skúmanie možnosti (dôvodov) na zvýšenie bodového hodnotenia až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Namietal aj spájanie znalcových úvah s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pri podstatnom sťažení dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia a prínos poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Tu znalec zrejme nerešpektoval článok 12 Ústavy Slovenskej republiky , že „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach". Žalobca poukázal aj na názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci sp. zn .: 1 Cdo 215/ 2006 uviedol , citujeme : „Každý človek je individuálnou osobnosťou, s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije, a výnimočnosť sa viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj ak vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil." Nedostatkom bola aj skutočnosť, že žalobca nemal možnosť sa oboznámiť s obsahom znaleckého posudku, čím zo strany žalovanej došlo k porušeniu zásady súčinnosti, pričom z vydaného rozhodnutia je zrejme, že žalobca ani nebol znalcom vyšetrený. Takýto nedostatok je aj v súbore iných nedostatkov vytýkaný v Uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3CoPr/1/2016 zo dňa 24.8.2017, ktorým sa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že znalec žalobcu nevyšetril, ale iba vychádzal z listinných podkladov. V posudzovanom prípade sa tiež znalec v znaleckom posudku vôbec nevvsporiadal s rozdielnymi postojmi, tvrdenie A. F. G., H. z NRC Kováčova, že jeho postup je správny, a samotnými závermi znalca. Podobne v negatívnom zmysle je potrebné hodnotiť aj závery žalovanej, ktorá v postavení správneho orgánu musí dbať o to, aby všetky existujúce sporné otázky boli bez úbytku odborne zodpovedané a rozpory odstránené. Preto je nutné jej pritakávanie, že vypracovaný znalecký posudok je správny odmietnuť ako alibisticky, neodborný a nesprávny, ktorý vo svojom dôsledku v záveroch vydaného rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body~ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť" nesplnila. 4, Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena." (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Žalobca v konaní pred žalovanou namietal, že závery znalca sú nesprávne aj v časti posudku, že kývavosť kĺbov u žalobcu je príznakom degenerácie kĺbnej chrupavky kolena - gonartrózy, a že zmeny chrupavky záťažovej zóny mediálneho kondylu stehennej kosti vpravo nemajú traumatický pôvod. Tieto závery znalca sú umelo konštruované so zámerom poškodiť žalobcu. Takýto dôkaz jednoznačne vyplýva z obsahu lekárskych správ ale aj zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorý takýmito zdravotnými ťažkosťami nikdy netrpel. Preto ak mienil znalec (znalecká organizácia) takýto záver urobiť, potom bola ich povinnosť sa zodpovedne vyrovnať aj s tým, že kývavosť kĺbov u žalobcu nastala výlučne iba v príčinnej súvislosti ako následok pracovného úrazu, pretože v zmysle ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. ( koniec prvej vety ), u žalobcu neboli prítomné žiadne „predchádzajúce zmeny v zdravotnom stave, ku ktorým by sa malo prihliadať. Zotrváva na svojom tvrdení o „nestabilite" i bolesti na mediálnej strane kolena, ktorými v minulosti nikdy netrpel. Preto vychádzajúc z judikovaných záverov podľa súdnej praxe dôvodí, že na jeho vec sú uplatniteľné závery uvedené v R 1/1963 ZSRaS SR - „Existencia určitého chorobného stavu, napr. latentného, nemôže vylúčiť záver, že medzi úrazovým dejom a jej vyvolaným následným chorobným stavom je priama príčinná súvislosť, a že teda vyvolanie tohto chorobného stavu bolo spôsobené ako jednou z hlavných príčin, ktorá ju vyvolala pracovným úkonom, pri ktorého vykonávaniu
k nemu došlo. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na vznik poškodenia zdravia vyvolaného úrazovým dejom spolupôsobili í iné vnútorné faktory, vrodené alebo získané, ktoré vyvolávajú pre organizmus neobvyklé podmienky, ako je tomu napr. pri dispozícii vyvolanej skôr vzniknutým chorobným stavom." Sú tu tiež argumenty o existencii ďalších skutočnosti, ktoré musia byť v tomto konaní posúdené ako napr. osobné vyšetrenie žalobcu, nestabilita a jej príčinná súvislosť, rozpory medzi tvrdením špičkového odborníka A. F. G., H. z NRC Kováčova a znalcom, reprezentujúci znalcami A. E. I. - odvetvie ortopédia, B. - J., I. XX, 1. súkromná nemocnica, A. A. I. - odvetvie traumatológia, Nemocnica Poprad, a.s. - traumatologické odd., a A. K. L., H. - odvetvie chirurgia a traumatológia, Košice, Tr. SNP 1, FN L. Pasteura, Rastislavova 43. V konaní u žalovanej vypracovaný znalecký posudok tiež neposkytol odpoveď na to, ktorý zo znalcov (alebo spoločne) vyšetrili žalobcu, kde, na ktorom pracovisku, a hlavne k čomu pri vlastnom skúmaní dospeli. Takéto odpovede musia byť dané. Žalobca tiež tvrdí, že primár A. F. G., H. z NRC Kováčová je dlhoročným odborníkom špecialistom v špecializovanej nemocnici s celoslovenskou pôsobnosťou pre liečbu pacientov po úrazoch chrbtice s poškodením miechy, polytraumatizmoch, amputáciách, náročných operačných výkonoch na pohybovom systéme, ktorý reprezentuje vyššiu odbornú erudíciu ako jednotlivý odborní lekári reprezentujúci znalca v konaní pred žalovanou. Preto žalobca má za to, že iba vyhotovením nového kontrolného znaleckého posudku sa môže odstrániť doterajší rozpor medzi tvrdeniami žalobcu ale aj posudkom A. G. a postupmi žalovanej a znalca a až na jeho presvedčivosti a logickosti vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prijať nové závery. Na základe takto uvedeného zdôvodnenia žalobca navrhuje vo veci ustanoviť znalca na zodpovedanie odborných otázok tykajúcich sa poškodeného zdravia a ich následkov u žalobcu. 6. Na uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 24.9.2018. Uviedol, že s tvrdeniami žalobcu o zdĺhavom konaní, či, že sa jednalo o svojvoľné konanie žalovaného, sa nestotožňuje. Žalobca v ods. 3 bodu I. konštatuje, že Sociálna poisťovňa uviedla, že o základnom nároku nebolo možné rozhodnúť v 60 dňovej lehote, preto prvostupňový orgán Oznámením o neplynutí lehoty oznámil žalobcovi, že lehota na uzatvorenie Dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 3 neplynie. Toto konštatovanie žalobcu je vytrhnuté z kontextu vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.6.2018. Oznámenie o neplynutí lehoty sa vzťahuje na uzatvorenie dohody v zmysle zákona č. 437/2004, nie na základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako to uvádza žalobca. Oznámenie o neplynutí lehoty na uzatvorenie dohody bolo zaslané z dôvodu toho, že absentovalo právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní základného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je základnou podmienkou na uzatvorenie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. z dôvodu, aby Sociálna poisťovňa do troch mesiacov od podania návrhu žalobcu mohla v zmysle § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. za presne vymedzených podmienok návrh na dohodu akceptovať alebo ho odmietnuť. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola priznaná právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie v rámci odvolacieho konania č. rozhodnutia XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.9.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2017. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3.5.2017 bolo odvolacie konanie prerušené. Z toho dôvodu bolo žalobcovi zaslané Oznámenie zo dňa 25.11.2016 o neplynutí lehoty na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo až priznaním základného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím zo dňa 12.9.2017 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odmietol v zmysle § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. návrh žalobcu na uzatvorenie predmetnej dohody zo dňa 27.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa neviedla zdĺhavé konanie o nároku poškodeného na úrazové dávky, t.j. na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ani o jeho navýšenie. K vyjadreniam žalobcu k znaleckému posudku č. 19/2017 zo dňa 8.6.2017, ktorý bol podkladom k vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.9.2017 v rámci odvolacieho konania, ktoré bolo aj realizované, uvádzame nasledovné: V zmysle judikátu R 99/2011 Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť - závery znaleckého posudku. Hodnotí iba, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim zo zdravotnej dokumentácie, t.j. či majú oporu v lekárskych nálezoch. Zákon č. 437/2004 Z.z. zakotvuje Sociálnej poisťovni možnosť, nie povinnosť nariadiť vo veci za účelom odstránenia rozporov vzniknutých v konaní znalecké dokazovanie. Nakoľko tieto diskrepancie v konaní nastali, posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne prostredníctvom posudkového lekára pobočky Bardejov oprávnene požiadala o vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Rozpory medzi tvrdeniami v hodnotení závažnosti poškodenia zdravia p. B. následkom pracovného úrazu právnym zástupcom žalobcu a znalcom (znalecká organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o. Košice - A. E. I.) môže podľa ich názoru vyriešiť iba príslušný súd a to ustanovením nového znalca, ktorý by potvrdil, resp. zmenil znalecký posudok, ktorý vypracovala znalecká organizácia - znalec MUDr. Boris Lisanský. 7. Na pojednávanie vytýčené na deň 5.12.2023 sa ustanovili žalobca, jeho právny zástupkyňa a žalovaný. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a ich zástupcov, výsluchom svedka, oboznámením písomných podaní a vyjadrení strán sporu s prílohami a oboznámením iných v spise pripojených listinných dôkazov predložených stranami sporu vrátane správnych a súdnych rozhodnutí vo veci predmetu sporu ( tak ako to vyplýva zo zápisníc o pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav veci: 9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 25.3.2015 bolo zistené, že žalobca ju uzatvoril so zamestnávateľom FADPAG s.r.o., Bardejov s dňom nástupu do práce dňa 27.3.2015 na dobu určitú do 26.3.2016. Miesto výkonu práce bol dohodnutý v Bardejove. Dohodnutý druh práce : robotník – vodič. 10. Súdu boli predložené prepúšťacie / lekárske správy : zo dňa 29.4.2015 ( odd. chirurgie v NsP Bardejov, hospitalizácia od 13.4.2015 do 29.4.2015, hospitalizovaný aj v Nemecku, následne preložený do nemocnice ), zo dňa 12.5.2015 ( odd. fyziatrie, rehabilitácie, v NsP Bardejov, hospitalizácia od 29.4.2015 do 12.5.2015 ), zo dňa 12.5.2015 ( odd. fyziatrie, rehabilitácie, v NsP Bardejov, hospitalizácia od 30.6.2015 do 10.7.2015 ), zo dňa 3.12.2015 ( Národne rehabilitačné centrum Kováčová, hospitalizácia od 15.10.2015 do 3.12.2015 ), zo dňa 18.1.2016 ( nemocnica Poprad, ortopedické odd., hospitalizácia od 14.1.2016 do 18.1.2016 ), zo dňa 25.1.2016 (nemocnica Poprad, fyziatricko – rehabilitačné odd, hospitalizácia od 18.1.2016 do 25.1.2016 ). Žalobca utrpel zranenia kolena ( skríženého a pobočného väzu, menisku, kĺbové puzdro - pravé aj ľavé koleno ), lakťa ( pravé ). Prekonal operačné zákroky – v Nemecku po úraze dňa 10.4.2015 ( repozícia zlomeniny hlavice vretennej kosti ) a dňa 21.4.2015 v NsP Bardejov ( operačné riešenie zlomeniny jabĺčka vpravo so sádrovou fixáciou ). 11. Žalobca súdu doručil aj lekársky posudok sťažení spoločenského uplatnenia prim. A. F. G., H. ( ortopéd ) zo dňa 20.9.2016, kde bolo uvedené bodové hodnotenie SSU – 560 bodov a podľa § 10 ods. 4 zák. vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví zvýšil bodové hodnotenie na dvojnásobok na 1.120 bodov. Hodnotené položky: 1/ 335a. Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 60b, 2/ 338b. Obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vpravo stredne ťažkého stupňa = 100b, 3/ 396a. Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 100b, 4/ 397b. Kývavosť kolenného kĺbu vpravo s potrebou ortopedického podporného prístroja = 300b. Začiatok liečenia 1.4.2015, v ústavnom ošetrovaní od 1.4.2015 interminentne do 13.4.2016, PN od 1.4.2015, ukončenie liečenia neuvedené. 12. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.3.2016 vyplýva, že žalobca bol uznaný za invalidného, s dátumom vzniku invalidity 9.2.2016 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % ( predložené spolu so zápisnicou SP - lekárskou správou, invalidita priznaná a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť určená na základe kapitoly XV, odd. G, pod položkou 12, písmeno b2 prílohy č.4 zák. č. 461/2003 Z.z. ). Podaním zo dňa 25.10.2016 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok poškodeného na náhradu škody titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. v celkovej sume 39.221,90 eur ( náhrada za bolesť 9.537 eur za 540 bodov x 17,66 eur/1 bod; sťaženie spoločenského uplatnenia 19.780 eur za 1120 bodov x 17,66 eur /1 bod; zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v sume 9.890 eur, náklady spojené s liečením 14,90 eur ). Navrhol uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Požiadal aj o priznanie úrazovej renty. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 20.12.2017 s tým, že návrhu na uzavretie dohody nebolo vyhovené. 14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pob. Bardejov zo dňa 10.2.2017, č. 7386-19/2017-BJ bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.890,- eur na základe lekárskeho posudku A. F. G., H., avšak v rozsahu bodového hodnotenia 560 bodov ( jeho zvýšenie na dvojnásobok nie je dôvodné ), teda 560 bodov x 17,66 eur/1bod = 9.890 eur. 15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.9.2017, č. XXXXX-X/XXXX-XX bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.475,- eur ( znížená z priznanej sumy 9.890 eur ) na základe znaleckého posudku MED –PRO-ORTO, s.r.o. v rozsahu bodového hodnotenia 310 bodov ( v pôvodnom lekárskom posudku je nesprávne ohodnotená položka 397b, nie sú dané dôvody na dvojnásobné zvýšenie bodového hodnotenia ), teda 310 bodov x 17,66 eur/1bod = 5.475 eur ( po zaokrúhlení ). 16. Súdu bol žalovaným predložený znalecký posudok znaleckej organizácie MED –PRO-ORTO, s.r.o. ( odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia ) č. 19/2017 k č. 7386-27/2017-BJ – Sociálna poisťovňa na posúdenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu. Z posudku vyplýva, že bolo stanovené SSU žalobcu celkovým počtom bodov 310 ( 1/ 335a. Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 60b, 2/ 338b. Obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vpravo stredne ťažkého stupňa = 100b, 3/ 396a.
Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa = 100b, 4/ 400. trvalé následky po operačnom vyňatí menisku pri úplnom rozsahu pohybu a dobrej stabilite kĺbu = 50b ). Položka 397b stanovená A. G. bola neodôvodnená a stanovená nesprávne. Rovnako nemali za preukázané dôvody hodné osobitého zreteľa na zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok ( konštatovanie, že v tomto prípade sa o takýto prípad s určitosťou nejedná ). Bolestné bolo ohodnotené 365 bodmi ( 1/ 141 - zlomenina korunového výbežku lakťovej kosti 40 bodov, 2/ 142b - Zlomenina hlavičky vretennej kosti liečená operáciou 55 bodov, 3/ 194a - totálna ruptúra predného skríženého kolenného väzu 80 bodov, 4/ Pretrhnutie alebo úplné odtrhnutie postranného kolenného väzu 120 bodov, 5/ Poranenie vnútorného alebo vonkajšieho menisku liečeného operáciou 70 bodov ). 17. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 3.5.2017 bolo odvolacie konanie prerušené z dôvodu zisťovania skutkového stavu znaleckým dokazovaním, pričom znalecký posudok nebol doposiaľ predložený ( lehota podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. ). Uvedené bolo oznámené aj právnemu zástupcovi žalobcu. 18. Súdu bolo predložené aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2018, č.k. 6Sa/25/2017-53, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol ( preskúmavanie Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.9.2017, č. XXXXX-X/XXXX-XX na základe žaloby žalobcu ). Proti uvedenému rozsudku bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR pod sp. zn. 7Sžsk/119/2018, pričom dňa 26.2.2020 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2018, č.k. 6Sa/25/2017-53 zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.9.2017, č. XXXXX-X/XXXX-XX zrušil a vrátil jej ho na ďalšie konanie ( rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2020 ). 19. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.6.2022, č. XXXXX-X/XXXX-XX bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.475,- eur ( na výplatu sumy 5.475 eur nemá žalobca nárok ). Vychádzal pritom zo znaleckého posudku MED –PRO-ORTO, s.r.o. v rozsahu bodového hodnotenia 310 bodov a z rozhodnutia NS SR. 20. V dôsledku vyššie uvedených konaní súd konanie vo veci za súhlasu strán sporu prerušil ( uznesenie na čl. 131 a čl. 158 ). Uznesenie o pokračovaní v konaní je na čl. 233. 21. Podaním zo dňa 14.12.2022 žalovaný uviedol, že voči Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.6.2022, č. XXXXX-X/XXXX-XX nebola podaná žaloba na prieskum súdom v určenej lehote.
22. Na pojednávaní dňa 26.10.2023 : 1/ právna zástupkyňa žalobcu udávala, že trvajú na žalobe v celom rozsahu tak, ako bola upravená v podaní zo dňa 23.2.2023, kde predmetom sporu je čiastka 2.737,50 eur a trovy konania. Ide o nárok, úrazovú dávku, ktorá vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý v § 13 ods. 3 písm. h/ citovaného zákona odkazuje na zákon 437/2004, na základe ktorého sa odškodňuje nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia SSU. Predmetom nároku zostalo už len zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a to z dôvodov hodných osobitého zreteľa, ktoré nastali následkom pracovného úrazu. Žalobca na následky pracovného úrazu je naďalej invalidný a jeho invalidita naďalej trvá vo výške 45%. Dôvody hodné osobitného zreteľa, preukazované v žalobe, opätovne uvádza, že žalobca vo veku 29 rokov utrpel pracovný úraz s trvalými následkami a na následky pracovného úrazu je hendikepovaný vo všetkých smeroch pracovného, osobného, športového, kultúrneho a rodinného života. Je obmedzený vo výbere zamestnania vzhľadom na svoj hendikep, je obmedzený v rodinnom živote, kde nemôže vykonávať také práce, ktoré prináležia mužovi v domácnosti. Je obmedzený v starostlivosti o deti vzhľadom na pretrvávajúce trvalé následky. Pred úrazom športovo zdatný, je obmedzený vo výkone športových aktivít, trvalé následky v dôsledku pracovného úrazu ho obmedzujú aj v kultúrnych činnostiach. Nemôže napr. tancovať, dlhšie sedieť, to ho obmedzuje, aby sa zúčastňoval rôznych aktivít. Žalobca pred podaním žaloby písomne uplatnením navrhoval uzavrieť dohodu o zvýšení SSU v zmysle § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., žalovaný v písomnom podaní z 20.12.2017 vyjadril k uzavretiu tejto dohody negatívny postoj a preto žalobcovi v zmysle § 6 ods. 3 vzniklo právo domáhať sa tejto náhrady cestou súdu podaním žaloby. Vzhľadom na písomnú korešpondenciu medzi žalovanými stranami poukazuje na stanovisko Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/12/2012 z 29.5.2013, kde súd vyjadril názor, že nárok uplatnený podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. je osobitným právnym nárokom a nie je možné ho subsumovať pod nárok vyplývajúci z § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z., pretože podľa citovaného ustanovenia § 10 ods. 4 o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia rozhoduje posudzujúci lekár, ktorý vystavuje lekársky posudok, ktorý posudzuje a určuje bodové hodnotenie SSU. Predmetný nárok však vyplýva z § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a o tomto nároku rozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania. Popieranie dôvodov osobitého zreteľa
zo strany žalobcu je tiež nedôvodné, pretože o týchto nárokoch už rozhodol Najvyšší súd v mnohých konaniach, ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/142/2018 a súd jednoznačne vo svojom právnom názore vyslovil, že uplatnenie zvýšeného SSU sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti, kultúrnej, umeleckej a inej sfére života, ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou. NS vo svojich rozhodnutiach podobného nároku taktiež zdôrazňuje, že je potrebné brať na zreteľ vek poškodeného. Poznamenáva, že v danom prípade pracovný úraz utrpel žalobca v mladom veku, vo veku 29 rokov. Vzhľadom na všetky dôvod uvedené v písomných podaniach ako aj uvedené v tomto prednese, navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uplatňujem si trovy konania vo výške 100%. Čo sa týka námietky, že o tom rozhodol znalec, tak znalec nie je kompetentný rozhodovať o zvýšení SSU, ktoré je uplatnené podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004. On mohol rozhodovať len o zvýšení podľa § 10 ods. 4 cit. zákon, podľa právneho názoru súdu, tieto dva nároky sa nedajú subsumovať, sú to dva samostatné nároky, o ktorých rozhodujú vždy dva rôzne subjekty. Jedným z nárokov na základe ktorých je požadované zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 je uznanie invalidity a žalobca je uznaný invalidným. Okrem výsluchu žalobcu a svedka nemá iné dôkazy, lekárske správy nemá, tie nie sú potrebné, keďže invalidita trvá, čo je podstatné. 2/ žalovaný udával, že návrh považuje za nedôvodný, preto ho navrhuje zamietnuť. Komisia vzhľadom na zdravotný stav p. B., ktorý bol posúdený posudkovým lekárom SP na účely invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, na následky poškodenia dominantnej hornej končatiny so zvýšením o 10 % poškodenia kolena. Žiadosti žalobcu ústredie nevyhovelo a v tomto prípade nejde o prípad hodný osobitého zreteľa, ako sa uvádza, preto to konštatoval aj znalec v znaleckom posudku. Čo sa týka prípadného zmieru, potrebuje istý čas na konzultáciu s ústredím. Z ich strany nie sú návrhy na doplnenie dokazovania. Všetko závisí od toho, aké bude stanovisko ústredia k veci.
23. Na pojednávaní dňa 5.12.2023 : 1/ právna zástupkyňa žalobcu udávala, že trvá na podanej žalobe, na všetkých podaniach, ako písomných, tak aj ústnych. Trvá aj na vykonaní dokazovania, ktoré sme navrhli, jednak výsluchom samotného žalobcu, aj výsluchom svedkyne. Netrvá na ďalších, nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Trvá na žalobe v celom rozsahu, lebo žalobou a aj vykonaným dokazovaním boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, čiže bol preukázaný právny nárok na náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z.. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca je invalidný a takisto bolo aj preukázané aj listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním, že na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, čiže nárok tak, ako bol uplatnený, je plne preukázaný. Žalobca v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom je hendikepovaný vo všetkých sférach života a to vo veku 29 rokoch života. Ide o vek mladého človeka, ktorý bol stupňom rozvoja všetkých jeho činností ako pracovných možností, kultúrneho, športového vyžitia a príčinnej súvislosti s následkami úrazu, je odkázaný na možnosť výkonu práce len v rámci jeho obmedzení a takisto obmedzení v každej sfére života. Bolo preukázané, že na následky úrazu nie je možné si zvoliť pracovné zameranie resp. prácu, ktorá by ho bavila, kde by získal lepšie finančné hodnotenie a je odkázaný len na taký druhu práce, ktorý zodpovedá jeho zdravotnému stavu, čo je nesporné, že má vplyv aj na finančné ohodnotenie a tým zabezpečenie jeho rodiny, kde má vyživovaciu povinnosť na 3 maloleté deti. Ako mladý človek nemôže sa venovať športovej činnosti a čo je veľmi pre neho ťažké, že nemôže do týchto športových činností uviesť aj svoje mal. deti. Je obmedzený aj v kultúrnom živote a nemôže sa zúčastňovať kultúrneho vyžitia a tým aj spoločenského kontaktu ako mladý človek, jednak so svojou manželkou, tak i so svojimi deťmi. Bolo preukázané aj to, že na činnosť, ktorá vyplýva z jeho postu manžela a rodiča, čiže na tzv. chlapské práce je odkázaný volať inú osobu, ba dokonca nie je schopný zabezpečiť také práce v domácnosti, ktoré vyplývajú z toho, v akej profesii sa vyučil. Čiže práce charakteru murárskeho nemôže vykonávať z vlastnej pozície, ale pre takéto práce je povinný zavolať si firmu, kde sú ďalšie náklady. Taktiež bolo preukázané aj to, že s následkami úrazu sa nezmieril, čo má vplyv aj na jeho duševné a psychické zdravie. Jeho povaha v dôsledku úrazu sa zmenila tak, že z veselého človeka plného záujmov sa stal v mladom veku človek, ktorý je odkázaný len na pobyt v domácnosti a to bez toho, že by bol schopný si plne zastávať aj otcovské povinnosti vo vzťahu k hrám, resp. opatere svojich mal. detí a tým napomáhať manželke. Všetky dôvody, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú z ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a preto navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uplatňuje si trovy konania vo výške 100%.
2/ žalovaný udával, že s takto podanou žalobu nesúhlasí, považuje ju za irevelantnú, nakoľko samotná poisťovňa už po dohode sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodla a žalobcovi bolo doručené aj oznámenie dňa 20.12.2017. Poukazuje na rozhodnutie SP č. XXXXX-X/XXXX-XX, ide o odvolanie voči rozhodnutiu SP – Bardejov, kde sa rozhodovalo vo veci samej. Posudková lekárka ústredia riadne zhodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Ako príklad uvedie napr. pracovnú činnosť, žalobca pracoval ako vodič motorového vozidla aj pre úrazom, aj po úraze. Podľa kópie vodičského preukazu je žalobca spôsobilý viesť motorové vozidlo bez obmedzenia a to skupiny B, B1, C, C1, C1E, CE a T., ako ďalší príklad uvádza starostlivosť o deti: v rámci starostlivosti o deti vie zabezpečiť celodennú starostlivosť o dieťa, keďže poberal OČR. Z medicínskeho hľadiska poškodenie zdravia, ktoré bolo žalobcovi spôsobené pracovným úrazom zo dňa 1.4.2015 mu spôsobuje obmedzenie, nie však úplne znemožnené vykonávanie nevyhnutných životných úkonov, uspokojenia životných a spoločenských potrieb alebo plnenia spoločenských úloh. Zdravotný stav p. B. bol posúdený posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v pobočke SP Bardejov a na účely invalidity následkom pracovného úrazu. Bol uznaný invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, ide o ľahké obmedzenie v lakti a o ľahké obmedzenie kolena. Vo vzťahu k dohode o vyrovnaní nároku, ktorý bol uvedený v žalobe, podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zb. zastáva identické stanovisko, ktoré už bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 20.12.2017, t.j. dohoda o vyrovnaní, ktorej nevyhoveli. Má za to, keďže poškodený nedoložil také dôkazy od zamietnutia predmetnej dohody, ktoré by poukazovali skutočnosti, na základe ktorých by mali nanovo posúdiť jeho nárok v tomto ohľade, preto v celom rozsahu nesúhlasí s priznaním sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2.737,50 eur. Žiada túto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nemá preukázané, že následky zdravotného postihnutia poškodeného vo vzťahu k jeho realizácii v osobnom a pracovnom živote sú také, aby mimoriadnemu sťaženiu spoločenského uplatnenia vyhoveli. Vychádza pri tomto hodnotení aj zo skutočnosti, že SP stanovila bodové ohodnotenie trvalých následkov na základe kontrol bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré môže stanoviť a stanovil posudkový lekár v prvostupňovom a aj v odvolacom konaní. Pri kontrolách bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo stanovených 310 bodov, kde je len základné bodové hodnotenie bez navýšenia v zmysle § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.. Záverom vzhľadom na uvedené a porovnaním poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu s dôsledkami poškodenia zdravia v iných prípadoch, kde došlo k úplnej strate fungovania tak v osobnom ako aj v spoločenskom živote, SP doteraz vyplatenú náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za primeranú. Nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 3/ žalobca udával, že pred úrazom bol nápomocný manželke, rodičom, starým rodičom v domácich prácach. Teraz už má deficit v ruke a v nohe. Je vyučený murár, túto profesiu už robiť nemôže. Má bloky v ruke a v nohe. Chodili aj na chalupu, kde sa robila chlapská práca, či narúbať drevo, či pozbierať zemiaky, rýľovať, teraz to už robiť nemôže. V čase úrazu mal deti, ktoré mali 5 a 6 rokov. 7 mesiacov bol na vozíčku, 2x bol v Kováčovej, stratili príjem. Dostával len mizernú dávku z SP, na všetko bola sama manželka. Manželka je zamestnaná. PN trvala rok, po roku sa to muselo ukončiť. Musel sa zamestnať, v odbore to bol ale problém. Zamestnal sa nakoniec ako vodič, kde mu dali auto s automatickou prevodovkou, aby nemusel namáhať ruku. Nevie sa vrátiť späť k svojej pôvodnej profesii. Následne po úraze kúpili byt, boli v prenájme. Museli už platiť firme peniaze, lebo už sám nevedel veci svojpomocne urobiť. Je naďalej zamestnaný. Teraz majú tretie dieťa, má 5 rokov. Narodilo sa rok po úraze. Nevie ju zobrať na ruky. Manželka mala čo robiť, aby sa postarala o deti, aj o neho v tom čase. Tým, že má malé deti a záhradu, tak má obmedzenia aj sa s nimi zahrať, či futbal, bedminton, volejbal. Predtým chodil do posilňovne. V B. bol 2x na schválené rehabilitácie. Prvýkrát na 3-4 mesiace, druhýkrát 2 mesiace. Teraz ´chodí tiež do posilňovne, 2x do týždňa cvičí to, čo mu vyhovuje a ako mu bolo povedané, že ak to bude zaťažovať, či činkou, či taškou, že sa to môže narovnať, ale nejde to nejak. V B. sa zameral na nohu, aby mohol chodiť. Mal sadru na ruke a na nohe. 7 mesiacov bol na vozíčku. Teraz, keď treba pomôcť manželke, či povesiť záclony, závesy, tak má už vnútorný strach. 2x mu vyskočilo koleno, tak utekal do Popradu, kde chodí na ortopédiu na kontroly. H. povedal, že je lepšie si zachovať svoje koleno, ako mať umelé. K otázke vo vzťahu k osobnému, či spoločenskému životu, udával, že napr. pri rôznych oslavách má obmedzenie pri tanci. Už len to čo sa môže pohýbať, bojí sa, keďže mu koleno vyskakuje. Doma má tiež rebrinu, lavičku, pomôcky na cvičenie, kde cvičí. Cvičia pri ňom už aj deti. Bolo mu to odporúčané, keďže tie väzy sa dajú nahradiť svalom, preto mu bolo odporúčané čím viac cvičiť. K otázke, aký druh práce môže žalobca po úraze vykonávať, udával, že najprv si rozmyslí, čo ide robiť. Musí si premyslieť, čo môže a čo nemôže. Tak ako udával, či v záhradke, či na rebríku, niekedy si vedel vymeniť koleso na aute sám, teraz to už nejde.
K otázke, či je kvantitatívny rozdiel medzi zárobkom pred a po úraze, udával, že mzdy síce išli hore, ale po úraze zarábal 420,- eur, čo bolo 3x menší príjem ako pred úrazom. K otázke, akým športom sa venoval žalobca pred úrazom, udával, že bavil ho trojboj, už ako žiaci v škole na to mali možnosť, potom ako už spomínal, tenis, futbal, volejbal. Robil to rekreačne, tak ako jeho rovesníci. K otázke, ktorý z týchto športov ešte môže robiť žalobca, udával, že tak ako spomínal, to cvičenie do tej miery ako mu to deficit dovolí, robí to pre svoje zdravie. K otázke, čo sa týka kultúry a spoločenského života, či pestoval nejaký kultúrny, spoločenský život, udával, že keď ich niekto zavolal na svadbu, oslavu, tak chodili bežne, tiež do divadla, do kina. To sa dá aj teraz. K otázke, či mal nejaké koníčky pred úrazom, udával, že ako už uviedol, to cvičenie od školy, bežne ako chlapec, volejbal, tenis, futbal, hokej. Bežne pred bytovkou boli ihriská, tak tam hrali loptové hry. K otázke, aký bol život v rodine pred úrazom a či sú nejaké následky v rodine po úraze, udával, že tak ako uviedol, už keď má niečo robiť vo výške, na rebríku, už sa bojí, keď už raz spadol, 2x si to premyslí. Manželke bol viacej nápomocný s domácimi prácami, aj na tej chate, teraz už jej len minimálne pomôže. Napr. keď treba maľovať, už nevydrží držať valček, musí to urobiť ona. K otázke, či zanechal úraz aj následky na konkrétnom manželskom živote, udával, že ako uviedol, pri tej pomoci deťom. Mali malé deti, aj teraz malú. Nevie ju zobrať, či pohojdať na rukách. Bolo to pri výchove detí. Čo sa týka spolužitia po úraze, tak si na to nejako zvykli. Ona pomáhala mne, on jej. Keď bol na vozíčku, tak mu pomáhala, či umyť sa, či byť samostatným. Chodila do nemocnice. Bývali na námestí na 1.poschodí, bolo pre neho neskutočné tam vyjsť. K otázke, či zanechal úraz nejaké následky aj na jeho intímnom živote, udával, že myslí si, že nie. K otázke, či zanechal úraz následky aj na jeho psychike, udával, že bolo to náročné, nevedel sa s tým zmieriť, že je na vozíčku, bol výbušný, agresívny. Bola mu odporúčaná dr. B., bol u nej 2x na sedení, bolo mu trápne tam chodiť, tak sa s tým potom vyrovnal sám. 4/ výsluchom svedkyne L. B. súd zistil, že odvtedy už prešla dlhšia doba, zmenilo sa asi všetko. Predtým boli aktívni, športovali, chodili na prechádzky. Teraz už nie. Je oveľa menej pomoci od neho, aj čo sa týka tých chlapských prác, či niečo vymeniť, ísť na rebrík, keďže nemá stabilnú nohu. Tiež sa to zmenilo v starostlivosti o deti, o domácnosť. V tom čase mali dve malé deti škôlkarov, na všetko bola sama. Musela sa aj o neho postarať. Mali aj finančné ťažkosti, keďže mali len jeden príjem. Nemohla odísť z práce. Bolo to vždy dookola, škôlka, práca, postarať sa o neho. Čo sa týka spoločenského života, tak napr. tanec, tancovať nebude. Kvôli nohe nemôže ani plávať. Zlepšenie nie je žiadne, ale zhoršenie vo všetkom. Znížil sa im príjem, nevedel sa zamestnať. Tak sa im ešte narodila dcéra. Nemohol ju zobrať na ruky, celá starostlivosť bola na nej. Chýba pomoc chlapa, ktorá by mala byť. Tiež chodili na chatu k jej rodičom, kde sa robili práce okolo, teraz už nie. Tiež manžel má rodičov, starých rodičov, kde chodili na huby, či na drevo, teraz sa tu už nedá. K otázke, či došlo k manželskom či intímnom vzťahu k zmene, uviedla, že od toho, čo sa to stalo, tak je dlhodobejšie nervózny, nie je to ten človek, aký bol. Tým, že veľa nevie spraviť, je nervóznejší. K otázke, či sú nejaké obmedzenia aj vo vzťahu k deťom a hraniu sa s nimi, uviedla, že ako už uviedla, má obmedzenia v športoch, nemôže ísť s deťmi na plaváreň, či zahrať futbal, volejbal, aktivity žiadne, 2x mu tiež vyskočilo koleno. K otázke, kto vykonáva tie práce, ktoré ako muž vykonával žalobca, či u rodičov, či doma, s vo vzťahu k obmedzeniam, ktoré udávala, uviedla, že keď sa to stalo, deti boli malé, tak vždy musela zavolať či rodičov, či kamarátov. Vždy niekoho, či aj susedov, s ktorými dobre vychádzajú. Teraz , keď už má syn 13 rokov, tak teraz už pomôže niečo aj on. K otázke, akej povahy bol žalobca pred úrazom, uviedla, že bol veselý, vtipkár, za každú srandu, aktívny, hrnul sa do všetkého, chodil na výlety, s deťmi. Teraz už skoro vôbec. Skôr je len v domácom prostredí. Robí domáce aktivity. K otázke, či sa vysporiadal manžel s následkami úrazu, uviedla, že je to ťažké, keď vie, že už nebude zdravý, že nemôže vykonávať akúkoľvek prácu, len to, čo mu zdravie dovolí. K otázke, akú prácu chcel vykonávať pred úrazom manžel, uviedla, že hlavne chcel vykonávať takú prácu, kde by vedel zabezpečiť rodinu, preto vykonával prácu aj v zahraničí. Vykonával prácu ako vodič kamiónu, bol vyučený murár. Teraz to už nejde, nedá sa to.
24. Žalobca súdu predložil : 1/ rodný list mal. B. B., nar. X.X.XXXX ( otec – žalobca, matka L. B. ), 2/ rodný list mal.Klaudie B., nar. XX.X.XXXX( otec – žalobca, matka L. B. ), 3/ rodný list mal. A. B., nar. XX.X.XXXX ( otec – žalobca, matka L. B. ),
4/ potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.2.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca je invalidným s dátumom vzniku invalidity 9.2.2016 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, ďalšia kontrola je stanovená na 03/2025, 5/ lekársku správu zo dňa 19.6.2023 – ortopedické odd. Nemocnice H., kde je uvedené : objektívne : má sa v podstate teraz primerane, bolesti občasné. V r. 2016 – Dg. fibroartros, Laesio LCA totais,men. Med. Part., chondropathia diffusa gr. II. gen.1.dx, TH: AS gen.1.dx - synechiolysis, menisecto.med.part., redress, debridement, shaving, coblatio, lavage, Obj. kolená bez edému s náplne, hybnosť len term.viazne, dif. Palp. Bolestivosť Záver : laesio LCA totalis, men.med. part., chondrophatia diffusa gr. II. gen 1. dx, dop. : kontrola o 6 mesiacov na visko, ev. pri ťažkostiach kontrola skôr. Diagnostický záver : M23. 89 iné vnútorné poškodenie kolenného kĺbu, bližšie neurčený väz alebo bližšie neurčený meniskus, M17.1 iná primárna artróza kolenného kĺbu.
25. Podľa § 195 ods. 2 ZP ( zákonník práce ) pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
26. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
27. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. ( odkaz na Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. )
28. Podľa § 120 ods. 1 cit. zák. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) cit. zák. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.
30. Podľa § 2 písm. c ) cit. zák. sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.
31. Podľa § 13 ods. 3 písm. h) cit. zák. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
32. Podľa § 2 ods. 2 Zákona číslo 437/2004 Z.z. ( účinného od 1.4.2014 ) sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
33. Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, ( v tomto prípade odkaz na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ), d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
34. Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
35. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
36. Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
37. Podľa § 5 ods. 5 cit. zák. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
38. Podľa § 6 ods. 3 cit. zák. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
39. Podľa § 7 ods. 6 cit. zák. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)
40. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je teda náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodení mohli zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodeným sa spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne sú z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčení. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy aj to, aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodení môžu reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť a je potrebné prihliadať aj na to, že prakticky žiadna peňažná náhrada objektívne nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Nemožno stratiť zo zreteľa ani skutočnosť, že náhrada môže poškodenému poslúžiť aj na úhradu liečebnej starostlivosti, keďže pokrok v medicíne neustále napreduje a nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môžu objaviť liečebné procedúry, ktoré uľahčia každodenné podmienky poškodených a zmiernia ich ťažkosti.
41. Ako vyplýva z návrhu po čiastočnom späťvzatí žaloby, predmetom konania je náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia - jej zvýšenie o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., čo činí sumu 2.737,50 eur ( 50 % zo sumy 5.475,- eur, t.j. zo sumy priznanej ako základná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia správnym rozhodnutím na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., predmetom ktorého bolo bodové hodnotenie oi. aj sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu, ktoré ohodnotila 310 bodmi - viď bod 16 ).
42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škodu spôsobenú pracovným úrazom zo dňa 1.4.2015. Že k pracovnému úrazu došlo nebolo medzi stranami sporu sporné. Objektívne je za spôsobnú škodu zodpovedný zamestnávateľ žalobcu ( § 195 ZP ), pričom je nepochybné, že došlo k ujme a poškodeniu zdravia u žalobcu a že existujú predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa. Avšak z ust. § 2 ods. 3 písm. c) zák. č. 437/2004 Z.z.
vyplýva, že poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, v tomto prípade je poskytovateľ náhrady stanovený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda v tomto prípade Sociálna poisťovňa, keďže je vykonávateľom úrazového poistenia. Týmto má súd preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu je daná jeho postavením poškodeného a jeho právo žalovať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde vyplýva z § 6 ods. 3 cit. zák., keďže nedošlo k uzavretiu dohody o vyrovnanú vo vzťahu k zvýšeniu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, ktorý predložil žalovanému ( MUDr. Hudec ). V zmysle uvedeného je žalovaný povinný nahradiť náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi. V tomto súd prisvedčil argumentácii žalobcu.
43. Vzhľadom ku skutočnosti, že po právoplatnom rozhodnutí Sociálnej poisťovne o nároku žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá mu bola priznaná v sume 5.475,- eur na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., predmetom ktorého bolo bodové hodnotenie oi. aj sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu, ktoré ohodnotila 310 bodmi, uvedené už nebolo účastníkmi spochybňované ( v dôsledku čoho došlo aj k späťvzatiu žaloby v časti ) súd mal za to, že s ním účastníci konania súhlasia a preto nebolo vo veci potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom zisťovania výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu ( aj keď pôvodne takýto návrh podaný bol, následne strany sporu už takýto návrh nepodávali, okrem výsluchu žalobcu a svedka ). Súd nemal pochybnosti o podanom znaleckom posudku v správnom konaní.
44. Žalobcovi na základnom sťažení spoločenského uplatnenia teda patrí suma spolu 5.475 eur, ktorá bola žalovaným uznaná a žalobcovi vyplatená ( 310 bodov x 17,66 eur /1 bod ).
45. Pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadne zvýšenej náhrady za bolesť súd zohľadňoval rozsah a závažnosť poranení žalobcu, ktoré utrpel, spôsob a dĺžku liečenia (operačné zákroky a následne rehabilitácie ), jeho náročnosť a bolestivosť liečebného procesu, doliečovacieho procesu aj trvalé následky, ktoré na jeho zdraví úraz zanechal.
46. V dôsledku úrazu došlo u žalobcu k poraneniam horných a dolných končatín ( viď vyššie ). Zo znaleckého posudku vyplýva, že predmetom bodového hodnotenia poškodenia zdravia u žalobcu boli poranenia a následky úrazu : pri určení bolestného - zlomenina korunového výbežku lakťovej kosti, zlomenina hlavičky vretennej kosti liečená operáciou, totálna ruptúra predného skríženého kolenného väzu, pretrhnutie alebo úplné odtrhnutie postranného kolenného väzu, poranenie vnútorného alebo vonkajšieho menisku liečeného operáciou a pri určení sťaženia spoločenského uplatnenia - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahkého stupňa, obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vpravo stredne ťažkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa, trvalé následky po operačnom vyňatí menisku pri úplnom rozsahu pohybu a dobrej stabilite kĺbu. Zároveň bolo znalcami konštatované, že v tomto prípade nie sú dané dôvody na zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.. Ako bolo zistené výsluchom žalobcu, nenavštevuje psychiatrickú ambulanciu, bol tam len 2 x, sám sa s tým vyrovnával, aj keď samozrejme to bolo ťažké pre neho aj rodinu ( bol agresívny, výbušný a pod. ). Rekonvalescencia trvala nepretržite rok ( hospitalizácie v nemocnici, operácie, fyzioterapie v nemocnici, NRC Kováčová ). Žalobca bol na vozíčku, bol odkázaný na pomoc iných osôb, manželky, trpel bolesťami. Manželka sa starala aj o dve maloleté deti, pracovala. Došlo aj k zníženiu ich príjmu oproti príjmu pred úrazom, ktorý žalobca dosahoval. Došlo k zmene kvality života žalobcu spočívajúce obmedzeniach čo sa týka športu ( rekreačného ), starostlivosti o domácnosť ( doma, či u rodičov, starých rodičov a svokrovcov ), či maloleté deti, v kultúrnom, či spoločenskom živote ( napr. tanec ), v možnostiach výberu zamestnania, aj keď bol zamestnaný naďalej ako vodič, prácu v odbore, v ktorom je vyučený už vykonávať nemôže ( murár ). Problém mu robia aj murárske práce v domácnosti. Bojí sa vykonávať mnohé činnosti, má z nich strach, aj z toho, aby mu ,, nevyskočilo " koleno ( čo sa už stalo ). V partnerskom, či intímnom živote s manželkou nedošlo až k tak závažným zmenám, narodilo sa im ďalšie dieťa. Skôr je problém s pomocou starať sa o nich v zmysle, že ich nemôže vziať na ruky, či sa s nimi plnohodnotne hrať, či športovať. V tomto došlo u žalobcu k zhoršeniu kvality jeho života. Tiež je pravdou, že úraz utrpel ako mladý človek ( vo veku 29 rokov ), v rozkvete svojho života. Miera poklesu schopnosti vykonávať pracovnú / zárobkovú činnosť bola u žalobcu určená na 45 %, bol uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity od 9.2.2016 a táto trvá. V akej výške poberá prípadne invalidný dôchodok, či úrazovú rentu, či iné kompenzačné dávky žalobca
súdu neuviedol, ani nepreukázal ( netvrdil ). Z výpovede svedkyne - manželky žalobcu vyplynulo, že ich spoločný život sa po úraze zmenil. Tiež poukázala na obmedzené možnosti žalobcu v starostlivosti o domácnosť ( chlapské práce ), deti, nižší príjem, obmedzenia v športe, zábave, či pomoci rodičom, starým rodičom, že všetka starostlivosť po úraze bola na nej ( o manžela, o deti ). Zmenil sa aj povahou, bol nervóznejší, tým, že nevie veľa vecí spraviť, či sa zabaviť s deťmi, nie je taký veselý, srandovný ako predtým, skôr už sa venuje domácim aktivitám. Poukázala aj na obmedzenia vo vzťahu k zamestnaniu sa a dosahovaniu príjmu. Je potrebné skonštatovať, že všetky tieto obtiaže žalobcu ( zranenia, následky, obmedzenia ) sú v príčinnej súvislosti s prekonaným úrazom zo dňa 1.4.2015.
47. Uvádzané okolnosti súd u žalobcu považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Naviac spĺňa aj podmienku invalidity.
48. Primeranosť odškodnenia súd posudzoval podľa uvedených skutočností a ich závažnosti a s prihliadnutím na konkrétnu spoločensko-ekonomickú situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza, pretože odškodnenie má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony žalobcu, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh.
49. Súd však nepovažoval za primerané žalobcom žiadané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % a to z dôvodu, že poškodenie zdravia mu síce spôsobuje obmedzenia v bežnom živote pri vykonávaní niektorých úkonov, či spoločenskom a rodinnom živote ( ako súd udáva vyššie ), avšak je potrebné uviesť, že nie úplne znemožňuje. Aj napriek trvalým následkom, ktoré vyplývajú zo zranení žalobcu spôsobených pri pracovnom úraze, nie je žalobca úplne imobilný, vie si zabezpečiť svoje potreby, je samoobslužný ( v zmysle vie sa sám najesť, okúpať a pod. ), vie sa pohybovať, riadiť motorové vozidlo, je zamestnaný ( aj ako vodič, aj keď tvrdiac, že s nižším príjmom ako pred úrazom ), vedie relatívne normálny partnerský vzťah ( z ktorého sa po úraze narodilo aj dieťa ). I keď je bezpochyby obmedzený v mnohých veciach a je odkázaný aj na pomoc iných ľudí, nie je odkázaný na pomoc v zmysle zabezpečenia jeho existencie ( ako napr. pri amputáciách končatín, ťažkých poraneniach hlavy, či bdelých kómach ). Samozrejme súd prihliadal aj na vek žalobcu, kedy k úrazu došlo, priebeh a dobu liečenia, pomoc iných osôb počas tohto obdobia, aj na následky a obmedzenia, ktoré plynu žalobcovi v súkromnom, spoločenskom, rekreačnom športovom, či pracovnom živote. Ako aj bolo potvrdené ( keďže žalobca sa zamestnal a je zamestnaný ), je schopný vykonávať prácu, aj keď možno s nižším príjmom ( na kompenzáciu uvedeného slúži napr. inštitút straty na zárobku, § 445 OZ ). Zároveň súd poukazuje, že invalidita je priznaná a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť určená na základe kapitoly XV, odd. G, pod položkou 12, písmeno b2 prílohy č.4 zák. č. 461/2003 Z.z. – obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe – ťažšieho stupňa / vrátane obmedzenia rotačnej pohyblivosti predlaktia / na dominantnej ). Nebola priznaná z dôvodu poranenia dolnej končatiny. Aj na uvedené je preto potrebné prihliadať. Rovnako záznam z poslednej kontroly žalobcu nevyznieva negatívne. Možno do budúcna u žalobcu prichádza k úvahe aj vhodná rekvalifikácia ( na menej fyzicky náročné práce ) prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam, je súd názoru, že je daná možnosť žalobcu sa v živote ďalej uplatniť. Súd chápe, že život v jeho očiach je úplne zmenený vzhľadom na jeho vek a následky po úraze, ale má pekný rodinný život, má pre koho žiť a s kým žiť ( deti a manželka ), môže sa z nich tešiť, vidieť ich úspechy, môže sa im venovať ako otec a manžel ( aj keď v pozmenenej forme ). Je pravdou, že mal svoje sny a iné predstavy o živote, ako každý mladý človek, ktoré už v mnohom nebude môcť naplniť, ale žalobca nie je úplne vyradený zo života a má oporu a podporu najbližších. Súd však týmto v žiadnom prípade nezľahčuje ťažkú životnú situáciu žalobcu, skôr naopak, snaží sa ho pozitívne povzbudiť. Na základe uvedeného možno konštatovať, že u žalobcu došlo k obmedzeniam, ale nie takým, ktoré by opodstatňovali zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 % ( to by musel byť úplne vyradený z každej stránky života človeka, čo zistené nebolo ). 50. U žalobcu preto súd považoval za primerané zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % základného bodového hodnotenia a to z prihliadnutím na vyššie uvedené a zistené skutočnosti ( uvedené kopíruje aj cca polovičnú miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu ). Prihliadal pritom na zákonnú definíciu sťaženia spoločenského uplatnenia uvedenú v § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. a dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v § 5 ods. 5 cit. zák..
51. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal z bodového hodnotenia 310 bodov ( znalecký posudok ) a právoplatne priznanej náhrady v sume 5.475 eur. Navýšenie o 25 % činí sumu 1.368,75 eur. Teda žalobcovi na zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí suma 1.368,75 eur. Uvedená suma zodpovedá vo vzťahu k percentuálnemu vyjadreniu 50 % zo sumy žiadanej žalobcom, a zodpovedá aj miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu a jeho invalidite. XX. Na základe uvedeného bolo preto potrebné v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť / nad rozsah priznaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedenom vo výroku II rozsudku /. 53. Postupom podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 2 CSP súd konanie v časti zastavil pre späťvzatie žaloby v časti žalobcom ( výrok I. rozsudku ). K späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania vo veci.
54. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu, či žalovaného súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP a § 256 CSP ( čiastočne späťvzatie návrhu po plnení žalovaného po začatí konania, tzv. procesné zavinenia žalovaného na zastavení konania do výšky 5.475,- eur; v ostatnom je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, keďže sa žalovaný nesprával v zmysle podanej žaloby a neplnil celú žalovanú sumu ) tak, že ich náhradu žalobcovi priznal v rozsahu 100 %, keďže v konečnom dôsledku výsledok sporu závisel od posúdenia veci súdom, znaleckého posudku predloženom v správnej veci a právoplatného správneho rozhodnutia vydaného po začatí konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.., avšak ich výška sa bude odvíjať od sumy priznaných nárokov 5.475 eur a 1.368,75 eur ( späťvzatie v časti pre priznanie nároku žalovaným v správnom konaní a úspech žalobcu v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia; v ostatnej časti je žalobca v spore neúspešný, resp. zavinil procesne zastavenie konania ).
56. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.