Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-97-2018.pdf
PDF · 100.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/97/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Marián Diheneščík- VIRGINIA, Levočská 251, Chminianska Nová Ves, IČO: 22 907 793, proti žalovanému Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, o zaplatenie istiny 4.699,27 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/176/2012 - 260 zo dňa 7.9.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/176/2012 - 297 zo dňa 14.5.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/176/2012 - 260 zo dňa 7.9.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/176/2012 - 297 zo dňa 14.5.2018 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Opravným uznesením zo dňa 14.5.2018 podľa § 224 C.s.p. súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia žalobcu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.699,27 EUR spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky si žalovaný objednal výrub porastov v ochrannom pásme elektrických vedení V041/042 a V071. Za výrub porastov bola dohodnutá cena najviac 0,21 EUR/m2. Za vykonané práce v rozsahu 58.118 m2 bola žalovanému vystavená faktúra č. 005/2011 zo dňa 22.03.2011, so splatnosťou 21.4.2011, na sumu 12.219,48 EUR spolu s DPH, t.j. na sumu 14.633,37 EUR s DPH. Dňa 26.4.2011 žalovaný uhradil len časť fakturovanej sumy vo výške 9.964,10 EUR. Zvyšok fakturovanej sumy žalovaný do podania žaloby na súd neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/1351/2012-15 zo dňa 25.7.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Odpor odôvodnil najmä tým, že v ochrannom pásme 400kV vedenia V 428 Veľké Kapušany - Moldava, V-041,042 Vojany - Veľké Kapušany a V-071/072, bol vlastník pozemku, na ktorom sa nachádzajú tieto ochranné pásma, písomnou výzvou vyzvaný v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej ako „zákon o energetike“), na vykonanie činností spočívajúcich v odstránení a okliesnení stromov a iných porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení v predmetných ochranných pásmach. Keďže vlastník pozemkov mal v danom čase uzatvorenú nájomnú zmluvu, odkázal vlastník pozemku žalovaného s potrebou vykonania výrubu na nájomcu predmetných pozemkov, teda na žalobcu. Dňa 29.9.2010 došlo medzi žalovaným a žalobcom k osobnému pracovnému stretnutiu, v zmysle ktorého bol spísaný aj zápis z pracovného stretnutia, z ktorého vyplýva, že strany sporu sa dohodli, že vykonanie prác spočívajúcich v odstránení a okliesnení stromov a nebezpečných porastov vykoná žalobca podľa tam uvedeného harmonogramu. Presné plochy mali byť dojednané na mieste pri odovzdávaní staveniska. Cena dojednaných prác bola dohodnutá formou prehlásenia žalobcu, že preukázané náklady žalobcu nepresiahnu 0,21 EUR/m2, pričom žalobca po vykonaní prác mal predložiť žalovanému súhrnnú kalkuláciu (najmä za účelom zdokladovania preukázaných nákladov v zmysle § 10 ods. 3 zákona o energetike). V súvislosti s určením maximálnej hranice sumy nákladov za výkon dojednaných činností, je možné odvodiť skutočnosť, že za vykonané činnosti bol žalobca oprávnený účtovať maximálne sumu 0,21 EUR/m2, tzn. že ak by jeho náklady boli za výkon daných činností vyššie, žalobca by nebol oprávnený nárokovať si sumu presahujúcu maximálnu sumu nákladov, avšak ak by jeho náklady boli nižšie ako suma 0,21 EUR/m2, žalobca by bol povinný fakturovať túto nižšiu sumu. Nárokovaná suma musí navyše vyplývať aj z podkladov predložených žalobcom, preukazujúcich reálnu výšku nákladov. Vo faktúre vystavenej žalobcom ani v súpise vykonaných prác nie je žiadnym spôsobom preukázaná reálna výška nákladov. Nakoľko si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť preukázania svojich reálnych nákladov, žalovaný uhradil v jeho prospech iba sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré za rovnakú činnosť uhrádza svojim zmluvným dodávateľom uskutočňujúcim výrub porastov v predmetnej lokalite, t.j. 0,1427 EUR/m2. Vzhľadom k uvedenému žiadal žalovaný žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
3. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že nikdy žiadne prehlásenie o tom, že náklady na výrub nepresiahnu 0,21 EUR/m2 nedal ani nepodpísal a nemohol predložiť ani súhrnnú kalkuláciu, pretože to, čo je súhrnná kalkulácia nevedeli vysvetliť ani pracovníci žalovaného ako objednávateľa. Ešte pred začatím prác na odstránení nebezpečných porastov bola za účasti zástupcov žalovaného vykonaná v teréne obhliadka. Zo stretnutia so zástupcami žalovaného bol vykonaný zápis, v ktorom bol dohodnutý spôsob odstraňovania porastov a bola dohodnutá cena 0,21 EUR za m2 plochy. Po vykonaní prác a ich prevzatí žalovaným, práce a materiál fakturoval faktúrou č. 005/2011 zo dňa 22.3.2011. Žalovaný faktúru prevzal, nevrátil ju počas lehoty splatnosti a ani po jej uplynutí, rozsah prác nereklamoval. Svojvoľne však uhradil iba časť fakturovanej ceny, a to až potom, čo mu zaslal výzvu na odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011, žalovaný zaslal žiadosť o dobropis zo dňa 27.2.2012. Žiadosť bola odôvodnená tým, že cena k úhrade bola znížená, nakoľko zmluvný partner zodpovedný za výrub lesnou frézou má vysúťaženú cenu 0,142 EUR za m2. Žalobca žalovanému oznámil, že cena bola za účasti jeho zástupcov riadne dohodnutá a preto žalovaný nemôže porovnávať vykonanie prác na základe zmluvne dohodnutých podmienok s cenou dohodnutou s iným dodávateľom prác. Žalovanému bolo doručené všetko, čo od neho žalovaný požadoval s tým, že v danom prípade bola spracovávaná aj súhrnná kalkulácia v zmysle požiadavky žalovaného, a to ešte pred vykonávaním prác, kde boli uvádzané reálne náklady vrátane nákladov na pohonné hmoty. Cena 0,21 EUR za m2 bola so žalovaným dohodnutá. Pokiaľ ide o doklady preukazujúce reálne náklady za výrub porastov, tieto doklady už nemá v dispozícii, ale reálna výška nákladov vyplýva práve zo súhrnnej kalkulácie, ktorú žalovanému predložil ešte pred vykonávaním prác. Po vykonaní prác nerobil žiadnu súhrnnú kalkuláciu, nakoľko ju žalovaný od neho nepožadoval.
4. Žalovaný zotrval na tvrdení o neopodstatnenosti žaloby. Uviedol, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť preukázania reálnych nákladov v zmysle vtedy platného § 10 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, pretože nepredložil skutočné vyúčtovanie (úplnú súhrnnú kalkuláciu). Taktiež došlo aj k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorú v zápise žalobca prehlásil a vlastnoručne podpísal, keďže išlo o písomnú dohodu dvoch zmluvných strán ohľadom vykonania výrubov porastov a podmienok pre vykonanie predmetných prác. Podľa názoru žalovaného chcel žalobca pri plnení zákonnej povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy prenesenej na vlastníka nehnuteľnosti vystupovať ako podnikateľ a vykonanie výrubu stromov v ochrannom pásme bolo z jeho strany považované za výkon podnikateľskej činnosti v zmysle Obchodného zákonníka za účelom dosiahnutia zisku. Dané práce však boli vykonávané nájomcom nehnuteľností, avšak v postavení „vlastníka“, keďže vlastník nehnuteľnosti prenechal tieto oprávnenia na nájomcu. Zákon o energetike nepoužíva pojem „odmena“ alebo „dohodnutá cena“, ale „preukázané náklady.“ Žalobca však nepreukázal, aké náklady vynaložil, a preto je potrebné žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
5. V konaní súd ustanovil znalca Ing. F. D., ktorého úlohou bolo určiť reálnu preukázanú cenu prác vykonaných za účelom odstránenia a okliesnenia stromov a porastov v zmysle súpisu vykonaných prác a dodávok za mesiac február 2011. V znaleckom posudku č. 20/2014 znalec určil výšku nákladov potrebných za účelom odstránenia a okliesnenia stromov a porastov v ochrannom pásme vedení v sume 10.993,69 EUR, čo na m2 predstavuje sumu 0,1889 EUR. Znalec pritom pri výpočte vychádzal z prieskumu vynaložených nákladov na frézovanie v danej oblasti a daný stav porovnal aj s celoslovenskou štatistikou uvedenou Národným lesníckym centrom Zvolen v jeho spravodajcovi.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako nájomca pozemkov, na ktorých sa nachádzali ochranné pásma elektrických vedení, vykonal výrub porastov, ktoré dosahovali nebezpečnú výšku a ohrozovali spoľahlivú, plynulú prevádzku elektrických vedení a ohrozovali bezpečnosť osôb a majetku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme predmetných vedení (ďalej len ako „nebezpečné porasty“). Nebol sporný ani rozsah a kvalita vykonaných prác. Sporné medzi stranami bolo, či došlo k uzatvoreniu dohody o cene na výrub porastov v sume 0,21 EUR za m2 plochy a či tak má žalobca nárok na zvyšok neuhradenej fakturovanej ceny vykonaného výrubu. Z hľadiska uvedeného vec právne posudzoval podľa § 10 ods. 1 a 3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých predpisov v znení účinnom k 29.9.2010 (ku dňu rokovania o odstránení porastov), podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca (ďalej len „vlastník“); písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej tri mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov; rozsah a spôsob vykonania týchto činností musí byť vopred odsúhlasený držiteľom povolenia. Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činností na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená. Predmetom konania bola nezaplatená zvyšná časť faktúry vystavenej žalobcom žalovanému za vykonanie prác odstraňovania nebezpečných porastov v ochrannom pásme elektrických vedení. Tieto práce boli vykonané na základe dohody strán sporu žalobcom, ktorý bol jednak nájomcom pozemkov, na ktorých sa tieto porasty nachádzali a jednak aj fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý v rámci svojej živnosti bol oprávnený na práce so strojnými mechanizmami. Súd je toho názoru, že v danej veci nebol medzi stranami sporu založený obchodno-právny vzťah, na základe ktorého mal žalobca práce vykonať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, inak povedané medzi stranami sporu v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej by bol žalobca povinný vykonať práce odstraňovania porastov, a na základe ktorej by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Súd mal z dokazovania preukázané, že strany sporu konali výlučne v zmysle vtedy platných a účinných ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, na základe ktorých mohol nájomca po predchádzajúcej výzve žalovaného sám nebezpečné porasty odstrániť či okliesňovať, za čo mu vznikol v súlade s § 10 ods. 3 cit. zák. po vykonaní prác nárok na náhradu preukázaných nákladov. Skutočnosť, že dohoda o vykonaní prác medzi stranami sporu nemala obchodno-právny charakter vyplýva tak z obsahu zápisu z pracovného rokovania zo dňa 29.9.2010, ktorý nespĺňa náležitosti zmluvy o dielo, ale najmä z obsahu predbežnej kalkulácie odstraňovania porastov vypracovanej a predloženej žalobcom dňa 24.8.2010 v Lemešanoch, z ktorej je zrejmé (čo aj sám potvrdil žalobca v písomných podaniach), že z ceny celkom 0,314 EUR za m2 boli vyškrtnuté položky č. 4 správna réžia - 0,046 EUR, č. 5 odbytová réžia - 0,032 EUR a č. 6 zisk - 0,026 EUR. Uvedené vyčiarknuté položky tak celkom jasne svedčia o tom, že žalobca pri odstraňovaní porastov nemal konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to za účelom dosiahnutia zisku, ale mal konať len v rámci postavenia nájomcu pozemkov, na ktorých boli nebezpečné porasty, a to v zmysle citovaných ust. zákona o energetike. Ostatné položky v predbežnej kalkulácii, a to položka č. 1 priamy materiál - 0,069 EUR, č. 2 priame mzdy - 0,059 EUR a č. 3. ostatné priame náklady - 0,082 EUR tvorili výslednú cenu prác odstraňovania nebezpečných porastov, a to 0,21 EUR za m2, ktorú sumu si strany sporu písomne potvrdili v zápise z prejednania odstránenia nebezpečných porastov na pozemkoch zo dňa 29.9.2010. Súd uvádza, že žalobca v tomto zápise len prehlásil, že na základe obhliadky a stanovení rozsahu prác v ochrannom pásme predstavujú jeho preukázané náklady najviac sumu 0,21 EUR za m2. Z obsahu tohto zápisu a jeho gramatickým a logickým výkladom vyplýva, že žalobca len deklaroval predpokladanú maximálnu výšku svojich nákladov na vykonanie prác, ktoré vychádzali z predbežnej kalkulácie. V žiadnom prípade nešlo o prejav vôle žalobcu uzavrieť dohodu o cene prác. V zápise taktiež absentuje výslovný prejav vôle žalovaného o akceptovaní tejto sumy prác. Iba samotný podpis zápisu z rokovania zástupcami žalovaného nestačí na to, aby súd ustálil, že k takejto dohode došlo. Pre úplnosť súd uviedol, že ak by aj tento zápis bol zároveň dohodou o cene prác za odstraňovanie porastov, takáto dohoda by bola neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike, nakoľko podľa § 10 ods. 3 má vlastník nehnuteľnosti (nájomca) zákonný nárok na náhradu preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia - žalovaný. Podľa názoru súdu nie je teda možné výšku preukázaných nákladov limitovať akoukoľvek dohodou medzi vlastníkom nehnuteľnosti (či nájomcom) a žalovaným. Zákon o energetike zakotvuje právo vlastníka dotknutých nehnuteľností, ak vykonal práce odstraňovania nebezpečných porastov, na náhradu nákladov s týmito prácami spojených, pričom toto právo je limitované len a len výškou nákladov, ktoré boli preukázateľne vynaložené pri odstraňovaní porastov. Vykonaním prác odstránenia nebezpečných porastov na pozemkoch v ochrannom pásme elektrických vedení tak vznikol žalobcovi ako nájomcovi zákonný nárok na náhradu preukázaných nákladov v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu však žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy 4.699,27 EUR nebolo možné priznať, nakoľko žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že žalovaná suma predstavuje náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním porastov. Žalobca v priebehu konania predložil len súpis vykonaných prác a predbežnú kalkuláciu, v ktorej boli predbežne vypočítané náklady na priamy materiál, priame mzdy a ostatné priame náklady. Tieto náklady však neboli bližšie špecifikované, nie je zrejmé, z čoho konkrétne pozostávali, kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu boli tieto náklady aj skutočne vynaložené. Ani iným relevantným spôsobom žalobca výšku týchto nákladov nepreukázal. Súd preto žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p.
8. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 20/2014 vyhotovený v predmetnom konaní, súd naň neprihliadol, nakoľko pri odhade ceny prác znalec vychádzal zo všeobecných štatistických ukazovateľov, a nie z preukázaných nákladov, ktoré žalobcovi reálne vznikli pri výrube porastov v ochrannom pásme vedenia. V danom prípade pri zistenom skutkovom stave tak znalecký posudok nebolo možné na prejednávaný spor použiť.
9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. V odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav a tiež i právne posúdenie súdom prvej inštancie. Nesúhlasí so záverom súdu, že mal povinnosť odstraňovať porasty, na základe skutočností, že bol vlastník resp. nájomca pozemku. Na základe tejto skutočnosti mal súd na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikovať zákonné ustanovenia uvedené v Obchodnom zákonníku. Zdôraznil, že medzi ním a žalovaným bola jasne dohodnutá cena prác, ktorých vykonanie žalovaný nereklamoval, doručenú faktúru nevrátil a ani nepožadoval doplnenie ďalších dokladov k faktúre. Fakturovanú cenu uhradil čiastočne a tým uznal celý jeho nárok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že do konania ustanovil znalca a nakoniec uviedol, že na znalecký posudok neprihliadol. Je presvedčený, že z uznesenia o ustanovení znalca je zrejmé, čo bolo jeho úlohou a ak súd zistil, že znalec nesplnil úlohy, ktoré mu uložil, mal znalca vyzvať na doplnenie alebo prepracovanie znaleckého posudku.
10. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia žalobcu v jeho odvolaní nie sú pravdivé a žalovaný vo viacerých písomných a osobných vyjadreniach na súdnych pojednávaniach uviedol dôvod len čiastočnej úhrady fakturovanej ceny. Poukázal na zápis zo dňa 29.9.2010, v ktorom sa žalobca zaviazal, že maximálna suma nákladov nepresiahne sumu 0,21 EUR/m2 s tým, že po vykonaní prác doloží žalobca súhrnnú kalkuláciu preukazujúcu reálnu výšku nákladov. Doručená faktúra tieto doklady neobsahovala a i keď žalobca v novembri 2011 predložil žalovanému súpis vykonaných prác a dodávok, pričom tento obsahoval len rozsah vykonaných výrubov v jednotlivých úsekoch a bol automaticky vynásobený maximálnou jednotkovou cenou. Preto žalovaný uhradil žalobcovi iba takú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, a ktoré za rovnakú činnosť uhrádza svojim zmluvným dodávateľom uskutočňujúcim výrub v predmetnej lokalite. Nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu, že uvedené práce nevykonal ako vlastník alebo nájomca pozemku. Vtedy platný zákon o energetike pripúšťal odstránenie porastov nie len vlastníkom ale aj nájomcom pozemku. Žalovaný oslovil vlastníka predmetného pozemku a ten mu oznámil, že pozemky prenajíma žalobcovi, ktorý bol následne oslovený na výkon predmetných prác a v žiadnom prípade nie ako podnikateľ. Ak by žalobca nepristúpil na vykonanie výrubov na prenajatých pozemkoch, žalovaný by vykonal výruby vo vlastnom mene a na vlastné náklady z titulu plnenia zákonnej povinnosti dodržiavania ochranného pásma. Záverom zdôraznil, že žalobca nebol schopný počas celého priebehu súdneho konania predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, čím neuniesol dôkazné bremeno.
11. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a zotrval v ňom na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Opätovne zdôraznil, že žalovaný až po uplynutí polročnej doby od doručenia faktúry žiadal o dobropis. Taktiež uviedol, že pred začatím prác ani potom mu žalovaný neuviedol, že mu uhradí iba sumu, ktorá bude zodpovedať nákladom, ktoré za rovnakú činnosť uhrádza svojim zmluvným dodávateľom. Opätovne uviedol, že nebol ani vlastníkom ani nájomcom pozemkov. Odmieta tvrdenie žalovaného, že chcel jednoznačne v danom prípade vystupovať len ako podnikateľ.
12. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o vzniku obchodnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Opätovne zdôraznil, že žalobca bol oslovený ako nájomca pozemku potom čo mu vlastník pozemku túto skutočnosť oznámil. V predmetnom zápise bolo dohodnuté, že žalobca je povinný preukázať reálne vynaložené náklady na vykonanie prác, čo žalobca doposiaľ nesplnil.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca vykonával práce, ktoré dohodol so žalovaným ako nájomca pozemku. Preto v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sporové strany uzatvorili obchodnoprávny vzťah. Taktiež nemožno tvrdiť, že uzavreli dohodu o cene, pretože práce boli vykonávané podľa zákona o energetike, ako to presne definoval súd prvej inštancie a tento zákon nepoužíva za predmetné práce pojem „cena alebo odmena“, ale pojem „ preukázané náklady“. Keďže žalobca túto zákonnú podmienku nesplnil a náklady počas celého konania nevyčíslil, neuniesol v konaní dôkazné bremeno a preto nebolo možné jeho žalobnému návrhu vyhovieť. Odvolací súd dopĺňa, že je pravdou, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, pričom nakoniec na vypracovaný znalecký posudok neprihliadol, pričom nejde o pochybenie, ktoré by bolo takou vadou, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).