Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415 proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 100191696/2018 zo dňa 22. 01. 2018, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Nitra o použití nadmerného odpočtu č. 100191696/2018 zo dňa 22. 01. 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie za mesiac október 2017 na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 27. 11. 2017), v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume 75.899,28 eur a druhé riadne daňové priznanie za mesiac november 2017 na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 27. 12. 2017), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 46.343,99 eur. 2. Obsahom administratívneho spisu je i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 459,80 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške (dlžná suma 766,42 eur, splatná 25. 06. 2012, uhradená 25. 06. 2016, počet dní omeškania 1461). Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102403336/2017 zo dňa 20. 11. 2017 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 09. 2017 potvrdilo.

3. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030848/2017 zo dňa 25. 09. 2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 505, 30 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške (dlžná suma 842,19 eur, splatná 25. 04. 2012, uhradená 25. 04. 2016, počet dní omeškania 1461). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102395558/2017 zo dňa 16. 11. 2017 ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 25. 09. 2017 potvrdilo.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

4. Žalovaný v podaní zo dňa 22. 01. 2018, označenom ako „Oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že v zmysle ust. , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 965,10 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 28. 12. 2017 sa použije na úhradu daňového nedoplatku:

- daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty v sume 459,80 eur za zdaňovacie obdobie máj 2012, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017, splatného dňa 08. 12. 2017; (ďalej daňová povinnosť 1)

- daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty v sume 505,30 eur za zdaňovacie obdobie marec 2012, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 102030848/2017 zo dňa 25. 09. 2017, splatného dňa 08. 12. 2017 (ďalej len daňová povinnosť 2) .

III. Argumenty žalobcu

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného žalobu zo dňa 13. 03. 2018, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného označeného ako oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 100191696/2018 zo dňa 22. 01. 2018.

6. V žalobe namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného správneho orgánu, ktoré ukracuje žalobcu na jeho subjektívnych právach. Žalobca prezentoval názor, že opatrenie je bez ďalšieho spôsobilým predmetom preskúmania súdom v konaní začatom na základe žaloby a na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto právnej otázky.

7. Ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného uviedol, že uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. z dňa 15. 05. 2013 a zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesením zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia a dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu.

8. Zo strany žalovaného boli v reštrukturalizácii uplatnené pohľadávky - prihláškou por. č. 1 pohľadávka v celkovej výške 29.019,35 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, por. č. 2 pohľadávka v celkovej výške 36.305,46 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, por. č. 3 pohľadávka v celkovej výške 26.394,40 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a por. č. 4 pohľadávka v celkovej výške 11.641,37 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 a por. č. 5 pohľadávka v celkovej výške 4.604,83 eur z titulu vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013.

9. Žalobca zdôraznil, že pohľadávky zodpovedajúce daňovej povinnosti 1 a 2 boli Daňovým úradom Nitra v reštrukturalizácii v zmysle ust. uplatnené prihláškami a to daňová povinnosť 1 prihláškou s poradovým číslom 4 a daňová povinnosť 2 prihláškou s poradovým číslom 2 a nebola prihlásená akákoľvek pohľadávka zodpovedajúca úroku z omeškania vzniknutá z dôvodu omeškania s plnením týchto daňových povinností.

10. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že podľa bodu 7.1.106 záväzného plánu pri uvedených daňových povinnostiach, za omeškanie s plnením ktorých bol vyrubený úrok z omeškania, uznal za nevymáhateľnú ich časť vo výške 34.127,13 eur (z celkovej pohľadávky 36.305,46 eur) a sumu 10.942,89 eur z celkovej pohľadávky 11.614,37 eur, pričom ich zostávajúca vymáhateľná časť v zmysle záväznej časti plánu voči jeho účastníkom podľa ust. zmenila tak, že táto sa stala splatnou postupne, v dôsledku plynutia času (ako uviedol žalobca v tabuľke).

11. Žalobca ďalej konštatoval, že do dňa vydania opatrenia, splnil plánom modifikované pohľadávky uplatnené správcom dane v reštrukturalizácii, pričom na daňovú povinnosť 1 plnil spolu sumu 720,65 eur a daňovú povinnosť 2 plnil spolu sumu 2.247,40 eur.

12. V ďalšej časti žaloby prezentoval názor, že právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení výlučne deklaruje existenciu takejto povinnosti a stanovuje lehotu na splnenie a následne zakladá aj oprávnenie správcu dane jemu zodpovedajúce plnenie vymáhať, nie však vznik pohľadávky v zmysle . Nie je možné nájsť dôvod, pre ktorý by pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa daňového poriadku vyplývajúca z určitého skutkového deja mohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim. Výlučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, a to o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného úroku z omeškania. Zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v daňovom poriadku je napriek absencii výslovnej úpravy nevyhnutné dôjsť k interpretačného záveru, že správca dane je oprávnený a povinný uplatniť prípadnú pohľadávku prestavujúcu úrok z omeškania za omeškanie s plnením povinností, ktoré nastalo pre začatím reštrukturalizačného konania v reštrukturalizácii prihláškou, a to podľa nášho názoru dokonca aj bez jeho predchádzajúceho vyrubenia osobitným rozhodnutím. 13. Použite nadmerného odpočtu v zmysle napadnutého opatrenia je s prihliadnutím na všetky okolnosti možné v súkromnoprávnych pomeroch stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného započítanie, ktoré vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným prihláškou počas reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege podľa ust. , a teda o to viac musia byť vylúčené aj po skončení reštrukturalizácie voči neprihláseným pohľadávkam, pretože tieto nadobúdajú v dôsledku potvrdenia plánu súdom osobitnú vlastnosť, nevymáhateľnosť. Opatrenie je nezákonné a na jeho základe nemohlo dôjsť k použitiu nadmerného odpočtu na úhradu úrokov z prihlásených pohľadávok a právo na jeho vyplatenie žalobcovi naďalej existuje.

14. Pokiaľ by sme požitie nadmerného odpočtu na úhradu úrokov z prihlásených pohľadávok pripustili, došlo by súčasne k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného, oproti iným veriteľom pohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky voči žalobcovi boli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré nastali z právneho hľadiska totožnom čase - pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania vo forme reštrukturalizácie upravenej v nie je prípustné.

IV. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 16. 07. 2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 18. 07. 2018. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného konania iba daňového nedoplatky. Keďže rozhodnutia o úroku z omeškania zo dňa 25. 09. 2017 boli splatné 08. 12. 2017, nebolo možné tieto daňové nedoplatky spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového poriadku. Nedoplatky, ktoré sú uvedené v oznámení zo dňa 22. 01. 2018, vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania a z uvedeného dôvodu nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania. V daňovo poriadku absentuje možnosť prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. Pohľadávky je možné prihlásiť do 3, dní od povolenia reštrukturalizácie, v uvedenom prípade do 28. 07. 2013, pričom nedoplatky uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018 boli splatné až po začatí reštrukturalizačného konania, nemohli byť v zmysle prihlásené. Dotknuté úroky z omeškania neboli prihlásené do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že uvedené úroky neboli vyrubené a neexistovala teda žiadna pohľadávka spojená s predmetnými úrokmi. Pohľadávka správcu dane je pohľadávka na dani do lehoty splatnosti dane a daňovou pohľadávkou sú aj sankcie, ale len vtedy, ak mohli byť správcom dane do povolenia reštrukturalizácie vyrubené. Úrok z omeškania k daňovej povinnosti za marec 2012 a máj 2012 nebol vyrubený do dňa povolenia reštrukturalizácie, nakoľko neboli známe všetky potrebné údaje k vyrubeniu úroku z omeškania. Správca dane v zmysle ust. predposlednej vety daňového poriadku začal vyrubovať úroky z omeškania k uvedenej daňovej povinnosti až po vykonaní čiastkových úhrad daňovej povinnosti.

16. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane je v súlade s ust. § 156 ods. 8 daňového poriadku povinný vyrubiť úrok z omeškania do 5 rokov od konca roka, v ktorom bola uhradená daň. Skutočnosť, že správca dane nevyrubil úrok z omeškania do začatia reštrukturalizačného konania, ale vyrubil rok z omeškania až po skončení reštrukturalizačného konania, nemožno vyhodnotiť ako nečinnosť správcu dane a rozpor s daňovým poriadkom, pretože správca dane úrok z omeškania vyrubil v zákonnej lehote.

17. Napadnuté oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018 nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, čiže napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie, ani v tzv. materiálnom poňatí. Považoval vydané oznámenie o použití nadmerného odpočtu za správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného, v podaní zo dňa 28. 08. 2018 uviedol, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti 1, pohľadávka zodpovedajúca bola v reštrukturalizácii žalobcu uplatnená správcom dane prihláškou s poradovým číslom 4 a pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za omeškania s plnením daňovej povinnosti 2, pohľadávka zodpovedajúca ktorej bola v reštrukturalizácii žalobcu uplatnená správcom dane prihláškou s poradovým číslom 2. Vyššie uvedené konania boli skončené rozsudkami správneho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o potvrdení rozhodnutí správcu dane o vyrubení úroku z omeškania za omeškania s plnením daňovej povinnosti 1 a 2 a veci boli vrátené na ďalšie konania.

19. Zdôraznil, že dôvodenie žalovaného predstavené vyjadrením poukazujúcim na zákonnosť rozhodnutí o vyrubení úroku 1 a úroku 2 je pre žalobcu nepochopiteľné a prekvapujúce z dôvodu, že je v príkrom rozpore s dôvodením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky uvedeného v rozhodnutí č. 100606562/2018 zo dňa 22. 03. 2018, ktorým žalovaný potom, čo jeho rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 20. 12. 2017 v právne aj skutkovo identickej veci týkajúcej sa vyrubenia úroku z omeškania za omeškania s plnením daňovej povinnosti, pohľadávka zodpovedajúca ktorej bola v reštrukturalizácii žalobcu uplatnená zo strany správcu dane prihláškou poradové číslo 3, zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a poukázal na jeho dôvody.

20. Zotrval na svojom názore a presvedčení, že úrok z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti 1 a daňovej povinnosti 2 musí byť v kontexte reštrukturalizačného konania žalobcu považovaný za pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, a to s poukazom na právnu úpravu zakotvenú jednak v daňovom poriadku a v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení aplikovateľnom na reštrukturalizáciu žalobcu a na účel spochybnenia argumentácie žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. 05. 2017 a na odôvodnenie ktorého poukázal (zároveň jeho vyhotovenie pripojil ako prílohu k replike).

21. K argumentácii žalovaného, že si nemohol prihlásiť pohľadávku zodpovedajúcu úrokom z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti 1 a daňovej povinnosti 2 do reštrukturalizácie, lebo mu neboli známe všetky potrebné údaje k vyrubeniu úroku zo omeškania je neudržateľný. Ustanovenie výslovne falzifikujúcim takéto tvrdenie je v kontexte reštrukturalizácie daňového subjektu ust. § 156 ods. 2 daňového poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že úrok sa vyrubuje do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Správca dane od dňa 24. 05. 2013 disponoval všetkými informáciami determinujúcimi výšku úrokov z omeškania za omeškanie a s plnením dotknutých daňových povinností, pričom uplatniť si ich v reštrukturalizácii žalobcu prihláškou mohol až dňa 29. 07. 2013.

22. Úrok 1 a úrok 2, na ktoré mal byť nadmerný odpočet použitý, bol vyrubený v jednoznačnom rozpore s ust. § 156 ods. 2 daňového poriadku, a to odo dňa splatnosti predmetných daňových povinností do dňa 25. 06. 2016 (úrok 1) a do dňa 25. 04. 2016 (úrok 2), teda nielen za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu za obdobie jeho reštrukturalizácie, ale aj po skončení reštrukturalizácie, pričom orgány finančnej správy nijako nezohľadnili účinky začatia reštrukturalizačného konania, ale ani fakt, že došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu žalobcu, ktorým bola zmenená splatnosť vymáhateľných častí daňových povinností a následne aj splnenie plánu vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam správcu dane, ktoré skutočnosti nepochybne majú zásadný význam pre existenciu a konkrétny obsah oprávnenia správcu dane žiadať od žalobcu zaplatenie úroku z omeškania.

23. K svojmu vyjadreniu pripojil žalobca rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. mája 2017 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100606562/2018 zo dňa 22. 03. 2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103423127/2016 zo dňa 29. 06. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 498,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v ustanovenej lehote a výške.

24. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018 považuje za správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, v plnom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 16. 07. 2018 a žiadal, aby správny súd žalobcu zamietol.

25. Súd si pripojil rozsudky tunajšieho súdu č. k. -100 zo dňa 12. decembra 2018 (právoplatný dňa 23. 02. 2019), ktorým správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102395558/2017 zo dňa 16. 11. 2017 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030848/2017 zo dňa 25. 09. 2017 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Predmetom prieskumu v uvedenom súdnom konaní bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030848/2017 zo dňa 25. 09. 2017. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -112 zo dňa 12. decembra 2018 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102403336/2017 zo dňa 20. 11. 2017 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie, keď predmetom prieskumu bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017. Obidve rozhodnutia sa týkali vyrubenia úroku z omeškania, ktorý bol predmetom započítania žalovaným na základe oznámenia o započítaní nadmerného odpočtu (zo dňa 22. 01. 2018), ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 05. 06. 2019 vyššie označené oznámenie žalovaného podľa ust. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to podľa ust. .

27. Podľa , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2017, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

28. Podľa , , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 08. 2018, daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane. Platbu dane možno vykonať

a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33)na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,

b) v hotovosti 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33) 3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,

c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí:

a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.

29. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňového orgánu pri rozhodovaní o použití časti nadmerného odpočtu v sume 965,10 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 a jeho použití na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty v sume 459,80 eur za zdaňovacie obdobie máj 2012, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017 a daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty v sume 505,30 eur za zdaňovacie obdobie marec 2012, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 102030848/2017zo dňa 25. 09. 2017 (čo je uvedené v oznámení zo dňa 22. 01. 2018 o použití nadmerného odpočtu).

30. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2018, sa zaoberal námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Súd poukazuje na ust. , , podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. , je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

31. Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol žalobcovi, sa použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov t. j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu. Vzhľadom na znenie citovaných ustanovení mal súd za to, že oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve sú i oznámenia o použití nadmerného odpočtu, lebo sa dotýkajú subjektívnych práv daňových subjektov. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Odvolací súd považoval za potrebné uviesť aj to, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle o dani z pridanej hodnoty nie je podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu vyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s , čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

32. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia (v tomto prípade oznámenia správcu dane o použití nadmerného odpočtu) je zákonnosť postupu daňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia (oznámenia). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (oznámenia) žalovaného, ako i jeho postupu pri rozhodnutí o použití nadmerného odpočtu v sume 965,10 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 a jeho použití na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vyrubeného vyššie citovanými rozhodnutiami žalovaného o úroku z omeškania za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 459,80 eur a za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 505,30 eur zistil, že postup správcu dane tak, ako je upravený v o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.

33. V konaní nebolo sporné, že daňové nedoplatky žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 a máj 2012 mali vzniknúť vyrubením úroku z omeškania na základe rozhodnutí zo dňa 25. 09. 2017, ktoré samotné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a tieto si správny súd i pripojil. Oboznámením sa s rozsudkom č. k. -100 zo dňa 12. decembra 2018 mal súd preukázané, že v uvedenom konaní správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102395558/2017 zo dňa 16. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030848/2017 zo dňa 25. 09. 2017 (t. j. ktorým vznikla vyššie označená daňová povinnosť 1). Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -112 zo dňa 12. decembra 2018 správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102403336/2017 zo dňa 20. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102030778/2017 zo dňa 25. 09. 2017 (t. j. vyššie označená daňová povinnosť 2). V obidvoch rozhodnutiach, v ktorých je posudzovaný obdobný skutkový a právny stav, správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, ak vyrubili žalobcovi úrok z omeškania z jeho pôvodnej daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 a marec 2012, hoci uvedené daňové povinnosti v sume, ktoré existovali v čase začatia reštrukturalizačného konania, boli prihlásené do reštrukturalizácie a potvrdením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene ich výšky i splatnosti, pričom správny súd vytkol správnym orgánom, že na uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nereagovali. V obidvoch skutkovo a právne obdobných prípadoch správny súd konštatoval, že ak na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu došlo k zmene lehoty splatnosti a výšky pohľadávok v ňom uvedených, a to s poukazom na ust. , resp. 155 ods. 3 veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemožno potom žalobcovi vyrubiť úrok z omeškania podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v takom rozsahu a z takého základu nedoplatku, ako to urobil správca dane vo svojich rozhodnutiach. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -100 zo dňa 12. decembra 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 23. 02. 2019 a rozsudok č. k. -112 zo dňa 12. decembra 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 23. 03. 2019. Zo súdneho registra súd zistil, že proti uvedeným rozsudkom nebola podaná kasačná sťažnosť. Za tejto dôkaznej situácie sa správny súd stotožňuje s názorom žalobcu, že opatrenie (oznámenie o použití nadmerného odpočtu) žalovaného zo dňa 22. 01. 2018 je potrebné zrušiť, pretože stratili hmotnoprávny základ.

34. Je nepochybné, že správca dane môže v zmysle § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku použiť nadmerný odpočet na daňovú povinnosť daňového subjektu, ktorá sa stala splatnou. I napriek tomu, že pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vydania opatrenia, ktoré tvorí predmet jeho súdneho prieskumu, súd musel v tomto prípade prihliadnuť na to, že rozhodnutia, ktorými boli vyrubené pohľadávky žalobcu (úroky z omeškania) a na započítanie ktorých správca dane použil časť nadmerného odpočtu (ktorý žalobcovi vznikol na dani z pridanej hodnoty), boli súdom zrušené a tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pohľadávky žalovaného, ktoré boli započítané z časti nadmerného odpočtu žalobcu, neexistujú a preto ani nemohli byť započítané. Nerešpektovanie situácie, ktorá vznikla v priebehu súdneho konania o preskúmanie a zrušenie nezákonnosti vydaného opatrenia, by znamenalo súdom chránený nezákonný zásah do majetkovej sféry žalobcu, čo je v právnom štáte neprípustné.

35. Daňové orgány pri svojom rozhodovaní o úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania žalobcu, ktoré boli započítané časťou nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 965,10 eur (ako to vyplýva z oznámenia o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018) vychádzali výlučne zo o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však v určitých konkrétnych prípadoch odkazuje na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ust. tohto zákona vyplýva, že zákon okrem iného upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Predmetný zákon o konkurze a reštrukturalizácii má povahu lex specialis k všetkým ostatným právnym predpisom. Ide teda o predpis, ktorý vo svojej podstate predstavuje nepriamu novelu celého právneho poriadku a pokiaľ upravuje určitú situáciu odlišne, ako iný právny predpis, použije sa vždy právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedenú argumentáciu obsahujú i vyššie citované rozsudky tunajšieho súdu, ktorými boli rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania žalobcovi zrušené, pričom následne tieto pohľadávky nemohli byť správcom dane započítané. V tomto súdnom konaní správny súd nemal inú možnosť, ako zrušiť oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018, pretože pohľadávky žalobcu, na ktoré bola časť nadmerného odpočtu v sume 965,10 eur započítaná, nevznikli, keďže rozhodnutia, ktorými boli úroky z omeškania vyrubené, boli súdom právoplatne zrušené.

36. K námietkam žalobcu v podanej žalobe (ohľadne povinnosti prihlásiť pohľadávku na úroku z omeškania do reštrukturalizačného konania, resp. nevymáhateľnosti úroku z omeškania) správny súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, teda bez toho, aby správca dane vydal o tom rozhodnutie. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až v prípade, keď správca dane tento úrok z omeškania vyrubí (určí sumu úroku z omeškania a jeho splatnosť) a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Tu je potrebné vychádzať z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného potom treba vyvodiť záver, že pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej lehote a výške vznikne, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Úrok z omeškania sa stane daňovým nedoplatkom žalobcu v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov až po jeho vyrubení (inak povedané úrok z omeškania pred vyrubením, resp. bez vyrubenia nie je možné považovať za daňový nedoplatok daňovníka a pohľadávku správcu dane). Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemôže prihlásiť do reštrukturalizačného konania pohľadávku, ktorá neexistuje, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o jej vyrubení. Pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania, ktorá bola započítaná na časť nadmerného odpočtu, je pohľadávkou, ktorá nevznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, ale vznikla až vyrubením úroku z omeškania rozhodnutiami (súdom neskôr na základe správnej žaloby zrušenými), a preto nemohla byť uplatnená v reštrukturalizačnom konaní prihláškou ako uvádza žalobca odvolávajúc sa na ust. v spojení s ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otázku právnej povahy úrokov z omeškania v kontexte možnosti ich vyrubenia rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po začatí resp. skončení reštrukturalizačného konania, kasačný súd nerieši jednotne. Časť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa prikláňa k názoru, ktorý prezentoval žalobca v podanej žalobe, že úroky z omeškania majú akcesorický charakter a vznikajú aj bez ich vyrubenia a popiera konštitutívne účinky vyrubenia úrokov (napr. i žalobcom predložený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a časť judikatúry, ku ktorej sa prikláňa i tunajší správny súd, prezentuje právny názor, že pohľadávka zodpovedajúca úrokom z omeškania vzniká až právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, a preto nejde o pohľadávku, ktorá by pred jej vyrubením mohla zaniknúť v dôsledku reštrukturalizácie. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Pokiaľ ide o nevymáhateľnosť pohľadávky, ktorá nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane vo všeobecnosti pri vyrubovaní úroku z omeškania postupuje podľa ust. a nasl. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom neposudzuje vymáhateľnosť pohľadávky. Iná je situácia, pokiaľ súd rozhoduje a preskúmava zákonnosť opatrenia správcu dane - oznámenia o použití nadmerného odpočtu, kde by sa touto otázkou musel zaoberať, teda či započítaná pohľadávka daňového subjektu bola vymáhateľná, nakoľko jej započítaním pohľadávka zanikne, teda je vymožená. Je potrebné odlišovať možnú vymáhateľnosť daňovej pohľadávky správcu dane od rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že pohľadávka správcu dane, ktorá mala vzniknúť rozhodnutiami o vyrubení úroku z omeškania, bola započítaná časťou nadmerného odpočtu žalobcu podľa oznámenia o započítaní nadmerného odpočtu zo dňa 22. 01. 2018 (ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) a uvedené rozhodnutia boli rozsudkami správneho súdu zrušené, nepovažuje správny súd sa ďalej otázkou ich ne/vymáhateľnosti zaoberať.

37. V závere správny súd považuje za potrebné uviesť, že napriek rozdielnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom vzniku úroku z omeškania (plynutím času alebo vyrubením), zastáva názor, že úrok z omeškania vzniká jeho vyrubením. Je však potrebné pri vyrubení úroku z omeškania prihliadnuť na to, či pohľadávka správcu dane, z ktorej je úrok z omeškania počítaný, nebola (v prípade reštrukturalizácie dlžníka) prihlásená do reštrukturalizácie a aký má vplyv na jej výšku, splatnosť a vymáhateľnosť uvedená skutočnosťami s prihliadnutím na to, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky jednostranným započítaním. Inak povedané, správca dane pri použití nadmerného odpočtu jeho započítaním musí prihliadať na to, či započítava pohľadávku vymáhateľnú. Pokiaľ by išlo o pohľadávku nevymáhateľnú v dôsledku toho, že nebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a prihlásená mala byť, potom takéto započítanie sa prieči , nakoľko jeho použitím (započítaním) dôjde k jej vymoženiu.

38. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. . Až na základe posúdenia a vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností a relevantných dokumentov spojených s procesom reštrukturalizácie žalobcu, do ktorého sa správca dane aktívne zapojil, bude možné dospieť k záveru, či sa žalobca ako dlžník dostal do omeškania s platením dane z pridanej hodnoty, od kedy do kedy toto omeškanie trvalo, resp. k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania s prihliadnutím na právne závery správneho súdu vyjadrené vo vyššie citovaných rozsudkoch tunajšieho súdu uvedených v bode 33 a až následne bude môcť pristúpiť k započítaniu prípadných daňových povinností žalobcu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ). 40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.