Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-21-2018.pdf
PDF · 110.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne A.. B. P., bytom F. XX, V., právne zastúpenej Mgr.Ivanom Mazancom, advokátom, so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. N./N zo dňa 29. júna 2018 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobkyňa podala dňa 28.06.2016 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého syna C. H. a dňa 01.07.2016 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletej dcéry J. H.. K žiadosti žalobkyňa predložila aktuálnu lekársku dokumentáciu maloletých detí.
2. Na základe žiadosti žalobkyne bol dňa 08.08.2016 vyhotovený lekársky posudok č. XXXX/XXXXX, podľa ktorého bola hodnotená miera funkčnej poruchy maloletého C. H.. Posudkový lekár stanovil mieru funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) a to skupiny A.): S. F. (miera funkčnej poruchy 30 - 50 %) a skupiny II. (miera funkčnej poruchy 20 %).
3. Miera funkčnej poruchy maloletej J. H. bola posudzovaná posudkovým lekárom lekárskym posudkom č. XXXX/XXXXX zo dňa 17.08.2016, v ktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, skupiny A..
4. Na podklade citovaných lekárskych posudkov prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. J zo dňa 12.12.2016, ktorým podľa § 40 ods. 1, § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletých detí J. H. a C. H..
II.
5. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. N./N zo dňa 29.06.2018 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní po preskúmaní zdravotnej dokumentácie posudkový lekár ústredia vydal dňa 28.06.2018 lekársky posudok č. N./N podľa ktorého miera funkčnej poruchy maloletého C. H. bola stanovená s preklasifikovaním na 10 % pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie
- M., podľa časti A. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (O.). Vzhľadom k tomu, že miera O. pri uvedenom ochorení nedosahuje najmenej 50 %, nepovažuje sa maloletý C. H. za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskeho posudku vyplýva, že maloletý C. H. je z dvojčiat, s postihnutím G. (od narodenia s S.), ktoré podmieňuje určenú mieru funkčnej poruchy. Všetky ostatné dokumentované stavy a postihnutia (. nepodmieňuje funkčné poruchy, nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené.
6. Ďalej uviedol, že v odvolacom konaní bola posudzovaná aj zdravotná dokumentácia maloletej J. H., na základe ktorej posudkový lekár ústredia vydal dňa 28.06.2018 lekársky posudok č. N./N podľa ktorého miera funkčnej poruchy maloletej J. H. bola stanovená s preklasifikovaním na 20 % pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie a to L., podľa časti A. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (O.). Vzhľadom k tomu, že miera funkčnej poruchy pri uvedenom ochorení nedosahuje najmenej 50 %, nepovažuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
7. Dôvodil, že z lekárskeho posudku ústredia vyplýva, že posudzovaná maloletá J. H. je z dvojčiat, s postihnutím G. ktorá podľa závažnosti a symptomatológie zodpovedá L., ktoré podmieňujú určenú mieru O.. Všetky ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce O. nie sú v diagnosticko- funkčnom hodnotení uvedené.
8. Citoval ustanovenie § 2 ods. 3, § 40 ods. 1, § 15 ods. 4 a § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom. Pretože posudzované maloleté deti sa podľa lekárskych posudkov ústredia, ktoré sú podkladom pre toto rozhodnutie, nepovažujú za fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
III.
9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, argumentovala popísaním priebehu administratívneho konania pred správnymi orgánmi, citáciou ustanovení Správneho súdneho poriadku a namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je len konštatáciou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie. Namietala, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli vykonané všetky právne kroky na úplne zistenie skutkového stavu, t. j. zdravotného stavu posudzovaných maloletých detí, ktorým by sa dospelo k správnemu rozhodnutiu a svojim postupom v rozsahu nekonania a ignorácie predložených podkladov dospeli k nesprávnym záverom. Ďalej namietala, že napadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sa dostala do existenčných problémov, čo je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Navrhla rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
IV.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.02.2019, v ktorom namietal, že v správnej žalobe sú označení žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, pretože v samotnom správnom konaní, ako to vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, nemajú postavenie účastníkov konania ale iba posudzovaných osôb. Nie sú preto podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku aktívne legitimované osoby na podanie správnej žaloby. Žaloba teda bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a ide o taký nedostatok správnej žaloby, ktorý nemožno odstrániť.
11. K námietke žalobkyne, že maloleté deti neboli posúdené v súlade s ich zdravotnou dokumentáciou a z tohto dôvodu neboli lekárske posudky objektívne a neboli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov pri rozhodovacej činnosti, žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobkyne si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotí závery posudkových lekárov žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemajú žiadnu právomoc ani jednotliví ošetrujúci lekári. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, z ktorého vyplýva, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade na opatrovanie. Taktiež uviedol aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžsk/9/2017 zo dňa 28.03.2018. Posudkový lekár žalovaného má k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, ktorá bola zhodnotená, vrátane zdravotnej dokumentácie obvodnej lekárky H.. L. L. a ako vyplýva aj zo stanovísk posudkového lekára žalovaného zo dňa 31.01.2019, lekárske posudky boli vypracované v súlade s ustanovením § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Posudkový lekár teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekárske posudky vyhovujú kritériám spoľahlivo zisteného stavu veci. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tvrdením žalobkyne v správnej žalobe. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý mal byť dotknutý postupom a rozhodovacou činnosťou žalovaného, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nedôvodí, na akom základe dospela k takémuto záveru. Ide o subjektívne tvrdenie, ktoré nemá nijaký skutkový ani právny základ. Podotkol, že účelom a cieľom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je riešenie existenčných problémov, ale podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní je ľudskej dôstojnosti za podmienok a oblastí ustanovených týmto zákonom.
12. Žalovaný navrhol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správnu žalobcu odmietnuť, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, resp. žalobu podľa §190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
19. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. N./N zo dňa 29.06.2018, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. J zo dňa 12.12.2016, ktorým nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzických osôb maloletých detí C. H. a J. H. podľa § 2 ods. 3, § 15 ods. 4, § 40 ods. 1 a §55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“). Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
22. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, a preto podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP je nesporné, že ide o konane o správnej žalobe v sociálnych veciach.
23. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 447/2008 Z. z. účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú fyzická osoba, ktorá je občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
29. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
30. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
31. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
35. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
37. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
38. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec.
39. V prvom rade bolo úlohou správneho súdu vyporiadať sa s námietkou žalovaného, že žaloba nebola podaná aktívne legitimovanými osobami, a preto navrhol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP zamietnuť z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
40. Právny zástupca žalobkyne v žalobe označil ako žalobcu v 1. rade mal. J. H. a žalobcu v 2. rade mal. C. H., oboch zastúpených matkou - zákonnou zástupkyňou A.. B. P..
41. Z ustanovenia § 40 ods. 1 ako aj § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. nesporne vyplýva, že účastníkom konania pri rozhodovaní o peňažnom príspevku na opatrovanie je fyzická osoba, ktorá požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie, a ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade maloleté deti označení žalobcovia v 1. a 2. rade J. H. a C. H. sú iba posudzovanými osobami, u ktorých sa vyhodnocuje, či ide o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda či fyzická osoba - žiadateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie.
42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku podala matka označených žalobcov v 1. a 2. rade A.. B. P., rovnako, že táto podala aj odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.
43. Správny súd zdôrazňuje, že je zároveň aj nesporné, že žalobu podala A.. B. P., právne zastúpená Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, aj keď na žalobe bola označená ako zákonný zástupca žalobcov v 1. a 2. rade.
44. Správny súdny poriadok v § 98 ods. 1 písm. e) pri úprave odmietnutia žaloby, ktorá je podaná zjavne neoprávnenou osobou, za neoprávnenú osobu považuje predovšetkým žalobcu, t. j. fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a týmto konaním, resp. jeho výsledkom ani nemohla byť dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach. V predmetnom konaní je nesporné, že A.. B. P. bola účastníkom administratívneho konania, a že teda mohla byť ukrátená v administratívnom konaní pred správnym orgánom na svojich právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach. Odmietnutím žaloby tak, ako to navrhoval žalovaný postupom podľa §98 ods. 1 písm. c) SSP, by správny súd odňal právo žalobkyne A.. B. P. domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv pred správnym súdom a bolo by to v rozpore so základnými princípmi konania podľa § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
45. Správny súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzal zo skutočnosti, že podkladom pre rozhodnutie boli lekárske posudky posudkového lekára ústredie č. N./N zo dňa 28.06.2018 a č. N./N zo dňa 28.06.2018, ako aj posudky posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu a to posudok č. XXXX/XXXXX zo dňa 08.08.2016 a posudok č. XXXX/XXXXX zo dňa 17.08.2016.
46. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu v posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa 08.08.2016 vo vzťahu k maloletému C. H. stanovil mieru funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa skupiny I.. V posudku uviedol, že maloletý C. H. je od jedného mesiaca liečený pre S., kde bola popisovaná prevažne C., čo podmieňuje iba 20 % mieru funkčnej poruchy. G. sú u maloletého pripisované P. s doporučeným operačným riešením, od ktorého je očakávaný úspech s ústupom G. Do toho času však operácia realizovaná nebola. C. popisovaná v prepúšťacej správe je toho času popisovaná iba ako forma G., čo podmieňuje iba 30 % mieru funkčnej poruchy na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, pretože nie sú popisované V.. D. vyšetrenia nedokázali žiadnu závažnú poruchu, D. po preliečení ustúpil, J. je zanedbateľná. DMO popisovaná pri narodení s ľahkou R., t. č. upravená.
47. Vo vzťahu k maloletej J. H. posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu v posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa 17.08.2016 stanovil mieru funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch do skupiny A., s odôvodnením, že maloletá je od jedného mesiaca liečená na S. už v decembri 2014, s doporučeným operačným riešením, čo do toho času nebolo realizované. Pri poslednom pobyte v G. popísaná ako základný problém a dôvod zdravotných ťažkostí dieťaťa, okrem D., ktorý podporuje a zhoršuje prejavy C. Za posledný polrok rodičia dieťaťa pozorujú R. Za posledný polrok údajne dieťa X., kvôli čomu absolvuje celý rad vyšetrení, vrátane D. - všetko s negatívnym výsledkom. Jedinou relevantnou diagnózou, na ktorú sa dieťa lieči, a ktorá je klasifikovaná podľa MKCH10, je J., ktorá podmieňuje iba 30 % mieru funkčnej poruchy. H. nie je potvrdené biochemickými parametrami, V. sú negatívne a vyšetrenie v C. nie sú dokladované.
48. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaného a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár ústredia lekárskym posudkom zo dňa 28.06.2018 vo vzťahu k maloletému C. zmenil mieru funkčnej poruchy a určil ju podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch kapitoly A., s mierou funkčnej poruchy 10 %. Rovnako v lekárskom posudku zo dňa 28.06.2018 v prípade maloletej J. posudkový lekár ústredia mieru funkčnej poruchy stanovil podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch v kapitole A. 20 % pre L..
49. V prípade posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bolo konštatované, že u maloletých detí sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj keď došlo zo strany posudkového lekára ústredia k zmene výšky miery funkčnej poruchy u oboch maloletých detí, spoločným znakom v ich posudkoch je konštatovanie, že maloletý C. a maloletá J. nie sú fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím a miera funkčnej poruchy u oboch nedosahuje 50 %.
50. Správny súd mal za nepochybne preukázané, že lekárske posudky posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu ako aj posudkového lekára ústredia, ktorými bol posudzovaný zdravotný stav J. H. a C. H., obsahuje podrobný popis z predložených aktuálnych lekárskych nálezov, ako aj odôvodnenia stanovenia miery funkčnej poruchy týchto posudzovaných osôb, s prihliadnutím na diagnostické závery, ktoré sú uvedené v týchto lekárskych správach.
51. Správny súd zdôrazňuje, že nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno automaticky považovať za taký, ktorý spĺňa kritéria ťažkého zdravotného postihnutia vyžadujúceho opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z. z. v prílohe č. 3 popisuje v jednotlivých kapitolách medicínske diagnózy a ich charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah či štádium) zdravotného postihnutia a určuje mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Až po zistení prítomnosti vyššie uvedených atribútov závažnosti uvedenej pri jednotlivých diagnózach, ktoré zodpovedajú miere funkčnej poruchy viac ako 50 % , možno konkrétne ochorenie kvalifikovať ako ťažké zdravotné postihnutie vyžadujúce opatrovanie.
52. Keďže pri posudzovaní ťažkého zdravotného postihnutia sa vychádza z lekárskych správ a nálezov nie starších ako 6 mesiacov, je irelevantné posudzovať lekárske nálezy staršie, pretože tak, ako to uvádza aj posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu v posudkoch posudzovaných osôb, zdravotný stav fyzickej osoby sa liečbou mení a vyvíja, upravuje a naopak, niektoré nové ochorenia aj pribúdajú. Nie je podstatné, koľko lekárskych správ je predmetom posudzovania pred správnym orgánom, ale či tieto lekárske správy a nálezy preukazujú na základe svojich diagnostických záverov, že fyzická osoba trpí takými chorobami a obmedzeniami, v dôsledku ktorých môže byť hodnotená podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako nie je dôležité a podstatné pri posudzovaní zdravotného ťažkého postihnutia, koľko diagnóz má posudzovaná fyzická osoba, ale či ide o takú diagnózu, ktorú je možno hodnotiť podľa prílohy č. 3 zákona, a ktorá svojou percentuálnou mierou funkčnej poruchy je určujúcou pre konštatovanie posudkového lekára, že sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
53. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní vo vzťahu k maloletému C. H. uvádzala, že maloletý syn má U. a je C., avšak správny súd po oboznámení sa s predloženými lekárskymi nálezmi, ktoré boli aj predmetom posudzovania posudkovými lekármi prvostupňového správneho orgánu a ústredia, takéto diagnostické závery nezistil. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní predložila aj nové aktuálne lekárske správy, ktoré však zo strany správneho súdu nemohli byť posudzované, pretože správny súd nevyhodnocuje zdravotný stav posudzovaných osôb, toto je výlučne v právomoci príslušných posudkových lekárov a podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
54. Pretože zo záverov týchto posudkov jednoznačne vyplýva, že posudzované osoby nemožno považovať za fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, bolo dôvodné, ak prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie v súlade so zákonom a rovnako žalovaný rozhodol vecne správne a zákonne, ak odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.
55. Správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z. z. patrí výlučne do právomoci príslušných posudkových lekárov a iba takýto lekársky posudok môže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci kompenzácie, resp. rozhodovania o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. V rámci posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí neposudzuje správny súd vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté. Správny súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti žiadny rozpor so zákonom. Žalobkyňa žiadnymi konkrétnymi námietkami nespochybnila podklady pre rozhodnutie a to lekárske posudky posudkových lekárov.
56. Z uvedených dôvodov správny súd považoval námietky žalobkyne za nedôvodné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé po žalobkyni požadovať náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.