Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/63/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: DAS - ING s.r.o., so sídlom Lužická 7, 811 08 Bratislava, IČO : 46 531 327, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100603974/2018 zo dňa 21.03.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100603974/2018 zo dňa 21.03.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102627227/2017 zo dňa 20.12.2017, ktorým bol žalobcovi podľa a daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 129 431,43Eur na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 a určený rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach 960,00 Eur, a bola mu neuznaná daňová strata v sume 17 022,04 Eur. Dôvodom dodatočného vyrubenia daňovej povinnosti na dani z príjmov právnických osôb za predmetné zdaňovacie obdobie boli zistenia správcu dane vyplývajúce z vykonaného dokazovania realizovaného v rámci daňovej kontroly u žalobcu zameranej na preverenie výšky žalobcom priznanej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014, začatej na základe oznámenia dňa 05.05.2016, ukončenej doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 100578772/2017 zo dňa 06.04.2017, doručeného žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho obsahu, dňa 12.04.2017. Pripomienky žalobcu k obsahu protokolu správca dane prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2017. 2. Daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 boli z dokladov predložených žalobcom ku kontrole zistené skutočnosti s vplyvom na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to zdaniteľné príjmy žalobcom nezahrnuté do základu dane celkom vo výške 598 109,84 Eur a nepreukázané daňové výdavky žalobcu celkom vo výške 19 794,39 Eur. II. Žaloba a jej dôvody

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov a ich zrušenia z dôvodov podľa , e), v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe uviedol, aby správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ). 4. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spôsobenú porušením zásad daňového konania podľa daňového poriadku daňovými orgánmi, ako aj s poukazom na a porušenie zásady na spravodlivé prejednanie veci pred orgánom verejnej správy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 5. Žalobca uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa namietal zvýšenie dane o nezaúčtované výnosy a vystornované výnosy v bodoch a) - i) a neuznanie daňových výdavkov týkajúcich sa úrokov z pôžičiek, ktoré v čase do konca roka 2017 za uplynulé obdobie 2015/2016 boli započítané v zmysle daňového poriadku a v zmysle započítanie podľa a podľa a nasl. . 6. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalobca namietal, že v tomto sa správny orgán nedostatočne vysporiadal s otázkou, prečo bolo za zdaňovacie obdobie dane z pridanej hodnoty vyrubená iba daň z príjmov bez uznania nákladov za dostavbu bytov, vynaložených z príjmov za kúpu rozostavaného bytu

- stavby s povinnosťou daňového subjektu z príjmu vynaložiť náklady v rokoch 2015 a 2016. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane v protokole zo dňa 05.04.2017 č. 10057222/2017 vyrubil za rok 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty, pričom napríklad byt č. XXa je v čase kontroly vedený ako rozostavaný byt. Žalobca dôvodil, že tento byt nemal hodnotu podielu na spoločných častiach a pozemku ani stavby určovaných správcom dane. Teda jeho hodnota pri zápise do katastra nehnuteľností nebola 137 000,- Eur. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane pri správe daní v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 daňového poriadku neprihliadol na skutočný obsah právneho úkonu. 7. Pri zjavnom rozpore pri dodanení v napadnutom rozhodnutí správca dane pri dodanení dane z pridanej hodnoty neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti H2H spol. s r. o., ktorá vlastne realizovala dostavbu bytov, a ktorá mala príjem - úhradu za zhotovenie diela z prijatých kúpnych cien tvoriacich základ dane dovyrúbených položiek dane z príjmov, ktoré sú napadnuté žalobou. 8. Správca dane, Daňový úrad Trnava, vykonával aj kontrolu spoločnosti H2H spol. s r. o., a pokiaľ neskúmal správnosť a opodstatnenosť faktúr, nekonal tak, že daňové subjekty majú rovnaké práva a povinnosti a tak, ako to je uvedené v ďalšej základnej zásade § 3 ods. 7 daňového poriadku (odkaz na bod b). Nebola dodržaná ani zásada, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely v zmysle § 3 ods. 9 daňového poriadku. 9. Žalobca dal do pozornosti, že ak v bode b) napadnutého rozhodnutia zvýšenie základu dane vyrubil kupujúcemu na základe zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu formou kúpnej zmluvy, musel správca dane na strane kupujúceho určiť za odpočítateľný náklad celú kúpnu cenu, v tomto prípade 126 654,84 Eur. To sa v konaní proti žalobcovi zistiť a vyhodnotiť nepodarilo. 10. Ohľadom rozhodnutia druhého stupňa žalobca poukázal na povinnosť odvolacieho správneho orgánu, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pri rozhodovaní byť viazaný zásadami správy daní podľa až 10, zákonmi Slovenskej republiky, a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, zásadne však v dodržaní zásad daňového poriadku ustanovení až 10. Žalobca k obsahu napadnutého rozhodnutia druhého stupňa uviedol, že odvolací orgán v podstate na desiatich stranách opísal zistenia prvostupňového daňového orgánu, pričom zároveň obsahu rozhodnutia vytkol, že ostatné strany s absolútnou istotou nemalo oporu v citovaných ustanoveniach a medzinárodných zmluvách. Žalobca vymenoval v napadnutom rozhodnutí uvádzané zákonné ustanovenia, pričom namietal, že zásada vyjadrená v daňového poriadku sa do úvah odôvodnenia žalovaného nedostala. Ďalej žalobca namietal negovania noriem vyššej právnej sily žalovaným, keď síce žalovaný v rozhodnutí citoval ustanovenia , daňového poriadku, prípadne ustanovenia , prípadne opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky, avšak s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobca namietal, že spravodlivým procesom nie je, ak orgán verejnej moci uprednostňuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, osobitný a procesné ustanovenia zákona o správe daní na úkor Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). 11. V súvislosti s vyhodnotením skutkového stavu a použitím zásady voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní žalobca uviedol, že aj označenie voľné hodnotenie dôkazov musí implementovať hodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že správca dane je však povinný vyhľadávať jednotlivý dôkaz, aby mohol hodnotiť dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalobca namietal, že správne orgány sa neriadili touto zákonnou povinnosťou a dodržanú zásadu o skutočnom obsahu právneho úkonu museli za základ dane (nie je oslobodený) určiť jeho správnu výšku ku dňu zdanenia (ku dňu splatnosti dane z príjmu a DPH). Preto žalobca namietal, že z dôvodu predaja stavby a nie užívaniaschopného bytu, vrátane kúpy podielu na spoločných priestoroch či pozemkoch, nebol základ dane určený správne, nie je možné aplikovať ustanovenia (správne má byť uvedená skratka za číslom zákona „Z. z.“; o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov - poznámka správneho súdu). Podľa názoru žalobcu správca dane je oprávnená (a má aj z vlastnej iniciatívy) ako dôkaz použiť všetky prostriedky, ktorými možno objasniť skutočnosti pre správne určenie základu dane. V tejto súvislosti dôvodil, že ak ten istý správca dane kontroloval aj účtovníctvo spoločnosti H2H spol. s r. o. (napríklad), musel, ak chcel konať spravodlivo v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, skúmať jednotlivé dôkazy (príjmy dodávateľa), ktoré boli z väčšej časti nákladom súvisiacim so zdaniteľným príjmom. Žalobca si nevie vysvetliť, či kúpna cena H2H spol. s r.o. bola v jeho účtovníctve celá zarátaná do nákladu, t. j. odpočítateľného základu dane. Aj táto nezodpovedaná otázka, podľa názoru žalobcu, robí napadnuté rozhodnutie pochybným a nespravodlivým. 12. S poukazom na spôsob tvorby kúpnej ceny bytu a na úvahu, že splatnosť dane existujúceho daňového plnenia by mala byť viazaná na nadobudnutie vlastníctva podľa , žalobca uviedol, že žaloba je v zásade podaná preto, že žalobca nutne daň platiť mal (veď nebol od dane oslobodený a ani prevodu vlastníctva oslobodený). V nadväznosti na uvedené uviedol, že výška základu dane musela byť zistená všetkými dostupnými prostriedkami z vlastnej iniciatívy, dokonca zo zákona ( daňového poriadku) v správnej výške podľa skutočného obsahu právneho úkonu v zmysle daňového poriadku. Ďalej dôvodil, že kúpa, aj podľa formálneho označenia na liste vlastníctva, aj reálne, nebola kúpou bytu, ale štyroch kolmých nosných múrov so zastrešením (prípadne bez zastrešenia). Vlastníkom bytu sa stal kupujúci až odovzdaním a prevzatím tohto bytu. A keďže byt neexistoval, nebol odovzdaný do užívania, ani stavba nebola dokončená, nemohol byť základom dane. Žalobca dodal, že kúpna cena bola vyplatená sčasti na to, aby sa z jej príjmu vynaložili peniaze na zhotovenie diela - dokončenia bytu. Časť príjmu z kúpnej zmluvy mala charakter nákladu a postupne v rokoch 2015 a 2016, t. j. pred rozhodnutím správcu dane a žalovaného, mali byť započítateľné a odpočítané zo sumy, ktorá bola domeraná.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 14. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody úpravy základu dane s následkom dodatočného určenia dane žalobcu z príjmov právnických osôb za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2014. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil žalobcovi základ dane o sumu nezaúčtovaných výnosov vo výške 376 796,50 Eur (bod a, b, c, d a f) žalovaného rozhodnutia, o sumu vystornovaných výnosov vo výške 221 313,34 Eur (bod e, g, h a i) žalovaného rozhodnutia a o sumu neuznaných úrokov z pôžičiek vo výške 11 600,55 Eur. Zároveň správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly neuznal žalobcovi vykázanú daňovú stratu v sume 17 022,04 Eur a zaplatenú daňovú licenciu v sume 960,00 Eur vyrubenú žalobcom v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2014 započítal na vyrubený rozdiel dane. 15. Vo vzťahu k nevyúčtovaným výnosom žalovaný konkretizoval, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca uskutočňoval prevody bytov na základe zmlúv o prevode vlastníctva k bytom (bod a, c, d) žalovaného rozhodnutia a zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bod b) žalovaného rozhodnutia, uzatvorených s jednotlivými nadobúdateľmi podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a nasl. , ktoré sú svojim obsahom zhodné. Z predložených zmlúv vyplýva, že žalobca ako prevádzajúci bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1 rozostavaných bytov na Z. ul. č. X,X,X,X na X. poschodí a B. ul. č. X a X v Z., súpisné č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., obec Z. - m. č. L., okres Z. II, evidovanom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Podľa čl. II, bod 1 predmetných zmlúv a čl. A, bod 1 predmetnej zmluvy prevádzajúci, t. j. žalobca prevádza do výlučného vlastníctva alebo bezpodielového vlastníctva byty a s nimi spojené spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byty nachádzajú (ďalej len „predmet prevodu“) a nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť prevádzajúcemu odplatu za predmet prevodu (kúpnu cenu) za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve, t. j. v čl. III, bod 1,2 a čl. B, bod 1,2 a 3, úhrada ktorej bola dohodnutá v splátkach alebo jednostranným zápočtom. Podľa čl. V, bod 1, 2 a čl. D - Technický stav predmetných zmlúv nadobúdateľ vyhlásil, že netrvá na vypracovaní znaleckého posudku na zistenie technického stavu bytu a spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa a že ku dňu uzavretia zmluvy mu je známy technický a právny stav bytu a s ním spojených spoluvlastníckych podielov na dome a na pozemku podľa zmluvy. Podľa bodu 3 a 2 článkov prevádzajúci vyhlásil, že nie sú mu známe také vady a poškodenia bytov, spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a pozemku, na ktoré by mal nadobúdateľa upozorniť. Podľa článku VI, bod 1 zmlúv a čl. E, bod 1 zmluvy vlastníctvo bytov a s ním spojených spoluvlastníckych podielov na bytovom dome nadobúdateľ nadobudne dňom právoplatného rozhodnutia Správy katastra pre hl. m. SR Bratislava, ktorým sa povolí vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech nadobúdateľov do katastra nehnuteľností. Podľa čl. VII, bod 1 a čl. F predmetných zmlúv nadobúdatelia po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia pristúpia k uzatvorenej zmluve o výkone správy k predmetnému bytovému domu, ktorého správu vykonáva správca A.M.C. - A Správa nehnuteľností s.r.o., Bratislava. Podľa čl. VIII, bod 3 a čl. H predmetné zmluvy nadobudli platnosť dňom podpísania oboch zmluvných strán. 16. Na základe uvedených skutočností je podľa názoru žalovaného nepochybné, že na základe uzatvorených zmlúv došlo k predaju rozostavaných bytov, resp. nehnuteľností, ku ktorým žalobca stratil právo akýmkoľvek spôsobom s nimi nakladať. Rovnako na základe dohodnutých zmluvných podmienok nešlo ako „prevod hrubej stavby“ ako tvrdil žalobca, ale o prevod rozostavaných bytov, ktorých vlastníkmi sa stali jednotliví nadobúdatelia tak, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 24.10.2016 a tiež z odpovede OÚ Bratislava. Z listu vlastníctva č. XXXX, vyhotoveného dňa 05.01.2018, ktorý predložil žalobca spolu s odvolaním je zrejmé, že niektoré byty boli ďalej predané novým vlastníkom v nasledujúcich rokoch, t. j. v roku 2015, 2016. 17. K tvrdeniu žalobcu ohľadom rozostavaného bytu č. XXa, že hodnota bytu č. XXa nebola pri zápise do katastra nehnuteľnosti v sume 137 000,00 Eur s DPH, žalovaný uviedol, že z bodu d) žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako prevádzajúci uzatvoril dňa 27.10.2014 Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu s ViPSolutions, s.r.o., O. XX, Z., predmetom ktorej bol prevod rozostavaného bytu č. XX-a a s ním spojeného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na Z. ulici X,X,X,X, a B. ulici č. X v Z. do výlučného vlastníctva nadobúdateľa. Kúpna cena za predmet prevodu bola dohodnutá v sume 137 200,00 Eur vrátane DPH, t. j. 114 333,33 Eur bez DPH. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade kúpnej ceny v 4 splátkach podľa čl. III bod 2 zmluvy. Podľa čl. VIII, bod 1 zmluvy návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podá prevádzajúci v lehote do 3 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.01.2015 č. V-28302/14 na LV č. XXXX k. ú. I.. Zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca zaúčtoval v roku 2014 do výnosov tržbu v sume 83 333,33 Eur bez DPH na základe vystavených odberateľských faktúr č. 24/2014 zo dňa 31.10.2014 v sume 41 666,67 Eur bez DPH a č. 25/2014 zo dňa 04.11.2014 v sume 41 666,67 Eur bez DPH, čím znížil zdaniteľné príjmy roku 2014 o sumu 31 000,00 Eur (114 333,33

- 83 333,33). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nezahrnul do príjmov výnosy, o ktorých bol povinný účtovať na základe uzatvorených kúpnych zmlúv. Účtovné jednotky, ktorou je aj žalobca, sú povinné účtovať o pohľadávkach vždy, keď pohľadávka vznikne. V danom prípade žalobcovi vznikli pohľadávky z titulu uzatvorenia zmlúv o prevode vlastníctva k bytom, resp. nehnuteľnosti. Moment vzniku pohľadávky v zmysle všeobecných právnych predpisov (, ) je i momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. Tento moment je na základe Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. -92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších opatrení (ďalej len „Opatrenie“) definovaný v a ako deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je v prípade nehnuteľnosti u nadobúdateľa deň prevzatia nehnuteľnosti a u prevádzajúceho deň odovzdania nehnuteľnosti. 18. Ku kúpnej cene uvedenej v bode b) napadnutého rozhodnutia a k tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal na základe zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu formou kúpnej zmluvy uznať ako náklad kúpnu cenu v sume 126 654,84 Eur, žalovaný uviedol, že žalobca ako prevádzajúci uzatvoril dňa 13.12.2014 Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s nadobúdateľom H2H spol. s r.o., IČO 36798398, Sama Chalupku 11, Stupava, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k rozostavanému bytu č. XXb nachádzajúceho sa na 6. podlaží bytového domu Z. X, 3, 5, 7 a B. 1 v Z. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu za dohodnutú kúpnu cenu v sume 173 052,00 Eur (čl. A, bod 1 a čl. B, bod 1 kúpnej zmluvy). Úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá v splátkach podľa Dodatku č. 1 k zmluve. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v prospech nadobúdateľa podá prevádzajúci v lehote do 3 pracovných dní od podpisu tejto zmluvy. Zmena vlastníka nastala zápisom do katastra nehnuteľností dňa 02.02.2015 povolením vkladu V-208/15 na LV č. XXXX k.ú. I.. Správca dane zistil, že žalobca zaúčtoval v roku 2014 do výnosov (účet 602010) iba sumu 17 555,16 Eur na základe vystavenej odberateľskej faktúry č. 26/2014 zo dňa 29.12.2014, čím znížil zdaniteľné príjmy o sumu 126 654,84 Eur bez DPH. K ďalším prevodom bytu žalovaný zároveň dodal zistenia, že vlastníkom predmetného rozostaveného bytu č. XXb sa podľa listu vlastníctva č. XXXX a odpovede OÚ Bratislava stala na základe kúpnej zmluvy, evidovanej pod číslom konania V-208/15 zo dňa 02.02.2015 spoločnosť H2H spol. s r.o. Na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod číslom V-3235/2015 zo dňa 18.03.2015 sa vlastníkom bytu stala spoločnosť TUN s.r.o. a na základe kúpnej zmluvy, evidovanej pod číslom konania V-31206/15 zo dňa 03.12.2015 sa vlastníkom bytu stal V. O.. Ďalej sa vlastníkom bytu stala spoločnosť ViP Solutions s.r.o. na základe kúpnej zmluvy V-16587/16 zo dňa 08.06.2016 a podľa listu vlastníctva č. XXXX predloženého žalobcom sa novými vlastníkmi bytu stali B. B. a Y. B. na základe kúpnej zmluvy V-32301/16 zo dňa 02.11.2016. 19. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný dôvodil, že rovnako, ako v predchádzajúcom prípade išlo o zníženie zdaniteľných príjmov, a nie o neuznanie kúpnej ceny. 20. K prípadom neuznaných úrokov z omeškania v sume 11 600,55 Eur žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal z predložených dokladov (zmlúv o pôžičkách uzatvorených s veriteľmi V. W. a O. L., bankových výpisov za rok 2013, 2014, 2015), na základe ktorých z celkovej sumy zaúčtovaných úrokov do nákladov 19 794,39 Eur neuznal sumu 8 193,84 Eur z dôvodu nepredloženia a nepreukázania všetkých zmlúv o pôžičkách. 21. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zásad daňového konania správnymi orgánmi oboch stupňov žalovaný uviedol, že neuvedenie všetkých základných zásad v napadnutom rozhodnutí neznamená, že žalovaný postupoval v rozpore s týmito zásadami, pričom z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia (str. 13, posledný odsek) je zrejmé, že žalovaný sa zaoberal aj so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 daňového poriadku. v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal pri daňovej kontrole z obsahu jednotlivých predložených zmlúv, na základe ktorých zistil, že žalobca na jednej strane nezaúčtoval do príjmov zmluvne dohodnuté kúpne ceny, čím znížil zdaniteľné príjmy a na strane druhej znížil zdaniteľné príjmy o neoprávnené vystornovanie výnosov. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nebolo upreté žiadne právo pri predkladaní ním tvrdených skutočností, a preto keď správny orgán ustálil skutkový stav na základe žalobcom predkladaných dôkazov, nepostupoval v rozpore ani s procesno-právnym predpisom, ani s hmotnoprávnym predpisom. 22. S poukazom na povinnosť štátnych orgánov konať v súlade so zásadou zákonnosti vyplývajúcou z , žalovaný k aplikácii skutkových zistení na hmotnoprávne ustanovenia upravujúce stanovenia základu dane z príjmov právnických osôb za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedol, že podľa sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Žalovaný mal za to, že v súlade s uvedeným ustanovením správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v nadväznosti na , podľa ktorého je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani podľa medzinárodnej zmluvy. 23. Ohľadom námietky napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi, žalovaný s poukazom na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt poukázal na skutočnosť, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nepreukázal, z akého dôvodu neúčtoval o výnosoch a naopak, z akého dôvodu vystornoval výnosy a taktiež, na základe akých dokladov účtoval o úrokoch z pôžičiek. Podľa názoru žalovaného za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na žalobcovi leží dôkazné bremeno. Postačuje teda, že správny orgán zistí, že sa skutok nestal tak, ako tvrdí žalobca, avšak nie je potrebné zisťovať, ako sa stal v skutočnosti. Správca dane nemá povinnosť dokazovať žalobcovi, ako sa skutok stal. 24. K námietke žalobcu, že došlo k predaju stavby a nie užívaniaschopného bytu, vrátane kúpy podielu na spoločných priestoroch či pozemkoch, pri ktorých nebol základ dane určený správne, a preto nie je možné aplikovať ustanovenia , žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisového materiálu a skutkovým stavom zisteným správcom dane, keďže k predaju bytov došlo práve na základe ustanovenia tohto zákona v spojení s ustanovením a nasl. . Pokiaľ ide o kúpne ceny jednotlivých bytov, ktoré podľa žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období nezodpovedali zisteniam správcu dane, žalovaný uviedol, že výška kúpnej ceny je vecou dohody zmluvných strán. Podľa predmetných zmlúv sa nadobúdatelia zaviazali zaplatiť kúpne ceny v dohodnutých splátkach, prípadne jednostranným zápočtom, ktorých úhrada nemá vplyv na povinnosť žalobcu účtovať o výnosoch, resp. pohľadávkach v tom období, kedy o nich účtoval.

25. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2019 na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby (žalobcom označenej ako „Vyjadrenie žalobcu a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania v zmysle § 105 ods. 1 S.s.p.“) uviedol, že je ostatným konateľom spoločnosti, ktorá sa v čase od roku 2014 až dodnes stala neschopnou dostavať a dokončiť nadstavbu bytového domu. V tejto súvislosti doplnil, že na to, aby mohli byť byty a spoločné priestory postavené, bolo možné zabezpečiť peniaze od budúcich vlastníkov bytov, ktoré v čase kúpy nemali ani stavebný, ani právny charakter bytu. Výklad zmlúv robí správny orgán inak, ako keby reálne prevedená stavba skutočne existovala. Žalobca má za to, že zmluva mala byť skôr o kúpe veci na splátky alebo prevod vlastníctva mal byť realizovaný až po dokončení diela, jeho odovzdaní a skolaudovaní. Kúpnou zmluvou, ktorá je dokladom pre daň z príjmov prešlo vlastníctvo na kupujúceho rozhodnutím správneho orgánu, ale vec nebola prevzatá a odovzdaná (vec reálne neexistovala). V označení písomného vyjadrenia žalobca 26. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

29. Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

30. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

31. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

32. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

33. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.

34. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

39. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

40. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

42. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

43. Podľa predmetom dane sa na účely tohto zákona rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa .

44. Podľa zdaniteľným príjmom sa na účely tohto zákona rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

45. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

47. Podľa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane.

48. Podľa v znení účinnom do 31.12.2014, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, 78a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu a úroky z omeškania okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.

49. Podľa až g) v znení účinnom od 01.01.2015, súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka, b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie, c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady, d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu, e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v alebo pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli, výdavky (náklady) na poradenské a právne služby, g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.

50. Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

51. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

52. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

53. Podľa o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, publikovanom pod č. Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí (ďalej len „“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu orgánov verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania v lehote stanovenej správnym súdom a podľa , pričom správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

55. Podstatu žalobných bodov tvorí námietka žalobcu napádajúca nesprávne vyhodnotenie výšky výnosov ovplyvňujúcich základ dane, nadobudnutých z predaja bytov, ktoré sú špecifikované v bodoch a, b, c, d a f) preskúmavaného rozhodnutia prvého stupňa, ako aj námietka, že pri vyhodnotení skutkového stavu na základe podkladov predložených žalobcom správca dane nepostupoval v súlade s o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, nerešpektujúc zásady konania podľa a rovnako nerešpektujúc zásadu posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu, vyplývajúcu z ustanovenia daňového poriadku.

56. Vo vzťahu k zvýšeniu výnosov žalobcu o úplné kúpne ceny uvádzané v príslušných zmluvách o predaji bytov vo vlastníctve žalobcu, tento argumentoval predovšetkým poukazom na tvorbu ceny podľa zákona o cenách a momentom nadobudnutia vlastníctva k prevádzaným nehnuteľnostiam podľa zákona a , pričom zdôrazňoval skutočnosť, že išlo o predaj nedokončených, rozostavaných bytov, pričom ako byty neboli odovzdané nadobúdateľovi podľa zmluvy do užívania, a preto nemohli tvoriť základ dane. V danej súvislosti zároveň žalobca považoval za podstatné účelové určenie z predaja bytov nadobudnutých finančných prostriedkov, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu mali byť použité na dostavbu predmetných bytov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach rokov 2015 a 2016.

57. Správny súd uvádza, že uvedená skutková a právna argumentácia žalobcu, brojaca proti nesprávnemu vyhodnoteniu výnosov žalobcu z uskutočneného predaja nehnuteľností, nie je spôsobilá privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

58. Vykonaným dokazovaním v rámci preverovania daňovej povinnosti žalobcu na dani z príjmov za rok 2014 bolo preukázané, že žalobca prevádzal vlastníctvo k predmetným rozostavaným bytom v postavení výlučného vlastníka (vlastníctvo v podiele 1/1). Išlo o nehnuteľnosti tvoriace obchodný majetok žalobcu ( ), o ktorom účtoval a zároveň mu za predmetné zdaňovacie obdobie boli daňovou správou uznané aj daňové výdavky (náklady) vynaložené v súlade s na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených a zaúčtovaných v účtovníctve žalobcom.

59. Pri posudzovaní príjmu dosiahnutého z prevodu vlastníctva k predmetným bytom vo vzťahu k jeho zaradeniu do základu dane sa vychádza z ustanovení , ktorý, okrem iného, v odseku 19 taxatívne upravuje druhy príjmov, ktoré sa súčasťou základu dane stávajú až po zaplatení pohľadávky veriteľovi.

60. V prejednávanej veci pre účely určenia základu dane z príjmov za rok 2014 možno zohľadniť znenie ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2014, v zmysle ktorého neskoršie zaplatenie kúpnej ceny inkasovanej daňovým subjektom pri nakladaní s jeho majetkom ( ), t. j. aj za predaj nehnuteľností vo vlastníctve daňovníka, nemá pre zahrnutie celej zmluvne dojednanej kúpnej, resp. predajnej ceny právny význam. Obdobne to platí aj pre účtovné prípady deklarujúce nakladanie s majetkom daňovníka za účinnosti ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2015, kedy medzi takéto výnimky rovnako nie je taxatívne zaradená sporná skutková podstata dosiahnutia príjmu nakladaním s majetkom daňovníka.

61. V danom prípade predovšetkým je potrebné mať na zreteli, že dôvodom zvýšenia základu dane o sporné výnosy nebolo neuznanie kúpnej ceny za scudzované nehnuteľnosti, prípadne neuznanie spôsobu jej tvorby alebo účelu jej využitia v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (na dostavbu rozostavaných bytov), ale skutočnosť, že žalobca si neodôvodnene nezarátal do základu dane kúpne ceny vyplývajúce z predložených listinných a účtovných dokladov, ktoré deklarovali predmetné účtovné prípady, resp. realizáciu odplatných právnych úkonov. V tomto ohľade, s prihliadnutím na zákonné definície predmetu dane, zdaniteľného príjmu a na zákonné podmienky zisťovania základu dane (§ 17 zákona o daní z príjmov), sú bez právneho významu žalobcom uvádzané účelové určenia dohodnutých kúpnych cien za prevádzané nehnuteľnosti s naviazanosťou ich použitia v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, prípadne odovzdanie dostavaných bytov vlastníkom alebo zaplatenie kúpnych cien v splátkach. Vo vzťahu k posúdeniu príjmov patriacich do základu dane bolo pre dané nakladanie s majetkom žalobcu podstatné vychádzať z obsahu kúpnych zmlúv predložených žalobcom, ktoré žalovaný posúdil v súlade so zásadou posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku. V tomto ohľade je irelevantné, či bol predmet plnenia vymedzený v zmluvách správne, prípadne, či bola zmluva platná. Už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 18. septembra 2008 ústavný súd konštatoval, že platnosť právneho úkonu nie je pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov podstatná. Obdobne to možno konštatovať aj pre posúdenie zaradenia daňových príjmov do základu dane, pokiaľ si na základe neplatnej zmluvy strany poskytujú vzájomné plnenia. V danom prípade prevod vlastníctva nastal vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predložených kúpnych zmlúv, u ktorých nebola vyslovená neplatnosť a zmena vlastníctva zápisom opätovného zápisu vlastníctva k predmetom prevodov na žalobcu sa neuskutočnila a strany si ani nevrátili vzájomné plnenia, na základe čoho by mohlo dôjsť k zrušeniu účtovných zápisov a k oprave daňového základu a daňového priznania. Preto možno konštatovať, že správca dane vyhodnotil žalobcom predkladané dôkazy zákonným spôsobom a s použitím ustanovení , a , správne upravil základ dane o výnosy, o ktoré žalobca neoprávnene znížil základ dane.

62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu napádajúcu procesné pochybenie správcu dane nedodržaním zásady zakotvujúcej právo na spravodlivý proces podľa ustanovenia , správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci predmetom daňového konania nebolo administratívne trestanie a vyvodzovanie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu žalovaným, ale výrokom rozhodnutia bola určená daňová povinnosť na dani z príjmov žalobcu za daňovou kontrolou preverované zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá svojou podstatou nie je trestného charakteru. Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v podstate ustálila, že na administratívne konania vedené vo veciach netrestného charakteru sa zásady upravené v neaplikujú.

63. Uvedené vyplýva aj z právneho názoru ústavného súdu, obsiahnutého v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 18. septembra 2008, ktorého relevantnú časť správny súd uvádza: „K námietke sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces podľa ústavný súd uvádza, že dospel k záveru, že aplikovateľnosť citovaného článku v posudzovanom konaní nie je daná. Článok 6 ods. 1 garantuje spravodlivý proces pri rozhodovaní súdu o ,,občianskych právach a záväzkoch“ alebo o oprávnenosti ,,akéhokoľvek trestného obvinenia“. Podľa znenia má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojem občianske práva a záväzky treba vykladať autonómne, pričom sem nepatria len občianske, obchodné, rodinné či pracovné práva a záväzky. Pod tento pojem možno zahrnúť aj rozhodovanie súdov o niektorých právach vyplývajúcich z verejného práva. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že aj konania kvalifikované vnútroštátnym právom ako súčasť verejného práva môžu spadať do poľa pôsobnosti v jeho občianskoprávnej časti, ak je ich výsledok rozhodujúci pre práva a povinnosti súkromného charakteru. Príkladmo uviedol záležitosti súvisiace s prevodom pozemkov, prevádzkovaním súkromných kliník a iné. Ako však ďalej Európsky súd pre ľudské práva uviedol, daňové záležitosti patria do tvrdého jadra výsad verejnej moci a verejný charakter vzťahu medzi daňovým subjektom a správcom dane prevláda. Napokon súd dospel k záveru, že daňové spory sa vymykajú z oblasti občianskych práv a záväzkov, a teda nespadajú do pôsobnosti , a to napriek finančným dôsledkom na situáciu daňových subjektov (Ferrazzini proti Taliansku, rozsudok z 12. júla 2001). Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že daňové právo je jedným zo základných odvetví verejného práva a dane predstavujú prejav výsady štátu požadovať od povinných subjektov ich platenie s cieľom získať zdroje na svoju existenciu a plnenie svojich úloh a funkcií. Aj preto rozhodovanie o daňových právach nemožno subsumovať pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch. Daňové otázky v niektorých prípadoch možno vychádzajúc zo znenia podradiť pod pojem trestné obvinenie, kde je daná aplikovateľnosť , to však len vtedy, ak ide o ukladanie daňových sankcií (napríklad pokút, alebo v minulosti zvýšenia dane). Keďže všeobecné súdy na základe žaloby sťažovateľky preskúmavali zákonnosť rozhodnutí daňového riaditeľstva, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery, ktorými bol dorubený sťažovateľke rozdiel na dani (a nie daňová sankcia), ústavný dospel k záveru, že nie je v tomto prípade aplikovateľný.“

64. Odhliadnuc od vyššie uvedeného správny súd dodáva, že zabezpečenie práv účastníkov daňových konaní na spravodlivý proces vhodne a dostatočne garantujú zásady na spravodlivý a zákonný proces zakotvené v ustanoveniach a a 2 (ďalej len „“) a v ustanoveniach , , , , , , , a daňového poriadku, ktorých porušenie v preskúmavanom konaní správny súd v kontexte žalobných bodov, vrátane zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu v zmysle daňového poriadku, nevzhliadol.

65. Rovnako nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú námietku žalobcu o neoprávnenom uprednostnení normy nižšej právnej sily správcom dane pri určovaní preverovaného základu dane, konkrétne Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. -92, zo dňa 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších opatrení (ďalej len „Opatrenie“), pred použitím ustanovenia a zásad daňového konania podľa daňového poriadku.

66. Hoci je uvedené Opatrenie podzákonnou normou, bolo príslušným ministerstvom vydané na základe splnomocňujúceho ustanovenia a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať ( in fine citovaného zákona). Právny rámec aplikácie Opatrenia pri posudzovaní základu dane žalobcu a zákonné dôvody jeho navýšenia z dôvodu podľa zákona o dani z príjmu žalovaný podrobne objasnil v odôvodení preskúmavaného rozhodnutia (str. 10 a nasl.). V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postupy vedenia účtovníctva účtovnými jednotkami podľa Opatrenia, ako aj vyžadovanie a kontrola ich dodržiavania daňovými orgánmi v rámci správy daní, nie sú v rozpore s aplikáciou zásad daňového konania a zásad právneho štátu zakotvených v ústave a v daňovom poriadku.

67. Len na okraj správny súd dodáva, že argumentácia žalobcu poukazujúca na prípadné výsledky daňových kontrol dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty u iného daňového subjektu, napr. u odberateľa žalobcu - kupujúcej obchodnej spoločnosti H2H, spol. s r.o., nemôže prispieť k potvrdeniu žalobcom tvrdenej správnosti ním zisteného základu dane a správnosti priznanej dane, pretože predmetom preskúmavaného daňového konania bolo preverenie len daňovej povinnosti žalobcu na dani z príjmov za konkrétne zdaňovacie obdobie, rok 2014, a to bez ohľadu na vedenie účtovníctva alebo výšku a spôsob výpočtu dane priznanej iným daňovým subjektom.

68. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

69. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa zamietol.

70. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).