Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Pc/43/2023

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, t. č. na neznámom mieste v Nemecku, občianka Ukrajiny, otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX E. F., o návrhu otca na zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci zapretie otcovstva k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a konanie o návrhu otca D. B., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.11.2023 podal otec na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na zapretie otcovstva k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že si myslel, že menovaná maloletá je jeho dcéra. Matka sa má s maloletou zdržiavať v Nemecku spolu s jej sestrou G. bez uvedenia presnej adresy pobytu.

2. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa § 161 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

7. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

8. Podľa Článku 10 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel (podmienky konania), ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, takéto konanie vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu.

10. Vzhľadom na skutkové okolnosti je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom a súd preto je povinný sa predovšetkým vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.

11. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je na základe Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (čl. 8 ods. 1) obvyklý pobyt dieťaťa. Citované Nariadenie Rady neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

12. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého členského štátu, musí teda brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu, pričom obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pri určovaní miesta obvyklého pobytu danej osoby je potrebné skúmať rodinný stav a rodinné väzby, predovšetkým dĺžku a kontinuitu prítomnosti v príslušnom štáte, situáciu z hľadiska zamestnania, miesto, na ktorom sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosť tejto činnosti, vykonávanie inej než zárobkovej činnosti, skúmanie trvalosti bytovej situácie danej osoby, dôvody presťahovania, zámery danej osoby vyplývajúcej zo všetkých okolností, ktoré sú podložené skutkovými dôkazmi, pričom do úvahy sa môžu vziať aj iné skutočnosti, ak sú relevantné. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt, je potrebné brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc či voľbu rozhodného práva sledovalo a ktorým bola teda snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie tak v rovine právnej, ako aj praktickej, a teda aj súčasne miesta, kde sa nachádzajú všetky alebo aspoň väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo vzťahu k danej osobe. Posúdením vyššie uvedených kritérií dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom maloletého nie je Slovenská republika vzhľadom k tomu, že sa maloletá A. podľa posledných dostupných informácií zdržiavala v Nemecku zo svojou matka a staršou sestrou. Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky nebol nájdený žiadny známy pobyt maloletej na území Slovenskej republiky. Súd vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností dospel k presvedčeniu, že štátom obvyklého pobytu maloletého je Nemecko, kde došlo k jeho prirodzenému začleneniu do sociálneho prostredia so zreteľom na dĺžku pobytu v danej krajine. Súd k dôvodnosti podaného návrhu zároveň konštatuje, že za predpokladu právomoci slovenských súdov zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže otec otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa, inak je takéto zapretie možné len na návrh mal. dieťaťa ( a nasl. ). Vzhľadom na aktuálny vek dieťaťa a podaný návrh je zrejmé, že otcovi mal. A. uplynula lehota troch rokov na zapretie otcovstva. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby konanie o zapretie otcovstva k mal. A. rozhodoval súd v krajine obvyklého pobytu mal. dieťa, t. j. v Nemecku.

13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenských súdov, pretože obvyklí pobyt mal. dieťaťa nie je v Slovenskej republike, nakoľko žije s matkou v Nemecku. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vyhlásil, že nemá právomoc konať a rozhodnúť o zapretí otcovstva a toto konania zastavil.

14. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.