Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-9Sp-4-2016.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-9Sp/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: A. B. C. D. E., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: G. H. F. – C. G., D. I. X, F., IČO: XX XXX XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ev. č. XXX/X/XXX/XXXX, č. j. XXXXX/XXXXX/ XXXX/J. zo dňa XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie odporcu ev. č. XXX/X/XXX/XXXX, č. j. XXXXX/XXXXX/XXXX/J. zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z r u š u j e a konanie vedené u odporcu pod ev. č. XXX/X/XXX/XXXX, č. j. XXXXX/XXXXX/XXXX/J. z a s t a v u j e.
II. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím odporca ako správny orgán podľa § 7a ods. 2 písm. f) zák. č. 377/1990 Zb., čl. 29 ods. 1 písm. f) štatútu K. G. C. A. F. a § 7 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 2/2013 o pravidlách určovania času predaja a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej aj len „VZN“) určil prevádzkarni L. XX M., D. XX, F., ktorú prevádzkuje navrhovateľ, osobitnú prevádzkovú dobu nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby v zmysle § 3 ods. 2 VZN do 31.11.2016.
2. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že dňa 29.10.2015 bola odporcovi dourčená žiadosť navrhovateľa v zmysle § 7 ods. 1 VZN o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby v zmysle § 3 ods. 2 VZN. Odporca žiadosť posúdil a žiadosti vyhovel, ale nie v plnom rozsahu. Odporca pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa bral do úvahy tiež zaťažovanie obyvateľov v okolí prevádzky a ich prostredia činnosťou prevádzky. Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 11.11.2015.
3. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 20.11.2015 opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že prevádzkareň sa nenachádza v blízkosti bytových jednotiek, budova, v ktorej sa prevádzka nachádza, je administratívna, merací protokol preukazuje, že v prevádzkarni nedochádza k prekročeniu prípustných hodnôt hluku, infrazvuku a vibrácií v referenčnom čase večer a noc.
4. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril tak, že navrhol, aby súd rozhodnutie mestskej časti zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že má v zmysle § 4 ods. 3 písm. i) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a nadväzujúceho § 7a ods. 2 zák. č. 377/1990 Zb. právomoc určovať všeobecne záväzným nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti F. – C. G.. Na základe toho prijalo miestne zastupiteľstvo odporcu s účinnosťou od 1. marca 2013 VZN č. 2/2013 o pravidlách určovania času predaja a času prevádzky služieb na území mestskej časti F. – C. G.. V ustanoveniach
§ 7 až 9 VZN bol upravený postup v súvislosti s inštitútom osobitnej prevádzkovej doby. Pre osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne sa uplatňuje povoľovací režim, ktorý sa uskutočňuje pri aplikácii zák. č. 71/1967 Zb. Dňa 18.12.2015 bol odporcovi doručený rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/80/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2015, ktorým vyslovil, že ustanovenia § 7, § 8 a § 9 VZN 2/2013 nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. i) a ods. § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.
5. Pôvodne bol návrh podaný na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd podaný návrh prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 250f Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný bez pojednávania, keďže účastníci konania s tým súhlasili.
6. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p,. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
8. Podľa. § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
9. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
10. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
11. Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.
12. Podľa § 7a ods. 2 písm. f) zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestskej časti je vyhradené zabezpečovať úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvárať podmienky na zásobovanie, najmä určovať pravidlá času predaja, času prevádzky služieb a spravovať miestne trhoviská.
13. Podľa § 29 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
14. Napadnutým rozhodnutím odporca určil prevádzkarni L. XX M., D. XX, F. osobitnú prevádzkovú dobu nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby v zmysle § 3 ods. 2 VZN do 30.11.2016, a to s odkazom na § 7 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 2/2013 o pravidlách určovania času predaja a času prevádzky služieb na území mestskej časti F. – C. G.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
dňa 03.12.2014, sp. zn. 2S/13/2014 rozhodol, že ustanovenia § 7, § 8 a § 9 všeobecne záväzného nariadenia G. H. F. - C. G. č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území G. H. F. - C. G. nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad ustanovení § 7, 8 a 9 VZN so zákonom, krajský súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že platná právna úprava neumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej a taktiež o jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe, či jednorazovom čase predaja alebo prevádzky služieb u konkrétneho podnikateľa, a to ani pri riešení ojedinelých výnimiek zo štandardného stavu. Rovnako ako navrhovateľ poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 72/2010-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Svzn/2/2012 zo dňa 29.04.2013, kde išlo o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves so zákonom, v ktorom krajský súd za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval, že „....prokurátorom napadnuté články VZN, týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti, nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/,i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta zákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti, aj to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo.....“. So zreteľom na uvedené je podľa názoru krajského súdu potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci originálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným (miestnym) zastupiteľstvom, a to takým spôsobom, že určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov bez toho, aby zakladalo orgánom obce (mestskej časti) právomoc rozhodovať v danej súvislosti o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb formou individuálneho právneho aktu. V podobnom duchu judikoval Najvyšší súd SR aj v iných podobných prípadoch a preto možno konštatovať, že ide o ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posudzovaniu súladu všeobecne záväzných nariadení obcí (mestských častí) so zákonom pokiaľ ide o vytvorenie právomoci orgánom obce (mestskej časti) rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb o otázkach, o ktorých patrí rozhodovať len zastupiteľstvu vo forme všeobecne záväzného nariadenia.“ Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 5Sžo/80/2015 predmetný rozsudok krajského súdu potvrdil. V odôvodení rozhodnutia okrem iného uviedol: „Najvyšší súd SR zhodne so svojím názorom vysloveným už v rozsudku sp. zn 8Svzn/1/2010 z 01. júna 2010, opätovne zdôrazňuje, že právomoc, ktorá obci (mestu – jeho časti) zo zákona nevyplýva, a to právomoc starostu stanovovať prevádzkový čas individuálne, nie je možné vo VZN zakotviť, ako sa mylne domnieva odporca. Platná právna úprava nateraz neumožňuje mestu ani jeho časti, aby rozhodovalo individuálnym právnym aktom o konkrétnom čase predaja či prevádzky služieb u konkrétneho podnikateľa.“
15. Je síce pravdou, že nesúlad ustanovenia § 7, § 8 a § 9 všeobecne záväzného nariadenia G. H. F.
- C. G. č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území G. H. F. - C. G. so zákonom bol právoplatne vyslovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia, to však nič nemení na skutočnosti, že vzhľadom na znenie ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj dôvody vyslovenia nesúladu uvedené v predchádzajúcom odseku, je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec (resp. aj mesto, alebo mestská časť) môže určovať pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, avšak iba všeobecne záväzným nariadením, ktoré prijíma obecné (miestne) zastupiteľstvo. Platná právna úprava (v čase vydania napadnutého rozhodnutia) neumožňovala mestskej časti (jej starostovi), aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej prevádzkovej dobe u konkrétneho podnikateľa, a takúto právomoc nemohla
zakotviť ani vo všeobecne záväznom nariadení. Pokiaľ teda odporca (jeho starosta) vydal napadnuté rozhodnutie, nemal kompetenciu takýto správny akt vydať.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a zároveň konanie vedené u odporcu zastavil. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného opravného prostriedku (§ 250j ods. 3 O.s.p.).
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Úspešnému navrhovateľovi, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ju nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).