Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6S-50-2018.pdf
PDF · 127.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou, v právnej veci žalobcu Y. N., trvale bytom F., J. XX, t. č. D. E. D. T., V.. W. X, T., proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Prešov, Námestie mieru 3, za účasti K.. Y. U., trvale bytom T., N. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.05.2018 číslo: OU-PO-OOP1-2018/015849/ DIM, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.05.2018 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo OU-BJ-OVVS-2018/001228-Kum zo dňa 07.02.2018 (ďalej len „rozhodnutie OÚ Bardejov“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie o priestupku vydané OÚ Bardejov potvrdil a odvolanie obvineného z priestupku zamietol.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán OÚ Bardejov rozhodnutím zo dňa 07.02.2018 uznal obvineného Y. N. ( ďalej aj „obvinený, žalobca“) vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.06.2017 v čase okolo 01.30 hod. na odstavnej ploche v chatovej oblasti V. - L. v blízkosti sídliska H. v F. nožom prepichol ľavú prednú pneumatiku značky Michelin o rozmere 175/65, R14 a ľavú zadnú pneumatiku značky Michelin o rozmere 175/65, R14 na vozidle Q. R. striebornej pastelovej metalízy X. T.-D., čím majiteľovi uvedeného vozidla K.. Y. U. spôsobil škodu vo výške 107 eur, teda týmto svojím konaním úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku.
3. Za spáchaný priestupok bola obvinenému podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 80 eur a súčasne podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Zároveň v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch zaviazal obvineného uhradiť poškodenému K.. Y. U. spôsobenú škodu vo výške 107 eur na adresu jeho trvalého bydliska do 31.03.2018.
4. Ako je zo spisového materiálu preukázané, správny orgán začal priestupkové konanie voči Y. N. na podklade predloženého spisového materiálu 00 PZ Bardejov č. ORPZ-BJ-OPP3-425/2017-P, doručeného správnemu orgánu dňa 30.06.2017.
5. V rámci ústneho prejednania v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obvineného Y. N. a poškodeného K.. Y. U.. Poškodený K.. Y. U. pred správnym orgánom uviedol, že v uvedenú noc sa nachádzal vo svojej chate v chatovej oblasti V. - L. v F., pričom svoje auto Q. R. nechal odstavené na odstavnej ploche. V noci asi okolo 00.20 hod. ho prišiel zobudiť sused, ktorý má chatu pod ním, pričom vie, že sa volá Y., ktorý mu povedal, že v susedstve horí chata. Až následne v čase okolo 04.30 hod., keď chcel domov odviesť svoju babku zistil, že má na ľavej strane svojho auta prepichnuté obe pneumatiky. Nevedel, kto to mohol urobiť, až pri objasňovaní skutku sa k prepichnutiu pneumatík na aute priznal obvinený Y. N., ktorý ho bol v noci zobudiť, pre požiar chaty. Škodu, ktorá mu bola spôsobená prepichnutím pneumatík, si uplatňuje nahradiť v plnej výške.
6. Obvinený Y. N. pred správnym orgánom, v ÚVTOS Prešov uviedol, že dňa 24.06.2017 v čase približne o 20.45 hod. prišiel do chatovej oblasti V. - L. z Y., kde bol na rodinnej chate. Keď prichádzal na ich rodinnú chatu, tak susedovo auto si ani nevšimol, všimol si ho až neskôr v noci. To, žeby prepichol ľavú prednú a ľavú zadnú pneumatiku na vozidle Q. R. , EVČ: T. D., ktorého majiteľom je K.. Y. U., nie je pravda, lebo na to nemal žiadny dôvod. Dodal, že nie si je vedomý žiadneho protiprávneho konania a všetky obvinenia v celom rozsahu poprel. Tvrdí, že jeho výpoveď na polícii, kde sa k skutku priznal, bola urobená pod nátlakom policajta.
7. Po výsluchu bol obvinený oboznámený s výpoveďou poškodeného, a následne so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ako aj spôsobom ich zistenia, ku ktorým nemal žiadne otázky ani návrhy na doplnenie dokazovania.
8. Správny orgán po oboznámení sa s výsledkami objasňovania a tiež na základe dokazovania vykonaného na ústnom konaní vypočutím obvineného Y.a N. a poškodeného K.. Y.a U.a, dospel k záveru, že obvinený sa dopustil uvedeného skutku tak, ako bol popísaný napriek tomu, že vo svojej výpovedi, ktorú učinil v ÚVTOS v Prešove, kde spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu poprel. Správny orgán vyhodnotil jeho výpoveď ako účelovú s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za skutok, ktorého sa obvinený dopustil. Správny orgán sa pri rozhodovaní o vine obvineného priklonil k jeho prvotnej výpovedi, ktorú učinil na OO PZ v Bardejove dňa 25.06.2017, v ktorej sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v celom rozsahu doznal. Obvinený k veci uviedol, že v dobe od 20.30 hod. dňa 24.06.2017 do 03.00 hod. dňa 25.06.2017 sa nachádzal v chatovej oblasti V. - L. v blízkosti sídliska H. v F., keďže prespával v rodinnej chate. V čase okolo 01.30 hod., keď sa vracal späť na svoju chatu, tak si všimol pri lesnej ceste v oblasti V. - L. odparkované vozidlo Q. R., EVČ: T. D., ku ktorému pristúpil a v návale hnevu a frustrácie zo svojho života bodol nožom do ľavej prednej a ľavej zadnej pneumatiky, čím spôsobil ich poškodenie. Správny orgán tak konštatoval, že obvinený naplnil obligatórne znaky skutkové] podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a obvineného zaviazal v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uhradiť poškodenému K.. Y. U. spôsobenú škodu vo výške 107 eur na adresu jeho trvalého bydliska do dňa 31.03.2018.
9. Pri určení druhu a výšky sankcie správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania - došlo k úmyselnému poškodeniu osobného motorového vozidla Q. R., EVČ: T. D. patriaceho K.. Y. U. tým spôsobom, že obvinený nožom prepichol na uvedenom motorovom vozidle pneumatiky na ľavom prednom a ľavom zadnom kolese, následky - konaním obvineného bola poškodenému spôsobená škoda vo výške 107 eur, mieru zavinenia - preukázaný úmysel Y.a N. úmyselne poškodiť majetok K.. Y.a U.a vyplývajúci z dôkaznej situácie a osobu obvineného - obvinený už v minulosti bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, za ktorý mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10 eur.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že obvinený v minulosti bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, správny orgán obvinenému uložil sankciu - pokutu vo výške 80 eur, aj keď v zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch je za dané konanie možné uložiť pokutu až do výšky 331 eur. Správny orgán mal za to, že uložená sankcia je postačujúca na nápravu obvineného a slúži na to, aby sa v budúcnosti vyvaroval páchania priestupkov, resp. aby ho to odradilo od obdobného protiprávneho konania. Správny orgán zaviazal obvineného k povinnosti uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur, nakoľko bol uznaný vinným zo spáchania priestupku. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
11. Rozhodnutie bolo obvinenému Y.ovi N.vi doručené dňa 22.02.2018 a poškodenému K.. Y. U. bolo doručené dňa 21.02.2018.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie. V odvolacích dôvodoch odvolateľ o.i. uvádza, že nesúhlasí s vydaným rozhodnutím, lebo sa nezakladá na pravde. Podľa neho si polícia v rámci vypočúvania nezákonným spôsobom /vyhrážaním a fyzickým násilím/ vynútila jeho priznanie, preto odmieta zaplatiť uloženú pokutu a spôsobenú škodu poškodenému. V závere odvolateľ navrhol, aby rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vyhlásené za neplatné.
13. Prvostupňový správny orgán o odvolaní obvineného nerozhodol podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, ale ho postúpil s celým spisovým materiálom odvolaciemu správnemu orgánu.
14. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán (ďalej aj „odvolací orgán“) po prevzatí odvolacieho spisu dňa 09.03.2018 zistil, že sú splnené podmienky podania odvolania obvineného, čo do jeho prípustnosti podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch, a že odvolanie bolo podané včas. Rozhodnutie o priestupku bolo obvinenému doručené dňa 22.02.2018, odvolanie obvineným bolo na poštovej preprave podané dňa 27.02.2018 a správnemu orgánu doručené dňa 28.02.2018.
15. Odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj spisový materiál na vec sa vzťahujúci v celom rozsahu, t.j. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť postupu konania prvostupňového správneho orgánu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
16. Odvolací orgán po komplexnom posúdení rozhodnutia a celého administratívneho spisu sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom, že obvinený svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a aj keď obvinený Y. N. pred prvostupňovým správnym orgánom poprel spáchanie predmetného skutku, odvolací orgán argumentoval, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil túto jeho výpoveď ako účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný delikt. To, že skutok, ktorý s mu kladie za vinu spáchal, preukazujú predložené listinné dôkazy (fotodokumentácia a zápisnica o ohliadke miesta priestupku), no najmä jeho výpoveď, ktorú učinil na 00 PZ v F., kde sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom.
17. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil vec správne po právnej aj skutkovej stránke, t.j. správne vyhodnotil skutkový a právny stav, na vec aplikoval správne právne predpisy (Správny poriadok, zákon o priestupkoch), a že odvolanie obvineného Y.a N. nie je dôvodné.
18. Odvolací orgán sa stotožil s postupom správneho orgánu prvého stupňa aj pri ukladaní sankcie obvinenému, keď pri uložení sankcie prihliadol na záväzné pravidlá vymedzené v § 12 zákona o priestupkoch, a to na závažnosť priestupku, na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa, ako aj na skutočnosť, že obvinený v minulosti už bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku a preto mu uložil pokutu vo výške 80 eur. Tiež sa stotožnil s jeho záverom, že uložená sankcia je spôsobilá a postačujúca na to, aby bol splnený jej účel, t. j. náprava páchateľa.
19. Skutočnosti, ktoré obvinený uviedol v odvolaní, nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Námietku obvineného, že polícia pod vyhrážaním a fyzickým násilím ho donútila k priznaniu, odvolací orgán nepovažoval za dôvodnú, pretože zabezpečené podklady nepreukazujú, aby zo strany polície išlo o vynútené priznanie. Odvolací orgán poukázal, že obvinený okrem svojho tvrdenia, nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že bol donútený políciou k priznaniu a tiež na to, že voči postupu polície nepodal obvinený žiadne námietky, resp. sťažnosť. Jeho tvrdenie preto možno považovať za nepravdivé, čo nasvedčuje aj ním podaná výpoveď na 00 PZ v F. dňa 25.06.2017, kde sa k spáchaniu skutku priznal a aj túto výpoveď verifikoval vlastnoručným podpisom. Tvrdenie obvineného, že k priznaniu bol donútený políciou je účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Obvinený po vykonaní dokazovania bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a so spôsobom ich zistenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, k týmto podkladom nemal žiadne pripomienky ani návrhy, a ani nežiadal iným spôsobom doplniť dokazovanie
( viď zápisnica zo dňa 31.01.2018. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania vykonal všetky potrebné relevantné dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, že tieto dôkazy vyhodnotil objektívne a správne, a že vydané rozhodnutie správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Po takomto výsledku dokazovania správny orgán postupoval správne, keď obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.
20. O vine obvineného nemal žiadne pochybnosti ani odvolací orgán a v dôsledku toho ponechal výrok o vine nedotknutý. Keďže odvolací orgán nezistil žiadne také pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré by bolo dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolanie obvineného ako neopodstatnené zamietol.
21. Včas podanou žalobou a doplnenou na základe uznesenia správneho súdu sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného. Namieta, že svojimi rozhodnutiami prvostupňový správny orgán aj žalovaný chcú zvaliť na neho vinu, ak keď je nevinný. Argumentoval, že jediným dôkazom, ktorý kompetentní zozbierali je len jeho priznanie, ktorý vznikalo pod veľkým psychickým nátlakom na jeho osobu, kde po 25 hodinách na nohách bez spánku, o hlade, bez liekov na depresiu, na ktorú sa lieči dlhé roky (predložená zdravotná dokumentácia) sa vyšetrovateľovi OO PZ Bardejov podarilo získať jeho priznanie ako aj podpísanie priznania. Žalobca zároveň poukázal, že vykonané dokazovanie a vydané rozhodnutie vôbec nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a že celý skutkový stav veci stojí len na jeho prvotnej výpovedi, ktorú na neho „nafingoval“ vyšetrovateľ, ktorý mu podsúval slová a vety pod veľkým psychickým a z časti aj fyzickým nátlakom. Žalobca má za to, že celá jeho výpoveď sa zakladá na klamstve a jeho vina nie je podložená žiadnym nevyvrátiteľným dôkazom, napr. výpoveďou nejakého svedka, ktorý by potvrdil jeho vinu alebo zabezpečeným predmetom, ktorým mal byť čin vykonaný, a na ktorom by boli jeho odtlačky prstov alebo stopa DNA. Uviedol, že pyká za činy druhého, lebo vyšetrovateľovi sa nechcelo hľadať ozajstného páchateľa, a že využil len jeho zdravotné problémy a ťažkosti, aby z neho dostal priznanie.
22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2018 v žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania účastníkom.
23. Uznesením sp. zn. 6S/50/2018-20 zo dňa 03.09.2018 správny súd pribral do konania K.. Y.a U.a s poukazom na § 72 písm. b/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého je účastníkom konania poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.
24. Účastník konania sa k žalobe vyjadril svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 05.11.2018. Argumentoval, že... „ V uvedenú noc spáchania priestupku boli policajným služobným psom na rukách obžalovaného identifikované stopy po horľavej látke - benzíne, ktorou bol požiar založený. Ešte v tú noc sa obžalovaný bez nátlaku k založeniu požiaru a prepichnutiu dvoch pneumatík na mojom aute priznal. V sprievode polície presne popisoval a poukazoval na miesta, kadiaľ išiel a čo tam vykonal. Ako uviedol, dôvodom mala byť frustrácia zo svojho doterajšieho života. To, že obžalovaný spochybňuje svoje prvotné priznanie polícii na miest činu je iba špekulácia a snaha vyhnúť sa spravodlivému trestu, ktorý mu bol súdom vymeraný, resp. v snahe o jeho zmiernenie. Zrejme si až neskôr uvedomil dôsledky svojej prvotnej výpovede, a preto teraz všetko popiera. V uvedenú noc obžalovaný na prístupovej ceste k chatám založil veľkú vatru - oheň, pri ktorom sedel až do založenia požiaru chaty približne do cca 01.30 hod, kedy ma prišiel upozorniť na horiacu susediacu chatu. Na vatru položil obhorené drevo z chaty pána F., ktorého chata zhorela začiatkom týždňa. Drevo zobral z pozemku pána F. bez jeho súhlasu. Musím podotknúť, že obžalovaný vôbec nepôsobil unaveným dojmom, ako to uvádza vo svojom odôvodnení na svoju obhajobu. Pri príchode na miesto požiaru pôsobil kľudným dojmom, dokonca vybral mobil, na ktorý si celý požiar natáčal, resp. fotil. Správanie obžalovaného v uvedenú noc jednoznačne nevykazuje črty pyrománie. To, že mňa prišiel upozorniť ako prvého, pretože vedel o mojej prítomnosti na mojej chate bolo za účelom odviesť pozornosť od svojej osoby, resp. získať alibi v prípadnom neskoršom dokazovaní priestupku. To, že obžalovaný spáchal daný priestupok dokazuje aj fakt, že od doby jeho zaistenia za žiadny iný podobný priestupok už nestal. Od tej doby je v našej záhradkárskej oblasti už kľud. Ak by bolo jeho tvrdenie pravdivé a prípadne iný páchateľ požiaru by bol doteraz na slobode, potom s veľkou pravdepodobnosťou by neskôr došlo ešte k ďalším požiarom, lenže to sa už odvtedy nestalo. Obžalovaný sa bráni tvrdením, že žiadny priamy svedok týchto udalostí neexistuje. Je to logické, pretože
páchatelia si v takýchto prípadoch dávajú obzvlášť veľký pozor, aby ich čin, resp. priestupok bol bez svedkov. Ďalší účastníkov konania trvá na súdom uloženej povinnosti obžalovanému Y.ovi N.vi uhradiť mu ako poškodenému škodu vo výške 107 eur.“
25. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Vec bola nesprávne zapísaná registri „S“ ako vec senátna pod sp. zn. 6S/50/2018, avšak z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vo veciach správneho trestania koná sudca, a nie senát krajského súdu.
29. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
30. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného, ďalšieho účastníka konania a v súlade s § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom.
33. Žiadosťou žalobcu doručenou súdu 17.05.2019 žalobca žiadal odročiť pojednávanie aspoň o jeden mesiac z dôvodu, že pred pár dňami požiadal o posudok z odvetvia psychiatria, ktorý má potvrdiť jeho zdravotný stav, ktorým trpí a aj to, že na základe tohto problému sa vyšetrovateľom podarilo vynútiť si priznanie od neho. Správny súd žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel. Oznámil mu, že v zmysle § 114 SSP súd môže prejednať vec a rozhodnúť v neprítomnosti účastníkov konania, a že pojednávanie sa bude konať dňa 05.06.2019 podľa zaslaného predvolania.
34. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
35. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc existenciu vád v zmysle § 195 písm. a/ až e/ SSP konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je súladný s obsahom administratívneho spisu. Žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh správneho konania v predmetnej veci a v správnom konaní pri postupe správneho orgánu nedošlo k relevantnému porušeniu zákona či všeobecných zásad správneho konania. Žalobné námietky žalobcu nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie a zistené skutkové
okolnosti či právne posúdenie veci, a nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu tak, ako sa toho domáhal žalobca.
36. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.06.2017 v čase okolo 01.30 hod na odstavnej ploche v chatovej oblasti V. - sever v blízkosti sídliska H. v F. nožom prepichol ľavú prednú pneumatiku značky Michelin o rozmere 175/65, R14 a ľavú zadnú pneumatiku značky Michelin o rozmere 175/65, R14 na vozidle Q. R. striebornej pastelovej metalízy EVČ: T.-D., čím majiteľovi uvedeného vozidla K.. U. spôsobil škodu vo výške 107 eur, čím týmto svojím konaním naplnil obligatórne znaky skutkovej podstavy priestupku proti majetku tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku.
37. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd skúmal, či bol dostatočne zistený skutkový stav, keďže žalobca namietal, že sa žiadneho priestupku nedopustil, či rozhodnutie bolo správnymi orgánmi náležite odôvodnené, či neboli porušené príslušné ustanovenia Správneho poriadku, či neboli porušené procesné práva žalobcu v správnom konaní.
38. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujmy spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
39. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
41. Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.
42. Podľa § 50 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
43. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“).
44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
45. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
47. Správny súd žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca spáchal daný skutok tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku.
48. Objasňovanie priestupku je špecifický procesný postup orgánu oprávneného objasňovať priestupky vykonávaný s cieľom získavania a utvárania poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodnutie. V zmysle § 58 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo iného zákona, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, či sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, či uloží ochranné opatrenie, či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Na základe tohto ustanovenia správny súd poukazuje, že na konanie o priestupkoch sa vzťahuje Správny poriadok a podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
49. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
50. Správny súd má za to, že správne orgány na základe zisteného skutkového stavu správne vyhodnotili dôkazy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž-o- KS126 z roku 2006, v ktorom sa zaoberá preskúmaním správneho uváženia súdom. Z tohto právneho názoru vyplýva, že pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti.
51. Podľa § 27 ods. 2 (po bodkočiarku) SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie, alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so základnými procesnými právami a povinnosťami obvineného z priestupku a v súlade so základnými zásadami správneho konania uvedenými v § 3 Správneho poriadku. Ak sa žalobca domnieval, že k priznaniu bol zo strany polície, resp. vyšetrovateľa donútený, tak voči postupu polície, resp. vyšetrovateľa mal možnosť podať námietky, poprípade sťažnosť. Žiadna takáto skutočnosť však z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný po vykonaní dokazovania bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a k týmto podkladom nemal žiadne pripomienky ani návrhy, a ani nežiadal iným spôsobom doplniť dokazovanie.
52. Žalovaný správne konštatoval, že konaním žalobcu došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, na základe vykonaného dokazovania - priznania sa obvineného ako aj predložených listinných dôkazov (priloženej fotodokumentácie, zápisnice o ohliadke miesta priestupku) dostatočne preukázané, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu.
53. Podľa § 5 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto
sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Páchateľom priestupku môže byť len osoba, ktorá v dobe jeho spáchania bola príčetná. Príčetnosť je podmienená schopnosťou páchateľa chápať význam svojho činu pre spoločnosť a ovládať svoje konanie. Zákon o priestupkoch nedefinuje príčetnosť, ale vymedzuje nepríčetnosť ako stav duševnej poruchy v dôsledku ktorej nemôže osoba v dobe činu rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie. Duševná porucha môže byť spôsobená rôznymi príčinami, ale môže byť vyvolaná aj požitím alkoholu alebo inej návykovej látky. V zákone o priestupkoch sa všeobecne predpokladá príčetnosť fyzickej osoby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Správny orgán nepríčetnosť hodnotí na základe zistených skutočností, napr. na základe vydaného lekárskeho posudku alebo znaleckého posudku.
54. K tejto žalobnej námietke žalobcu správny súd poukazuje, že ani z jednej lekárskej správy, ktorá bola správnemu súdu žalobcom doručená, nevyplýva, že žalobca, ktorý bol obvinený z priestupku, trpí duševnou poruchou, na základe ktorej nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom tak, ako je to uvedené v § 2 zákona o priestupkoch. Odborní lekári z odboru psychiatria v predložených lekárskych správach len konštatovali, že žalobca trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenej užívaním alkoholu, tzv. syndrómom závislosti od alkoholu. Táto porucha psychiky a správania u žalobcu ani podľa názoru správneho súdu nemohla jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížiť tak, ako je uvedené v § 5 ods. 2 zákona o priestupkoch. Aj z prepúšťacej správy z nemocnice v F., kde bol žalobca hospitalizovaný od 19.05.2016 do 01.06.2016 vyplýva, že žalobca je autopsychicky správne orientovaný, myslenie bez štrukturálnych a obsahových porúch, poruchy vnímania nezistené, pitie má kompulzívny charakter so stratou kontroly, rozvojom abstinenčných príznakov pri poklese hladiny alkoholu. Zároveň bola lekárom odporučená absolútna abstinencia od alkoholu.
55. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp.zn.9Sžd/14/2013 zo dňa 30.09.2015, z ktorého vyplýva, že ak obvinený na podporu svojich tvrdení neoznačí žiadne dôkazy, možno hovoriť, že si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak žalobca ostal v konaní nečinný a z dôkazov zabezpečených správnym orgánom jednoznačne vyplývala vina žalobcu, nemožno pasivitu obvineného dôkaznej povinnosti odobriť, vyhodnotiť v jeho prospech.
56. Účastník konania K.. Y. U. na pojednávaní pred správnym súdom vypovedal, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Podotkol, že žalobca mu škodu doteraz vôbec neuhradil. Žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol.
57. Správny súd preskúmal aj výšku uloženej sankcie, dôvodnosť jej uloženia, priebeh administratívneho konania, jeho zákonnosť a dospel k záveru, že konanie správnych orgánov aj vyhodnotenie skutkového stavu, jeho právna kvalifikácia je správna.
58. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžo/52/2015, ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu pod číslom 40/2018, z ktorého vyplýva, že ak správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t. j. každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce pre ich rozhodnutie, o naplnení skutkového priestupku proti majetku, nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu pre jeho nezákonnosť, prípadne pre nepreskúmateľnosť.
59. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
60. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
61. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
62. Žalobca v konaní úspešný nebol a vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania taktiež nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 169 SSP. Správny súd poukazuje, že vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe nie je takým úkonom, za ktorý možno priznať náhradu trov konania. Vyjadrenie sa k žalobe je možnosťou, nie právom ďalšieho účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).