Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39P-13-2019.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
39P/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, maloleté dieťa rodičov: matky - R. G., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, H. a otca - O. C.Á., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H. XX, H., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o zníženie výživného, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.03.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/302/2004 v časti týkajúcej sa výživného tak, že výživné, určené pre maloletú G.Í. sa znižuje zo sumy 49,79 €, na sumu 28,08 € počas výkonu trestu. Návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/302/2004 ho súd zaviazal k úhrade mesačného výživného vo výške 49,79 €. V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia a slobody. Aj keď je pracovne zaradený, jeho príjem je tak nízky, že mu suma po odpočítaní výživného nepokryje náklady na hygienické a písacie potreby, ktoré nutne potrebuje vo výkone trestu. Otec k návrhu nepriložil žiadne listiny.
2. Matka podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019 s návrhom nesúhlasila, otec sa o deti nestaral, nenavštevoval ich a neplatil výživné niekoľko rokov, toho času dlhuje na výživné pre maloletú dcéru, ako aj plnoletého syna. Pripojila potvrdenie o príjme, exekučné príkazy.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise: návrh otca, potvrdenie o príjme matky a otca, výsledky lustrácií, a pripojenom spise 20P/302/2014. Matka na pojednávaní uviedla, že exekútor jej posiela 26-27 eur mesačne, maloletá má výdavky primerané veku, nastúpila na strednú školu, od roku 2004 sa jej výdavky mnohonásobne zvýšili, doposiaľ stanovená suma nepokryje ani zďaleka bežné výdavky. Otec neplatil výživné nie preto, že by nemohol pracovať pre svoj zdravotný stav, ktorý nezavinil, ale kvôli alkoholu. Má dve deti, ale nikdy sa o ne nezaujímal. Opatrovník nesúhlasil s návrhom na zníženie výživného, otec je vo výkone trestu za neplatenie výživného.
4. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/302/2004-6 zo dňa 13.10.2004 právoplatný dňa 28.10.2004 vyplýva, že maloletá bola zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný s účinnosťou od 01.04.2004 prispievať na výživu maloletej sumou 1.500,- Sk mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je t.č. v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde je od 05.03.2019 pracovne zaradený a jeho čistý mesačný príjem za 03/2019 bol vo výške 173,54 €. Z potvrdenia matky o príjme vyplýva, že jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 748,46 €.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
6. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú prihliadol na potreby maloletej primerané veku, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch povinných rodičov, zohľadnil skutočnosť, že otec nevyužil právo zúčastniť sa pojednávania, k návrhu nepriložil listiny, na ktoré sa odvolával, ďalej na skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní v rozsahu stanovenom rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/302/2004-6 zo dňa 13.10.2004, hoci jeho čistý mesačný príjem za 03/2019 predstavuje sumu vo výške 173,54 € a výživné má prednosť pred inými výdavkami (rodičov), ako aj na nesúhlas opatrovníka maloletého dieťaťa so znížením, na starostlivosť matky o maloletú, ako aj na vývoj životných nákladov a v neposlednom rade zohľadnil aj to, že otec je vo výkone trestu za neplatenie výživného. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená pred 15 rokmi, otec nepreukázal, že došlo bez jeho zavinenia k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu už aj tak podľa názoru súdu nízkeho výživného a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, keď dospel k záveru, že zníženie nie je v záujme maloletej.
7. Súd odkazuje na názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, podľa ktorého: „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho
dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.“
8. Súd poukazuje na to, že by bolo v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať oveľa vyšší príjem, ak by sa otec protiprávnym konaním nevzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku tým, že sa dopustil trestnej činnosti. Naopak, súd mal preukázané, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, maloletá nastúpila na strednú školu a jej bežné výdavky dosahujú úroveň výdavkov dospelého človeka.
9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť, pretože na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/302/2004-6 zo dňa 13.10.2004 bol otec zaviazaný s účinnosťou od 01.04.2004 prispievať na výživu maloletej sumou 1 500,- Sk (49,79 €) mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otcom tvrdený dôvod na zníženie nie je daný. Otec maloletého si musí uvedomiť, že s narodením dieťaťa sa spája zodpovednosť a tým aj záväzok rodičov o jeho výživu, výchovu a celkovú starostlivosť. Vyživovacia povinnosť je prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča. Otec bol odsúdený za protiprávne konanie a v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Nespochybniteľne len a len otec maloletej nesie individuálnu zodpovednosť za to, že sa dopustil protiprávneho konania, že bol v dôsledku toho právoplatne odsúdený, a že bol odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý je nútený vykonávať ústave na výkon trestu odňatia slobody. Výlučne sám otec maloletej sa tak spáchaním trestnej činnosti pričinil a zavinil, že v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody a výlučne on sám je zodpovedný za to, že je v súčasnosti nútený byť v prostredí, kde nie je taká príležitosť zamestnať sa, ako by tomu bolo v prípade, ak by bol na slobode. Sám otec maloletej sa pripravil o možnosť nájsť si na slobode vhodné trvalé zamestnanie, zamestnanie vhodné a primerané jeho schopnostiam, vzdelaniu, veku, prípadným zdravotným obmedzeniam, zamestnanie také, aby mal dostatočný príjem.
10. S poukazom na § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.