Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-39-2018.pdf
PDF · 121.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/39/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu G. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX/XX, XXX XX R., zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. K.. E. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Janka Martonová, advokátka, so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, o nahradenie prejavu vôle s uzatvorením dodatku k darovacej zmluve, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.10.2018 domáhala voči žalovanému nahradenia prejavu vôle s uzavretím dodatku k darovacej zmluve zo dňa 16.03.2018. Žalobkyňa dôvodila tým, že so žalovaným za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na 3. nadzemnom podlaží obytného bloku N. so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku - parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, vedené na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Bardejov, katastrálne územie Bardejov. Tieto nehnuteľnosti mali strany sporu záujem previesť do výlučného vlastníctva ich syna N. L., U.. XX.XX.XXXX. Za týmto účelom uzavreli dňa 16.03.2018 darovaciu zmluvu a následne podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2018, č. OU-BJ-KO2-2018/V582/18-Ra, bolo správne konanie o zápis vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam prerušené a účastníci tohto konania boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov darovacej zmluvy. Za účelom odstránenia týchto vád žalobkyňa pripravila dodatok k darovacej zmluve a tento zaslala žalovanému na podpis. Aj napriek výzvam a urgenciám žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa názoru žalobkyne je takéto konanie žalovaného účelové, a to z dôvodu záležitostí osobného charakteru (podanie návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči manželke a nesúhlas žalobkyne s rozvodom manželstva). Pritom podľa jej názoru obaja prejavili vôľu darovať byt synovi. Žalobkyňa vyslovila názor, že ona a tiež ich syn sa nachádzajú v právnej neistote, a preto bola nútená podať žalobu, pretože snaha o zjednanie nápravy zo strany žalovaného sa minula účinkom. Podľa žalobkyne riešenie tohto sporu mimosúdnou cestou nie je možné z dôvodu absencie súčinnosti zo strany žalovaného. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým by nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako darca uzatvára Dodatok k darovacej zmluve zo dňa 16.03.2018 spolu s darkyňou
- žalobkyňou a obdarovaným N. L., U.. XX.XX.XXXX, o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie, ktorým sa dopĺňa darovacia zmluva zo dňa 16.03.2018 takto: V dodatku sa dopĺňa čl. I. darovacej zmluvy, že darcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1, ďalej išlo o doplnenia týkajúce sa popisu, z čoho pozostáva byt, aká je podlahová výmera bytu, čo je súčasťou bytu, spoločnými časťami domu, spoločnými zariadeniami domu, v akom technickom stave
je byt, že v byte nie sú žiadne objekty a zariadenia civilnej obrany, že darcovia ručia za bezspornosť predmetu prevodu, skutočnosti týkajúce sa správy domu, že parcela CKN č. XXXX je v BSM. Taktiež išlo o doplnenie čl. II. darovacej zmluvy o príbuzenský pomer medzi zmluvnými stranami. Tiež išlo o opravu čl. IV. darovacej zmluvy o tom, že obdarovaný nadobudne nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva na základe rozhodnutia správneho orgánu a že ostatné ustanovenia darovacej zmluvy ostávajú nedotknuté. Dodatok mal nadobudnúť platnosť dňom podpisu všetkých zmluvných strán. Žalobný petit tiež zahŕňal znenie: Zmluvné strany s obsahom tejto zmluvy po jej prečítaní súhlasia a prehlasujú, že jej v celom rozsahu porozumeli. Táto bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo títo potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Tento dodatok je vyhotovený v 5 rovnopisoch. Žalobkyňa požadovala náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018, a to prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení popieral tvrdenia žalobkyne a vyslovil názor, že dodatok k darovacej zmluve je dohodou a že nikomu nemožno nanútiť uzavretie akejkoľvek dohody proti jeho vôli. Nahradenie prejavu vôle účastníka právneho vzťahu možno nahradiť súdnym rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 715 Občianskeho zákonníka), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovené zákonným ustanovením alebo ak záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom. Žalovaný tiež argumentoval tým, že ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o darovacej zmluve (§ 628 a násl.), ani iné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani katastrálny zákon neumožňujú nahradiť prejav vôle niektorého z účastníkov darovacej zmluvy alebo návrhu na vklad. Nie je teda splnená podmienka, aby zákon umožňoval nahradenie prejavu vôle v takom prípade. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na prípad zmluvy o budúcej zmluve, keď zákon výslovne stanovuje, že ak v dohodnutej dobe nedôjde k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom, tak v zákonom stanovenej lehote sa možno domáhať, aby súd nahradil vyhlásenie prejavu vôle. V darovacej zmluve sa žalovaný nezaviazal, že podpíše dodatky k tejto zmluve a tiež sa nezaviazal podpísať návrh na vklad. Žalovaný je toho názoru, že v predmetnej veci nie je možné nahradiť jeho prejav vôle. V opačnom prípade by išlo o zásah do zmluvnej voľnosti. Totiž žalovaný má právo rozhodnúť o svojom majetku, o tom, do akých právnych vzťahov vstúpi, s kým do právneho vzťahu vstúpi a na aký zákonom dovolený účel tak urobí. Žalovaný uviedol, že sa rozhodol, že dodatok k darovacej zmluve nepodpíše, pretože od uzavretia darovacej zmluvy sa vzťahy medzi stranami sporu zhoršili, bol podaný návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 5Pc/8/2018, ako aj návrh na výživné na manželku, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3Pc/9/2018. Navyše podľa vyjadrenia žalovaného obdarovaný už neprejavuje o predmet darovacej zmluvy záujem, nakoľko žije a pracuje v zahraničí, na Slovensko prichádza zriedka a prevzatie vecného bremena obsiahnutého v čl. V. darovacej zmluvy by ho v budúcnosti mohlo zaťažiť. Žalovaný dodal, že nech už je jeho dôvod na nepodpísanie dodatku akýkoľvek, k jeho podpísaniu ho nemožno nútiť. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21.11.2018. Vo vyjadrení uviedla, že na podanej žalobe trvá. Zastáva názor, že darovacia zmluva bola uzavretá platne, slobodne, vážne a dostatočne zrozumiteľne. Tiež uviedla, že darovaciu zmluvu najskôr podpísal žalovaný a ich syn na konzulárnom úrade v Haagu v Holandsku a až následne ona. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že konanie žalovaného je účelové a že sám uviedol, že nepodpísať dodatok sa rozhodol až potom, čo sa vzťahy medzi stranami sporu zhoršili. Okrem toho uviedla, že žalovaný má dlhy a že darovaním bytu ich synovi by sa mohlo predísť situácii, že ich synovi by po rodičoch nič neostalo. Žalobkyňa súdu predložila aj listinné dôkazy o elektronickej komunikácii medzi ňou a žalovaným, z ktorej má vyplývať, že žalovaný o byt nemá záujem a hodlá ho prenechať jej. Žalobkyňa súčasne dodala, že má psychické a iné zdravotné problémy, poberá invalidný dôchodok a je odkázaná na pomoc tretích osôb.
4. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.11.2018, v ktorom poukázal na svoje skoršie vyjadrenia. Tiež vyslovil názor, že žalobkyňa sa snaží o to, aby bol byt darovaný synovi a aby si tak zabezpečila právo doživotného bývania. Podľa žalovaného žalobkyni nejde o syna, ale o to, aby v byte mohla naďalej bývať. Finančnú situáciu sa podľa neho snaží zlepšiť aj vymáhaním výživného na manželku. Opäť zdôraznil, že o svojom majetku má právo slobodne rozhodnúť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.06.2019. Na pojednávaní boli prítomné strany sporu a ich právni zástupcovia, pričom v ich prítomnosti súd vyhlásil rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a teda rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2018 č. OU-BJ-KO2-2018/V582/18- Ra, listinnými dôkazmi zachytávajúcimi elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, dodatkom k darovacej zmluve podpísaným žalobkyňou dňa 17.09.2018, darovacou zmluvou zo dňa 16.03.2018, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, rozhodnutím Centra právnej pomoci o pridelení advokáta žalobkyni, písomnými vyjadreniami strán sporu, rodným listom žalobkyne a fotokópiou jej občianskeho preukazu, písomným vyjadrením N. L. zo dňa 03.06.2019, ako aj prednesmi strán sporu a ich právnych zástupcov na pojednávaní.
7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe. Žalobkyňa svoj nárok odvodzuje zo zákona č. 182/1993 Z. z. a opiera sa o zákonný rámec § 137 CSP s poukazom na výzvu katastra. Tiež sa vyjadril k žalovaným predloženému prehláseniu ich syna, že o dar nemá záujem a dodal, že žalobkyňa nemá o tom vedomosť hoci je so synom v kontakte. Z tohto dôvodu navrhol prerušiť pojednávanie za účelom poskytnutia priestoru ukončiť zmluvný vzťah medzi stranami sporu a tiež navrhol, aby žalovaný predložil dôkazy o tom kedy a za akých okolností prejavil nesúhlas so zmluvným vzťahom, a to s poukazom na prehlásenie ich syna. Žalobkyňa výslovne nepoprela, aby podpis na prehlásení nepatril ich synovi. Pre prípad, ak by súd žalobu zamietol, právny zástupca žiadal, aby žiadnej zo strán sporu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Právna zástupkyňa ako aj samotný žalovaný na pojednávaní zotrvali na skorších vyjadreniach. Žalovaný uviedol, že odmieta podpísať dodatok k darovacej zmluve. Právna zástupkyňa argumentovala tým, že zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva, aby v takomto prípade mohlo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle a že zákon č. 182/1993 Z. z. nemá žiadnu súvislosť s podpísaním dodatku k darovacej zmluve. Zopakovala, že nikoho nemožno nútiť proti jeho vôli vstúpiť do akéhokoľvek právneho vzťahu a že práve pre nedostatky v darovacej zmluve správny orgán poučil strany, že v prípade, ak nedostatky nebudú opravené, správny orgán konanie zastaví. Tiež nesúhlasila s návrhmi protistrany a pokiaľ išlo o prerušenie pojednávania za účelom skontaktovania sa so synom, v tomto nevidela problém, avšak z iných dôvodov návrh žalobkyne nepovažovala za dôvodný.
9. Súd zistil, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, čo je zrejmé z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Bardejov, katastrálne územie Bardejov. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
10. Dňa 16.03.2018 strany sporu ako darcovia a N. L. ako obdarovaný uzavreli darovaciu zmluvu. Žalovaný a obdarovaný túto zmluvu podpísali dňa 21.02.2018 v Haagu a žalobkyňa dňa 16.03.2018 v Bardejove. Čl. I. darovacej zmluvy obsahuje prehlásenie strán sporu, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti v BSM v podiele 1/1 - a to 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bardejov, zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Bardejov na liste vlastníctva č. XXXX. Byt č. XX nadobudli počas manželstva na základe kúpnej zmluvy V 1030/2004, pričom pozostáva z 3 izieb, kuchyne, kúpeľne, toalety, chodby, balkóna, nachádza sa na 3. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX na ulici Komenského XX, obytný blok N. v Bardejove. Bytový dom je postavený na pozemku, parcele č. CKN XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1063 m2. Spoluvlastnícky podiel k pozemku: 6792/646838, vchod č. 32. Čl. II. tejto zmluvy obsahuje prehlásenie strán sporu (darcov), že predmet daru uvedený v čl. I. zmluvy bezodplatne darujú obdarovanému a tento dar prijíma. Čl. III je prehlásením darcov o tom, že na predmete daru neviaznu žiadne ťarchy a ani iné právne povinnosti. Podľa čl. IV. Zmluvy obdarovaný nadobudne predmet daru do výlučného vlastníctva na základe vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra Bardejov. Podľa čl. V. zmluvy obdarovaný preberá vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici Komenského XX, obytný blok N. v Bardejove v prospech darkyne - žalobkyne (bod 1. Čl. V.). Podľa bodu 2. označeného článku sa obdarovaný zaväzuje, že v prípade ak darkyňa - žalobkyňa nebude schopná znášať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, zabezpečí jej iné bývanie, ktoré bude dostačujúce na splnenie jej bytových potrieb. Podľa Čl. VI. Darovacej zmluvy obdarovaný berie na vedomie možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka v prípade, že sa k nemu obdarovaný bude chovať spôsobom, že tým hrubo poruší dobré mravy. Podľa čl. VII. Bod 1. táto
zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu všetkými zmluvnými stranami. Bod 2. obsahoval prehlásenie, že zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 3. je zmluva súčasťou návrhu na vklad.
11. Zo strany č. III. Darovacej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou je návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 16.03.2018 v Bardejove a žalovaný a obdarovaný dňa 21.02.2018 v Haagu. Prílohami návrhu na vklad boli: darovacia zmluva, potvrdenie zo Spravbyt s.r.o., Bardejov a kópia LV.
12. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2018, č. OU-BJ- KO2-2018/V582/18-Ra, bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva podanom dňa 16.03.2018, ktorého prílohou je darovacia zmluva zo dňa 16.03.2018 medzi účastníkmi - stranami sporu ako darcami a ich synom ako obdarovaným, v zmysle § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) prerušené na dobu 30 dní. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poučil zmluvné strany o tom ako a v akom rozsahu majú darovaciu zmluvu doplniť. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán argumentoval § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona a § 5 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tiež ich poučil o tom, že v čl. IV. Darovacej zmluvy a v návrhu na vklad je potrebné správne označiť správny orgán, ktorý bude o návrhu na vklad rozhodovať. Tiež boli poučení o tom, že je potrebné predložiť originály listín, resp. overené kópie. Správny orgán ich zároveň poučil o tom, že podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona sa oprava vykoná dodatkom k zmluve (v dvoch vyhotoveniach) alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. Ak sa nedostatky neodstránia v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, poučil ich o zastavení konania.
13. Dodatok k darovacej zmluve zo dňa dopĺňal a opravil čl. I. darovacej zmluvy, doplnil čl. II. a opravil čl. IV zmluvy. Darca (žalovaný) a obdarovaný boli označení aj rodným priezviskom. Dodatok je podpísaný darkyňou (žalobkyňou) dňa 17.09.2018 v Bardejove. Dodatok neobsahuje podpisy darcu (žalovaného) a obdarovaného.
14. Z listinných dôkazov o komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa žalovanému dňa 14. 08.2018 zaslala „žiadosť z katastra i dodatok“. Z komunikácie tiež vyplýva, že žalovaný mal v minulosti záujem „prenechať“ byt žalobkyni.
15. Z prehlásenia N. L. zo dňa 03.06.2019 vyplýva, že darovaciu zmluvu ako obdarovaný podpísal, ale po uvážení odmieta dar od rodičov prijať.
16. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 37 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný
20. Podľa § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
21. Podľa § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
23. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
27. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
28. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
29. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda k 16.03.2018, Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
30. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
31. Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 16.03.2018 Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,
34. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
35. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
36. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia, keď strana žalobkyne tvrdila, že žalovaný mal vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu a táto aj bola uzavretá dňa 16.03.2018, pričom žalovaný a obdarovaný zmluvu podpísali dňa 21.02.2018 v Haagu. Žalovaný toto tvrdenie nepoprel, avšak trval na tom, že dodatok k darovacej zmluve nepodpíše odvolávajúc sa na zmluvnú voľnosť a na zhoršene vzťahov so žalobkyňou, ktorej podľa jeho názoru ide o to, aby mohla v byte ostať bývať, čo vyplýva z darovacej zmluvy o jej práve doživotného bývania a užívania bytu. Žalovaná strana popierala právnu argumentáciu žalobkyne a tvrdila, že nárok žalobkyne nahradiť prejav vôle žalovaného rozhodnutím súdu nemá oporu v zákone. Napokon žalovaný predložil písomné prehlásenie ich syna zo dňa 03.06.2019 o tom, že on už o dar nemá záujem. Žalobkyňa tento dôkaz a tvrdenie výslovne nepoprela, tvrdila, že o tom nemá vedomosť, ale prerušiť pojednávanie z dôvodu, aby sa mohla telefonicky skontaktovať so synom, nežiadala, hoci žalovaná strana nemala námietky.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. XX, 3. poschodie, obytný blok N., súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku - parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1063 m2, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu k pozemku vo výške 6792/646838, vedených na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Bardejov, katastrálne územie Bardejov. Ako bezpodieloví spoluvlastníci, ktorí majú rovnaké práva vo vzťahu k predmetu svojho vlastníctva, majú v zmysle § 123 OZ právo s ním nakladať, samozrejme, pri dodržaní § 145 ods. 1 OZ. Ešte ako manželia sa rozhodli predmet patriaci do BSM darovať svojmu synovi. Dňa 16.03.2018 platne uzavreli darovaciu zmluvu, nakoľko obdarovaný ich návrh prijal. Tým nastali jej obligačno - právne následky. Vzhľadom na to, že šlo o nehnuteľnú vec, k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nej bolo potrebné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, čo vyplýva z § 133 Ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj z § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Účastníci zmluvy boli teda viazaní prejavom vôle o tom, že uzavreli darovaciu zmluvu. K vzniku vecno - právnych následkov, ktoré nenastali, bolo potrebné príslušné rozhodnutie správneho orgánu.
38. Predmetná darovacia zmluva bola s poukazom na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka platne uzavretá, aj keď obsahovala nedostatky, resp. zrejmé nesprávnosti. Jej význam bol totiž nepochybný - prevod predmetu patriaceho do BSM z darcov v prospech obdarovaného.
39. Vzhľadom na to, že zmluva bola neúplná a obsahovala zrejmé nesprávnosti, Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí, ktorým prerušil konanie, poučil zmluvné strany o tom, ako je potrebné uvedené nedostatky odstrániť. Tie sa v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona odstraňujú formou dodatku k zmluve, ktorý je súčasťou zmluvy, a preto s ním musia prejaviť súhlas všetky zmluvné strany. Len bez nedostatkov, chýb a zrejmých nesprávností je v zmysle § 42 ods. 1 katastrálneho zákona taká zmluva spôsobilá na zápis.
40. Občiansky zákonník v skutkovej podstate darovacej zmluvy jasne stanovuje, čo taká zmluva musí obsahovať. Darovacia zmluva zo dňa 16.03.2018 tieto predpoklady, a teda predmet darovania, bezodplatnosť prevodu a prijatie daru zo strany obdarovaného, obsahovala. Keďže šlo o zmluvu, na základe ktorej možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bol potrebný zápis príslušného správneho orgánu do katastra nehnuteľností. Okrem toho, že zmluva musí obsahovať všetky náležitosti požadované Občianskym zákonníkom (§ 628), musí spĺňať aj predpoklady uvedené v 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Keďže zmluva neobsahovala požadované náležitosti v zmysle uvedených právnych predpisov, správny orgán v rozhodnutí zo dňa 26.07.2018 uložil účastníkom zmluvy predmetnú zmluvu doplniť, aby bola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.
41. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa prejavila vôľu dodatok k darovacej zmluve uzavrieť, čo preukázala svojim podpisom na dodatku dňa 17.09.2018. Aj keď žalovaný ňou bol požiadaný o podpísanie tohto dodatku, neučinil tak a dodatok odmietol podpísať. Bez uzavretia tohto dodatku však darovacia zmluva nie je spôsobilá na zápis, a tak nemôžu nastať ani vecno - právne následky predmetnej zmluvy.
42. Súd zastáva názor, že pri darovacej zmluve ako občianskoprávnom vzťahu majú účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnaké práva a povinnosti im ako vlastníkom nehnuteľnosti priznáva aj § 123 Občianskeho zákonníka. To znamená, že ako žalobkyňa, tak aj žalovaný majú rovnaké právo rozhodnúť sa o tom, ako budú s predmetom BSM nakladať. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť patrí do BSM, čo nebolo medzi stranami sporné, na nakladenie s ňou je potrebný súhlas oboch.
42. Žalovaný sa slobodne rozhodol, že svojím nekonaním - nepodpísaním dodatku nedožičí zmluve vecno - právny účinok v podobe povolenia vkladu do katastra nehnuteľností a zápisu vlastníckeho práva v prospech obdarovaného. Navyše žalovaný súdu predložil dôkaz, že obdarovaný už nemá o byt záujem. Hoci žalovaná nemala o tejto skutočnosti vedomosť, podľa názoru súdu si ju mohla preveriť u svojho syna, s ktorým ako tvrdila, je v kontakte, pretože o tom, že ich syn nemá o dar záujem, sa žalovaný zmienil už vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.11.2018, ktoré bolo protistrane predložené na vyjadrenie. Okrem toho strana žalobkyne navrhla prerušiť pojednávanie konané dňa 05.06.2019, na čo reflektovala právna zástupkyňa žalovaného, že ak by šlo o poskytnutie priestoru žalobkyni, aby sa skontaktovala so synom, nebránili sa tomu. Žalobkyňa však takú možnosť nevyužila.
43. Súd teda konštatuje, že žalovaný prejavil slobodnú vôľu dodatok k darovacej zmluve nepodpísať, pričom nie je daná žiadna právna norma, ktorá by legitímnym a legálnym spôsobom prelomila zásadu zmluvnej voľnosti a na základe ktorej by žalobkyňa mohla svoj nárok voči žalovanému úspešne uplatniť.
44. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie súd vzhliadol v pomeroch žalobkyne, ktorá sa v zmysle rozhodnutia Centra právnej pomoci č. KaSK/27133/2018 zo dňa 21.09.2018 nachádza v stave materiálnej núdze. Súd prihliadol aj na postoj žalovaného k predmetu sporu. Totiž zo žalobkyňou predloženej elektronickej komunikácie medzi stranami sporu ohľadom podpísania dodatku k zmluve nevyplýva, aby sa žalovaný aspoň minimálne snažil situáciu riešiť mimosúdne, hoci žalobkyňa ho v tomto ohľade kontaktovala. Napokon žalobkyňa podala žalobu, pričom v konaní bola neúspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nepatrí.
Vzhľadom na jej stav materiálnej núdze v spojení s postojom žalovaného k predmetu sporu súd vyhodnotil, že uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania by nebolo spravodlivé. Z tohto dôvodu súd žalovanému ako úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.