Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Ignazio K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/D, L., A. republika, zastúpený: L.. M. L., LL.M, advokátka, E. XX. augusta XX/A, XXX XX Q., proti žalovanej: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpená: J. kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 19.360,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.360,- Eur od 28.07.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 69%.

IV. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal od žalovanej zaplatenia 19.960,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.960,- Eur od 20.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevrátenia poskytnutej pôžičky. Návrh odôvodnil tým, že v priebehu mesiacov október, november a december 2016 a následne aj v roku 2017 požičal žalovanej sumu v celkovej výške 19.960,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť uvedomujúc si, že predmetné peniaze jej boli poskytnuté titulom pôžičky a nie darom, ako sa to vo svojej komunikácii z decembra 2017 snažila zakryť. Z e-mailovej aj telefonickej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že žalobca jej požičal peniaze za účelom kúpy osobného motorového vozidla. Žalovaná sa niekoľkokrát zaviazala predmetný dlh vrátiť. Po tom, čo žalobca vyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy, žalovaná odmietla peniaze vrátiť s tým, že uvedené peniaze jej dal žalobca darom.

2. Následne žalobca po výzve súdu žiadal zaplatiť sumu 19.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.360,- Eur od 20.06.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti zobral žalobu späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.07.2018 platobný rozkaz pod sp. zn. , ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 19.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 19.360,- Eur od 20.06.2017 do zaplatenia.

4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. Odpor odôvodnila tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku istiny ani právny titul poskytnutia peňazí, teda zmluvu o pôžičke a z nej vyplývajúcu splatnosť údajnej pôžičky a od nej sa odvíjajúci uplatnený úrok z omeškania. Žalovaná popierala poskytnutie pôžičky od žalobcu. Žalobca jej poskytol finančný dar na kúpu osobného motorového vozidla, avšak nie v žalovanej výške. Žalobca si uplatnil nárok z údajnej zmluvy o pôžičke, pretože sa s ním žalovaná rozišla. Vzhľadom na uvedené navrhovala platobný rozkaz zrušiť a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca v rámci vyjadrenia k podanému odporu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie o tom, že by nepreukázal právny titul poskytnutia peňazí, výšku istiny a splatnosť pôžičky. Z dokumentácie predloženej v konaní jasne vyplýva a žalovaná to priznáva, že žiadala žalobcu o požičanie peňazí a sľubuje ich vrátenie hneď ako to bude možné. Žalovaná neustále žiadala žalobcu o požičanie peňazí na auto, ktoré si aj kúpila. Žalovaná sľúbila, že požičané peniaze vráti, avšak doposiaľ sa tak nestalo. Zároveň žalobca poukazoval na to, že zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu. Súčasne navrhol vec postúpiť príslušnému súdu na prejednanie veci.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie dňa 04.10.2018.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od 11/2016 do 06/2017, potvrdenia o vykonanej transakcii z č.l. 120-125, 131-134, zmluvu žalobcu s bankou na č.l. 135-140, komunikáciu strán sporu na č.l. 145-146, výpis z účtu žalovanej na č.l. 147-148, mobilnú komunikáciu na č.l. 149 a 152, e-mailovú komunikáciu na č.l. 150, e-mailovú komunikáciu na č.l. 187-192, e-mailovú komunikáciu na č.l. 198 o strate mailov, preklad listinných dôkazov predložených žalovanou č. XXX/XXXX, pracovnú zmluvu zo dňa 16.08.2016.

8. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby uviedla, že sa pridržiava v plnom znení doposiaľ predložených návrhov. Žalobca je toho názoru, že išlo o pôžičku, hovoria o tom všetky dôkazy ktoré predostreli súdu. Žalovaná sa párkrát obrátila na žalobcu s tým, že si chce kúpiť auto - Mazdu, aby jej požičal peniaze. E-mailová komunikácia je evidentná, žalovaná posielala fotky Mazdy, nakoniec si ju kúpila a žalobcovi za ňu poďakovala s tým, že sa zaviazala, že peniaze vráti. Potom ako ju žalobca pár krát vyzval, aby mu peniaze vrátila, začala to zatĺkať s tým, že išlo o dar. Neexistuje iný dôkaz o tom, že išlo o dar, keď žalobca požičiaval peniaze na auto s tým, že sa mu raz vrátia. Existujú aj výpisy z účtov, kde žalobca naozaj posielal peniaze pani Peškovej, kde bol napísaný dôvod - kúpa Mazdy. Žalobca je toho názoru, že išlo o pôžičku a žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

9. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že sa pridržiava predložených písomných podaní. V prípade zmluvy o pôžičke ide o reálny kontrakt, avšak z predloženej e-mailovej komunikácie jednoznačne nevyplýva, že by išlo o pôžičku v takom rozsahu, v akom uviedol žalobca. Aj vzhľadom na to, že nemala možnosť sa oboznámiť s výpismi z účtov a číslami účtov, žiadala súd, aby písomne vyzval bankovú inštitúciu na predloženie dokladu, kto je majiteľ príp. disponent účtu jedného aj druhého. Zároveň žiadala o odročenie pojednávania.

10. Súd pojednávanie odročil s tým, že uložil právnej zástupkyni žalobcu predložiť potvrdenie, prípadne prehlásenie žalobcu o tom, že účet, ku ktorému potvrdenia o platbe priložila, sú jeho vlastníctvom.

11. Podaním doručeným súdu 11.02.2019 sa žalovaná vyjadrila k predloženým listinným dôkazom. Uviedla, že rozsah finančných transakcií realizovaných z účtu vedeného na Ignazio K. na účet žalovanej v čase od 13.12.2016 do 31.01.2017 predstavoval celkovú sumu 16.960,- Eur. Žalovaná spolu so žalobcom bola v partnerskom vzťahu, v priebehu trvania ich vzťahu žalobca poskytoval žalovanej finančné dary pripísaním na účet žalovanej. Zasielanie darov sa uskutočnilo z vlastnej iniciatívy žalobcu pri rôznych príležitostiach za účelom nákupu rôznych vecí. Žalobca žalovanej poskytol finančný dar dňa 23.12.2016 s popisom predmetu Vianoce, ktorú si popri všetkých sumách neuplatňuje. Zo strany žalobcu bola na účet žalovanej dňa 13.12.2016 pripísaná celková suma 11.500,- Eur. Žalovaná od žalobcu žiadala sumu 11.340,- Eur. V komunikácii so žalobcom sa dohodla, že uvedená suma bude dar k jej narodeninám a Vianociam 2017. Predmetné finančné operácie, ktoré boli zo strany žalobcu uskutočnené na účet žalovanej, vždy obsahovali predmet daru, ktorý si mala žalovaná z poskytnutého finančného daru zakúpiť. Žalovaná počas trvania vzťahu s vďakou prijímala finančné darčeky, avšak zo strany žalobcu nastal zlom, keď žalovaná vzťah so žalobcom ukončila. V čase rozchodu bola žalovaná vystavená niekoľkým požiadavkám na vrátenie finančných darov. V jednej komunikácii žalobca priložil tabuľku, v ktorej mal zaznamenané finančné transakcie a žiadal od žalovanej úhradu vo výške 16.360,- Eur, následne súdnou cestou žiada zaplatenie 19.360,- Eur. Žiadna z platieb, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou realizovaná, neobsahovala predmet pôžička a medzi stranami počas trvania ich vzťahu k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke nedošlo. Na základe uvedeného nie je dôvodné, aby žalobca požadoval od žalovanej vrátenie akýchkoľvek peňazí. Predžalobná výzva zo dňa 03.01.2018, ktorá bola adresovaná zo strany žalobcu, obsahovala výzvu na uhradenie sumy 20.360,- Eur. Následne v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica bola vyčíslená suma na 19.360,- Eur. Na pojednávaní predložila právna zástupkyňa žalobcu výpisy z účtu, kde celková suma predstavuje 21.060,- Eur, pričom žalobca za účelom navýšenia sumy predložil 2x rovnaký výpis účtu na sumu 4.500,- Eur. Po odpočítaní duplicitnej platby celková suma darov pre žalovanú predstavuje sumu 16.560,- Eur. Žalovaná vo vzťahu k žalobcovi nemala znalosť ani o krstnom mene a priezvisku v rozsahu, v akom bol žalobca zadefinovaný v platobnom rozkaze. Žalovaná poznala iba meno L. a v priebehu mailovej komunikácie používal žalovaný nick maxXXXX@azet.sk <mailto:maxXXXX@azet.sk>.

12. Žalovaná v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že ich vzťah začal cez internet v júni 2016. Ten vzťah sa začal nejakým spôsobom vyvíjať, žalobca si prial, aby s určitou prácou skončila. Spoznali sa tak, že robila spoločníčku. Žalovaná súhlasila, vzťah sa začal pekne vyvíjať a mala pocit, že by to malo význam do budúcna. On sa rozhodol, že jej bude finančne pomáhať, aby si našla prácu. Potom si prácu našla, stretávali sa, začalo to byť intenzívnejšie, prespával u nej cez víkendy. Potom prišlo k tomu, že chcela nové auto, poprosila ho o pomoc, či by jej mohol pomôcť v tejto situácii nejakým spôsobom. On povedal že určite áno. Žalovaná si bola pozrieť auto, bavili sa aké, aká je suma auta a tam bol jeden e-mail kedy mu napísala, že či by jej mohol požičať tých 11.340,- Eur. Potom nastali jej narodeniny, kde sa pýtal aký darček by jej mohol darovať, tak mu povedala, že či by sa to dalo s tým autom započítať, že nech jej nekupuje žiaden darček. Súhlasil, že sa dohodnú osobne keď príde. Tak isto to bolo aj pred Vianocami, že aký darček si praje, a tak mu znova zopakovala, že keby sa to dalo spojiť jej narodeniny a Vianoce a mať teda toto auto za tieto sviatky. Potom povedal, že sa dohodnú keď príde osobne. Všetko bolo v poriadku, dohodli sa na tom, nemal žiadne výhrady a prišlo k tomu, že jej začal posielať finančné prostriedky. Na to si žalovaná všimla, že tam figurujú dve neznáme mená na účte, z ktorého prišli peniaze. A tam začal celý ten rozpor, že kto je on a kto sú tie osoby odkiaľ jej boli poslané peniaze. Predstavil sa jej ako L. Y.. Žalovaná ho stále oslovovala Max, mala od neho jednu e-mailovú adresu, z ktorej komunikoval. Následne ho konfrontovala, pýtala sa kto sú tie dve osoby, či má nejaké záväzky v Taliansku a samozrejme k tomu sa on nechcel vyjadrovať. Takže sa cítila veľmi zle, tým že mala pocit že ten vzťah by mohol do budúcna fungovať a že prišla na to, že ju klamal vo všetkom. On jej predtým povedal že je slobodný, že nemá nikoho, že ako by aj mohol niekoho mať, že je veľmi vyťažený. Preto sa vídavali iba cez tie víkendy. Žalovaná stále nástojila na tom, aby jej vysvetlil kto to je a kto je vlastne on. On nemal záujem sa k tomu vyjadrovať a potom komunikácia utíchla. Žalovaná mu povedala, že pokiaľ nevyriešia celú túto situáciu a nedozvie sa pravdu, že si nemyslí že by ten vzťah mohol fungovať. Bola už úplne bezradná, nevedela z neho dostať to, o koho sa jedná. Začala mať podozrenie, že má niekde v Taliansku manželku. Na otázku súdu, či sa celá požičaná suma mala pretransformovať na pôžičku žalovaná uviedla, že áno. Ďalej žalovaná vypovedala, že v priebehu vzťahu so žalobcom neuzavreli žiadnu zmluvu o pôžičke, ani písomnú, ani ústnu. Na žiadnom výpise, ktorý jej bol pripísaný na účet, nebola poznámka pôžička. Žalovaná žalobcovi uviedla, že má záujem o nejaký tréning koučovací, ale nežiadal od neho na to financie. Žalobca v priebehu vzťahu so žalovanou nežiadal vrátiť žiadny darček, ktorý jej kúpil, ani žiadne peniaze, ktoré jej poslal. Žalovaná so žalobcom komunikovala iba cez e-mail maxXXXX@azet.sk <mailto:maxXXXX@azet.sk>. Z inej mailovej adresy jej nepísal. Na otázku súdu, aby žalovaná vysvetlila sumu 4.855,- Eur, ktorú žiadala od žalobcu v rámci e-mailovej komunikácie z 25.01.2017 a následne jej bola pripísaná na účet suma 4.860,- Eur za „coach training“ žalovaná uviedla, že si pýtala finančné prostriedky na auto a nevie, kde on nabral, že je tam v poznámke coach training. Táto suma, ktorá jej bola pripísaná na účet, bola ešte za auto. Žalovaná v čase zoznámenia sa so žalobcom pracovala v spoločnosti Slovakia angels. Jej náplňou práce bolo vyhovieť požiadavkám klienta. Keď mal klient predstavu, ako chce tráviť večer, tak tomu sa vlastne prispôsobila. Jej práca zahŕňala aj poskytovanie sexuálnych služieb v závislosti na dohode s klientom. Prvotná komunikácia bola s majiteľkou firmy. V iným prípadoch klienti vystupovali vždy pod svojimi vlastnými menami. Žalovaná s klientom nepodpisovala žiadnu zmluvu o žiadnych službách, čiže nikto nezverejňoval na žiadnej zmluve mená. Ale stal sa jej prípad, kedy mala známu osobnosť a nielen jednu a dalo sa overiť, či ten človek hovorí pravdu. Nemala čas si overovať totožnosť klientov, ale žijeme v dobe internetu a mediálnych komunikácií, kde keď si zapnete televíziu alebo rádio, poprípade ste na nejakom facebookovom profile, správy tam vidíte a vidíte aj ľudí a priradené mená k nim. Žalovaná bola viazaná k ochrane súkromia svojich kliento, takisto to bola aj jej dohoda osobná s každým klientom a samozrejme v tomto prípade s Maximom sa to nepočítalo, pretože on ju požiadal, že chce mať iný druh vzťahu, povedal jej, že je slobodný, nemá partnerku, tak vytvorili pár. Spoznali sa v júni 2016 a trvalo to 2 mesiace. Potom sa vyjadril, že má záujem o iný druh vzťahu, pýtal sa, či by s tým súhlasila a či by súhlasila s tým, že by si našla prácu, a že ak jej peniaze nebudú stačiť, má ho poprosiť a jej pomôže. Ku komunikácii z 09/2016, kde prebiehali stretnutia, za ktoré jej žalobca platil, sa žalovaná nevedela vyjadriť. Uviedla len, že potrebovala tých 500,- Eur výpomoc, tak ako jej povedal, že si má pýtať, lebo napr. keď potrebovala na telefónny účet, tak mu napísala sumu a on jej poslal peniaze. Akonáhle videla, že peniaze boli posielané z účtu, ktorý nepozná a kde sú mená, ktoré nepozná, tam sa začala domáhať tej pravdy. Účet si prvýkrát všimla, keď jej povedal, že nie je na Slovensku, že jej nemôže dať fyzicky peniaze, že sa nemôžu stretnúť, tak jej poslal peniaze na účet. To boli peniaze za telefón a následne za to auto. Predtým sa bavili, že jej poskytne peniaze na to auto, a povedal jej, že sa nemá starať, ani do toho odkiaľ sú peniaze, z akého účtu sú peniaze, že to nie je jej starosť. V súvislosti s vyjadrením sa k e-mailovej komunikácii, kde žalovaná požíva slovo požičal a sľubuje vrátiť peniaze žalovaná uviedla, že najprv bola samozrejme žiadosť o požičanie peňazí, neskôr sa začal dotazovať, čo jej môže kúpiť na narodeniny a Vianoce, a tam sa dohodli, že to bude auto. Toto všetko diskutovali osobne. E-mailová komunikácia o tom môže byť, nakoľko sa snaží dohľadať e-maily. Overovať totožnosť L. začala až keď jej prišli finančné prostriedky z toho účtu s dvoma menami. Spoluprácu v spoločnosti Slovakia angels žalovaná oficiálne ukončila v 09/2016.

13. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že v období od novembra 2016 do júna 2017 prebiehala medzi žalobcom a žalovanou e-mailová komunikácia, v rámci ktorej žalovaná dňa 30.11.2016 uviedla: „...práve preto potrebujem, aby si mi požičal tých 11.340,- Eur a ja ti ich vrátim potom, a teraz čakám odpoveď akú zľavu mi spravia, ak sa cena auta zaplatí ihneď.“ Následne dňa 01.12.2016 žalovaná napísala žalobcovi správu: „K. L., tak teda čo sa týka ceny, nedá sa s ňou nič robiť, aj keby som hneď zaplatila kompletnú cenu za auto, ale čo je plus, je to že, že mi dajú zadarmo gps gratis, čo inak stojí 500,- Eur...tak teda, kedy mi už môžeš požičať tých 11.340,- Eur?“ Dňa 16.12.2016 v rámci e-mailovej komunikácie so žalobcom žalovaná uviedla: „Ahoj drahý, len teraz som skončila s upratovaním u mojej sestry, som totálne unavená. Takže ešte chýba 7.400,- a pýtala som sa ich, či je možné cenu zaplatiť v 2 splátkach. Oni odpovedali, že nie, lebo potrebujú kompletné zaplatenie ceny. A teda auto mi nemôžu dať.“ Napokon dňa 25.01.2017 žalovaná zaslala žalobcovi správu: „Prechladený? Chudáčik, potrebujeme dovolenku obaja, pár dní spolu...ak niečo potrebuješ, daj mi vedieť, prinesiem ti trochu ovocia...na auto ešte potrebujem 4.855,-.“

14. Z potvrdení o vykonanej transakcii z č.l. 120-125, 131-134 súd zistil, že žalobca zaslal na účet žalovanej dňa 13.12.2016 sumu 4.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 13.12.2016 sumu 4.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 13.12.2016 sumu 2.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 30.12.2016 sumu 200,- Eur s poznámkou „TEL SK“, dňa 31.01.2017 sumu 4.860,- Eur s poznámkou „Coach training“.

15. Zo zmluvy žalobcu s bankou na č.l. 135-140 vyplýva, že žalobca je majiteľom účtu I.: I z ktorého prichádzali platby na účet žalovanej I.: P

16. Z výpisu z účtu žalovanej na č.l. 147-148 súd zistil, že žalovaná prijala na svoj účet z účtu I.: I vedeného na meno K. I. K. K. dňa XX.XX.XXXX sumy 4.500,- Eur, 4.500,- Eur a 2.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 23.11.2016 sumu 400,- Eur (bez poznámky), dňa 30.12.2016 sumu 200,- Eur s poznámkou „TEL SK“ a dňa 31.01.2017 sumu 4.860,- Eur s poznámkou „Coach training“. Z účtu žalovanej boli vykonané nasledovné platby: dňa 28.12.2016 vo výške 11.500,- Eur na účet s názvom mazda trnava a dňa 31.01.2017 vo výške 7.400,- Eur na účet s názvom mazda tanex a poznámkou „Mazda 3 U.“.

17. Z pracovnej zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná sa zamestnala v spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. na pozícii prípravar stavebnej výroby.

18. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa nariadenia č. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c/ vymedzenie požičiavaných vecí, d/ dočasnosť zmluvy. Ide o konsenzuálnu zmluvu, pri ktorej sa vyžaduje reálne odovzdanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pokiaľ ide o formu zmluvy o pôžičke, táto závisí od vôle zmluvných strán. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. V súdnom konaní sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

25. Súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah titulom ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej dňa 13.12.2016 sumu 11.500,- Eur a dňa 31.01.2017 sumu 4.860,- Eur za účelom kúpy osobného motorového vozidla Mazda s tým, že žalovaná mu mala peniaze vrátiť, čo do rozhodnutia súdu vo veci neurobila.

26. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z obsahu listinných dôkazov založených v spise, najmä z e-mailovej komunikácie za obdobie od 11/2016 do 06/2017. Z uvedenej komunikácie mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 30.11.2016 požiadala žalobcu o požičanie sumy 11.340,- Eur na kúpu motorového vozidla s tým, že mu ich potom vráti. Následne v komunikácii 01.12.2016 opätovne dopytovala žalobcu, kedy jej môže požičať tých 11.340,- Eur. Medzičasom medzi stranami sporu prebiehala komunikácia, v rámci ktorej sa preberala kúpa motorového vozidla a prípadná možnosť zľavy z kúpnej ceny, pričom e-mailom zo dňa 16.12.2016 žalovaná oznámila žalovanému, že nie je možnosť uhradiť kúpnu cenu auta v dvoch splátkach a chýba jej ešte 7.400,- Eur. Napokon v rámci komunikácie dňa 31.01.2017 žalovaná žalobcovi uviedla, že na auto ešte potrebuje 4.855,- Eur. Z predložených výpisov z transakcií v kombinácii s výpisom z účtu žalovanej mal súd ďalej za preukázané, že žalobca zaslal žalovanej dňa 13.12.2016 sumu 4.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 13.12.2016 sumu 4.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 13.12.2016 sumu 2.500,- Eur s poznámkou „Trnava Mazda 3“, dňa 30.12.2016 sumu 200,- Eur s poznámkou „TEL SK“, dňa 31.01.2017 sumu 4.860,- Eur s poznámkou „Coach training“. Žalovaná následne uhradila na účet mazdy spolu sumu 18.900,- Eur v dvoch splátkach dňa 28.12.2016 a 31.01.2017. Žalovaná v rámci výpovede potvrdila, že žalobcu najskôr požiadala o pôžičku, neskôr však tvrdila, že finančné prostriedky poskytnuté na kúpu motorového vozidla sa pretransformovali na dary, nakoľko pri príležitosti jej narodením a Vianoc sa jej žalobca pýtal, čo by chcela, aký darček, pričom žalovaná žiadala svoje dary započítať s autom. Uvedené tvrdenie súdu však žiadnym spôsobom nepreukázala. V rámci výpovede uviedla, že o pretransformovaní pôžičky na auto od žalobcu na dar sa bavili so žalobcom v rámci osobnej komunikácie. Možno aj e- mailom, avšak tieto nemala k dispozícii. V tomto smere ani nenavrhla vypočuť žalobcu na preukázanie svojich tvrdení a ani nepredložila iný dôkaz. Na dotaz súdu vo vzťahu k sume 4.860,- Eur s poznámkou „Coach training“ žalovaná uviedla, že uvedená suma bola ešte za auto, nevedela, prečo tam žalobca uviedol spomínanú poznámku.

27. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k naplneniu všetkých podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia , teda došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bol prísľub žalobcu, že žalovanej požičia sumu 16.360,- Eur (11.500,- Eur a 4.860,- Eur) a zároveň sa žalovaná zaviazala túto sumu žalobcovi vrátiť. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo pripísaním uvedených súm na účet žalovanej dňa 13.12.2016 a 31.01.2017. Súd mal preto za preukázané požičanie sumy v celkovej výške 16.360,- Eur. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu pôžičky vo výške 3.000,- Eur, túto žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca síce do konania predložil tri potvrdenia o vykonaných transakciách dňa 13.12.2016, každú v sume 4.500,- Eur, avšak porovnaním s účtom žalovanej je zrejmé, že žalobca reálne žalovanej v uvedený deň zaslal na účet len 2 x po 4.500,- Eur. Napokon z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 23.12.2016 jej zaslal žalobca sumu 400,- Eur a dňa 30.12.2016 sumu 200,- Eur, avšak dôvod a účel poskytnutia týchto finančných prostriedkov titulom pôžičky v konaní nebol preukázaný. Tento napokon nevyplynul ani z e-mailovej komunikácie strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti zaplatenia istiny 16.360,- Eur a na jej zaplatenie zaviazal žalovanú, ktorá žalobcovi požičanú sumu neuhradila. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

28. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že uvedené finančné prostriedky mali byť darom od žalobcu, súd konštatuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

29. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

30. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Tvrdenie žalobkyne o údajnom darovaní finančných prostriedkov zo strany žalobcu, súd nemal za preukázané a žalobkyňa v tomto smere nenavrhla žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.

31. Napokon v súvislosti s námietkou žalovanej o tom, že žalobca v priebehu komunikácie v rámci jej výkonu pracovnej činnosti ako spoločníčky a následne po tom, ako sa zmenil ich vzťah na partnerský, vystupoval pod menom L. Y., a teda žalovaná nevedela, že sa volá I. K., súd uvedenú námietku považoval za irelevantnú. Skutočnosť, že v rámci pracovnej komunikácii pri výkone činnosti spoločníčky sa žalobca predstavil iným menom, je podľa názoru súdu bežnou praxou. To, že ani po začatí udržiavania partnerského vzťahu neprezradil žalovanej svoje pravé meno však nie je dôvodom, pre ktorý by súd celý nárok žalobcu zamietol, keď z vykonaného dokazovania bolo ustálené, ktorá osoba, z akého účtu a v akej výške posielala finančné prostriedky žalovanej titulom ústnej zmluvy o pôžičke za účelom kúpy motorového vozidla.

32. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, súd dospel k záveru, že žalovaná sa do omeškania s úhradou žalovanej sumy mohla dostať až dňa 28.07.2018. Súd pri ustálení okamihu, kedy mala žalovaná vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za kvalifikovanú výzvu na vrátenie dlžnej čiastky možno považovať až platobný rozkaz zo dňa 19.07.2018, sp. zn. , ktorý bol žalovanej doručený spolu s návrhom a prílohami dňa 26.07.2018. V nasledujúci deň (27.07.2018) preto bola žalovaná povinná svoj dlh voči žalobcovi plniť a keďže žalovaná v uvedený deň dlžnú sumu neuhradila, do omeškania sa mohla dostať až nasledujúci deň 28.07.2018.

33. V danom prípade, ako súd už vyššie uviedol, dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej dňa 13.12.2016 a 31.01.2017 žalovanej poskytol finančné prostriedky v celkovej sume 16.360,- Eur. Keďže súd nemal za preukázanú dobu poskytnutia pôžičky, platí v zmysle , že žalovaná bola povinná vrátiť dlžnú sumu po tom, čo ju na splnenie dlhu žalobca vyzval. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú na vrátenie pôžičky vyzval, okamih, ktorým bola žalovaná povinná vrátiť finančné prostriedky súd ustálil dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu dňa 27.07.2018. A až neuhradením dlhu v uvedený deň sa od 28.07.2018 mohla žalovaná dostať do omeškania s vrátením dlžnej sumy, a teda týmto dňom si mohol žalobca uplatniť na súde právo po prvý krát.

34. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.360,- Eur od 28.07.2018 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadenia vlády č. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 19.360,- Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 16.360,- Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 84,50% (16.360,- Eur z 19.360,- Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 15,50% (3.000,- Eur z 19.360,- Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 69%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.