Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/972/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1) H.. Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. XX, XXX XX S. - W.. M. a oprávneného 2) H.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. XX, XXX XX S.

- W.. M., zastúpených AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti povinnému: AVANA Residence s.r.o., so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO 36 856 550, zastúpeného LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47237589, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Roman Fogta, exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO 37 950 002, pod značkou 339Ex 0173/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. februára 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. februára 2019 m e n í tak, že:

I. Exekúciu v časti 312,02 eur vymáhanej istiny a v časti 19,92 eur vymáhaných trov exekúcie oprávneného podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .

II. Oprávnený 1) a oprávnený 2) sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy konania o návrhu na zastavenie exekúcie a trovy konania o sťažnosti vo výške 31,21 eur, ktorých prijímateľom je právny zástupca povinného LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47237589, do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol a zároveň uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávneným trovy konania vo výške 30,97 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.06.2018 domáhali od povinného vymoženia istiny vo výške 468,03 eur na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 28.03.2018 pod spisovou značkou (ďalej len „Exekučný titul“). Súd dňa 02. 07. 2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu. Povinný podal vo veci návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, v ktorom ako dôvod jej zastavenia uviedol vznik okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Takýmito okolnosťou mali byť v jednej časti úhrada sumy vo výške 3.337,00 eur na základe Platobného rozkazu vydaného dňa 07.09.2017 z časti zahŕňajúca aj vymáhaný nárok a v druhej časti vymáhaného nároku jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 12.04.2018.

3. Súd preskúmaním dôvodov návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný nepodložil svoje tvrdenie o úhrade časti vymáhanej pohľadávky relevantnými dôkazmi a rovnako nepreukázal, že pohľadávka, ktorú si voči oprávnenému jednostranne započítal, bola judikovaná. Súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého je jednostranné započítanie

prípustné len v prípade, ak ide o judikovanú pohľadávku. Námietku jednostranného započítania teda môže povinný relevantne uplatniť iba vtedy, ak započítava pohľadávku, ktorá je judikovaná (teda priznaná, resp. osvedčená rozhodnutím súdu, na podklade ktorého by mohol povinný viesť exekúciu). Nakoľko však oprávnený tvrdí, že jeho pohľadávka vznikla na základe platobného rozkazu, ktorý bol zrušený, nejde o pohľadávku judikovanú, a teda nejde o pohľadávku, ktorú možno v rámci exekučného konania jednostranne započítať. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie preto podľa záverov napadnutého uznesenia nie sú skutočnosťami odôvodňujúcimi zastavenie exekúcie.

4. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd napadnuté zmenil tak, že toto exekučné konanie zastaví a povinnému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pripomenul, že vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.07.2018 namietal zánik vymáhanej pohľadávky z dôvodu úhrady jej časti vo výške 312,02 eur (platbou zo dňa 24.10.2017) a zánik zvyšnej časti tejto pohľadávky vo výške 156,01 eur v dôsledku jej započítania (jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 12.04.2018). Keďže sa súd s jeho dôvodmi na zastavenie exekúcie v napadnutom rozhodnutí nestotožnil, povinný v sťažnosti doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k zániku vymáhaného nároku nasledovne.

5. Zo samotného Exekučného titulu podľa povinného vyplýva, že oprávnení si boli a aj sú v celom rozsahu vedomí skutočnosti, že povinný im sumu trov konania v časti 312,02 eur (za 2 úkony právnej služby) uhradil už dňa 24.10.2017. V tejto súvislosti na str. 3 v bode 8 odôvodnenia Exekučného titulu konajúci súd do odôvodnenia poňal aj tvrdenia oprávnených, pre ktoré oprávnení podali sťažnosť voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.02.2018 (o náhrade trov konania), pričom oprávnení sami v danej sťažnosti uviedli: ,,Následne došlo k úhrade trov vo výške 312,02 eur. Platobný rozkaz však bol po úhrade zrušený a teda právny titul (náhrada trov konania) zanikol a nastal taký právny stav, kedy sa žalobcovia bezdôvodne obohatili, keďže došlo k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z dôvodu zrušeného platobného rozkazu (ex lege podaním odporu) je nutné opätovne rozhodnúť o náhrade trov za prvé dva úkony právnej služby, keďže o nich podľa súčasného právneho stavu ešte rozhodnuté nebolo a žalobcovia k nim nemajú v súčasnosti právny titul ...“. Vzhľadom na to, že žalovaný (povinný) uhradil žalobcom (oprávneným) plnenie, ktorého sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhali, záväzok žalovaného hmotnoprávne zanikol na základe ust. . Vzhľadom na hmotnoprávny zánik záväzku, o ktorom sa spor viedol, žalobcovia dňa 27. 12. 2017 vzali svoju žalobu späť, navrhli zastavenie konania a priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom voči žalovanému v rozsahu 100 %. Posudzujúc túto právnu otázku je nutné rozlíšiť faktický a právny stav. Faktický stav je totiž taký, že žalobcovia majú v držbe finančné prostriedky vo výške 312,02 eur a nebyť tejto sťažnosti mali by právny titul na sumu 156,01 eur. Svedčila by im však náhrada trov konania v rozsahu 100 %, kvantifikovane vo výške 468,03 eur. Vyššie uvedený stav by nebol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobcovia by boli vystavení žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 156,01 eur zo strany žalovaného, keď právnym titulom by mali opatrenú len 1 sumy 312,02 eur, ktorú im žalovaný uhradil. V zmysle vyššie uvedeného oprávnení považovali a aj považujú časť sumy priznanej exekučným titulom vo výške 312,02 eur (za 2 úkony právnej služby) za už im uhradenú zo strany povinného, pričom tento faktický stav len žiadali zosúladiť s právnym stavom, aby mali právny titul k už zaplateným 2 úkonom právnej služby v hodnote 312,02 eur a aby im súd súčasne priznal nárok na náhradu trov súdneho konania aj za ďalší (tretí) úkon právnej služby v hodnote 156,01 eur (spolu trovy súdneho konania v sume 468,03 eur). Predmetný právny záver si osvojil aj súd a judikoval v bode 17. Exekučného titulu, že z priloženého dokladu o úhrade jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s návrhom žalobcov a vzhľadom na uhradenú sumu a žalobný petit, zaplatil žalobcom žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby vo výške 312,02 eur. Vykonanie exekúcie na túto sumu by malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane oprávnených. Povinný zároveň vyjadril názor, že nakoľko sa oprávnení vo svojej sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.02.2018, sp. zn. vyjadrili, že od povinného prijali platbu za 2 úkony právnej služby v sume 312,02 eur, pričom túto skutočnosť potvrdil aj súd v Exekučnom titule, oprávnení týmto súčasne vykonali aj úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky (povinného) v časti 312,02 eur (vzniknutú z titulu bezdôvodného obohatenia, získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol) voči pohľadávke oprávnených priznanej Exekučným titulom. V zmysle ust. tak pohľadávka priznaná oprávneným Exekučným titulom v sume 468,03 eur zanikla v časti 312,02 eur a táto sa týmto znížila na sumu 156,01 eur.

6. Povinný ďalej zastáva názor, že predmetným úkonom smerujúcim k započítaniu, oprávnení súčasne uznali existenciu pohľadávky povinného voči oprávneným z titulu bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu, t.j. v sume 3.337,- eur. V zmysle § 61e Exekučného poriadku síce nie je možné po začatí exekúcie jednostranným právnym úkonom započítať vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému, avšak toto ustanovenie nevylučuje jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému pred začatím exekúcie. Na základe uvedeného je podľa názoru povinného zrejmé, že pred začatím exekúcie je možné jednostranne započítať vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému bez splnenia podmienky, aby táto bola judikovaná, a teda priznaná exekučným titulom. Splnenie tejto požiadavky je však nevyhnutné iba v prípade, ak by povinný uskutočnil tento zápočet po začatí exekúcie. V nadväznosti na uvedené povinný postupoval tak, že si jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 12.04.2018 započítal zostávajúcu časť sumy priznanej Exekučným titulom vo výške 156,01 eur voči pohľadávke, ktorú má voči oprávneným z bezdôvodného obohatenia.

7. Oprávnení k sťažnosti povinného uviedli, že vyjadrenie povinného, že „zo samotného Exekučného titulu vyplýva, že oprávnení si boli a sú v celom rozsahu vedomí skutočnosti, že povinní im sumu trov konania v časti 312,02 eur (za 2 úkony právnej služby už uhradili dňa 24. 10. 2017“ je špekulatívne, nesúhlasia s ním a z ktorého dôvodu aj podali návrh na vykonanie exekúcie. Povinný sa podľa názoru oprávnených snaží len odďaľovať svoju úhradu. Exekúciu by bolo možné v danom prípade zastaviť len vtedy, ak by až po vzniku exekučného titulu nastali také právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých následkom by bol zánik práva priznaného exekučným titulom, vrátanie splnenia dlhu. Povinný však po vzniku exekučného titulu až doposiaľ dobrovoľne neuhradil sumu priznanú oprávneným exekučným titulom.

8. Pokiaľ povinný zastáva názor, že oprávnení súčasne uznali existenciu pohľadávky povinného voči oprávneným z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3337,- eur, oprávnení odkázali na svoje predchádzajúce podania zdôrazňujúc, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať existenciu bezdôvodného obohatenia a ani o ňom rozhodovať. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku zároveň obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len pre prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Slová „po začatí exekúcie“ je potrebné v zmysle komentára k predmetnému ustanoveniu vykladať largo sensu vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel účel a zmysel komentovaného ustanovenia.

9. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je z časti dôvodná.

16. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. marca 2018 (Exekučný titul), ktoré bolo exekučnému súdu predložené ako podklad pre výkon exekúcie voči povinnému, súd zmenil výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09. 02. 2018 tak, že žalovaný (povinný) je povinný zaplatiť žalobcom (oprávneným) trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 468,03 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom ich právneho zástupcu v konaní (výrok I. exekučného titulu).

17. V odôvodnení Exekučného titulu súd reakpituloval, že žalobcovia (oprávnení) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 30. 08. 2017 domáhali voči žalovanému (povinnému) zaplatenia sumy 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000,- eur od 23. 08. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 07. 09. 2017 zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000,- eur od 23. 08. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 312,02 eur. Taktiež súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 90,- eur. Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 07. 09. 2017 bol žalovanému doručený dňa 19. 09. 2017. Proti platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 07. 09. 2017 podal žalovaný odpor. Uznesením sp. zn. zo dňa 20. 10. 2017 súd odpor, ktorý bol podaný oneskorene, odmietol. Podaním zo dňa 20. 10. 2017 podal žalovaný návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 07. 09. 2017, a podaním zo dňa 26. 10. 2017 sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 20. 10. 2017. Uznesením sp. zn. zo dňa 24. 11. 2017 súd žalovanému odpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu, uznesenie o odmietnutí odporu zo dňa 20. 10. 2017 zrušil a vec vrátil súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie o podanom odpore. Dňa 27. 12. 2017 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby s odôvodnením, že žalovaný dňa 24. 10. 2017 bankovým prevodom uhradil žalobcom plnenie, ktoré mu uložil Okresný súd Banská Bystrica. K späťvzatiu pripojili žalobcovia doklad o úhrade dlžnej sumy vo výške 3 337,- eur pozostávajúcej z istiny vo výške 3 000,- eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 24,98 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 312,02 eur. Uznesením sp. zn. zo dňa 09. 02. 2018, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd konanie zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 156,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyšší súdny úradník síce rozhodol o výške náhrady trov konania a žalobcom priznal trovy konania vo výške 468,03 eur, ale v predmetnom uznesení zdôraznil, že týmto uznesením uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 156,01 eur (za 1 úkon právnej služby - späťvzatie návrhu) s ohľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť uloženú platobným rozkazom už sčasti splnil a dňa 24. 10. 2017 uhradil ostatnú časť trov právneho zastúpenia vo výške 312,02 eur za dva úkony právnej pomoci, o čom právny zástupca žalobcov priložil doklad. Proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09. 02. 2018 (o náhrade trov konania) podali žalobcovia v zákonnej lehote sťažnosť s odôvodnením, že nárok žalobcu na úhradu trov konania spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia mal procesný charakter a konštitutívne vznikol vydaním platobného rozkazu. Následne došlo k úhrade trov. Platobný rozkaz však bol po úhrade zrušený a teda právny titul na náhradu trov konania vo výške 312,02 eur zanikol. Nastal taký právny stav, kedy sa žalobcovia bezdôvodne obohatili, keďže došlo k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z dôvodu zrušenia platobného rozkazu je nutné opätovne rozhodnúť o celej výške náhrady trov konania. Žalobcovia doplnili, že majú v držbe finančné prostriedky vo výške 312,02 eur, ale právny titul znie na sumu 156,06 eur. Svedčila by im však náhrada trov konania v rozsahu 100 %, vo výške 468,03 eur. Na viac žalobcovia by boli vystavení žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 156,06 eur zo strany žalovaného, keď právnym titulom by mali opatrenú len 1

sumy 312,02 eur, ktorú im žalovaný uhradil. Žalobcovia mali v konaní plný úspech a svedčí im náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom v sume 156,01 eur, podanie na súd vo veci samej - návrh na vydanie platobného rozkazu v sume 156,01 eur a podanie na súd vo veci samej - späťvzatie žaloby vo výške 156,01 eur. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 468,03 eur a preto sa podanou sťažnosťou domáhali toho, aby mali právny titul na celú sumu vo výške 468,03 eur. Súd sa s tvrdením žalobcov, že nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia mal procesný charakter, stotožnil. Dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania je novým nárokom, ktorý vzniká v súvislosti so súdnym rozhodnutím, riadi sa zásadou úspechu v spore a konštitutívne v konaní vznikol vydaním platobného rozkazu, ktorý bol ale podaním odporu žalovaného zrušený. Vzhľadom na uvedené potom, keďže zanikol titul, ktorým bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania, súd exekučným titulom o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcom ako strane v konaní úspešnej náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zmenil výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09. 02. 2018 a v súlade s návrhom oprávnených v podanej sťažnosti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v požadovanej výške 468,03 eur.

18. Súd preskúmaním odôvodnenia predloženého Exekučného titulu dospel k záveru, že pokiaľ súd v exekučnom titule priznal oprávneným nárok na náhradu trov konania v sume 468,03 eur napriek skutočnosti, že povinný im v tomto konaní už uhradil 312,02 eur, bolo to z dôvodu, že táto suma bola povinným uhradená na základe platobného rozkazu, ktorý bol neskôr rozhodnutím súdu zrušený a preto by podľa názoru oprávnených ako aj súdu v základom konaní mohla byť úhrada tejto sumy považovaná za bezdôvodné obohatenie, pokiaľ by nebola pokrytá exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd v exekučnom titule priznal oprávneným nárok na náhradu trov konania v sume 468,03 eur za tri úkony právnej pomoci aj napriek skutočnosti, že z tejto sumy už povinný uhradil 312,02 eur, aby (slovami oprávnených) zosúladil „faktický stav so stavom právnym“ v súlade s princípom právnej istoty. Pre exekučný súd je tak podstatným zistenie vyplývajúce z vyjadrení sporových strán v základnom konaní, z potvrdenia o vykonaní úhrady zo dňa 24. 10. 2017, vrátane tvrdení účastníkov v exekučnom konaní, že suma 312,02 eur predstavujúca náhradu časti trov právneho zastúpenia oprávnených v základnom konaní už bola zo strany povinného uhradená ešte pred vydaním exekučného titulu. Neušlo pozornosti súdu, že oprávnení vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedli, že po vydaní exekučného titulu neevidujú od povinného žiadnu úhradu vymáhaného nároku, avšak jeho tvrdenie o úhrade sumy 312,02 eur pred jeho vydaním nespochybnili. Súd v tejto súvislosti dodáva, že pôvodným úmyslom oprávnených bolo vydanie exekučného titulu zahŕňajúceho aj už uhradenú sumu 312,02 eur. Pokiaľ by postupovali v súlade s týmto prezentovaným názorom a nepodali návrh na vykonanie exekúcie na celú priznanú sumu bez toho, aby suma 312,02 eur bola povinnému vrátená, následne by nevznikla ohľadom tejto sumy žiadna sporná situácia. Pokiaľ sa však oprávnení napriek úhrade sumy 312,02 eur z opatrnosti v základnom konaní domáhali toho, aby exekučný titul znel na sumu 468,03 eur, a následne sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhali voči povinnému vymoženia celej tejto sumy bez toho, aby povinnému uhradených 312,02 eur vrátili, súd takýto návrh na vykonanie exekúcie hodnotí ako zneužitie práva, teda ako konanie procesnej strany, ktoré je vzhľadom na predchádzajúce základné konanie a jasne vyjadrené postoje oprávnených eticky neobhájiteľné, v rozpore s účelom procesného inštitútu núteného výkonu rozhodnutia. Súd v zmysle uvedeného výkladu hodnotí návrh oprávnených ako šikanózny, nakoľko títo sa domáhajú vymoženia časti peňažných prostriedkov, ktoré majú v reálnej držbe. Je potrebné pripomenúť, že šikanóznym exekučným návrhom je taký návrh, ktorého podanie nie je primárne motivované snahou domôcť sa priznaného plnenia. Na podklade takéhoto návrhu súd v konkrétnych súvislostiach daného prípadu nemôže oprávneným poskytnúť ochranu ich judikovanému právu prostredníctvom jeho núteného výkonu (k tomu porovnaj ). Táto skutočnosť je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie istiny 312,02 eur podľa ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že jeho úlohou je budovať dôveru občanov v chod spravodlivosti, v právnu istotu a v predvídateľnosť práva vôbec, a nie vyvolávať ďalšie sporové konania medzi účastníkmi konania, či inak vnášať neistotu do ich vzájomných vzťahov. Rovnako by bolo v rozpore s účelom exekučného konania, aby exekučný súd rozhodoval v rozpore s tým, ako súd v základnom konaní zamýšľal docieliť úpravu vzájomných vzťahov strán v konaní. V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že v danej veci neaplikoval Exekučného poriadku, pretože toto ustanovenie umožňuje súdu zastaviť exekúciu len v prípade, ak okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, nastali až po vzniku exekučného titulu, čo nie je

daný prípad. V reakcii na obsah vyjadrení oprávnených súd dodáva, že keby prihliadal len na to, či po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu povinnosti zo strany povinného, išlo by zo strany súdu o prílišný formálny výklad právnych predpisov, ktorý by s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu nepriniesol vo vzťahu k účastníkom konania spravodlivé riešenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 04. 09. 2018, kde za procesnej situácie, keď žalovaný uhradil nielen dlžnú sumu vrátane úrokov z omeškania, ale aj trovy konania, a súd na základe späťvzatia žaloby rozhodoval o zastavení konania a o trovách konania, vychádzal z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu a v spojení s ust. , pričom konštatoval, že rozhodovať o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane už boli trovy konania uhradené, by bolo zjavne v rozpore s dobrými mravmi. O to viac možno považovať za v rozpore s dobrými mravmi, keď sa oprávnení domáhajú uhradenia „už uhradených“ trov prostredníctvom exekúcie, a to v príkrom rozpore s ich tvrdeniami a postojmi v základnom konaní. Preto aj na podklade tohto uznesenia je možné prijať záver, že pokiaľ oprávnení prostredníctvom exekúcie vymôžu od povinného doposiaľ neuhradených 156,01 eur, pričom sumu 312,02 eur už majú v reálnej držbe, vzťahy medzi stranami upravené exekučným titulom je možné považovať za vysporiadané. Takýto záver zohľadňuje princípy spravodlivosti a zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov účastníkov.

19. Ako už bolo naznačené vyššie, súd naproti tomu dospel k záveru, že exekúcia na vymoženie sumy 156,01 eur je vedená dôvodne. Povinný žiadal o zastavenie exekúcie aj v tejto časti vymáhaného nároku s odôvodnením, že táto časť pohľadávky oprávnených zanikla v dôsledku jednostranného započítacieho prejavu. Podľa povinného pred začatím exekúcie je možné jednostranne započítať vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému bez splnenia podmienky, aby táto bola judikovaná, a teda priznaná exekučným titulom. Túto obranu povinného proti exekúcii súd považuje za nedôvodnú, pričom sa v tejto časti plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver, že v exekučnom konaní je možné prihliadať na jednostranný zápočet výlučne vo vzťahu k judikovaným pohľadávkam. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak v tejto časti nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

20. Na zdôraznenie správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Predmetné ustanovenie reflektuje na prax povinných, ktorí v priebehu vykonávacieho konania uskutočňovali jednostranné započítanie nároku s často pochybným základom voči judikovanej pohľadávke. Exekučnému súdu boli predkladané rozsiahle podania, ktorých preskúmanie a vykonanie všetkých dôkazov vyžadovalo značný časový priestor. Účelom tohto ustanovenia je zjednodušiť spory vedené na exekučnom súde a zrýchliť rozhodovacie procesy v exekučnom konaní. Zároveň sa presúva možnosť započítania do základného konania. Nemožnosť započítania je daná už začatím exekúcie, nie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje výnimku zo spôsobu zániku záväzku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok (compensatio). Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ je potrebné vykladať „largo sensu“ tak, že exekučný súd neprihliadne na započítaciu námietku nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. V súlade s uvedeným výkladom súd vždy zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Keďže povinný nepredložil dôkaz o tom (ani to netvrdil), že z jeho strany išlo o zápočet judikovanej pohľadávky, vyšší súdny úradník správne na takýto zápočet neprihliadal. Tvrdenia povinného o uznaní jeho pohľadávky oprávnenými sú v zmysle uvedeného výkladu irelevatné, nemajúce význam pre právne posúdenie prejednávanej veci. Povinný sa tak voči oprávneným môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia samostatnou žalobou podanou na príslušnom súde, exekučnému súdu právomoc rozhodovať o nárokoch patriacich do základného (nachádzacieho) konania neprináleží.

21. V zmysle prezentovaných právnych záverov oprávneným patrí náhrada trov exekúcie len vo vzťahu k dôvodne vymáhanému nároku v sume 156,01 eur, ktorá suma je tak základom výpočtu aj pre priznanie trov právneho zastúpenia. Oprávnenému tak prináleží náhrada trov exekúcie pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v sume 42,02 eur za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 2 x 8,30 eur, t.j. 16,60 eur, ku každému z týchto úkonov prináleží aj režijný paušál v sume 2 x 9,21 eur, spolu 18,42 eur a 20% DPH v sume 7,- eur (20% zo sumy 35,02 eur). Pokiaľ potom súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie trov exekúcie oprávneného v sume 78,44 eur pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 a z trov právneho zastúpenia v sume 61,94 eur, súd exekúciu v časti o vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 19,92 eur zastavil (61,94 eur - 42,02 eur).

22. Predmetom núteného výkonu rozhodnutia na podklade dodatku k povereniu ďalej bude vymoženie istiny v sume 156,01 eur a trov exekúcie oprávneného v sume 58,52 eur.

23. Súd záverom dodáva, že účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá aj skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Civilný proces regulovaný normami civilného procesného práva sa vnútorne stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie vykonávacie (exekučné). V ustanovení sa ako kritérium priznania náhrady trov konania v civilnom procese (teda aj s dopadom na exekučné konanie) premieta zásada úspechu vo veci alebo aj zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva.

29. V posudzovanom prípade súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky hodnotil celkový úspech účastníkov v konaní, resp. dôvod čiastočného zastavenia exekúcie v súvislostiach celého prípadu, pričom túto otázku posúdil v neprospech oprávnených. Oprávnení boli v tomto konaní neúspešní v časti o vymoženie 312,02 eur, kedy procesne zavinili zastavenie exekúcie podaním šikanózneho návrhu, čo predstavuje 66,67 % úspech povinného. Povinný bol neúspešný v časti návrhu na zastavenie exekúcie o vymoženie 156,01 eur istiny, v ktorej súd považuje podaný návrh na vykonanie exekúcie za dôvodný, pričom vo vzťahu k celému vymáhanému nároku neúspech povinného predstavuje 33,33 %. Čistý úspech povinného v tomto konaní tak možno určiť v rozsahu 33,34 %. Keďže povinný bol v konaní úspešný, voči oprávneným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu na zastavenie exekúcie ako aj sťažnostným konaním, v rozsahu 33,34 %. Povinný si nárok na náhradu trov konania voči oprávneným uplatnil, ale nevyčíslil, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkony, ktorých vykonanie vyplýva z obsahu spisu.

30. Trovy povinného tak pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 93,62 eur s DPH za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 31. 07. 2018 a sťažnosť zo dňa 12. 3. 2019 po 16,60 eur, k tomu režijný paušál vo výške 2 x 9,21 eur (za úkony vykonané v roku 2018) a 1 x 9,80 eur (za úkon vykonaný v roku 2019), spolu 28,22 eur a 20% DPH v sume 15,60 eur (20% zo sumy 78,02 eur). Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že právny zástupca povinného je uvedený v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom SR v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto jeho odmenu súd navýšil o DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia bola vypočítaná podľa , , , per analogiam, a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd potom uložil oprávneným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy konania v sume 31,21 eur, predstavujúcej 33,34 % zo sumy 93,62 eur. Súd v zmysle určil ako prijímateľa náhrady trov konania právneho zástupcu povinného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).